{"guid": "37cb5f02-b67f-44fb-bcdd-41ebefd7dc34:61c8f24a-8ed6-48aa-957f-2bf75460d80b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4414222157.4", "spisova_znacka": "8CoP/7/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/7/2017 z 12. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. októbra 2017, sp. zn. 8CoP/7/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4414222157.4", "identifikacne_cislo": "4414222157", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Pogranová", "sudca_id": 1030, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-pogranova-1030", "datum_vydania": "2017-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61c8f24a-8ed6-48aa-957f-2bf75460d80b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4414222157.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4414222157.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4414222157.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414222157
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414222157.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
dieťa rodičov: matka Q.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., W. XX, otec Q.. J. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., B. D. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o zmenu úpravy styku otca s
maloletým, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu v
Nových Zámkoch č. k. 11P/319/2014-375 zo dňa 17. októbra 2016 v časti o zamietnutí návrhu matky na
zvýšenie výživného, v časti úpravy styku otca s maloletým a náhrady trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu matky
na zvýšenie výživného, v časti  úpravy styku otca s maloletým a v časti náhrady trov konania    p o t
v r d z u j e .

Ž i a d e n   z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca
na zníženie výživného zamietol. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k.
16P/19/2011-32 zo dňa 10.11.2011  a  rozsudok č. k. 7P/321/2012-484 zo dňa 05.06.2013 v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP/52/2013-557 zo dňa 11.09.2013 v časti úpravy styku
otca s maloletým J. S. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým J. S. nar. XX.XX.XXXX stýkať každý
párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do nedele 14.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16.00
hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci august od 01.08. od 10.00 hod. do 31.08. do
19.00 hod., počas zimných prázdnin párneho kalendárneho roka od 09.00 hod. od  24.12. do 09.00 hod.
dňa 30.12., počas zimných prázdnin nepárneho kalendárneho roka vždy od 09.00 hod. dňa 30.12. do
09.00 hod. dňa, ktorý predchádza prvému dňu školského vyučovania, počas jarných prázdnin párneho
kalendárneho roka od 09.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 15.00 hod. nedele
nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, počas Veľkonočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka
od stredy od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin párneho
kalendárneho roka od 1. dňa prázdnin od 9.00 hod. do 15.00 hod. posledného dňa prázdnin s tým, že
matka je povinná maloleté dieťa na styk pripraviť a otcovi ho odovzdať v stanovenú hodinu pred svojím
bydliskom a otec je povinný maloleté dieťa po skončení styku ho matke odovzdať pred jej bydliskom v
stanovenú hodinu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, 2, 3,  § 26,
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1,   § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 52 s poukazom na § 111  a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie mal
na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že naposledy bolo výživné na maloletého určené



