Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/20/2012 z 15. 5. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. mája 2012, sp. zn. 24CoP/20/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2311218178.1
Krajský súd Trnava | 24CoP/20/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2311218178.1 | 2012-05-15 | Rozsudok
Citované ustanovenia: § 78 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc96004a-1039-418e-ac62-1217a4483813
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2311218178.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/20/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311218178
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311218178.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Petra Príbelská, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. P.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: X. X., nar. X.X.XXXX, bytom F. X. XXX, a otca: S. P.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie
výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 19. januára 2012 č. k. 12P/187/2011-90 - vo vyhovujúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou bola zvýšená
vyživovacia povinnosť otca k maloletému P., včítane závislého výroku o náhrade trov konania  p o t v
r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel návrhu matky maloletého, keď vyživovaciu
povinnosť otca k maloletému P. zvýšil zo sumy 99,58 Eur (3.000,- Sk) na sumu 120,- Eur mesačne s
účinnosťou od 1.9.2011 s tým, že výživné je splatné vždy do 15-násteho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého. Zročné výživné od 1.9.2011 do 19.1.2012 vo výške 102,- Eur povolil otcovi zaplatiť
v troch mesačných splátkach po 34,- Eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku, pod
hrozbou straty výhody splátok. Týmto zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Galanta č. k.
12P/135/2007-29 zo dňa 27.11.2007. Súd zároveň v celom rozsahu zamietol návrh otca na zníženie
výživného. Záverom rozhodol, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovení §§ 160 ods. 1 a 163 ods.
1 O.s.p., 78 ods. 1, 62 ods. 1 až 5, 75 ods. 1, 76 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal z toho, že
naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Galanta 27.11.2007, kedy súd
schválil rodičovskú dohodu tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 2.500,-
Sk na 3.000,- Sk počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že na strane maloletého P. došlo od ostatnej úpravy za uplynuté štyri roky k podstatným
zmenám pomerov, keď dieťa je staršie a od septembra 2011 navštevuje 1. ročník strednej školy, s
čím sú spojené zvýšené výdavky. Matka v čase predchádzajúcej úpravy bola vydatá, mala ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletému P. X., nar. X.X.XXXX, bola na materskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok 4.440,- Sk (147,38 Eur), jej manžel v zamestnaní dosahoval príjem 14.000,- Sk
(464,71 Eur). Aktuálne je matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce bez nároku na dávky v
hmotnej núdzi a bez príjmu. Jej manžel dosahuje príjem 578,23 Eur, bývajú v spoločnej domácnosti



s matkou manžela, v jej rodinnom dome v F. X.. Otec maloletého tak v čase predchádzajúcej úpravy,
ako aj teraz bol ženatý, inú vyživovaciu povinnosť nemal, bol živnostníkom v oblasti klampiarskych a
izolačných prác, podľa daňového priznania za rok 2006 mal príjem zo živnosti 391.621,- Sk (12.999,44
Eur), základ dane 117.192,- Sk (3.890,06 Eur). Jeho manželka bola na materskej dovolenke, poberala
nemocenské dávky 4.500,- Sk (149,37 Eur) mesačne, očakávali narodenie dieťaťa, žili v spoločnej
domácnosti s rodičmi manželky v ich rodinnom dome. V súčasnosti je otec maloletého naďalej ženatý,
jeho manželka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 285,- Eur, je naďalej živnostníkom v rovnakom
predmete činností, podľa daňového priznania za rok 2010 mal príjem zo živnosti 14.220,64 Eur, základ
dane 3.999,15 Eur bez daňovej povinnosti, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému S.
P., nar. XX.XX.XXXX, naďalej žije v spoločnej domácnosti s rodičmi manželky v ich rodinnom dome.
Vzhľadom na tieto okolnosti prvostupňový súd považoval návrh matky maloletého na zvýšenie výživného
dôvodný, preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca dňom 1.9.2011, kedy maloletý P. nastúpil do prvého
ročníka strednej školy, čím došlo k najpodstatnejšej zmene pomerov. Výživné súd zvýšil s ohľadom
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov na sumu 120,- Eur mesačne s tým, že
táto suma zodpovedá preukázaným odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek, pričom
vystihuje aktuálne schopnosti a možnosti rodičov. Súd skonštatoval, že príjem oboch rodičov sa zmenil,
keď matka je aktuálne bez príjmu, u otca nastalo zvýšenie + 109,09 Eur resp. 438,- Eur, pričom
súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa a skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Keďže spätným zvýšením výživného vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2011
do 19.1.2012 vo výške 102,- Eur, súd s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na výšku dlhu a
aktuálne možnosti a schopnosti otca, povolil uhradiť dlh v troch mesačných splátkach spolu s bežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň súd návrh otca na zníženie výživného zamietol,
keďže v konaní nemal preukázanú takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho
vyživovacej povinnosti, práve naopak bolo zistené, že boli dané podmienky na jeho zvýšenie. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu výlučne v časti, ktorou súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného,
podala odvolanie matka maloletého, ktorým sa domáhala aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že otca zaviaže platiť na dieťa výživné v sume 180,- Eur a zároveň ho
zaviaže uhradiť 50% z nákladov na školské potreby v sume 125,50 Eur. Ako odvolací dôvod uviedla, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva v nesprávnom posúdení veci. Nesúhlasí s výškou výživného,
ako ho určil prvostupňový súd, keďže jej požiadavky sú dôvodné a zároveň žiada uhradiť polovicu
nákladov na nákup školských potrieb na stredoškolskú prax teda 50% z vydokladovanej sumy 251,- Eur.

