{"guid": "37dc6b41-afaf-47cf-a8af-e04e349751c0:d07f65cc-42bc-4b27-b05f-4c41a0905af7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7217202538.2", "spisova_znacka": "8CoP/115/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/115/2019 z 26. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 26. mája 2019, sp. zn. 8CoP/115/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7217202538.2", "identifikacne_cislo": "7217202538", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2019-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d07f65cc-42bc-4b27-b05f-4c41a0905af7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7217202538.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7217202538.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7217202538.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/115/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217202538
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217202538.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. K.
nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
a Y. K. nar. XX.X.XXXX detí rodičov J. M. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na ul R. č. XX v C. a P. K. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho na G. ul. č. XXXX/X v C. právne zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou
so sídlom Pražskej ul. č. 4 v Košiciach v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 13.4.2018 č.k. 14P/40/2017 - 355 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

Zrušuje  rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zníženie výživného a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu  prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom,
výrokom II. zamietol návrh matky na zníženie výživného vo veci samej a výrokom III. nepriznal
účastníkom náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že konštatovanie súdu prvej inštancie
o tom, že sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania a zárobku nie je pravdivé
a poprela, že by jej bývalým zamestnávateľom F.. bola ponúknutá možnosť prejsť na iné pracovné
miesto. Zdôraznila, že jej bývalý zamestnávateľ listom z 25.10.2017 nepravdivo informoval súd o tom,
že neprijala ponuku prejsť na prípadne ponúknuté pracovné miesto, na ktorom by jej mesačný príjem
ostal v podstate nezmenený a na základe tohto nepravdivého stanoviska konajúci súd vyhodnotil, že
sa bez vážneho dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania v U.S.A. C., s.r.o. (bod 44. odôvodnenia).
Uviedla, že bývalého zamestnávateľa vyzvala na uskutočnenia nápravy o čom súdu predložila písomnú
komunikáciu. Súhlasila s tvrdením, že výdavky na deti sa neustále zvyšujú ale poukázala ale jej čistý
mesačný príjem v spol. I. s.r.o. je aktuálne 520 Eur a po odpočítaní výživného (spolu 350 Eur) a odvodov
do zdravotnej poisťovne (49 Eur) jej ostane len 120 Eur mesačne. Konštatovala, že čistý mesačný
príjem otca je 1696 Eur a aj v prípade zníženie výživného na 70 Eur mesačne by dokázal výživu detí
plnohodnotne zabezpečiť a poukázala na jeho nadštandardný životný štýl. Ďalej uviedla, že v priebehu
konania predložila celkovo 42 potvrdení o podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a teda má za to,
že vyvinula maximálne úsilie získať príjem, na základe ktorého by bola schopná uživiť seba a platiť
súdom určené výživné. Vytkla konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o podanom návrhu vychádzal z
nepravdivých podkladov jej bývalého zamestnávateľa  (ktorých pravdivosť namietala a súd ich neoveril) a
neobjektívne posúdil finančnú situáciu rodičov, preto je napadnuté rozhodnutie nespravodlivé. V ostatom
ide o vyjadrenia k predmetu konania, ktoré matka predniesla už v konaní na súde prvej inštancie, obsah



ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

3. Podaním doručeným súdu 18.6.2018 matka doplnila svoje odvolanie o vyjadrenie svojho bývalého
zamestnávateľa z 12.6.2018 (čl. 416), z ktorého je podľa jej názoru zrejmé, že po skončení pracovného
pomeru jej neponúkol možnosť prejsť na iné pracovné miesto. Matka citovala z relevantnej časti
predmetného vyjadrenia:,, Na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene
zo dňa 15.8.2016 bolo s účinnosťou ku dňu 1.9.2016 zrušené Vaše pracovné miesto. Za účelom
upresnenia našej odpovede pre Okresný súd Košice II zo dňa 25.10.2017 Vám oznamujeme, že časť
vety ,,Ak by bola priala ponúkané pracovné miesto“ je v priamej súvislosti s požiadavkou súdu preukázať
výšku priemerného čistého príjmu v prípade, že by ste zotrvala v pracovnom pomere, Našim úmyslom
nebolo tvrdiť, že ste odmietla ponúkané pracovné miesto s uvedeným príjmom.“

