Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sp/70/2011 z 2. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. októbra 2011, sp. zn. 44Sp/70/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2011200449.1
Krajský súd Trnava | 44Sp/70/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2011200449.1 | 2011-10-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bf6c568-669a-4a8a-ba9b-e342389485b4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2011200449.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sp/70/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200449
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011200449.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: A. S. S., nar.:
vek určený znaleckým posudkom na 18 rokov a viac, štátny príslušník Somálskej republiky, toho času
miestom pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zast.: JUDr. Zuzana
Števulová, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Prezídium
Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Banská
Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického č. 2, 911 01 Trenčín,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 25.07.2011 č. PPZ-HCP-BB8-AV-14-023/2011,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté  rozhodnutie odporcu Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného
zboru Trenčín  zo  dňa   25. 7. 2011  č. PPZ-HCP-BB8-AV-14-023/2011  z r u š u j e  podľa § 250j ods.
2 písm. d)  a  e)  O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi  náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, rozhodnutím zo dňa 25.7.2011  č. PPZ-HCP-
BB8-AV-14-023/2011 podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov zaistilo
dňom 26.7.2011 o 01,00 hod. štátneho príslušníka Somálskej republiky menom A. S. S., na dobu šesť
mesiacov a menovaný bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia bol navrhovateľ dňa 15.07. 2011 o 06,00 hod. zadržaný hliadkou
OO PZ Sečovce, následne predvedený na príslušné OO PZ,   kde bolo zistené, že nemá platný
cestovný doklad alebo doklady oprávňujúce pre vstup na územie Slovenskej republiky, ani platné
vízum. Nakoľko vyhlásil, že je maloletý cudzinec bez sprievodu bol odovzdaný príslušnému pracovníkovi
ÚPSVaR Trebišov. Okresný súd Trebišov uznesením č.16PPOm/6/2011-6 zo dňa 15.07.2011 ustanovil
maloletému opatrovníka a zároveň rozhodol o jeho predbežnom umiestnení do dočasnej starostlivosti
Detského domova pre maloletých bez sprievodu Horné Orechové. Navrhovateľ nemal žiadne doklady,
z ktorých by bolo možné zistiť jeho vek. Napriek tomu, vzhľadom na jeho výzor, vzniklo podozrenie,
že vek,  ktorý uviedol nezodpovedá jeho  skutočnému veku, preto v zmysle § 49 ods. 5 zákona o
pobyte cudzincov za prítomnosti ustanoveného opatrovníka bolo vykonané vyšetrenie ustanoveným
znalcom G..Z.. A.. O. S. T.., Rádiologická klinika s.r.o. Trenčín, ktorá na základe vykonaného vyšetrenia
jednoznačne považovala za preukázané, že vek menovaného je vyšší ako 18 rokov, z čoho vyplynulo,
že sa nejedná o maloletú osobu bez sprievodu. Dňa 25.07. 2011 bol navrhovateľ predvedený na OCP
PZ Trenčín, kde bol za prítomnosti ustanoveného tlmočníka vypočutý, zo spísanej zápisnice o podanom



vysvetlení bolo zistené, že na územie SR vstúpil a zdržiaval sa bez oprávnenia, uviedol nepravdivé a
zavádzajúce údaje o svojom veku a následne bolo z dôvodov v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) bod 1 a
bod 4 rozhodnuté  dňa 25.7.2011 pod č.p.: PPZ-HCP-BB8-AV-14-021/2011 o jeho vyhostení z územia
SR, pričom bol zároveň vylúčený odkladný účinok odvolania. Správny orgán ďalej poukázal na závery,
ku ktorým dospel v konaní o administratívnom vyhostení a skonštatoval, že nakoľko sa na účastníka
nevzťahujú prekážky administratívneho vyhostenia a možno predpokladať, že účastník ujde alebo bude
iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ako aj vzhľadom
na to, že účastník konania nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad,  bolo v zmysle §
62 ods. 1 písm. a)  zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 59 ods. 1 písm. b), d) zákona o pobyte
cudzincov rozhodnuté o jeho zaistení.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ cestou splnomocnenej  zástupkyne, ktorá žiadala
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie
považuje za nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a skutočnosť, že v konaní bola
zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ohľadne právnych vád v súvislosti s
konaním pred správnym orgánom v prvom rade spochybnila spôsobilosť ustanoveného tlmočníka riadne
tlmočiť v správnom konaní, nakoľko podľa jej vedomostí ustanovený tlmočník, štátny príslušník S.  W. W.
W. sa nachádza na území SR od r.2009 (poskytnutá doplnková ochrana), ovláda základy slovenského
jazyka, je schopný čiastočne sa dorozumieť v bežnom živote, avšak jeho slovenčina v žiadnom prípade
nestačí na to, aby mohol správne tlmočiť právne výrazy počas konania o administratívnom vyhostení
a zaistení. Počas konania nebol tlmočník schopný vysvetliť navrhovateľovi čo sa s ním deje, aké má
práva, čo za rozhodnutie bolo vydané, nebolo teda umožnené navrhovateľovi realizovať svoje práva
napr. podať žiadosť o azyl, ani nebol riadne poučený v konaní a možnosti uviesť skutočnosti na svoju
obranu.

