{"guid": "37d32ed7-fc88-470b-82e2-c28d0f7beb59:9255bf92-8510-4619-8427-12fd30600e23", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5812202902.1", "spisova_znacka": "8Co/127/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/127/2016 z 28. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. novembra 2016, sp. zn. 8Co/127/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5812202902.1", "identifikacne_cislo": "5812202902", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2016-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9255bf92-8510-4619-8427-12fd30600e23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5812202902.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5812202902.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5812202902.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/127/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202902
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5812202902.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobkyne:
B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. R. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr.
Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom J. č. XXX, proti žalovanému: K. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., B. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Milanom Migom, advokátom
so sídlom G. F., ul. K. č. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/26/2012-244 zo dňa 07. januára 2016,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu   mení tak, že určuje sa, že z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v
bezpodielovom spoluvlastníctve, pripadá žalobkyni bicykel v hodnote 200,- eur, určuje sa, že z vecí, ktoré
mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve, pripadá žalovanému : - 2 ks matracov, -
manželská posteľ, komoda, nočné stolíky, - vysávač, - 2 ks špajzových regálov, - zrkadlo, - chladnička
s mrazničkou, - stôl, - 4 ks chrómované stoličky, - plynová pec, plynová rúra, - sediaca súprava, gauč,
kreslo, taburetka, - stolík (sklo, nerez), - 2 ks luster, 2 ks koberec, - CD prehrávač, - regál na náradie,
- práčka, - gauč (starý), - fotelka, - stará obývačka (v pivnici), v celkovej hodnote 2.780,- eur, - dlh
z úverovej zmluvy č. 001/019838/03-001/010 zo dňa 06.06.2003 uzavretej so Všeobecnou úverovou
bankou, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, IČO: 31 320 155, v sume 17.945,04 eur ku
dňu 28.09.2009, - dlh z úverovej zmluvy č. 001/019838/04-002/000 zo dňa 10.05.2004 uzavretej so
Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, IČO: 31 320 155 v sume
12.592,58 eur ku dňu 28.09.2009.

Záväzky z úverov na základe úverovej zmluvy č. 001/0198383/3-001/0010 zo dňa 06.06.2003 a úverovej
zmluvy č. 001/019838/04-002/000 zo dňa 10.05.2004 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom
Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, IČO: 31 320 155, doplatí žalovaný ako výlučne zaviazaný z týchto
úverových zmlúv.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu vo výške 2.608,54 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania právo.

Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 89 eur na účet R. J., a.s.,
č. SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedený v J. L., a.s., VS: 8970160811, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.