rozsudkom Okresného súdu Nitra  č. k. 10C/21/2011-18 zo dňa 24.02.2011 a rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 7P/321/2012-484 zo dňa 05.06.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 8CoP/52/2013-557 zo dňa 11.09.2013, právoplatným dňa 15.10.2013, na základe ktorých
bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou spolu vo výške 360 eur, z ktorej sumy časť
vo výške 210 eur bola otcovi určená platiť k rukám matky počnúc od 01.09.2012 a časť určenú vo
výške 150 eur bol otec zaviazaný poukazovať na osobitný účet dieťaťa počnúc od 05.04.2011. V čase
predchádzajúcej súdnej úpravy výživného v konaní sp. zn. 7P/321/12, kedy došlo k jeho zvýšeniu zo
sumy 180,- eur na sumu 210,- eur mesačne od 01.09.2012 v tej časti, ktorú otec má poukazovať k rukám
matky, súd vychádzal zo zvýšených potrieb dieťaťa, okrem iného v súvislosti s návštevou jazykovej
triedy s vyučovacím jazykom anglickým, návštevou súkromných hodín angličtiny, v súvislosti s hrou na
gitare, kúpou hudobného nástroja, v súvislosti so zdravotným stavom (zvýšená hladina cholesterolu,
problémy s prieduškami, návšteva čeľustného ortopéda, zubný strojček). Súd vychádzal z PMZ netto
matky vo výške  2.302  eur a z PMZ netto otca vo výške   2.580,94 eur. U oboch rodičov zohľadnil
zvýšené náklady na cestovné u matky v sume cca 400,- eur mesačne a u otca 350 eur mesačne. Obaja
rodičia boli bez ďalšej vyživovacej povinnosti a bez preukázania ich ďalšieho príjmu. Ohľadne súčasnej
miery životnej úrovne, zárobkových, majetkových pomerov a osobných pomerov rodičov maloletého
J. mal za preukázané, že matka maloletého v období od 1 - 12/2014 dosiahla PMZ netto 2.804,96
eur, v období od 1 - 4/2015 dosiahla PMZ netto vo výške 2.364,55 eur, v období  od 10/2015 -9/2016
dosiahla PMZ netto vo výške 3.194,86 eur.  Oproti predchádzajúcemu obdobiu  vzrástol jej  príjem o
sumu 892,86 eur mesačne. Žije naďalej s maloletým v tom istom byte ako v čase poslednej súdnej
úpravy, kde mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu okolo 214 eur (správa bytu, plyn, elektrina,
televízia). Jej náklady na cestovné do práce do Bratislavy vrátane električenky predstavujú sumu cca
256 eur. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Podľa predloženého majetkového priznania za rok 2013
a 2014 matke oproti predchádzajúcim obdobiam pribudli len úspory z platu. Pri porovnaní stavu výšky
finančných prostriedkov matky, ktoré mala na svojich účtoch k 30.09.2013 spolu vo výške 44.329,52
eur, ku dňu 13.05.2016, kedy stav na jej účtoch predstavoval 47.043,95 eur, súd skonštatoval, že u
matky došlo k nárastu finančných prostriedkov na týchto účtoch o sumu 2.714,43 eur. Otec maloletého
v období od 1- 12/2014 dosiahol PMZ netto vo výške 2.751,89 eur, v období od 1-4/2015 dosiahol PMZ
netto vo výške 2.330,67 eur, v období od 10/2015 -9/2016  dosiahol PMZ netto vo výške 3.194,86 eur.
Oproti predchádzajúcemu obdobiu otcovi vzrástol príjem o sumu 617,37 eur mesačne. Žije naďalej v
tých istých bytových pomeroch ako doposiaľ, jeho mesačné náklady predstavujú za nájom bytu 130
eur, za elektrinu 45 eur, za plyn 28 eur, za TV, internet, telefóny spolu 133 eur.  Jeho mesačné náklady
na cestovné do práce predstavujú sumu 350 eur. Okrem toho má náklady s povinným a havarijným
poistením motorového vozidla spolu vo výške 703 eur ročne. Podľa  predložených dokladov zo strany
otca od času poslednej súdnej úpravy výživného, t.j. v období od novembra 2013 do augusta 2016
nakúpil v prospech maloletého rôzne letné, zimné oblečenie, obuv, kozmetiku spolu v hodnote vyše  900
eur,  mobilný telefón v sume 515 eur, notebook v sume 885 eur, externý hard disk a iné 125 eur,  telefón
ako dar na birmovku 617,68 eur, PlayStation 384,99 eur, bicykel 381,-eur, vianočné darčeky v roku 2015
v hodnote 250 eur, na výlet do Mlyniek mu dal vreckové 50 eur, prispel na projekt Erasmus 30 eur + 30
eur vreckové, na výlet do Poľska vreckové 40 eur, na výlet do Hronca 40 eur, na deň detí v roku 2016 mu
dal 30 eur v hotovosti a 20 eur zaslal na účet, zaplatil za výlet - splav Hrona 50 eur, za paintball zaplatil
70 eur. Okrem toho maloletému  hradí mesačný paušál za užívanie mobilného telefónu okolo 35 eur až
40 eur a mesačne mu dáva vreckové okolo 30 eur až 40 eur. Na základe uvedeného súd skonštatoval,
že otec maloletému prispeje mesačne okrem stanoveného výživného priemerne sumou cca 200 eur až
250 eur. Vyživovacia povinnosť otcovi nepribudla. Podľa predloženého majetkového priznania za rok
2013 a 2014 otcovi  oproti predchádzajúcemu obdobiu pribudli len vklady v ČSOB, pri porovnaní stavu
výšky finančných prostriedkov, ktoré mal otec na svojich účtoch k 30.09.2013 spolu vo výške 16.220,85
eur, ku dňu 13.05.2016 kedy stav na jeho účtoch predstavoval sumu 33.606 eur, súd konštatoval, že u
otca došlo k nárastu finančných prostriedkov na týchto účtoch o sumu 17.385,15 eur. Okrem toho mu
pribudol vklad  v Poštovej banke a.s. získaný darom od rodičov, na ktorom účte má vedený zostatok vo
výške 100.000 eur. Od právoplatnosti posledného súdneho rozhodnutia  t.j. od 15.10.2013  súd mal na
strane maloletého za preukázanú zmenu pomerov v tom, že za uvedené obdobie troch rokov vzrástol,
v súčasnosti má necelých 15 rokov, navštevuje 9. triedu tej istej základnej školy, nosí veľkosť topánok
č. 44 a veľkosť oblečenia „L“,  ku dňu rozhodnutia súdu prestal navštevovať takmer všetky  platené
krúžky  s tým, že pred dvomi rokmi prestal chodiť na gitaru, nechodí na bedminton, chodí však naďalej
na súkromné hodiny nemčiny, ktorá výučba stojí mesačne 40 eur plus učebnice, chodí na pravidelné
kontroly k čelustnému ortopédovi a na ústnu čeľustnú hygienu. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného z doteraz určenej sumy