Za ďalšie pochybenie považuje to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 25.07. 2011, avšak
bolo rozhodnuté o zaistení navrhovateľa dňom 26.07.2011, čiže osobná sloboda navrhovateľa bola
obmedzená skôr, ako bolo uvedené vo výroku. Pochybením je aj vydanie rozhodnutia v čase, keď
bolo platné uznesenie Okresného súdu v Trebišove o ustanovení opatrovníka, na zrušenie,  ktorého
dal v čase vydania rozhodnutia síce odporca podnet, ale uznesenie o predbežnom opatrení zatiaľ
preukázateľne zrušené nebolo. Vzhľadom na to bol znalecké vyjadrenie o veku navrhovateľa odporca
povinný sprístupniť súdu a počkať, ako sa súd s týmto dôkazom vysporiadal. V rámci vyjadrenia k
podkladom rozhodnutia navrhovateľ znova zdôrazňoval, že nemá 18 rokov a všetko čo bolo uvedené je
klamstvo, s čím sa odporca vo svojom odôvodnení nijako nevysporiadal. Namietal rovnako zákonnosť
postupu pri ustanovení znalca mimo okruhu súdnych znalcov zapísaných v zozname vedenom
Ministerstvom spravodlivosti.

Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, nakoľko z
jeho odôvodnenia nijako nevyplýva,  či je daný dôvod a účel zaistenia, aký účel by malo zaistenie
navrhovateľa plniť a prečo je nutná aplikácia ustanovenia o obmedzení osobnej slobody cestou
zaistenia. Nijako nie je uvedené, prečo nebolo možné zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení za slobody navrhovateľa a prečo tento nemohol použiť napr. program dobrovoľných návratov
IOM. Odporca nedal navrhovateľovi možnosť nejakým iným spôsobom upraviť svoj pobyt na území SR,
nezisťoval či navrhovateľ nechce podať žiadosť o azyl. Tým, že pribral do konania tlmočníka, ktorý nebol
schopný riadnym a zákonným spôsobom tlmočiť, odňal navrhovateľovi možnosť využiť svoje práva,
požiadať napr. o azyl alebo tolerovaný pobyt. Zdôraznil okolnosti relevantné pri rozhodovaní o veci
administratívneho vyhostenia, resp. jeho prekážok.

Krajský súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal  zástupkyňu navrhovateľa a
odporcu.

V rámci svojho prednesu zástupkyňa navrhovateľa doplnila dôkazy spochybňujúce spôsobilosť
ustanoveného tlmočníka W. W. W. tlmočiť v správnom konaní z jazyka somálskeho do jazyka
slovenského a opačne s poukazom na okolnosti týkajúce sa jeho pobytu na území SR a deklarovanej
spôsobilosti dorozumieť sa jazykom arabským a čiastočne jazykom anglickým. Čo sa týka znaleckého



posudku namietala, že v administratívnom spise nebol založený, ani súdu nebol predložený kompletný
znalecký posudok v zmysle § 17 zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Spochybnila  správnosť znaleckého
posudku, ktorý nespĺňal náležitosti znaleckého posudku v zmysle vyššie citovaného zákona o znalcoch
a tlmočníkoch.

