Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/64/2018 z 4. 4. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 4. apríla 2018, sp. zn. 8CoP/64/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7817208850.1
Krajský súd Košice | 8CoP/64/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7817208850.1 | 2018-04-04 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 CSP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f7a37fa-3909-42a8-b2d4-8617acf59374
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817208850.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208850
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817208850.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
S. R. R. P. G. nar. XX.X.XXXX dieťaťa rodičov X.. L. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. č. XXX Z.
Q. zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Floriánskej ulici č. 16 a X.. B. O. R. P. G. nar. XX.X.XXXX bytom R. O. L. L. da G. lote XXX, G. sa
V. D. XXXX-XXX, H. Q. zastúpeného JUDr. Tomášom Hermanom advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Bočnej ulici č. 10 v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 230/2017-9 z 23.8.2017
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 23.8.2017 č.k. 7P 230/2017-9 dočasne zveril maloletú S. R. R. P.
G. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky X.. L. V. nar. XX.X.XXXX a styk otca X.. B. O. R.
P. G. nar. XX.X.XXXX s maloletou dcérou dočasne upravil tak, že otec sa bude s maloletou stýkať na
základe mimosúdnej dohody rodičov za prítomnosti matky v mieste bydliska dieťaťa s tým, že bude
povinný oznámiť matke päť dní pred začiatkom styku s dieťaťom dátum a čas realizácie stykov, a
to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5P 91/2017 o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Určil, že uznesenie je vykonateľné dňom jeho
vyhotovenia. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí
nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka. Maloleté dieťa
je slovenským štátnym občanom, narodilo sa na území Slovenskej republiky. Matka je s maloletou
na materskej dovolenke a zabezpečuje dieťaťu celodennú starostlivosť. Žije v rodinnom dome svojich
rodičov, kde má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o dieťa. Maloletá je v útlom veku, vyžaduje
si celodennú starostlivosť, ktorú jej matka poskytuje. Otec maloletej je štátnym občanom Portugalskej
republiky, žije a pracuje v Portugalsku a na každodennej výchove maloletého dieťaťa sa nepodieľa.
Stýka sa s ním v mieste bydliska matky na území Slovenskej republiky, ako aj na území Portugalska,
v mieste svojho bydliska, kde ho matka doteraz pravidelne s dieťaťom navštevovali. Konajúci súd
zistil, že medzi rodičmi maloletej pretrvávajú výrazné nezhody a konflikty, ktoré pretrvávajú dlhšiu
dobu. Otec sa s maloletou naposledy stretol na území Slovenskej republiky v mesiaci júl 2017, kedy
došlo v dôsledku dlhodobých nezhôd k ukončeniu partnerského vzťahu. Matka návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila predovšetkým tým, že v dôsledku zhoršených vzťahov sa otec
vyhráža tým, že dieťa zoberie a už ho nikdy matke nevráti, lebo bude žiť s ním v Portugalsku. Na základe
týchto vyhrážok matka má obavu, že svoje vyhrážky aj zrealizuje. Na základe uvedeného preto odvolací
súd dospel k záveru, že matka dostatočne preukázala a osvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného



opatrenia, na základe ktorého bude maloleté dieťa zverené do jej výchovy až do času, kedy bude
rozhodnuté vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Vyslovil
presvedčenie, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky
spočívajúce v tom, že matka dostatočne neosvedčila potrebu naliehavej dočasnej úpravy pomerov
neodkladným opatrením, ani neodkladného zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia. Uviedol,
že návrh matky je založený na podklade ničím nepodložených tvrdení. Nie je preto zrejmé, na základe
akých dôkazov súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol o nariadení neodkladného
opatrenia. Zdôraznil, že matka s ním od posledného stretnutia nekomunikuje, preto nie je možné ani
styk realizovať na základe tzv. mimosúdnej dohody rodičov. Následne v rámci odvolania otec opísal
celý priebeh vzniku vzťahu s matkou maloletého dieťaťa od roku 2014 až do jeho ukončenia v júli
2017. Zdôraznil, že s matkou a s maloletým dieťaťom sa pravidelne stýkali striedavo v Portugalsku v
mieste jeho bydliska a na Slovensku v mieste bydliska matky, pričom nikdy nedochádzalo ku konfliktom
týkajúcich sa maloletého dieťaťa. V júli došlo k ukončeniu ich partnerského vzťahu a od toho času mu
matka maloletej bráni v kontakte s maloletým dieťaťom. Vyslovil presvedčenie, že pre zdravý vývoj
maloleté dieťa potrebuje obidvoch rodičov. Uviedol, že na Slovensku má v úmysle prenajať si byt v
blízkosti bydliska matky, aby mohol s maloletou tráviť pravidelne čas,  pričom sa vie plnohodnotne o
maloletú postarať, pretože je lekár a v rámci svojho štúdia pôsobil aj na novorodeneckom oddelení a
oddelení pediatrie. Tvrdenie matky, že sa nedokáže o maloleté dieťa v takom útlom veku postarať, je
účelové a nepravdivé. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že počas  trvania
partnerského vzťahu s otcom dieťaťa s ňou otec ako partner celý čas manipuloval. Nerešpektoval ju ani
ako ženu, ani ako partnerku a ani ako matku. Na presadenie svojej vôle využíval ich dieťa, kedy všetky
hádky a prípadné nezrovnalosti medzi rodičmi končili tým, že dieťa odvezie do Portugalska a matka ho už
viac neuvidí. Zdôraznila, že napriek tomu do júla 2018 sa snažila otcovi podriadiť a správala sa tak, ako
si to on želal. Prvý raz došlo ku konfliktu v auguste 2017, kedy neodišla do Portugalska tak, ako si to želal
otec, pretože už mala obavu zo správania otca, ktorý sa jej vyhrážal odobratím dieťaťa. O tomto správaní
otca svedčia aj sms správy predložené vo fotokópii súdu, z ktorých je zrejmé, že z otcových vyjadrení je
zrejmá hrozba, že dieťa s matkou vyrastať nebude a že matka má byť pripravená na to, že ju nenechá
s jeho dieťaťom len tak. Práve takéto správanie otca a jeho neustále vyhrážky o tom, že maloleté dieťa
zoberie do Portugalska a ona ho už neuvidí, ju presvedčili, že podanie návrhu na neodkladné opatrenie,
ktorým bude zverené dieťa do jej starostlivosti je nevyhnutné, pretože reálna hrozba zo strany otca je
zjavná. Zdôraznila, že s otcom je v kontakte takmer každý deň. Napriek narušenému vzťahu sa matka
snaží a zaujíma, či je všetko v poriadku s ním a jeho rodinou v Lisabone. Posiela otcovi videá ako aj
fotografie dieťaťa, odpovedá na všetky otázky otca a umožňuje mu skype-komunikáciu, počas ktorej otec
môže vidieť dieťa a s ním komunikovať. Poukázala na to, že otec nijakým spôsobom nepreukázal, že by
mu ona bránila v styku s maloletým dieťaťom, avšak za jej prítomnosti. V tejto súvislosti poukázala na to,
že nerozumie otcovmu vyjadreniu, resp. námietkam voči jej prítomnosti, keď aj doteraz všetky kontakty
s dieťaťom a stretnutia sa realizovali za jej prítomnosti. K vyjadreniu otca v odvolaní, že mu matka
neumožnila kontakt od júla 2017 s dieťaťom uviedla, že ani nemohla, keďže otec o tento kontakt záujem
neprejavil a na Slovensko neprišiel. Poukázala aj na skutočnosť, že otec napriek svojim tvrdeniam, že
maloleté dieťa miluje a na výchove sa chce osobne podieľať, doteraz neprispieval žiadnym výživným.
V tejto súvislosti zdôraznila aj tú skutočnosť, že otec pracuje ako lekár v Portugalsku a jeho zárobok je
nadštandardný, preto je v jeho možnostiach prispievať primerane na výživu dieťaťa. K schopnostiam otca
týkajúcich sa starostlivosti o dieťa uviedla, že otec má rád maloleté dieťa, čo je nesporné, avšak samotné
činnosti spojené so starostlivosťou o dieťa, ako je kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie neovláda, nemá s
tým žiadnu skúsenosť, keďže na týchto činnostiach sa nikdy nezúčastňoval. Navrhla, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne, zákonné a v prospech dieťaťa.

5. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec dieťaťa. Zdôraznil, že sa nikdy nevyhrážal matke
maloletej tým, že unesie dieťa do Portugalska a nikdy by to nespravil a nevystavil dieťa žiadnemu
nebezpečenstvu. Žiadna hrozba tak, ako sa to snaží matka maloletej preukázať, dieťaťu z jeho strany
nehrozí. Poprel tvrdenie matky, že ich vzťah nebol založený na rovnocennosti muža a ženy, že ju ako
ženu nerešpektoval a nerešpektoval ani ju ako matku dieťaťa, pretože ak by tomu tak bolo, prečo by
matka s ním pôvodne plánovala spoločnú budúcnosť. Naopak zdôraznil, že pokiaľ mali spolu partnerský