spolu vo výške 360,- eur nie je dôvodný, napriek zmene pomerov ktorá nastala na strane maloletého
a to predovšetkým vzhľadom na mesačne  poskytované plnenie zo strany otca maloletému okrem
bežného výživného, ako aj vzhľadom na výraznú zmenu pomerov na strane oboch rodičov nárastom
ich pravidelného príjmu. Napriek uvedenému s prihliadnutím k tomu, že otec pravidelne mesačne okrem
bežného výživného poukazovaného k rukám matky vo výške 210,- eur a výživného poukazovaného
na tvorbu  úspor 150 eur t.j. spolu 360 eur  mesačne, kupuje maloletému rôzne bežné oblečenie,
obuv a iné  podľa výberu maloletého, platí mu mesačný paušál na telefón v priemere vo výške 35 eur,
zakupuje rôzne iné hodnotné veci ako elektroniku, telefón, bicykel, platí mu polovicu všetkých školských
výletov, na ktoré maloletému osobitne prispeje nemalou sumou  vreckového v rozpätí od 20 eur až 50
eur, a to všetko v priemere od 200 eur - 250 eur mesačne, mal súd za to, že týmto spôsobom otec
pokrýva všetky zvýšené výdavky, ktoré narástli maloletému tým, že je starší o 3 roky, naďalej pravidelne
navštevuje kvôli zubnému strojčeku čeľustného ortopéda a mesačne sa podrobuje v súvislosti s tým aj
dentálnej hygiene a naďalej navštevuje výučbu nemeckého jazyka.  Zmena pomerov u oboch rodičov
oproti predchádzajúcemu obdobiu nastala tým, že sa im zvýšil mesačný príjem,  matke o sumu 892,96
eur a  otcovi o sumu 617,37 eur. Matka okrem osobnej starostlivosti vzhľadom na svoj príjem vo výške
3.194,- eur je schopná dieťaťu poskytnúť výživné najmenej v takej istej výške v akej ju otec poskytuje
k jej rukám, t.j. 210 eur, čím  maloletý bude mať  mesačne  sumu 420 eur  plus  rodinné prídavky
vo výške 23,52 eur, t.j. spolu sumu 443,52 eur, ku ktorej sume je potrebné pripočítať hodnotu vyššie
uvedených nákupov  a príspevkov otca mimo rámca výživného najmenej vo výške  225 eur, čo spolu
predstavuje sumu 668,52 eur, ktorá hodnota nepochybne musí postačovať na pokrytie všetkých  a to
aj nadštandardných výdavkov maloletého. Súd prvej inštancie mal za to, že napriek tomu,  že celkové
plnenie ktoré otec mesačne maloletému poskytuje predstavuje u otca 18 % jeho mesačného príjmu, je
potrebné ho považovať za plnenie  poskytované v nadštandardnej  výške a to tak, aby sa maloletý v plnej
miere mohol podieľal na životnej úrovni otca.  Ohľadne úspor oboch rodičov  s poukazom na pracovné
postavenie a služobné povinnosti oboch rodičov maloletého, ktoré im vyplývajú z ustanovenia § 28 zák.
č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších zmien, mal súd
za to, že ich majetkové pomery sú presne také, aké ich každý rok deklarujú v majetkových priznaniach
(opak toho v tomto konaní tvrdený, ani preukázaný nebol) s tým, že iný príjem ako zo zamestnania
ani u jedného z rodičov z nich nevyplýva. Preto na výšku ich úspor na bežných účtoch nevidel súd
dôvod prihliadnuť, keď príjem oboch rodičov pozostáva len z ich zárobku, čo znamená, že schopnosť
niektorého z nich si úspory tvoriť vo vyššej miere, nemožno pripočítať v neprospech takéhoto rodiča a
mať za to, že jeho majetkové pomery sú vyššie oproti rodičovi, ktorý si takéto úspory netvorí v takej
miere, ale svoj zárobok použije na vylepšenie bývania, kultúrne vyžitie, dovolenky, či iné. Čo sa týka
finančného daru, ktorý otec maloletého dostal od svojich rodičov, súd uviedol, že táto majetková hodnota
zvyšuje celkové majetkové pomery otca a preto by na túto bol dôvod  prihliadnuť v prípade, pokiaľ
by príjem otca nebol postačujúci na určenie odôvodnenej výšky výživného potrebného na uspokojenie
nielen základných, ale aj všetkých nadštandardných potrieb dieťaťa. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že návrh otca na zníženie výživného nepovažoval za dôvodný, vzhľadom na vyššie uvedenú prirodzenú
zmenu pomerov na strane maloletého za obdobie posledných 3 rokov, napriek tomu, že  maloletý prestal
navštevovať bedminton, gitaru, pričom novú športovú aktivitu s návštevou posilňovne mu uhrádza otec,
s prihliadnutím na zvýšenie príjmu otca o sumu 617,37 eur mesačne, s prihliadnutím na celkové jeho
osobné a majetkové pomery s tým, že maloletý má právo na rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia.
Ohľadne matkou navrhovanej zmeny úpravy styku otca s maloletým  vykonanej naposledy rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/19/2011-32 zo dňa 10.11.2011, právoplatným dňa 22.11.2011 a
následnej zmeny rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/321/2012-484 zo dňa 05.06.2013
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 8CoP/52/2013-557 zo dňa 11.09.2013, právoplatným
dňa 15.10.2013 s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že matka nepreukázala také
okolnosti, či skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu doterajšej úpravy styku otca s maloletým v zmysle
návrhu matky. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že neboli splnené podmienky na zmenu styku tak,
ako ju navrhla vykonať matka, t.j. časový posun preberania maloletého, zmena  cez Vianočné sviatky
počas párneho roka tak, že by si otec maloletého preberal napr. od 17.00 hod., do ktorého času by si ona
s maloletým urobila Vianoce s tým, že nepárne Vianoce by mohol byť maloletý s otcom do 17.00 hod.
Poukázal tiež na to, že maloletý sa zúčastnil dva krát pohovoru na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce Nové Zámky, následne bol vo veci vypočutý  súdom na pojednávaní dňa 17.10.2016,
keď jednoznačne zotrval na tom, že doterajšia úprava styku s otcom mu v plnom rozsahu vyhovuje, na
tejto úprave by nechcel nič meniť. Ten čas, kedy si ho otec preberá v mieste trvalého bydliska, mu pri
každom z určených časov vyhovuje, na tieto časy si zvykol, naučil sa ich,  vyhovuje mu aj styk ktorý má
určený aj počas jarných prázdnin s tým, že by nerád tieto časy menil. Čo sa týka Veľkonočných sviatkov,