o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 7C/26/2012-244 zo dňa 07.01.2016 rozhodol, že z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky (ďalej „žalobkyne\") a odporcu
(ďalej „žalovaného\") sa do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje bicykel (výrok I.). Z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného sa do výlučného
vlastníctva žalovaného prikazuje: - 2 kusy matracov, - manželská posteľ, komoda, nočné stolíky, -
vysávač, - 2 ks špajzových regálov, - zrkadlo, - chladnička s mrazničkou, - stôl,  - 4 kusy chrómované
stoličky, - plynová pec, plynová rúra, - sedacia súprava, gauč, kreslo, taburetka, - stolík (sklo, nerez), - 2
kusy luster, - 2 kusy koberec, - CD prehrávač, - regál na náradie, - práčka, - gauč (starý), fotelka, - stará
obývačka (v pivnici) (výrok II.). Záväzky z úverov na základe úverovej zmluvy č. 001/019838/03-001/0010
zo dňa 06. 06. 2003 a úverovej zmluvy č. 001/019838/04-002/000 zo dňa 10. 05. 2004 so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 doplatí žalovaný ako
výlučne zaviazaný z týchto úverových zmlúv (výrok III.). Žalovaného zaviazal na vyrovnanie podielov
žalobkyni zaplatiť 2.408,54 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). O trovách konania súd
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok V.). Účastníci sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 77 eur na účet R. J., a.s. č R vedený v J. L., a.s., s variabilným symbolom:
8970160811, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.).
Konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 04.05.2012 žalobkyňa žiadala, aby súd vyporiadal ich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 28. 09. 2009.
Medzi účastníkmi došlo k dohode ohľade hnuteľných vecí, ich zostatkovej hodnoty a prikázania do
výlučného vlastníctva jednotlivým účastníkom tak, ako je uvedené vo výrokových častiach I. a II.
rozsudku. Žalobkyňa nadobudla hnuteľnú vec v hodnote  200 eur a žalovaný hnuteľné veci v hodnote
2.780 eur. Z dokazovania vyplynulo, že účastníci počas manželstva nadobudli aj motorové vozidlo zn.
Ford Mondeo, ktoré zakúpila počas manželstva účastníkov žalobkyňa a ešte počas manželstva so
žalovaným bez jeho súhlasu ho previedla na  svoju tetu U. F.. Keďže v čase zániku BSM už vozidlo bolo
prevedené na inú osobu, samotná vec nemôže byť predmetom vyporiadania, ale vzhľadom na to, že
žalobkyňa disponovala vecou, ktorá patrí do BSM bez súhlasu druhého manžela, mala by nahradiť do
BSM hodnotu tejto veci. Účastníci sa zhodli, že hodnota tohto vozidla v čase zániku BSM bola 2.499 eur.
Z výsluchu svedkyne U. F. vyplynulo, že táto žalobkyni ústne požičala na kúpu auta sumu 115.000,- Sk s
tým, že peniaze jej vráti, keď bude mať. Žalobkyňa jej však peniaze nevrátila a po čase navrhla U. F., že
vozidlo prevedie na ňu, pretože jej nemá možnosť vrátiť pôžičku, s čím táto súhlasila. Žalobkyňa na kúpu
auta použila peniaze z pôžičky, ktorú dohodla sama bez žalovaného. Tým vznikol záväzok z pôžičky
výlučne žalobkyni a v dôsledku toho by mala táto nárok, aby jej bolo zo spoločného majetku uhradené,
čo zo svojho uhradila na spoločný majetok. Súd preto nezaviazal žalobkyňu nahradiť hodnotu tohto
motorového vozidla, pretože v prípade, že by toto auto nepreviedla počas manželstva na inú osobu,
a teda auto by bolo predmetom vyporiadania, mala by nárok na to, čo zo svojho (pôžičky od U. F.)
vynaložila na spoločný majetok.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že počas manželstva realizovali prestavbu rodinného domu súp. číslo
XXX v V., ktorý bol v tom čase vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa  žiadala, aby žalovaný nahradil, čo
zo spoločného bolo použité na jeho výlučný majetok. V návrhu výšku investícií zo spoločného majetku
na výlučný majetok žalovaného vyčíslila na                   50.787,43 eur. Žalovaný na pojednávaní dňa
16.12.2015 uviedol, že na prestavbu tohto domu bolo zo spoločných peňazí použitých 200.000,- Sk  a
peniaze z úverov vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. a Slovenskej sporiteľni, a.s. Účastníci si zobrali
zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. dva hypotekárne úvery vo výške 450.000,- Sk a 300.000,- Sk (v
prepočte spolu 24.895,44 eur) a zo Slovenskej sporiteľne, a.s. úver vo výške 50.000,- Sk a sám žalovaný
vo výške 150.000,- Sk (v prepočte spolu 6.638,78 eur). Spolu teda investície zo spoločných peňazí na
výlučný majetok žalovaného činia 38.173 eur. Z tohto však treba odpočítať 50.000,- Sk ako výlučný
záväzok žalovaného, pretože účastníkom zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 31.08.2005 so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. je len on v postavení dlžníka. Investície zo spoločného majetku potom činia 36.513,33
eur. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej príbuzný H. F. daroval peniaze na materiál na stavbu, v konaní jeho
svedeckou výpoveďou nepreukázala, v akej výške, preto súd toto darovanie nemohol zohľadniť. Čo
sa týka samotnej výšky investícií do rodinného domu, ktorý v danom čase bol vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, podotkol, že pre posúdenie toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na
oddelený majetok jedného z nich, nie je rozhodujúce, o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil,



ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. Súd preto uznal
výšku týchto investícií podľa stanoviska žalovaného, ktorý uviedol, že na stavbu boli použité úvery
jednak zo Slovenskej sporiteľne, a.s. a aj zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. a 200.000,- Sk z peňazí,
ktoré obaja zarobili. Vyššiu výšku investícií zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného
žalobkyňa nepreukázala. To, čo bolo zo spoločného majetku použité na oddelený majetok žalovaného,
nemožno stotožniť s výškou investícií do rodinného domu súp. číslo XXX v V. tak, ako ju vyčíslil znalec
Ing. Peter Dubovec. Tento znalecký posudok totiž určil hodnotu všetkých dodávok a prác, ktoré boli v
rámci prestavby rodinného domu vynaložené, teda vrátane napr. prác vykonaných svojpomocne, ktorých
hodnotu síce samozrejme možno oceniť, nemožno ju však zahrnúť pod pojem investície zo spoločného
majetku do oddeleného majetku jedného z manželov, pretože možno zohľadniť len prostriedky, ktoré boli
reálne vynaložené (zaplatené) na oddelený majetok jedného z manželov. Je nepochybné, že peniaze,
ktoré účastníci nadobudli ako pracovnú odmenu alebo peniaze z úverov, ktoré zobrali či už spoločne
alebo niektorý z nich, sú spoločnými peniazmi a pokiaľ o nich žalovaný uviedol, že boli vynaložené na
prestavbu domu, súd z tohto jeho tvrdenia urobil záver o výške toho, čo bolo vynaložené zo spoločného
na jeho oddelený majetok.
Ako už bolo uvedené, účastníci za trvania manželstva zobrali spoločne niekoľko úverov, ktoré po
rozvode manželstva spláca výlučne žalovaný. Zo správy Všeobecnej úverovej banky, a.s. vyplynulo,
že hypotekárny úver č. 001/019838/03-001/000, ktorý zobrali účastníci spoločne, mal ku 28.09.2009
zostatok vo výške 12.354,10 eur na istine a pri predpokladanom priebehu úverového vzťahu, ak
nenastanú žiadne nepredvídané okolnosti ako predčasné splatenie, neplatenie splátok, tak úroky na
tomto úvere od zániku BSM do konca úverového vzťahu činia 5.590,94 eur. Keďže ohľadne vyporiadania
spoločných záväzkov je potrebné analogicky postupovať podľa § 150 Občianskeho zákonníka, tak
polovicu tohto záväzku musí znášať žalobkyňa, to znamená výšku 8.972,52 eur. Účastníci si zobrali
spoločne aj hypotekárny úver zo Všeobecnej úverovej banky, a.s.  č. 001/019838/04-002/000, ktorého
zostatok ku dňu 28.09.2009 činil 8.790,55 eur a pri predpokladanom priebehu úverového vzťahu, ak
nenastanú žiadne nepredvídané okolnosti ako predčasné splatenie, neplatenie splátok, tak úroky na
tomto úvere od zániku BSM do konca úverového vzťahu činia 3.802,03 eur. Žalobkyňa sa teda na
tomto záväzku musí podieľať rovnako polovicou, t.j. 6.296,29 eur. Pokiaľ chcel žalovaný vyporiadať
aj úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. 0323782262, tak tento nie je predmetom vyporiadania, pretože