4. Otec a toho času už plnoletý Y.. nar. XX.X.XXXX vo vyjadrení k odvolaniu a doplnenému odvolaniu
matky navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Otec a plnoletý syn majú za to,
že názor matky o nesprávnom vyhodnotení dôkazu súdom je subjektívnym názorom a nemá oporu
v predloženom listinnom dôkaze. Zdôraznili, že matka v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdila
skutočnosť, že jej po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa U.S.A. C., s.r.o. bolo ponúknuté
iné pracovné miesto, ktoré matka neprijala a skutočnosť, že matka nie je spokojná s rozhodnutím súdu
nespôsobuje nezákonnosť súdneho rozhodnutia. Uviedli, že prvoradou povinnosťou rodiča je vyživovať
svoje dieťa, ktorého výživa predchádza akékoľvek výdavky povinného rodiča. V konaní pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané, že matka v septembri 2016 obdŕžala odstupné 15.199,69 Eur a z
takto získanej hotovosti nepamätala na svoje deti žiadnou sumou, ale celú spotrebovala na uspokojenie
svojich potrieb, preto nie je možné uveriť jej tvrdeniu, že nemá majetok, z ktorého by mohla platiť výživné
na svoje deti.

5. Matka v odvolacej replike označila tvrdenia otca za nepravdivé a zavádzajúce. Uviedla, že v
odvolacom konaní bolo jednoznačne preukázane, že jej bývalým zamestnávateľom nebola ponúknutá
možnosť prejsť na prípadne ponúknuté pracovné miesto. V ostatnom zotrvala na svojich odvolacích
dôvodoch a zdôraznila, že napriek tomu stále platila a doposiaľ platí výživné 350 Eur mesačne aj keď
od apríla 2017 ocitla v hmotnej núdzi.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z.  Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na  skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať  aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na  súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa v konaní o zníženie výživného domáhala
dočasného zníženia výživného na mal. J. K. nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na sumu
30 Eur mesačne a na toho času už plnoletého Y. K. nar. XX.X.XXXX zo sumy 200 Eur mesačne
na sumu 40 Eur mesačne, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP a dospel k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 366 CMP. Konštatuje, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa a plnoleté dieťa je
určená rozhodnutím súdu, ktoré je právoplatné a vykonateľné a neodkladným opatrením nie je možné
raz určenú vyživovaciu povinnosť zmeniť alebo zrušiť, nakoľko by takým rozhodnutím došlo k porušeniu
princípu právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je  inštitút právoplatnosti
súdnych rozhodnutí. Ako vyplýva z citovaného ust. § 366 CMP, neodkladným opatrením vo veciach



výživného môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pri tomto type neodkladného opatrenie
je dôležité, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona
o rodine. V prejednávanom prípade sa jedná o plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky - matky
voči maloletej J. nar. XX.X.XXXX a plnoletému Y. XX.X.XXXX , ktorá sa návrhom vo veci samej
domáha zníženia výživného už raz právoplatne určeného súdom (rozsudok Okresného súdu Košice II z
6.2.2017 č.k. 45P/58/2014 - 221). Obsahom neodkladného opatrenia podľa ust. § 366 CMP je uloženie
povinnosti platiť výživné, a to napríklad v situácii, kedy si povinný rodič túto povinnosť dobrovoľne
neplní. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú
osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb do meritórneho rozhodnutia
v konaní vo veci samej. Vychádzajúc z uvedeného preto podľa názoru odvolacieho súdu aktívne
legitimovaným na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom má byť
platenie výživného v nevyhnutnej miere, je ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné, teda
určite nie navrhovateľka - matka, ktorá je podľa zákona o rodine povinná platiť výživné. Pre vydanie
požadovaného neodkladného opatrenia tak neboli splnené zákonné podmienky, čo však neznamená,
že návrh matky na zníženie výživného (zmenou doterajšej úpravy výšky výživného) bude nedôvodný,
keďže nedôvodný je len požadovanou formou zmeny výšky výživného neodkladným opatrením.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust.
§ 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

13. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd  rozhodnutie súdu prvej inštancie  zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie  zrušené, a ak bola
vec  vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak  odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

16. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP  v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané  a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie  tohto odklonu.

17. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové
skutočnosti, priamo súvisiace s rozhodnutím o zmene výživného, ktoré môžu mať za následok iné
rozhodnutie vo veci.

18. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14P/40/2017 je zníženie
výživného matky voči maloletej J. a toho času plnoletému Y., pričom matka podaný návrh na zníženie
výživného odôvodnila na tom skutkovom základe, že od 2.9.2016 je nezamestnaná z dôvodu zrušenia
jej pracovného miesta, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane a aktuálne výživné (350
Eur mesačne na obe deti) už nezodpovedá jej majetkovým schopnostiam a možnostiam. Vychádzajúc
z odôvodnenia napadnuté rozhodnutia (bod 43.) je zrejmé, že konajúci súd zamietol návrh matky,
nakoľko mal z vykonaného dokazovania, predovšetkým z vyjadrenia matkinho bývalého zamestnávateľa



z 25.10.2017 (čl. 245) preukázané, že matka ukončila pracovný pomer dohodou ku dňu 01.09.2016,
tejto dohode predchádzalo oznámenie zamestnávateľa o jej nadbytočnosti a ak by matka prijala ponuku
prejsť na prípadné ponúknuté pracovné miesto, výška jej priemerného mesačného čistého príjmu z
pravdepodobného zárobku za obdobie od septembra 2016 do septembra 2017 by bola  986,25 Eur.
Súd prvej inštancie uzavrel, že matka takúto ponuku neprijala, čím sa bez dôležitého dôvodu vzdala
výhodnejšieho zamestnania a zárobku, a namiesto toho sa evidovala ako nezamestnaná na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, začala poberať dávku v nezamestnanosti zo sociálnej poisťovne,
ktorá jej bola vyplatená od 2.9.2016 do 1.3.2017 v úhrnnej sume 3.659,90 Eur t.j. v priemernej výške
609,93 Eur mesačne a následne už poberala len dávku v hmotnej núdzi až do 4.1.2018, kedy nastúpila
do nového pracovného pomeru u zamestnávateľa I. A. s.r.o.. Súd prvej inštancie uvedené zohľadnil v
zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a návrh zamietol. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia,
odvolania matky a ďalších podaní účastníkov konania v rámci odvolacieho konania následne odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave a v dôsledku toho na nesprávnom právnom posúdení
veci, nakoľko z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa matky z 12.6.2018 (čl. 416), ,  je zrejmé, že tento
korigoval svoje pôvodné vyjadrenie z 25.10.2017 a uviedol: ,,Naším úmyslom nebolo tvrdiť, že ste
odmietla ponúknuté pracovné miesto s uvedeným platom“. Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje
vyjadrenia matky,  ktorá v priebehu konania konzistentne tvrdila, že jej zamestnávateľ po skončení
pracovného pomeru ponúkol len prácu robotníka určenú pre mužov, na ktorú nebola fyzicky stavaná a
preto ju odmietla. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré vyšli za odvolacieho konania najavo, t.j. korekciu
vyjadrenia bývalého zamestnávateľa matky, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť o
podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, nakoľko je nevyhnutné, aby konajúci súd rozhodol
o podanom návrhu so zreteľom na okolnosti odôvodňujúce zmenu pomerov, ktoré nastali po vyhlásení
napadnutého rozhodnutia.

19. Konštatuje, že nové skutočnosti neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani
nemohli byť, nakoľko nastali až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, nemohol odvolací súd sám vo
veci rozhodnúť, pretože by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom, preto rozsudok
v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zníženie výživného podľa ust. §  389 ods. 1 písm.
b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20.  Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom rozporu vo vyjadreniach bývalého zamestnávateľa matky. Na základe vykonaného
dokazovania bude jeho povinnosťou posúdiť dôsledne, či nastala taká zmena pomerov, ktorá
odôvodňuje zníženie výživného a v akom rozsahu, opätovne rozhodnúť o návrhu matky a svoje
rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda
aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

21. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je  :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)      (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14P/40/2017", "guid": "220522af-c7d5-40fa-8b4d-6a9a745383fc:f36802b5-e44f-49fe-8bbe-b21450d09873", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}