Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/29/2018 z 23. 5. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 23. mája 2018, sp. zn. 7CoP/29/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5118203337.1
Krajský súd Žilina | 7CoP/29/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5118203337.1 | 2018-05-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cf43f8c-966e-4868-a794-120f74dcadff
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5118203337.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/29/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203337
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118203337.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matka: Mgr. J. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. - G., J. XXXX/X a otec: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., G. XXX/XX, o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k.
30P/51/2018-44 zo dňa 13. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú Y. do
osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú Y. vo výške 91 Eur
mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom nariadenia tohto
rozhodnutia. Upravil styk otca s maloletou Y. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý
párny týždeň v sobotu od 8:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 8:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti
matky. Matke uložil povinnosť maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Konštatoval, že neodkladné
opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.  Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti, matka sa odsťahovala a s otcom sa nevedia dohodnúť na realizácii ich rodičovských práv
a povinností.

3.  Otec sám navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matky, na ktorú skutočnosť okresný súd  prihliadal
a v tejto časti návrhu vyhovel. Pri určení vyživovacej povinnosti otca zobral do úvahy, že matka
je nezamestnaná, otec je samostatne zárobkovo činná osoba, aktuálne na materskej dovolenke a
sám navrhol uvedenú výšku výživného, ktoré má slúžiť na uspokojenie  základných životných potrieb
maloletej, kým nebude o výživnom rozhodnuté vo veci samej. Ďalej okresný súd považoval za potrebné
upraviť styk otca s maloletou. Konštatoval, že rodičia sa ohľadne stretávania otca s maloletou dohodnúť
nevedia, teda takáto úprava je potrebná  v záujme maloletej. Zdôraznil, že pre dieťa je dôležité, aby
vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Otec
žiadal prítomnosť matky pri dočasnom stretávaní, preto súd obmedzil stretnutia otca za prítomnosti
matky.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to do výroku o úprave
styku otca s maloletou. Uviedla, že bola nútená opustiť s maloletou spoločnú domácnosť , žalovaný tento
je závislý od alkoholu a mäkkých drog a odmieta sa liečiť. Bolo na neho podané trestné oznámenie, kde
bolo zistené, že bola naplnená skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Ďalej
uviedla, že aj otec žalovaného je alkoholik, ktorý otca maloletej na požívanie alkoholu často navádzal.



Okrem toho, otcov brat C. G. sa liečil dva roky v resocializačnom zariadení v Krupine. Žiadala, aby
krajský súd rozhodol tak, že styk otca s maloletou zakáže.

5. Otec vo vyjadrení zo dňa 18.04.2018 uviedol, že tvrdenia matky o nadmernom požívaní alkoholu a
užívaní drog jeho osobou, nie sú pravdivé. Rovnako nie je pravdivé jej tvrdenie o tom, že jeho otec je
alkoholik. Poukázal na to, že nikdy nemal konflikt s políciou ohľadne alkoholu alebo drog a má čistý
register trestov. Rovnako aj jeho otec, nikdy nebol liečený zo závislostí od alkoholu a má čistý register
trestov, žije usporiadaným životom. Pokiaľ ide o jeho brata C. G., pripustil, že tento mal problémy s
mäkkými drogami, čo však rodičia riešili jeho umiestnením v resocializačnom zariadení  v Krupine, kde
ho aj on pravidelne navštevoval, zapájal sa do aktivít v komunite a pomáhal sa mu zbaviť závislosti. Ďalej
otec opisoval konfliktné spolužitie medzi ním a matkou maloletej, čo sa týkalo ich rozličných názorov
na pôrod a výber nemocničného zariadenia, kde k nemu dôjde. Ďalej poukazoval na to, ako sa staral o
matku a maloletú  po pôrode. Tiež poukazoval na to, že matka sa  snaží jeho stretávanie s maloletou
mariť. Maloletú nevidel od 03.01.2018, kedy s matkou odišla zo spoločnej domácnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, v zmysle ktorých
nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

7. Odvolací súd sa primárne zaoberal preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o
úprave styku otca s maloletou Y., prihliadajúc na námietky matky uvedené v odvolaní. Po preskúmaní
veci  nemal osvedčené tvrdenia matky týkajúce sa nadmerného požívania alkoholu a konzumácie drog
otcom maloletej. V prípade neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby boli vykonané dôkazy na
preukázanie tvrdení v takom rozsahu, ako to vyžaduje už rozhodnutie vo veci samej. Postačuje, ak sú
tvrdenia osvedčené, t.j. spravdepodobnené. V súdenej veci však zo žiadnych dôkazov nachádzajúcich
sa v spise nemožno považovať za pravdepodobné  tvrdenia matky. Okresný súd pri rozhodovaní o
úprave styku otca s maloletou prihliadol na vek maloletej a jej potreby a správne konštatoval, že  styk sa
má uskutočňovať za prítomnosti matky s tým, že nebude prebiehať vo večerných a nočných hodinách.
S týmito závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Naviac, krajský súd konštatuje, že tvrdenia
oboch rodičov sa týkali najmä nezhôd, ktoré majú medzi sebou. Matka netvrdila žiadne významné
okolnosti, pre ktoré by styk maloletej s otcom mal byť pre maloletú stresujúci, jej tvrdenia o závadnom
správaní otca, vyznievajú účelovo. Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že matka v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia opisovala na jednej strane neúnosnosť spolužitia s otcom maloletej,
na druhej strane tvrdila, že napriek tomu, že od otca na krátky čas odišla, opätovne sa k nemu vrátila a
spolužitie obnovila. K zákazu styku rodiča s dieťaťom môže dôjsť len vo výnimočných prípadoch, kde je
takéto opatrenie nevyhnutné na ochranu záujmu maloletého dieťaťa.

8. Vychádzajúc z týchto záverov, krajský súd považoval za vecne správne rozhodnutie okresného súdu
o úprave styku otca s maloletou. Odvolaním neboli vyslovene napadnuté výroky o zverení maloletej
do osobnej starostlivosti matke a povinnosti otca platiť výživné. Keďže však ide o konanie vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti, v tomto prípade nie je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný. Odvolací súd teda preskúmal aj správnosť ostatných, priamo odvolaním nenapadnutých
výrokov a po konštatovaní ich vecnej správnosti tieto potvrdil.

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom  na vykonanie exekúcie podľa



osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.