vyhovovalo by mu keby mohol tieto stráviť s otcom už od stredy od 18.00 hod. až do Veľkonočného
pondelka do 18.00 hod., nakoľko po týchto sviatkoch škola začína až v stredu a počas jesenných
prázdnin by bol taktiež rád s otcom od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do 15.00 hod. posledného
dňa týchto prázdnin. Výslovne uviedol, že styk, ktorý má s otcom určený počas Vianočných sviatkov mu
úplne vyhovuje, nakoľko je dobré, že jedny Vianočné prázdniny je u jedného a druhé Vianočné prázdniny
u druhého rodiča.  Okrem toho, že by súd rozšíril styk s otcom počas Veľkej noci a jesenných prázdnin,
by na doterajšom styku nechcel nič meniť. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené skutočnosti, s
prihliadnutím, že v danom prípade sa jedná o dieťa vo veku necelých 15 rokov, pričom styk maloletého
s otcom sa od ostatnej súdnej úpravy uskutočňuje bez akýchkoľvek problémov v prospech a najlepšom
záujme maloletého, ktoré má právo byť rovnakou mierou vychovávané aj zo strany rodiča, ktorému nie je
zverený do výchovy,  dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zúženie styku otca s maloletým.
Dôvodil ďalej tým, že vždy je však daný dôvod pripustiť navrhovanú zmenu, pokiaľ táto predstavuje
rozšírenie styku, ktorý návrh matky bol v plnej miere akceptovaný zo strany otca, aj maloletého. S
poukazom na skutočnosť, že doteraz upravený styk je uvedený v dvoch z vyššie uvedených rozsudkov,
pre jeho sprehľadnenie do výroku tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol celý upravený styk otca s
maloletým, ktorý doplnil o pribudnutú úpravu uvedenú v posledných dvoch zarážkach výroku rozsudku,
ktorá sa týka úpravy počas Veľkonočných sviatkov a jesenných prázdnin.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca  a v
časti úpravy styku otca s maloletým napadla v zákonnej lehote odvolaním matka. Navrhla, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok v časti  vyživovacej povinnosti otca tak, že otec maloletého sa zaväzuje
prispievať na výživu maloletého Ivana sumou vo výške 490 eur mesačne počnúc dňom 12.09.2013,
ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že súdom určený
nedoplatok na výživnom za čas od 12.09.2013 do rozhodnutia súdu je otec povinný uhradiť v štyroch
splátkach v lehote do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.  Navrhla, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletým každý párny víkend v čase od piatka 16.30 hod. do nedele do 15.00 hod., každý
nepárny týždeň v stredu od  16.30 hod. do 18.30 hod., počas letných prázdnin v mesiaci august od
10.00 hod. dňa 01.08. do 16.00 hod. dňa 31.08., počas zimných prázdnin párneho kalendárneho roka
vždy od 09.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 30.12., počas nepárneho kalendárneho roka vždy
od 10.00 hod. dňa 30.12. do 10.00 hod. dňa, ktorý predchádza prvému dňu školskému vyučovania,
počas polročných prázdnin v párny kalendárny rok v deň predchádzajúci polročným prázdninám od
18.00 hod. do 15.00 hod. posledného dňa prázdnin, počas jarných prázdnin párneho kalendárneho
roka od 10.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 14.30 hod. nedele nasledujúcej
po poslednom dni prázdnin, počas Veľkonočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka od stredy od
18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin párneho kalendárneho
roka prvý deň prázdnin od 09.00 hod. do 15.00 hod. posledného dňa prázdnin. Svoje odvolanie v časti
výživného odôvodnila tým, že trvá na podanom návrhu, nakoľko i počas súdneho konania došlo k
výraznej zmene okolností, ktoré dostatočne odôvodňujú podaný návrh. Uviedla, že súdu prvej inštancie
predložila vyčíslenie nákladov s vyčíslením nákladov na bývanie, stravovanie, školské potreby a všetky
ostatné náklady, ktoré náklady preukázala bločkami a faktúrami. Je zjavné, že súd prvej inštancie pri
hodnotení dôkazov nesprávne vymedzil obsah procesných povinností účastníkov konania, ako keby
rozhodoval spor medzi rodičmi v rámci zásad kontradiktórneho procesu, nakoľko účastníci museli
znášať dôkazné bremeno. Ďalšou vadou konania súvisiacou s dokazovaním je skutočnosť, že súd prvej
inštancie pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa ustanovenia § 132 OSP, lebo hodnotil iba niektoré
dôkazy bez toho, aby prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Zarážajúca je argumentácia
súdu, podľa ktorej nie je návrh na zvýšenie výživného dôvodný s poukazom na mesačné plnenie
poskytované otcom maloletého a nárast príjmov oboch rodičov. Súd vyzdvihol nákupy oblečenia zo
strany otca, pričom opomenul na skutočnosť, že predmetné oblečenie si dieťa väčšinou ponecháva u
otca. To isté sa vzťahuje i na hodnotné veci, ako napríklad bicykel, ktorý má dieťa tiež u otca. Pokiaľ
otec zakúpi dieťaťu nový mobilný telefón, tak predchádzajúci vždy otcovi vráti späť k jeho potrebám.
Otec dieťaťa zrušil platenie poistného, preto ho hradí teraz ona v plnej výške. Ona sa tiež podieľa na
tvorbe úspor. Pokiaľ ide o príspevky na školské výlety zo strany otca, tak tieto uhrádzal v polovici sumy
iba sčasti počas súdneho konania. Dieťa posilňovňu navštevovalo iba jeden mesiac, preto je zarážajúci
argument, že otec hradí túto voľno časovú aktivitu. V mesiaci december sa dieťa zúčastnilo školského
výletu vo Viedni a v Bratislave, ktoré výlety v plnej výške hradila ona. Súd poukázal na skutočnosť,
že dieťa už nenavštevuje súkromné hodiny anglického jazyka a bedmintonu, opomenul, že navštevuje
súkromné hodiny nemeckého jazyka. Zároveň od októbra navštevuje súkromné hodiny matematiky z