ide o výlučný záväzok žalovaného. Úverovú zmluvu totiž podpísal len sám žalovaný a preto je z
nej zaviazaný sám. Z úverovej zmluvy nevyplýva ani, že by nahrádzal dva predchádzajúce úvery zo
Slovenskej sporiteľne, a.s., ako tvrdí žalovaný. Z dokazovania však vyplynulo, že úver zo Slovenskej
sporiteľne, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 150.000,- Sk, ktorý si zobrali účastníci spoločne, bol
dňa 22.10.2008 vyplatený vo výške 112.629,40 Sk. V rovnaký deň 22. 10.2008 si žalovaný sám zobral
zo Slovenskej sporiteľne, a.s. úver č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 7.966,54 eur, je teda nanajvýš
pravdepodobné a napokon žalobkyňa to ani nerozporovala, že z peňazí z tohto úveru vyplatil aj spoločný
úver č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 112.629,40 Sk. Keďže žalovaný z peňazí z úveru, z ktorého
je zaviazaný výlučne sám (zo SLSP, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX) vyplatil 112.629,40 Sk na splatenie
spoločného úveru je oprávnený požadovať, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný
záväzok manželov. Čo sa týka pôžičky od Home Credit, ktorú žiadal žalovaný rovnako vyporiadať, tak
táto tiež nie je predmetom vyporiadania BSM z dôvodu, že ide o výlučný záväzok žalovaného, pretože
zmluvu o pôžičke uzatvoril sám, nie aj žalobkyňa.
Pokiaľ účastníci žiadali vyšší podiel na vyporiadaní majetku než jedna polovica, a to 3/5-tiny, súd túto
ich žiadosť neakceptoval. Bol názoru, že k disparite podielov manželov na BSM možno pristúpiť len
výnimočne a v odôvodnených prípadoch, napr. vtedy, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď
vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o
jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená alebo ak sa zistilo, že
manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Tieto výnimočné
okolnosti však v konaní neboli preukázané. Obaja účastníci počas manželstva riadne pracovali a pokiaľ
aj žalobkyňa pracovala v zahraničí, kde dosiahla vyšší príjem než žalovaný, ten tiež pracoval a zo
zamestnania mal pravidelný príjem a počas obdobia, keď bola žalobkyňa v práci, sa staral o ich maloletú
dcéru. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že na prácach na rodinnom dome žalovaného sa v prevažnej miere
podieľali jej príbuzní, z dokazovania vyplynulo, konkrétne z výsluchu E. L., že na stavbe pracovali
aj príbuzní žalovaného a účastníci aj s maloletou dcérou bývali v spoločnej domácnosti s rodičmi
žalovaného, ktorým za bývanie a stravu poskytovali viac-menej len symbolickú sumu. Súd neuznal ani
argument žalovaného, že žalobkyňa už rok neplatí výživné na svoju dcéru, ktorá je v jeho osobnej
starostlivosti. Bol  názoru, že správanie sa žalobkyne po rozvode manželstva nemôže byť dôvodom
na určenie nerovných podielov, resp. nie je podstatné, ako sa ten-ktorý z manželov správa po rozvode