Otec maloletého ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky uviedol, že s odvolaním
nesúhlasí, nakoľko nie je schopný platiť vyššie výživné ako mu určil prvostupňový súd. Jeho priemerný
mesačný zárobok je 1.050,- Eur mesačne. Z tejto sumy musí platiť odvody do sociálnej a zdravotnej
poisťovne, stravu a ubytovanie v práci, príspevok na domácnosť, nakoľko bývajú u manželkiných rodičov,
škôlku pre syna, telefón, životné poistenie, výživné, pôžičku, po zaplatení týchto výdavkov mu zostane
150,- Eur a z toho si hradí oblečenie, stravu a prispieva na výchovu syna. Manželka je zamestnaná iba
na dobu určitú a pracovný pomer jej končí 26.4.2012. Jej priemerný zárobok je 286,- Eur a z toho si platí
cestovné 25,- Eur a stravu v práci. Podľa neho matka maloletého je už viac ako 6 mesiacov dobrovoľne
nezamestnaná, nemá záujem sa zamestnať a radšej hľadá iné možnosti ako by sa mohla zabezpečiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákon prípustný
odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti zvýšenia
výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolaniu matky maloletého nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v



napadnutej časti zvýšenia výživného je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok pre zvýšenie výživného na maloletého P., a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2
O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľke.

V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že došlo k zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú
zvýšenie výživného na maloletého P., pričom i odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového,
že primeraným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na možnosti,
schopnosti a majetkové pomery matky ako i jej osobnú starostlivosť o dieťa a na druhej strane
odôvodneným potrebám dieťaťa, je zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 3.000,- Sk na sumu 120,- Eur
mesačne. Takto určené výživné spolu s prídavkami na dieťa umožní uspokojiť jeho odôvodnené potreby
a zároveň na druhej strane neohrozí uspokojovanie odôvodnených potrieb rodiny otca maloletého.
Rovnako správne prvostupňový súd určil i počiatok zvýšenia výživného, keď od 1.9.2011 nástupom na
strednú školu došlo k najpodstatnejšej zmene pomerov. V súdom určenom výživnom sú zohľadnené
všetky odôvodnené výdavky na dieťa a v danom prípade došlo k jeho zvýšeniu práve kvôli nástupu
dieťaťa na stredoškolské štúdium, pričom v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného § 76 ods.1
ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa dávkach vždy za mesiac dopredu. Neprichádza
preto do úvahy a nie je možné priznať osobitne úhradu jednorazových výdavkov, ako sa toho domáhala
odvolateľka. Rovnako súd správne určil i nedoplatok na výživnom a umožnil jeho úhradu v primeraných
splátkach, čím zmenil predchádzajúce súdne rozhodnutie. Správne rozhodol tiež o náhrade trov konania.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia
výživného ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.