dôvodu prípravy na prijímacie pohovory na strednú školu, kde jedna hodina stojí 10 eur a mesačne
hodnota týchto vyučovacích hodín predstavuje sumu minimálne 72 eur. Vzhľadom na vek maloletého
a skutočnosť, že je v puberte sa značne zvýšili aj náklady na jeho bežné potreby. Maloletý navštevuje
II. stupeň základnej školy a to 9. ročník, dosiahol vek 15 rokov, pričom pred tromi rokmi bol žiakom
6. ročníka základnej školy. Maloletý v posudzovanom období potrebuje nadštandardnú starostlivosť o
chrup, ktorá výrazne ovplyvnila náklady, čo súd nezohľadnil. Okrem pravidelných prehliadok u čeľustnej
ortopedičky v Bratislave, musí maloletý pravidelne chodiť na dentálnu hygienu u odborníčky v Bratislave.
Súd neprihliadol ani na potrebu valorizácie v súvislosti s infláciou, keď od poslednej úpravy výživného
sa ceny zmenili o 15 až 20 %. Zároveň neprihliadol na valorizáciu príjmov otca, ako i nárast jeho úspor
na sporiacich účtoch v bankách. Súd prvého stupňa skonštatoval, že došlo k zmene pomerov a to k
nárastu príjmov oboch rodičov, ako aj k nárastu úspor na strane otca, avšak túto skutočnosť nezohľadnil
pri svojom rozhodnutí. Poukázala na to, že príjem otca vzrástol mesačne o sumu 617,37 eur a od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom prešla doba troch rokov, pričom hodnotiť toto obdobie ako
nedostatočne dlhé je v rozpore s ustálenou súdnou praxou.  Uviedla, že dieťa má právo na rovnakú
životnú úroveň ako jeho rodičia. S poukazom na výpisy z účtov na strane otca je potrebné skonštatovať,
že otec dieťaťa môže vynakladať podstatne vyššiu sumu na tvorbu úspor ako matka, nakoľko ona sa
musí vo vyššej miere podieľať  na zabezpečení potrieb maloletého, keďže s ňou maloletý žije v spoločnej
domácnosti. Poukázala na fakt, že ona vlastní iba jednu nehnuteľnosť a to trojizbový byt v novostavbe
a má dva účty v banke. Otec dieťaťa je vlastníkom štvorizbového bytu, garáže, pozemku, chalupy,
troch účtov, 11 hodnotných značkových poľovných zbraní a vlastní dve osobné motorové vozidlá BMW
a Suzuki Jimny. Otec zároveň každý mesiac hradí náklady spojené s upratovaním svojho bytu, ktoré
si zabezpečuje prostredníctvom cudzej osoby, pričom ona si upratovanie bytu vykonáva sama. Svoje
odvolanie v časti úpravy styku otca s maloletým odôvodnila tým, že súd neprihliadol na skutočnosť, že
dieťa po celý rok žije s matkou v spoločnej domácnosti, nie je a ani nikdy nebola nariadená striedavá
osobná starostlivosť, avšak každý druhý rok ako matke jej uprel byť s dieťaťom nielen na Štedrý deň,
ale i na celé Vianoce. Počas pojednávania modifikovala návrh na úpravu styku v tom smere, že je za
variant, aby dieťa mohlo mať dve štedré večere za podmienky, že by odchádzalo k otcovi v čase o
17.00 hod. Súd jej návrh vôbec neakceptoval a prihliadol len na záujem otca, aby počas Štedrého dňa
netrávil čas v aute na ceste za dieťaťom. Poukázala na skutočnosť, že ona a dieťa sú kresťania - veriaci
a pripravovať Štedrý večer o deň skôr by bolo v rozpore s ich vierou. Poukázala v časti výživného na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.09.2012 sp. zn. 9Co/236/2012 a jeho dôvody. Ďalej
uviedla, že v prípade rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie bolo opomenuté ustanovenie § 85 ods.
2 Zákona o rodine. Je to dôležitá zásada najmä v prípadoch, keď povinný rodič má preukázateľne vysokú
životnú úroveň. Poukázala tiež na ustanovenie § 99 Zákona o rodine a uviedla, že z neho je zrejmé, že
výživné je možné zvýšiť len v prípade zmeny pomerov, ktorá môže nastať na strane povinného, ako aj
na strane maloletého dieťaťa, ktorú zmenu je potrebné preukázať.