manželstva a teda aj zániku BSM. Súd konštatoval, že každý z účastníkov sa podľa svojich možností a
schopností podieľal na nadobudnutí spoločného majetku a preto podiely oboch účastníkov sú rovnaké.
Pri určení, ktorý z manželov bude ďalej splácať úvery, ktoré si účastníci zobrali spoločne, zohľadnil to, že
tieto úvery boli vynaložené na oddelený majetok žalovaného,  ktorý ich aj po rozvode spláca. Súd preto
určil, že výlučne zaviazaným z týchto úverov zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. sa stane žalovaný.
Z takto zisteného skutkového a právneho stavu konštatoval, že na vyrovnanie podielov účastníkov
je potrebné, aby žalovaný žalobkyni vyplatil vyporiadací podiel vo výške 2.408,54 eur (výpočet: na
vyrovnanie hodnoty hnuteľných vecí, ktoré jednotliví účastníci nadobúdajú do výlučného vlastníctva, má
žalovaný žalobkyni doplatiť 1.290 eur a ešte jej má doplatiť 18.256,66 eur ako investíciu zo spoločného
majetku do svojho oddeleného majetku. Naproti tomu žalobkyňa má zaplatiť žalovanému, ktorý sa stáva
výlučne zaviazaným z úverov zo Všeobecnej úverovej banky, a.s., podiel na týchto úveroch vo výške
15.268,81 eur a polovicu zo sumy 112.629,40 Sk, v prepočte 3.738,61 eur, ktorú zaplatil žalovaný zo
svojho úveru, kde je zaviazaný výlučne sám, na spoločný úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s.).
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa by sa mohla domáhať vyporiadania investícií do rodinného domu
nie voči nemu, ale voči súčasným vlastníkom rodinného domu, pretože ten nikdy nebol v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, bol súd názoru, že pokiaľ dom nebol v BSM, ale v rozhodnom čase, teda
počas manželstva a trvania BSM účastníkov bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného a boli investované
prostriedky zo spoločného majetku, je potrebné tieto investície vyporiadať v rámci vyporiadania BSM.
Nevidel dôvod, prečo by si mala žalobkyňa uplatniť nárok na tieto investície voči súčasným vlastníkom
domu, s ktorými nemala a nemá žiadny právny vzťah.
O trovách konania rozhodol podľa 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.\") tak,
že rozhodnutie o trovách konania vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Zároveň zaviazal zaplatiť účastníkov súdny poplatok za vyporiadanie BSM v súlade s ust. § 5 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov a podľa položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prvom rade považovala za správny postup súdu, ktorý akceptoval dohodu o prikázaní hnuteľných
vecí do ich výlučného vlastníctva. Za nesprávne však to, že súd v rozsudku neuviedol menovite veci
vrátane uvedených v časti I. a II. napadnutého rozsudku, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Výrok rozsudku je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, keď nie je z neho jednoznačne určené,
či záväzky z úverov podľa III. časti napadnutého rozsudku sú alebo nie sú zaradené do masy BSM. Z
výrokovej časti rozsudku, v ktorom je jasne uvedené, čo patrí alebo nepatrí do BSM, skôr sa možno
domnievať, že záväzky z úverov sú zahrnuté do masy BSM, čomu nasvedčuje časť IV. týkajúca sa
povinnosti žalovaného zaplatiť na vyrovnanie podielov jej uvedenú sumu.
Podľa žalobkyne investície, ktoré boli vynaložené za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo spoločného majetku na oddelený majetok niektorého z manželov nemôžu
byť v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ak prvostupňový súd neuviedol vo výroku rozsudku hnuteľné veci, ktoré patria do BSM menovite
a výšku investícií vložených do nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX k. ú. V., ktorý v čase
trvania manželstva bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý ho neskôr previedol na svojich rodičov
darovacou zmluvou, tak rozhodol nesprávne z dôvodu, že súpis vecí nadobudnutých počas trvania
manželstva v zostatkovej hodnote je vždy obligatórnou náležitosťou súdneho rozhodnutia.
K bodu III. napadnutého rozsudku (doplatenie záväzkov z úverových zmlúv) žalobkyňa uviedla,
že podľa odôvodnenia rozsudku prvostupňový súd zistil výšku zostatku úveru ku dňu 28.09.2009,
postupoval správne. Zo znenia uvedenej časti rozsudku je možné „usudzovať\", že zostatky nesplatených
pohľadávok boli prikázané do vlastníctva žalovaného (vo výrokovej časti rozsudku takéto rozhodnutie
absentuje) z toho dôvodu, že bol zaviazaný ich doplatiť. Súd započítal všetky splátky úverov, ktoré
žalovaný uhradil po zániku manželstva, ktoré neboli splatené do dňa rozhodnutia prvostupňového
súdu v tejto veci a aj tie, ktoré má splácať do budúcna v prospech žalovaného. Takýto postup súdu
považovala žalobkyňa za nesprávny a v rozpore s § 150 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že súd nebol
oprávnený započítať jednotlivé splátky úverov splatené počas trvania manželstva, po právoplatnosti
rozvodu manželstva a ani tie, ktoré je potrebné splácať aj do budúcna vrátane úrokov v prospech
žalovaného preto, lebo počas trvania manželstva aj po jeho rozvode bol  vlastníkom nehnuteľností,
ku ktorým sa viažu úvery. Splátky úverov, ktoré boli splácané počas trvania manželstva i po rozvode



