Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/274/2016 z 6. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 6. septembra 2016, sp. zn. 7Co/274/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5116215922.1
Krajský súd Žilina | 7Co/274/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5116215922.1 | 2016-09-06 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 234 ods. 2 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19cbfec7-36c1-484b-8d14-c0ddc93d8271
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5116215922.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/274/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215922
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116215922.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: W. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, právne zastúpená Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou so sídlom v N.,
A. XXX/X, proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869
464, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 16. júna 2016, č.k. 14C/107/2016-29,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   p o t v r d z u j e.

Žalobkyni   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil v zmysle § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.
zamestnávateľovi žalobkyne Mgr. Ladislavovi Hanuliakovi SOFT, s miestom podnikania Terchová, A. F.
Kollára 231, IČO: 14 227 614, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 6163341906 z 15.08.2006 a tak isto
aj povinnosť zdržania sa zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je
súčasťou zmluvy o úvere č. 4898722007 z 26.03.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a
to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Dňa 15.08.2006 uzatvorila žalobkyňa s právnym
predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.), zmluvu o úvere č. 6163341906, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 50.000 Sk (v uznesení uvedené chybou ako 50.000 Eur, pozn. súdu), ktorý
bola žalobkyňa povinná splatiť v 60 mesačných splátkach v sume 1.490 Sk a dňa 26.03.2007 zmluvu o
úvere č. 4898722007 ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000 Sk (v uznesení uvedené
chybou ako 50.000 Eur, pozn. súdu), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach v
sume 1.491 Sk. V zmluvách bolo okrem iného uvedené, že strany zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach
zo mzdy. Nakoľko sa žalobkyňa dostala v oboch prípadoch do omeškania s platením mesačných
splátok, zamestnávateľ žalobkyne bol žalovaným vyzvaný na začatie vykonávania zrážok zo mzdy.
Zamestnávateľ žalobkyne pristúpil za mesiac máj 2016 ku zrážke zo mzdy sumou 49,50 Eur v prospech
žalovaného. Po preskúmaní listín pripojených k spisovému materiálu a po ich posúdení rozhodol tak, že
v danom prípade sa jednalo o situáciu, kedy je potrebné vzťahy medzi stranami sporu a inými subjektmi
do rozhodnutia vo veci samej preventívne upraviť. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia
poukázal na účel tohto inštitútu a na podmienky, za ktoré bolo možné predbežné opatrenie uložiť. Dospel
k záveru, že sa v danom prípade jednalo o naliehavý stav, kedy treba pomery medzi stranami sporu
a iným subjektom dočasne upraviť. Zároveň zaviazal žalobkyňu, aby v lehote do 30 dní od doručenia
predmetného uznesenia podala na súd návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. na konanie o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo



bránenie práva voči žalovanému. Záverom poukázal na dočasný charakter predbežného opatrenia a
jeho automatický zánik, pokiaľ žalobkyňa nepodá v súdom stanovenej lehote návrh na začatie konania
vo veci samej, resp. ak by sa návrhu vo veci samej nevyhovelo.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O. s. p., ako aj § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Namietal použitie
ustanovení Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach a vyjadril názor, že všetky
úverové vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014 je nevyhnutné posudzovať a aplikovať na ne ustanovenia
Obchodného zákonníka. Vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať,
poukazujúc na ust. § 106 ods. 1 O. s. p., čl. 10 bod 10.2.2. a bod 10.2.3. Všeobecných obchodných
podmienok, vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola dojednaná rozhodcovská doložka.
Žalovaný tiež namietal nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné
spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Je zrejmé, že
rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa, bankovú
inštitúciu pôvodného veriteľa, pričom ide o nútené procesné spoločenstvo. Žalovaný tiež namietal
nedostatok procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 psím. c) O. s. p.,
majúc za to, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby. Uviedol, že aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil by
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného
úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Napadnuté uznesenie
považuje za nepreskúmateľné, pričom poukazuje na obsah práva na spravodlivý súdny proces tak, ako
vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
keď napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Žalobkyňa
nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť
právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane.
Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa, bola jej povinnosťou preukázať, že zmluvu,
resp. dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrela slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase podpisu bola
jej spôsobilosť obmedzená alebo bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Dohoda o zrážkach zo
mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie
pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absurdné v rozpore so základnými princípmi občianskeho
práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne
uspokojenie pohľadávky. Gramatickým výkladom § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je odôvodnený
záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou
nezávislou od vôle, ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným
dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací inštitút, nie je
to jednostranné uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne alebo nie, naopak,
je to práve na dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho
inštitútu. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu
na vydanie predbežného opatrenia sa zamieta, resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
konanie vo veci zastavil.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred
nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. 01.07.2016), v zmysle § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a
rozhodoval podľa CSP, pričom právne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto
zákona zostávajú zachované. Ďalej po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
bez  nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP)
preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP, ktoré podľa § 387



ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil a v konkrétnostiach naň odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

7. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu z 16.06.2016, č.k. 14C/107/2016-29, bolo prijaté na poštovú prepravu dňa 07.07.2016, t.j. za
účinnosti CSP. V odôvodnení odvolania však žalovaný uvádzal odvolacie dôvody podľa ustanovení
O.s.p., účinného do 30.06.2016. Vzhľadom na poučenie napadnutého uznesenia, ktoré sa spravovalo
(a strany sporu ním boli poučené o možnosti podať opravný prostriedok, vrátane možných odvolacích
dôvodov) podľa ustanovení O.s.p., odvolací súd s prihliadnutím na § 470 ods. 2 CSP v odvolacom
konaní ďalej konal podľa ustanovení CSP, pričom právne účinky realizované podľa O.s.p. do 30.06.2016
zostávajú zachované.

8. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), pred začatím konania môže súd nariadiť
predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

9. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť
niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

10. Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), súd pri nariadení predbežného opatrenia
uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na
rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí
konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

13. Podľa § 336 ods. 1 prvá veta CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

14. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

16. Žalovaný v odvolacom konaní vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu daný spor prejednávať.
Tvrdil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá oprávňuje na
konanie a rozhodovanie o sporoch vzniknutých zo zmluvy o úvere orgán iný, ako je všeobecný súd.
Nakoľko však žalovaný nepreukázal existenciu rozhodcovskej doložky (v odvolaní uviedol, že v prílohe
pripája Všeobecné obchodné podmienky, kde sa rozhodcovská doložka nachádza, takúto prílohu však
nepripojil) a ani zo spisového materiálu nemá súd za preukázané, že takáto doložka v zmluve existuje,
vyhodnotil odvolací súd námietku nedostatku právomoci súdu daný spor prejednať ako neodôvodnenú.

17. K názoru žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza,
že uznesenie okresného súdu spĺňa všetky formálne náležitosti ktoré má súdne rozhodnutie
obsahovať v súlade s § 169 O.s.p. (účinného v čase vydania rozhodnutia). Pokiaľ žalovaný
namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pre odôvodnenie nariadenia predbežného
opatrenia, odvolací súd považoval odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na dočasné upravenie
právneho vzťahu strán sporu za adekvátne odôvodnené, zrozumiteľné, logické, a v súlade s právnymi
predpismi účinnými v čase jeho vydania.



18. Niektoré z ďalších odvolacích námietok žalovaného boli takej povahy, že ich v danom štádiu
konania nebolo možné preskúmať. Otázka pasívnej vecnej legitimácie, naliehavý právny záujem na
požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy alebo hmotnoprávne otázky súvisiace s
platnosťou dohody o zrážkach zo mzdy budú relevantné pri rozhodovaní vo veci samej a neprichádzalo
do úvahy ich posudzovanie v danom štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia.

19. Predbežné opatrenie podľa O.s.p. účinného do 30.06.2016, (v súčasnosti neodkladné opatrenie
podľa CSP účinného od 01.07.2016) je inštitútom mimoriadnym, ktorého účelom má byť poskytnutie
predbežnej súdnej ochrany v prípadoch, v ktorých iba rýchla a primeraná súdna ochrana je naplnením
základného práva účastníka na súdnu ochranu a jej neposkytnutie by mohlo mať za následok
odmietnutie spravodlivosti. Plní nielen zabezpečovaciu, ale aj preventívnu funkciu a jeho vydanie je
namieste vtedy, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery sporových strán. Potreba dočasnej
úpravy pomerov je skutkovou otázkou. Všeobecne možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za
stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali
neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami vyplývajúce z týchto vzťahov by
bez dočasnej právnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti.

20. Podstatou vedeného sporu bolo rozhodnúť o tom, či je v danej situácii potrebné na základe
uvádzaného skutkového stavu nariadiť predbežné opatrenie. Nebolo úlohou okresného súdu riešiť
platnosť, resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy či platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o úvere,
aj keď žalobkyňa svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnila pochybnosťami o platnosti
týchto právnych úkonov. Povinnosťou okresného súdu bolo v danom prípade posúdiť všetky dostupné
tvrdenia (vyjadrenia žalobkyne, zamestnávateľa), zistiť, či medzi stranami sporu reálne existuje právny
vzťah, pomery strán sporu a následne posúdiť, či je potrebné právny vzťah medzi stranami sporu
dočasne upraviť.

21. Žalobkyňa predloženými listinami (a zároveň táto skutočnosť nebola ani sporná) osvedčila, že
medzi stranami sporu existuje právny vzťah založený zmluvou o úvere, pričom súčasťou spotrebiteľskej,
individuálne nedojednanej formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Zároveň je preukázané,
že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa pristúpil k realizácii tohto zabezpečovacieho
inštitútu, keď dohodu o zrážkach zo mzdy predložil platiteľovi mzdy žalobkyne za účelom vykonania
zrážok.

22. Žalobkyňa v návrhu uviedla dôvody, pre ktoré môže byť uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy
vyhlásená za neplatnú, či už v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 39), alebo
podľa ustanovení o ochrane spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ) ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej
zmluvy.

23. Vykonaním zrážok zo mzdy na základe prípadne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by mohol
žalovaný dosiahnuť aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ust.
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej
zmluvy, neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok či vopred určenú výšku zrážok
a odporca by sa prostredníctvom dohody mohol domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného
príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím navrhovateľovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy.
Príjem z pracovného pomeru je základným prostriedkom pre uspokojovanie základných životných
potrieb zamestnanca, na čo bolo pri rozhodovaní o vydaní predbežného opatrenia dôležité prihliadať.

24. Nebezpečenstvo, ktoré hrozí žalovanému v prípade, že do rozhodnutia vo veci samej neuspokojí
svoju splatnú pohľadávku vo vzťahu k žalobkyni, je menšie, ako ujma, ktorá hrozí žalobkyni z výkonu
práva na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť doposiaľ nebola súdom posúdená.

25. Nariadenie predbežného opatrenia tak považval odvolací súd za vecne správne, zodpovedajúce
zmyslu a účelu inštitútu predbežného opatrenia.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.



27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd jej
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.                (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.                 Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý                za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)