3.  Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky nepovažuje za dôvodné.
Uviedol, že matka v podanom odvolaní opakuje stále tie isté argumenty, ku ktorým sa dostatočne
vyjadril vo svojich písomných stanoviskách a výpovediach. Napriek tomu musí reagovať na niektoré
zavádzajúce alebo celkom nepravdivé tvrdenia matky. Aj maloletý vo svojom výsluchu uviedol, že
niektoré veci, ktoré mu otec kupuje, si odnáša k matke a niektoré si necháva u otca. Je celkom
pochopiteľné, že keď napríklad na bicykel alebo na turistiku chodí výlučne s otcom, tak si u neho nechá
turistickú obuv alebo bicykel. Nie je pravdou, že keď maloletému kúpi nový telefón, tak maloletý vráti
otcovi ten starý späť. Nikdy si neprisvojil a ani nepoužíval žiadny telefón, ktorý maloletý prestal používať.
Tieto si ako nefunkčné maloletý odložil u neho alebo ich predal. Poistenie maloletého zrušil výlučne z
dôvodu, že vzhľadom na to, že jeho styk s maloletým je výrazne obmedzený, prípadné poistné plnenie je
veľmi problematické. Usporené peniaze, na tvorbu ktorých prispieval len on, použil výlučne v prospech
maloletého a vložil ich na sporiaci účet maloletého, resp. vložil ich do banky s tým, že oprávnenou osobou
na ich výber bude maloletý. Ak matka tvrdí, že súdne konanie trvá tri roky a na inom mieste uvádza,
že polovicu školských poplatkov hradí otec „iba“ počas súdneho pojednávania, sama tým konštatuje,
že tak otec robí najmenej tri roky. Osobitné vreckové, ktoré dal maloletému na výlety do Bratislavy a do
Viedne boli výrazne vyššie, ako poplatky, ktoré zaplatila matka. Vzhľadom na skutočnosť, že matka stále
poukazuje na zlepšenie jeho majetkových pomerov, poukázal na to, že v dôsledku bytovej krádeže mu
bola spôsobená škoda asi 20.000 eur, ktorá mu bude poisťovňou uhradená len v minimálnom rozsahu.
Je presvedčený, že aj v konaní preukázal, že na potreby maloletého  prispieva mesačne sumou okolo
700 až 800 eur, a to okrem bežného výživného 210 eur a výživného na tvorbu úspor sumou 150 eur
poplatkami za telefón, vreckovým a nákupmi rôznych hodnotných vecí. Napríklad v mesiaci október 2016



kúpil maloletému mobilný telefón za sumu 620 eur a v mesiaci december 2016 počítač za  sumu 700 eur,
o čom prikladá fotokópiu faktúry. Ak by rovnakou sumou prispievala na potreby maloletého aj matka, čo
samozrejme neprispieva, mesačne by jeho potreby boli uspokojované sumou 1.400 eur až 1.600 eur.
Vo vzťahu k úprave styku opätovne zdôraznil, že bol vždy pripravený prijať a rešpektovať akékoľvek
rozhodnutie maloletého. Mal za to, že by bolo absurdné, ak by súd rozhodol o úprave styku nerešpektujúc
želania 15-ročného, takmer dospelého človeka. Osobitne sebecky v tomto smere vyznieva vyjadrenie
matky, ktorá na jednej strane tvrdí, že jej súd upiera právo každý párny rok stráviť zimné prázdniny s
maloletým a na druhej strane sa svojím návrhom snaží dosiahnuť, aby sa on s maloletým na Štedrý
deň nemohol stýkať vôbec.

4.  Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd  rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach potvrdil v celom rozsahu.  Uviedol,  že sa pridržiava
svojich doterajších vyjadrení na súdnom pojednávaní. Je názoru, že súd v rámci konania zabezpečil
dostatočné dôkazné prostriedky pre objektívne posúdenie a rozhodnutie veci.

5.    Otec písomným podaním zo dňa 03.05.2017 doručeným odvolaciemu súdu dňa 03.05.2017 oznámil
súdu, že toho dňa podáva na Okresný súd Nové Zámky návrh na zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti.

6.    Matka písomným podaním zo dňa 14.08.2017 doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.08.2017
oznámila súdu, že  z majetkového priznania otca maloletého vyplýva podstatná zmena pomerov na
strane otca a to nárast jeho finančných úspor o sumu 100.000 eur, zároveň poznamenala, že otec sa
medzičasom stal vlastníkom nového auta BMW 420i Grand Coupe, ktorého základná cena je minimálne
40.000 eur.