Poverený zástupca odporcu nesúhlasil so spochybnením spôsobilosti ustanoveného tlmočníka.
Ohľadne výberu a ustanovenia znalca uviedol, že pred zadaním znaleckej úlohy konzultovali s G..Z..A..
S.,T.. jej odbornú spôsobilosť na určenie veku tvrdeného maloletého. Nesúhlasil s vysloveným názorom,
že povinnosť v zmysle § 49 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu
na zistenie veku trvá len do ustanovenia opatrovníka tvrdenej maloletej osobe a poukázal na fikciu
dospelosti osoby pre prípad nepodrobenia sa vyšetreniu, obdobnú úpravu v rámci azylového zákona
a úpravu § 59 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnej kuratele. Dôvodnosť obmedzenia osobnej slobody
maloletého vzhľadom na obavu,  že bude mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o vyhostení
preukazoval štatistickými údajmi, podľa ktorých v r. 2010 z nástupov maloletých cudzincov bez sprievodu
do Detského domova Horné Orechové bolo 97 útekov, v r. 2011 zo 73 nástupov bolo 64 útekov. Zdôraznil,
že celé konanie bolo vedené  v súlade so zákonom a za účelom zabránenia zneužitia úpravy zákona
o pobyte cudzincov.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa zdôraznila, že nie je možné doplniť odôvodnenie rozhodnutia
prednesmi,  ani dôkazmi na pojednávaní. Nespochybnila to, že svojim konaním odporca sleduje
legitímny cieľ, ale zdôraznila, že dosiahnutie musí byť výlučne cestou zákonných prostriedkov. Pokiaľ
bola účastníkom konania osoba vyhlásená za maloletú je právne postavenie v prvom rade upravené
Ústavou, Dohovorom o právach dieťaťa a zákonom o sociálnej kuratele. Zástupca odporcu trval na tom,
že celý jeho postup bol v súlade s článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázanú existenciu
rozhodnutia Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.07. 2011 o predbežnom umiestení maloletého: A. S. S.
do dočasnej starostlivosti Detského domova pre maloletých bez sprievodu Horné Orechové a zároveň
ustanovení ÚPSVaR Trenčín za opatrovníka maloletého s tým, že opatrovník je oprávnený a povinný
maloletého zastupovať ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.07. 2011.

Podľa úradného záznamu zo dňa 25.07. 2011 odporca ustanovil G.. Z.. A.. O. S. T.., rádiologičku, za
znalca podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona 382/2004 Z.z. za účelom vypracovania znaleckého posudku
vo veci určenia veku navrhovateľa.

Podľa úradného záznamu zo dňa 25.07. 2011 bolo po vykonanej lustrácii v JASPI zistené, že sa nenašiel
žiadny tlmočník, ktorého by bolo možné pribrať za účelom tlmočenia z jazyka somálskeho do jazyka
slovenského a preto bol ako tlmočník ustanovený W. W. W., ktorý bol následne ustanovený za tlmočníka
rozhodnutím č.PPZ-HCP-BB8-AV-14-009/2011 zo dňa 25.07.2011.

Navrhovateľ bol poučený v súvislosti s vyšetrením na zistenie veku s odkazom na § 49 ods. 5 zákona č.
48/2002 Z.z., poučenie a jeho pretlmočenie boli podpísané ustanoveným tlmočníkom aj navrhovateľom.

Podľa znaleckého posudku (pozostávajúceho z jednej strany textu) datovaného dňa 25.7.2011
ustanovená znalkyňa skonštatovala, že na základe stavu rastových štrbín, epifýz, apofýz, osifikácií jadier
apofýz, uzavretých epifyzárnych štrbín, apofýzy pravého humeru... je jednoznačne preukázateľné, že
vek snímkovanej osoby (navrhovateľ) je vyšší ako 18 rokov.

Zároveň bol podaný podnet na zrušenie uznesenia Okresného súdu v Trenčíne - žiadosť s odkazom na
uznesenie Okresného súdu v Trebišove č.16PPOm/6/2011, prílohou bol znalecký posudok.