manželstva boli vynakladané len na majetok vo vlastníctve žalovaného a teda nie je dôvod, aby ona
na splátkach dlhu, ktorý bol použitý na zhodnotenie nehnuteľného majetku vo výlučnom vlastníctve
žalovaného participovala (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/420/2010). Žalovaný, pokiaľ
podľa vlastného vyjadrenia splácal splátky úverov počas trvania manželstva i po jeho zániku, splácal
vlastné pohľadávky, vlastný dlh preto, lebo splátky nikdy neboli vynakladané na spoločný majetok. To sa
týka aj úveru, ktorý si žalovaný vybavil v SLSP, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, prostredníctvom ktorého
vyplatil 112.629,40 Sk na splatenie spoločného úveru. Rozhodne nemožno súhlasiť s odôvodnením
prvostupňového súdu v tom smere, že ak žalovaný z peňazí z úveru, z ktorého bol zaviazaný výlučne
sám, vyplatil sumu 112.629,40 Sk na splatenie spoločného úveru, tak je oprávnený požadovať, čo zo
svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný záväzok manželov. Na to nie je oprávnený preto, lebo
uvedenú sumu zo svojho výlučného majetku vynaložil len na splatenie úveru, ktorý slúžil len pre potreby
jeho výlučného majetku - rodinného domu, ktorého bol vlastníkom.
Čo sa týka výroku IV., ktorým súd zaviazal žalovaného k povinnosti vyrovnania podielov zaplatiť jej sumu
2.408,54 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak podľa nej  z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je možné dospieť, na základe akých právnych úvah k takejto sume súd dospel. V tejto časti je
rozsudok nepreskúmateľný aj preto, že súd nestanovil správne výšku investícií vložených do rodinného
domu, ktorý bol v čase jeho rekonštrukcie a modernizácie vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Ak ju
podľa odôvodnenia stanovil vo výške 26.513,33 eur, tak išlo o postup v rozpore s objektívne zisteným
skutkovým stavom. Výška investícií vložených do nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného bola správne
stanovená znaleckým dokazovaním vyhotovením znaleckého posudku znalca Ing. Petra Dubovca (ktorý
korešponduje s prepočtom ceny stavebných prác a dodávok vypracovanom Ing. U. Z. v roku 2002), v
ktorom boli investície a ich hodnota položkovite určené v cenách podľa ich realizácie, výsluchmi svedkov
a listinnými dôkazmi vo výške 52.100 eur. Ak sa súd nestotožnil so závermi znaleckého posudku a
vychádzal len z tvrdení žalovaného o tom, v akej výške boli vynaložené finančné prostriedky z finančných
prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva ako investície do rodinného domu, tak postupoval
nesprávne.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že popísaný záver súdu o výške vložených investícií (v rozpore s odôvodnením
z č.l. 5 siedma veta ods. 1: „Čo sa týka samotnej výšky investícií do rodinného domu, ktorý v danom čase
bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, súd podotýka, že pre posúdenie toho, čo sa zo spoločného
majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich, nie je rozhodujúce, o akú sumu sa
majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila, je záver súdu
o tom, že do domu boli vložené investície zo spoločného majetku pozostávajúce vo výške 200.000,-
Sk, ktorú sumu uviedol žalovaný a už popísané úvery všetko vo výške 36.513,33 eur\") je v rozpore
s objektívne zisteným skutkovým stavom - výškou dosiahnutých príjmov oboch účastníkov konania,
hodnotou prác vykonaných jej príbuznými a už spomínanými úvermi a podobne. Aj z toho dôvodu je preto
napadnutý rozsudok nesprávny a nepreskúmateľný. Podľa žalobkyne súdy sú povinné pri rozhodovaní o
vyporiadaní BSM dbať na to, aby výrok rozhodnutia bol formulovaný jasne a určite tak, aby nevyvolával
medzi účastníkmi konania pochybnosti o tom, aké povinností a ktorému z nich boli uložené a tiež to, aké
právo a ktorému z účastníkov bolo priznané.
Navrhla preto rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť za
účelom nového rozhodnutia po odstránení naznačených pochybení v zmysle uvedených odvolacích
dôvodov.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu uviedol, že súhlasí s jej argumentáciou týkajúcou sa samotnej podstaty veci, t.j. posúdenia
toho, či investície vložené do financovania prestavby a nadstavby rodinného domu patria do masy
BSM - už od začiatku konania totiž upozorňoval súd na to, že tieto investície nemôžu byť predmetom
vyporiadania zaniknutého BSM. Ďalej uviedol, že žalobkyňa absolútne neuniesla dôkazné bremeno, čo
sa týka preukázania jej príjmu (príjmov) dosiahnutých ňou v období od 25.06.2007 do marca 2009, keď v
návrhu tvrdí, že dosiahla príjmy zo zamestnania spolu v sume 26.059 eur a tvrdí, že takúto sumu vložila
do investícií do rodinného domu. Čo však nesporne patrí do masy zaniknutého BSM, sú pasíva - úvery,
ktoré žalobkyňa s ním nadobudli za trvania manželstva napriek tomu, že on súdu riadne zdokumentoval
všetky úvery, súd v rozhodnutí zahrnul a započítal len 2 úvery. Úplne absentuje započítanie úverov v
Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré boli po realizácii časti prístavby nahradené spoločným jedným novým
úverom č. 0323782262 vo výške 7.966,50 eur s mesačnou splátkou vo výške 121,09 eur.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\") účinného od 01.07.2016, bol povinný pri



svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súd v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zmenil (§ 388 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

6. Predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré okresný
súd napadnutým rozsudkom vyporiadal tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobkyne a žalovaného sa do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje bicykel, z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného sa do výlučného
vlastníctva žalovaného prikazuje: - 2 kusy matracov, - manželská posteľ, komoda, nočné stolíky, -
vysávač, - 2 ks špajzových regálov, - zrkadlo, - chladnička s mrazničkou, - stôl,  - 4 kusy chrómované
stoličky, - plynová pec, plynová rúra, - sedacia súprava, gauč, kreslo, taburetka, - stolík (sklo, nerez),
- 2 kusy luster, - 2 kusy koberec, - CD prehrávač, - regál na náradie, - práčka, - gauč (starý), fotelka,
- stará obývačka (v pivnici), záväzky z úverov na základe úverovej zmluvy č. 001/019838/03-001/0010
zo dňa 06.06.2003 a úverovej zmluvy č. 001/019838/04-002/000 zo dňa 10.05.2004 so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 doplatí žalovaný ako
výlučne zaviazaný z týchto úverových zmlúv a žalovaného zaviazal na vyrovnanie podielov žalobkyni
zaplatiť 2.408,54 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150
(§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150
Občianskeho zákonníka).

8. Vo výroku rozsudku, ktorým súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí byť jasne
a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom
rozsahu sa tak stalo.

9. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietala, že z výroku rozsudku okresného súdu
nie je zrejmé, ktoré hnuteľné veci menovite patria do BSM, či záväzky z úverov sú alebo nie sú radené
do BSM a výška investícií vložených do rodinného domu, ktorý bol počas manželstva vo výlučnom
vlastníctve žalovaného.

10.  K uvedenej námietke odvolací súd uvádza nasledovné: Pre prax bola formulácia rozsudku o
vyporiadaní publikovaná v R 42/1992 str. 145-146. Hovorí sa tu v tejto súvislosti, že s prihliadnutím
k povahe bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyjadrujúcej že každý z manželov má a taktiež
vykonáva všetky práva k celému majetku tvoriacemu bezpodielové spoluvlastníctvo, a s prihliadnutím
k zneniu ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka javí sa spravidla najvhodnejšia táto formulácia
rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov: „Určuje sa, že z vecí, ktoré mali
žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctva pripadá 1. žalobkyni ...... 2. žalovanému ....
Nie je potrebné výrokom rozsudku určovať, čo ktorý z manželov vynaložil zo svojho na spoločný
majetok. Súd však pri rozhodovaní k tomu prihliada a v odôvodnení to uvedie a vysvetlí. Podľa povahy
prejednávanej veci bude ale nutné stanoviť vo výroku rozsudku taktiež určité práva a povinnosti v rámci
vyporiadania majetkových práv a povinností bývalých manželov v širšom slova zmysle, takže napr.
súčasťou výroku rozsudku bude i o rozhodnutie o týchto otázkach: „Určuje sa, že žalobcovi pripadá
vkladná knižka č. .. u pobočky štátnej sporiteľne v ... s vkladom\" alebo „Žalobca je povinný uhradiť dlh
u štátnej sporiteľni v čiastke ... podľa zmluvy o pôžičke zo dňa ....\".
Podľa odvolacieho súdu z výroku rozsudku okresného súdu vyplýva, že sú v ňom uvedené menovite veci,
ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vytknúť možno len neuvedenie zostatkovej
hodnoty tej ktorej veci pripadajúcej tomu ktorému z manželov. Z odôvodnenia rozsudku je však zrejmé



ktoré veci boli podľa zistenia súdu predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v akej
celkovej dohodnutej sume. Výrok o povinnosti žalovaného doplatiť záväzky z úverov bol formulovaný tak
ako je to vyššie uvedené. Zohľadnenie vynaložených investícií je tiež správne súčasťou odôvodnenia
rozsudku. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval námietku žalobkyne za nedôvodnú.

11. Preskúmaním napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo a vyhodnotením toho, čo
uviedla odvolateľka (žalobkyňa) vo svojom odvolaní, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, mal
dostatočné podklady a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadom uzatvorenia
rozsahu masy z hľadiska toho čo do nej parí a čo nie, hodnoty vecí, posúdenia dlhov z úverových zmlúv
a ich výšky, vynaložených investícií a určenia podielov oboch účastníkov. Dôvody, pre ktoré tak urobil
správne rozobral v odôvodnení rozsudku.

12. K námietke žalobkyne v odvolaní ohľadom záväzkov z úverových zmlúv je potrebné uviesť, že
úverové zmluvy na ktoré prihliadal okresný súd ako vyplýva z obsahu spisu boli uzavreté oboma
účastníkmi konania ako dlžníkmi a úvery poskytnuté im obom počas trvania manželstva. Záväzky takto
vzniknuté boli preto povinní splatiť obaja účastníci konania. Žalovaný s prevzatím dlhov súhlasil a aj po
rozvode ich splácal. Súd preto rozhodol správne o tom, že záväzky z úverov doplatí žalovaný.

13. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nesprávnom stanovení výšky investícií vložených do rodinného
domu žalovaného, odvolací súd uvádza, že aj podľa neho tieto  predstavovali nespornú spoločnú
hotovosť v sume 200.000,- Sk a úvery poskytnuté počas manželstva v sume 900.000,- Sk (450.000,-
Sk + 300.000,- Sk + 150.000,- Sk), celkove tak po prepočítaní na euro sumu 36.513,31 eur. Bolo medzi
účastníkmi konania nesporné, že tieto spoločné peňažné prostriedky boli v celkovej hodnote reálne
použité na prestavbu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného a teda na oddelený majetok
žalovaného. Uvedené vyplýva aj z R 40/2012, podľa ktorého v prípade investícií zo spoločného majetku
manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel v zmysle ust.
§ 150 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť, prostriedky skutočne na tieto investície vynaložené.
Okresný súd preto správne prihliadal na skutočne vynaložené vyššie uvedené peňažné prostriedky
a s názorom žalobkyne v odvolaní o vložených investíciách v sume 52.100 eur (stanovených hlavne
znaleckým dokazovaním) sa nestotožnil.

14. Vzhľadom na uvedené žalobkyni preto vznikla povinnosť uhradiť žalovanému 1-icu  dlžnej sumy
z poskytnutých úverov a na druhej strane zohľadniť, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie 1-ice
poskytnutých peňažných prostriedkov z úverov ako vynaložených investícií do rodinného domu, ktorého
výlučným vlastníkom bol žalovaný.

15. Pokiaľ odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, dôvodom bol len nesprávny výpočet výšky
vyrovnania podielu prislúchajúceho žalobkyni. Za aktíva považoval - hnuteľné veci celkovo 2.980
eur, celkové investície 36.513,31 eur (200.000,- Sk + 450.000,- Sk + 300.000,-Sk + 150.000,- Sk =
1.100.000,- Sk po prepočítaní na eurá 36.513,31 eur) a za pasíva: úvery spolu 30.537,62 eur (17.945,04
eur + 12.592,58 eur), úver vyplatený žalovaným počas manželstva 112.629,40 Sk po prepočítaní na
eurá 3.738,61 eur. K výpočtu potom dospel nasledovne: 2.980,- eur + 36.513,31 eur - 30.537,62 eur -
3.738.61 eur = 5.217,08 eur : 2 = 2.608.54 eur. Nesprávnosť výpočtu okresného súdu spočívala v tom,
že nepripočítal k aktívam sumu 200 eur predstavujúcu hodnotu odsúhlasenej hodnoty hnuteľnej veci
(bicykla).

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

17. Pri rozhodnutí o trovách konania odvolací súd vychádzal z ust. § 396 ods. 2 C. s. p. (ak odvolací súd
zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie) a § 255 ods.
2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V plnom rozsahu
nebol v prvostupňom i odvolacom konaní úspešný ani jeden z účastníkov konania a to s poukazom
na charakter konania o vyporiadanie BSM, keď BSM bolo vyporiadané v súlade so zásadou rovnosti
podielov účastníkov konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
prvostupňového a odvolacieho konania právo.



18. Podľa ust. § 388 C. s. p. odvolací súd zmenil výrok rozsudku o poplatkovej povinnosti účastníkov
konania tak, že žalobkyňu a žalovaného zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na súdnom poplatku
za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 89 eur a to v súlade s ust. § 2 ods.
1 písm. b/, § 5 ods. 1 písm. g/ zákona NR SR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch\"). Pri
výpočte súdneho poplatku vychádzal z ust. 6 ods. 1, § 7 ods. 8 /v konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadajú/ a 7a zákona o súdnych
poplatkoch. 3 % z hnuteľných vecí v sume 2.980 eur predstavuje súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 89 eur.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je   prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/26/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "aa54bd56-2115-45c2-820f-067ba9bd8843:41ea86cd-4cce-4991-bb25-80e249aab383", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5609202145.1", "spisova_znacka": "10Co/420/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/420/2010 z 25. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5609202145.1"}], "citovane_v": []}