7.    Otec písomným podaním zo dňa 11.09.2017 doručeným odvolaciemu súdu dňa 11.09.2017 sa
vyjadril k písomnému podaniu matky maloletého a uviedol, že jeho rodičia sa v dôsledku vážnych
zdravotných problémov jeho matky rozhodli svoj majetok darovať obom svojim synom, bratovi darovali
rodinný dom, jemu v priebehu roka 2016 odpustili časť nesplatenej pôžičky a darovali mu finančnú
hotovosť 100.000 eur, z ktorej časť asi 43.000 eur použil na nákup matkou uvedeného motorového
vozidla, ktoré bude slúžiť aj pre potreby maloletého, najmä ak o rok získa vodičské oprávnenie, pričom
sa jedná o používané vozidlo, dovezené zo Spolkovej republiky Nemecko. Uviedol, že Okresný súd
Nové Zámky uznesením sp. zn. 12P/32/2017-27 zo dňa 14.08.2017, vykonateľným tým istým dňom,
vyhovel jeho návrhu a nariadil matke odovzdať maloletého do striedavej osobnej starostlivosti  oboch
rodičov a  výživné rodičom neurčil.

8.     Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP)  preskúmal  rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach týkajúcich sa
zamietnutia návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému a úpravy styku otca
s maloletým, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že  rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému a v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku
otca s maloletým je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

9.      Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10.     Podľa §  395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11.     Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12.      Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 395 ods. 1 CMP   platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia



jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu
úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 1 CMP (na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti, v §
59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom
odvolaní bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu  štvrtej časti CSP o odvolaní.

13.    Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14.    Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15.     Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16.     Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

17.     Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského
vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Súd pri úprave
styku rodičov s maloletými deťmi v súdnom rozhodnutí prihliadne na záujem dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Tiež prihliadne na to, aby sa
rešpektovalo právo  maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. V záujme dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností,
mravnému, sociálnemu a duchovnému rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Neopomenuteľnými
kritériami, ktoré súd zohľadňuje pri úprave styku rodičov s maloletými deťmi, sú okrem veku dieťaťa
aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí
vziať do úvahy školské, mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, denný režim dieťaťa, aby úprava
negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov.  Závisí aj od okolností na strane rodičov
ako rodinné pomery,  vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá vo výchove, od
ekonomických pomeroch rodičov, od časových možností rodičov s ohľadom na ich pracovné povinnosti,
ich pracovnú dobu. Rodič má síce právo stýkať sa so svojim dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť.

18.    Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
ale z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie
jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. V článku 29 ods.
1 je upravené právo vychovať dieťaťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom, v článku 9 bod 3
podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jeho
jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo
v rozpore so záujmami dieťaťa.

19.   Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý
vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými
deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone
o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných
situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad
rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v  § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia
sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave
styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia
o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým



dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako
ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s
maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.
Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s
prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05
vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu
práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže
byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy.

20.      Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21.     Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22.    Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

23.     Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24.     Podľa  § 63 ods.3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

25.     Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26.     Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

27.       Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu, kým dieťa nie
je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný
stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby,
majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých
kombinácia  priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného
sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet
iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane
dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy,
prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú
iné povinné osoby, napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a
počet vyživovacích povinností.

28.       V § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možné
zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom,
za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave
vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania,
prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou úpravou
výživného.



29.     Pri tvorbe úspor zákon nevypočítava potreby, na účely ktorých sa môžu úspory vytvárať. Je
nesporné, že štúdium a príprava na budúce povolanie medzi nimi budú zohrávať významnú úlohu.
Za ďalšie odôvodnené potreby možno považovať tvorbu úspor napríklad na účely zabezpečenia
budúceho bývania, poistenia, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých
zdravotných komplikácií. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je kvalifikované zistenie majetkových
pomerov povinného a v prípade ich zistenia ide o možnosť súdu, nie povinnosť, avšak súd takto môže
rozhodnúť aj bez návrhu. Ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Súd preskúmava
majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto
majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým
sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného
s prihliadnutím aj na tento záver. Z ustanovenia § 63 ods. 3 možno vyvodiť, že by malo ísť o majetkové
pomery prevyšujúce priemer.

30.     K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto
sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového
rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia
zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o
zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom.
Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené,
sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti  konkrétneho
prípadu  prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších  potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

31.      Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32.       Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

33.       Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom zo dňa 21.11.2014 sa matka maloletého
domáhala zmeny vyživovacej povinnosti otca k maloletému určenej rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 7P/321/2012-485 zo dňa 05.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.
k. 8CoP/52/2013-557 zo dňa 11.09.2013 v časti výživného tak, že otec maloletého bude zaviazaný
prispievať na výživu maloletého sumou 490 eur mesačne, počnúc od 12.9.2013. Návrh odôvodila tým,
že maloletý je starší, navštevuje vyšší stupeň základnej školy, navštevuje jazykovú triedu, absolvuje
súkromné hodiny angličtiny v jazykovej škole, prestal navštevovať gitaru, aktívne začal hrať badminton
v škole i súkromne, má zdravotné problémy, s čím má spojené zvýšené výdavky (alergia, pravidelné
prehliadky u čeľustnej ortopedičky a pravidelná dentálna hygiena u odborníčky v Bratislave).   Dôvodila
tiež zmenou príjmu otca a zmenou majetkových pomerov na strane otca. Zároveň sa domáhala zmeny
úpravy styku otca s  maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň
v piatok od 16.30 hod. do nedele 15.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 18.30