Podľa zápisnice o podanom vysvetlení vo veci nelegálneho pobytu na území SR pretlmočenej
ustanoveným tlmočníkom navrhovateľ uviedol, že je štátny občan Somálska, národnosť somálska,
dôvodom jeho odchodu bola neustála vojna v domovskom štáte, ďalej uviedol okolnosti súvisiace s
jeho cestou na územie Slovenskej republiky a jej financovaním. O svojom pobyte na území Slovenskej
republiky zastupiteľský úrad vyrozumieť nežiada. Podpísal, že jeho výpoveď sa zakladá na pravde, na
znak súhlasu vlastnoručne podpisuje dňa 25.07. 2011 o 23,45 a nežiada o jej doplnenie.

Pod č.p.PPZ-HCP-BB8-AV-14-021/2011 zo dňa 25.07.2011 bolo vydané rozhodnutie o administratívnom
vyhostení navrhovateľa z územia SR na územie Somálskej republiky podľa § 56 ods. 1 zákona o
pobyte cudzincov a zároveň zákaz vstupu na územie SR po dobu 5 rokov t.j. do 24.7.2016 odo dňa
vykonateľnosti rozhodnutia. Zároveň bol vylúčený odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu
s tým, že sa neurčuje lehota na vycestovanie a policajný útvar zabezpečí výkon administratívneho
rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení bolo podané odvolanie z dôvodov obdobných dôvodom
odvolania proti rozhodnutiu o zaistení. Ku dňu rozhodovania krajského súdu vo veci odvolania proti
rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nebolo rozhodnuté.

Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov

Cudzinec, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu, je povinný podrobiť sa lekárskemu
vyšetreniu na určenie jeho veku; to neplatí, ak je celkom zjavné, že ide o maloletého cudzinca. Ak sa
cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu, považuje sa na konanie podľa tohto zákona za
plnoletú osobu.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov

Policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel

výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov

Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak

b) možno predpokladať, že cudzinec ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon
rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť,

d) cudzinec nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na
vycestovanie.

Podľa § 23 ods. 7 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle

Žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak
ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka.
Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s
plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu
alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak
zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona
sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú
osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom
ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje
žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho



veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj
o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.

Podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

(1) V konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo
prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a

a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo

b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s
neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.

(2) Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub
podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca.

Podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

(1) Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj
ústne do zápisnice. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu. 8)

(2) Jednotlivé strany písomne podaného znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané a zošité
šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky.

(3) Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje

a) titulnú stranu,

b) úvod,

c) posudok,

d) záver,

e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,

f) znaleckú doložku.

(4) Pri znaleckom posudku podanom ústne do zápisnice sa v zápisnici uvedú aj údaje, ktoré obsahuje
znalecká doložka.

(5) Znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné
údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a
poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku.

(6) Titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie "znalecký
posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého
skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok
použije. V časti "posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré



pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam
na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti "záver" znalec odcituje
otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí
umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu
tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o
znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom
znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom
posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti "posudok".

(7) Na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo jeho obsah
bližšie vysvetlí.

(8) Pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov a inštrukcií ministerstva.

(9) Rovnopis písomne podaného znaleckého posudku znalec uschováva desať rokov od jeho podania.

Podľa § 78 ods.1  zákona č. 48/2002 Z.z o pobyte cudzincov

Ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise 26a) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 36 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok,
správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

Podľa § 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Po tom,  ako súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správneho orgánu
predchádzajúce jeho vydaniu dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné. Je treba prisvedčiť
zástupkyni navrhovateľa, že v rámci postupu správnych orgánov v konaní došlo k viacerým zásadným
pochybeniam.