vzťah, všetky rozhodnutia robili spoločne. Napriek tomu uviedol, že vzťah medzi ním a matkou dieťaťa
ukončil on, ale nie preto, že by to chcel bezdôvodne. Bolo to hlavne preto, že už nemohli počúvať
jeden druhého a chápať jeden druhého. Týždne pred rozchodom sa veľmi hádali takmer každý deň,
čo nebolo zdravé pre dieťa ani pre matku. Rozhodol sa vzťah ukončiť s tým, že sa situácia upokojí
a zlepšia ich správania jeden k druhému. Neočakával však to, že matka stratí k nemu rešpekt ako k
otcovi dieťaťa a bude chcieť výhradnú rodičovskú starostlivosť. V závere uviedol, že napriek všetkému
došlo medzičasom od rozhodnutia súdu k určitej náprave ich vzťahov, nakoľko matka vycestovala do
Portugalska, kde si mnohé veci vyjasnili a prostredníctvom právnych zástupcov rokujú o uzatvorení
rodičovskej dohody. V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu rodičovskej dohody do  rozhodnutia súdu vo
veci samej zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach .

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a  § 66 CMP
a dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené ku
dňu rozhodnutia zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bola osvedčená
naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa, ktorému v
dôsledku zjavného nezvládnutia ukončenia partnerského vzťahu rodičov, hrozí nebezpečenstvo
nestability výchovného prostredia, keďže vzťahy medzi rodičmi sú narušené a konfliktné, odlišne
hodnotia rovnaké situácie, vzájomne sa obviňujú z neschopnosti zabezpečovať starostlivosť o maloleté
dieťa a napriek tomu, že sú schopní čiastočne uzatvárať dohody o výkone rodičovských práv a
povinností, ktoré však v konečnom dôsledku nie sú dodržiavané, čo následne vyúsťuje do ďalších
konfliktov medzi rodičmi, ktoré riešia nevhodným spôsobom, ktorý dieťa vníma na vedomej a nevedomej
úrovni, čím môže byť ohrozený jeho zdravý fyzický a psychický vývin. Odvolací súd zdôrazňuje, že
v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia. Posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je
potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl.
8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj na právo
na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných
zásahov. Na základe podaného návrhu matkou a tvrdení otca v odvolaní a matky vo vyjadrení k
odvolaniu otca odvolací súd dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na vzniknutú skutkovú situáciu, kedy
rodičia ukončili partnerský vzťah, matka žije na Slovensku a otec v Portugalsku, je vhodné dočasne
zveriť  maloletú do osobnej starostlivosti matky, čo je predovšetkým v súlade so záujmom maloletej,
ktorým je jej zdravý psychický i fyzický vývoj a nie subjektívne predstavy rodičov o realizácii svojho
výchovného pôsobenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide iba o predbežnú úpravu pomerov účastníkov
konania, preto nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami otca
a skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože tieto sa
prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať súd
v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností. K odvolacím námietkam otca, že konajúci súd nevykonal dostatočné dokazovanie a
nemal dostatočne preukázané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd dodáva,



že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd
nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Pre nariadenie neodkladného opatrenia stačí existencia dôvodnej obavy, že by mohlo dôjsť
k neprimeranému zásahu alebo ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva,
že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, sú vymedzené ust. § 325 ods. 1 CSP a
reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá je v tomto
prípade objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutím súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd uzatvára, že matka dostatočne osvedčila naliehavosť okamžitej neodkladnej ingerencie
súdu do pomerov účastníkov konania a ani argumenty otca v odvolaní nevyvracajú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov maloletého dieťaťa, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa úpravy styku odvolací
súd dodáva, že v danom prípade v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia a predovšetkým
vzhľadom ku skutočnosti, že otec maloletého dieťaťa žije v Portugalsku, nebolo v možnostiach súdu prvej
inštancie rozhodnúť o úprave styku inak ako rozhodol, čo aj odvolací súd považuje vzhľadom ku všetkým
okolnostiam za primeranú úpravu styku prispôsobenú daným okolnostiam, napriek tomu uvádza, že
pokiaľ sú rodičia schopní dohodnúť sa na úprave styku v širšom rozsahu, takáto dohoda rodičov bude
mať prednosť a nič nebráni rodičom, aby styk realizovali na základe ich dohody. V tomto štádiu konania
je predčasné polemizovať o tom, v akom rozsahu a frekvencii je vhodné zabezpečovať styk otca s
maloletým dieťaťom, prípadne aký model výchovy bude pre dieťa do budúcnosti vhodný. Odvolací súd
opätovne zdôrazňuje, že ide o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania a všetky návrhy rodičov,
ako aj námietky otca uvedené v odvolaní a matky vo vyjadrení k odvolaniu, budú zohľadnené v konaní
vo veci samej.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a
zároveň sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, preto len na zdôraznenie jeho správnosti
uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).