V prvom rade je treba zdôrazniť nedôsledné dodržiavanie povinností správneho orgánu v súvislosti so
zabezpečovaním tlmočenia pre navrhovateľa, ktorý ovláda iba somálsky jazyk. Z dôkazov predložených
na súdnom pojednávaní vyplynula minimálna pravdepodobnosť, že osoba, ktorá sa na území Slovenskej
republiky zdržuje od r.2009 a v súvislosti so svojimi vlastnými konaniami týkajúcimi sa jej pobytu na území
Slovenskej republiky vyžadovala tlmočenie z a do  arabského jazyka (s poukazom na to, že ovláda jazyk
arabský a čiastočne jazyk anglický), aby bola spôsobilá riadne pretlmočiť priebeh správneho konania
so všetkými súvislosťami z jazyka somálskeho resp. konkrétneho dialektu  do jazyka slovenského a
opačne. Súd nespochybňuje, že nakoľko sa jedná o osobu pochádzajúcu zo Somálska, táto môže
ovládať somálsky jazyk, resp. niektorý z jeho dialektov do takej miery, aby bola schopná komunikovať s
navrhovateľom, avšak z priebehu administratívneho konania a z obsahu administratívneho spisu, nemá
za dostatočne preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom vykonaného tlmočenia pochopil zmysel a
priebeh konania a bolo umožnené domáhať sa svojich práv.



Za ďalšie pochybenie považuje súd postup v súvislosti s pribratím do konania za znalca odborníka
nezapísaného do zoznamu znalcov, bez toho, aby boli naplnené zákonné podmienky. Je možné, že
správny  orgán konzultoval predbežne ochotu a odbornú spôsobilosť G..Z..A.. O. S. T.. na základe
vyšetrenia rádiologickými metódami zistiť vek tvrdeného maloletého. Na druhej strane nevyužil možnosť
pribrať do konania dostupného súdneho znalca z minimálne rovnako vhodného odboru antropológia.
Vzhľadom na to, že sa jedná o riešenie právne významnej otázky veku, so zásadnými dopadmi na
práva a povinností účastníka správneho a následne súdneho konania, by bolo bývalo vhodnejšie zvoliť
a ustanoviť zapísaného súdneho znalca. Súd nespochybňuje odbornú spôsobilosť pribratej odborníčky
z oblasti rádiológie určiť použitými medicínskymi metódami vek osoby,  resp. dospieť k záveru, či
bol dokončený jeho fyzický vývoj a teda jedná sa o osobu dospelú, avšak primárne vedou, ktorá sa
zaoberá určovaním veku osôb je antropológia. Zrejme v dôsledku ustanovenia znalca mimo zoznamu
vedeného v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. došlo k situácii, že pod označením znalecký posudok
bolo vypracované odborné vyjadrenie na otázku veku navrhovateľa, bez príloh. Nakoľko však bolo
vyžiadané a označené ako znalecký posudok,  malo obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona
o znalcoch a tlmočníkoch, jeho  súčasťou mali byť aj predmetné snímky, celý znalecký posudok mal byť
daný k dispozícii navrhovateľovi, resp. vzhľadom na existenciu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka
príslušnému opatrovníkovi.

Konanie podľa zákona č. 48/2002 Z.z. sa všeobecne riadi Správnym poriadkom. V súvislosti s tým, ak
správny orgán na vyriešenie otázky v zmysle § 49 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov mienil ustanoviť
odborníka z danej oblasti za znalca, bol povinný postupom v zmysle § 36 Správneho poriadku o.i.
doručovať rozhodnutie o ustanovení znalca, nakoľko voči nemu je možné podať odvolanie. Teoreticky
bolo možné podať znalecký posudok aj ústne do zápisnice, avšak tiež len za zákonom stanovených
podmienok. Znalecký posudok založený v administratívnom spise v rozsahu jedna strana textu  nespĺňa
zákonné požiadavky na to, aby bol použiteľný v správnom konaní ako  dôkaz preukazujúci, že  v prípade
navrhovateľa sa nejedná o maloletú osobu.

Súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva z jeho
datovania  25.07.2011, kedy bola fakticky obmedzená osobná sloboda navrhovateľa, ak je začiatok
zaistenia uvedený až dátumom  26.07.2011. V súlade so zákonom je aj obmedzenia osobnej slobody
za účelom predvedenia na výsluch a vyšetrenie, za dostatočné považuje vysvetlenie v tom smere, že ak
bolo rozhodnutie zo dňa 25.07.2011 pretlmočené až po 24:00 hod,  mohla byť doba zaistenia uvedená
až s dátumom 26.07. 2011.

K otázke viazanosti existujúcim rozhodnutím o ustanovení opatrovníka, zvlášť za situácie,  keď je
diskutabilná relevantnosť záveru o veku navrhovateľa, má súd za to, že bolo vhodné, aby sa k podkladom
rozhodnutia vyjadril aj ustanovený opatrovník. K použiteľnosti analógie s ustanovením zákona o azyle
§23 ods. 7 súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú, nakoľko fikcia dospelosti osoby ako kvázi sankcia
je vyvodená pre prípad, keď sa osoba odmietne podrobiť vyšetreniu alebo opatrovník na to neudelí
súhlas. Aj z nadväznosti toho, že o fikcii dospelosti sa informuje opatrovník je zrejmé, že minimálne
bezprostredne by malo nasledovať procesné riešenie existencie rozhodnutia o ustanovení opatrovníka,
ktoré platí až do momentu, dokedy je zrušené, resp. nastane iná právna skutočnosť (napr.nesporná
plnoletosť v prípade zákona o sociálnej kuratele), ktorá spôsobí zrušenie rozhodnutia zo zákona. Za
skutočnosť spôsobujúcu zrušenie rozhodnutia o ustanovení opatrovníka nie je podľa súdu možné
považovať existenciu predloženého výsledku lekárskeho vyšetrenia.

Dôvodný je aj poukaz na nevysporiadanie sa postupom v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku s
vyjadrením navrhovateľa k podkladom pre rozhodnutie vo veci zaistenia. Navrhovateľ písomne uviedol,
že všetko je klamstvo a z ničoho nevyplýva,  že by sa k podkladom rozhodnutia  vyjadroval ustanovený
opatrovník. Súd má za to, že vzhľadom na nie celkom jednoznačnú právnu úpravu bolo vhodnejšie
vyčkať na rozhodnutie o zrušení uznesenia o ustanovení opatrovníka.

Tak isto súd považuje za dôvodné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia v súvislosti
s tvrdenou dôvodnosťou a nevyhnutnosťou zaistenia. Celé napadnuté rozhodnutie vo veci zaistenia,
čo je nepochybne závažné obmedzenie osobnej slobody pri dôvodoch, ktorého je v prvom rade treba



skúmať splnenie  podmienok v zmysle § 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
Ústavy SR a ďalších právnych predpisov, je obmedzené iba jeden odsek konštatujúci, že nakoľko
existuje vykonateľné rozhodnutie o vyhostení, neexistujú prekážky administratívneho vyhostenia, možno
predpokladať, že účastník konania ujde alebo bude mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia, účastník
nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad, bolo rozhodnuté o zaistení.

V obdobných veciach bolo  opakovane judikované, že je potrebné sa vysporiadať s otázkou dôvodnosti
zaistenia. Je nepochybné, že jednou z rozhodujúcich skutočností pre vydanie rozhodnutia o zaistení
je preukázanie existencie rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ale nemožno opomenúť nutnosť
odôvodniť,  prečo je nevyhnutné obmedziť takým zásadným spôsobom osobnú slobodu navrhovateľa,
z čoho vyvodzujú správne orgány hrozbu, že bude mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o
administratívnom vyhostení, prečo nie je možné realizovať rozhodnutie o vyhostení zo situácie
navrhovateľa na slobode. Čo sa týka až na pojednávaní uvádzaných argumentov týkajúcich sa štatistík
ohľadne úteku umiestnených maloletých cudzincov bez sprievodu z Detského domova Horné Orechové
súd uvádza, že tieto by mohli byť zohľadnené len v prípade, ak by tvorili súčasť odôvodnenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a konanie
predchádzajúce jeho vydaniu trpí zásadnými právnymi nedostatkami a preto ho zrušil a vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie postupom v zmysle ustanovenia § 250j O.s.p. ods. 2 písm. d) (rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov) , a písm. e) v konaní správneho
orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V ďalšom
konaní bude správny orgán viazaný vysloveným právnym názorom súdu.

Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 250s O.s.p. proti tomuto rozsudku
nie je možné podať odvolanie.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l  O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k  O.s.p. rozhodol
tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jeho
zástupkyňa výslovne na pojednávaní uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.