hod., počas letných prázdnin v mesiaci august od 01.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 16.00 hod., počas
zimných prázdnin párneho kalendárneho roka od 09.00 hod. od  25.12. do 18.00 hod. dňa 30.12., počas
zimných prázdnin nepárneho kalendárneho roka vždy od 10.00 hod. dňa 30.12. do 10.00 hod. dňa, ktorý
predchádza prvému dňu školského vyučovania, počas polročných prázdnin v párny rok kalendárny rok
v deň predchádzajúci polročným prázdninám  o 18.00 hod do 15.00 hod. posledného dňa prázdnin,
počas jarných prázdnin párneho kalendárneho roka od 10.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému
dňu prázdnin do 14.30 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, počas Veľkonočných
sviatkov nepárneho kalendárneho roka od stredy od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00
hod., počas jesenných prázdnin párneho kalendárneho roka od 1. dňa prázdnin od 9.00 hod. do 15.00
hod. posledného dňa prázdnin. Návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým matka odôvodnila
tým, že doposiaľ určený styk maloletému  nevyhovuje z dôvodu, že nestíha krúžky, ona má počas
pracovného týždňa problém pri odovzdávaní maloletého otcovi kvôli výkonu práce v Bratislave, keď
nevie dodržať určené hodiny styku a maloletému pribúdajú vyučovacie hodiny. Navrhla rozšírenie styku
o novú úpravu styku počas jesenných prázdnin, polročných prázdnin a rozšírenie už upraveného styku
počas Veľkonočných sviatkov dôvodiac záujmom maloletého. Navrhovanú zmenu Vianočných sviatkov
odôvodnila tým, že maloletý nie je zverený striedavej osobnej starostlivosti. V priebehu konania matka
k navrhnutej zmene úpravy styku na poslednom pojednávaní navrhla ďalšiu zmenu úpravy styku tak,
aby mohol maloletý aj s ňou tráviť Vianočné sviatky v párny rok, kedy by mal byť s otcom a to tak, že
doteraz upravený párny rok by sa posunul prípadne od 17.00 hod. a dovtedy by si so synom spravili
Vianoce u nej s tým, že nemá námietky voči tomu, aby nepárne Vianoce mohol byť s otcom do 17. 00
hod. dôvodiac tým, že je veriaca.

34.       Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že  rozhodnutie súdu prvej inštancie   v
napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je vecne
správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a to v súlade s ustanoveniami § 62 ods.1  až 5, §
63 ods.3,  § 75 ods.1, §  78 ods.1 Zákona o rodine a správne rozhodol o zamietnutí návrhu matky na
zvýšenie výživného. Odvolací súd  preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP  ako vecne správny potvrdil a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami  majúcimi vplyv
na posúdenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Ivanovi. Odvolací
súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci  síce došlo k zmene
pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods.1 Zákona o rodine na strane maloletého, ako aj na strane
rodičov maloletého, ktorá zmena pomerov však sama o sebe neodôvodňovala zvýšenie výživného na
maloletého. V danej právnej veci teda neboli preukázané v konaní také okolnosti, ktoré by sa závažným
spôsobom prejavili v pomeroch maloletého, ako aj jeho rodičov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti k maloletému,
ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného k maloletému.  Odvolací súd na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na jeho doplnenie uvádza, že  v danej
právnej veci mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 10C/21/2011-18 zo dňa
24. 02. 2011 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, na čas po rozvode bol upravený výkon
práv a povinností rodičov k maloletému tak, že maloletý bol podľa dohody rodičov zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 180 eur mesačne,
zároveň bol zaviazaný prispievať na tvorbu úspor v prospech maloletého sumou 150 eur mesačne na
osobitný účet založený matkou maloletého na meno maloletého a to vždy do 15-teho dňa príslušného
mesiaca. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/321/2012-485 zo dňa 05.06.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP/52/2013-557 zo dňa 11.09.2013 bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Nitra č. k. 10C/21/2011-18 zo dňa 24.02.2011v časti o výživnom v bode III. tak,  že
súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy 180 eur na sumu 210 eur mesačne, počnúc od 01.09.2012.
V konaní bolo nesporne preukázané, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného maloletý
navštevoval 6. ročník základnej školy, mal zvýšené náklady v súvislosti s návštevou jazykovej triedy s
vyučovacím jazykom anglickým, návštevou súkromných hodín angličtiny, v súvislosti s hrou na gitare,
kúpou hudobného nástroja, v súvislosti so zdravotným stavom (zvýšená hladina cholesterolu, problémy
s prieduškami, návšteva čeľustného ortopéda, zubný strojček). Matka dosahovala PMZ netto vo výške
2.302  eur a otec  PMZ netto vo výške   2.580,94 eur. Obaja  rodičia mali zvýšené náklady na cestovné,
matka v sume cca 400,- eur mesačne a otec cca 350 eur mesačne. Obaja rodičia nemali ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. V tom čase v  konaní deklarované a  preukázané majetkové pomery oboch



rodičov vychádzali z dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 05.05.2011. Ďalej bolo v konaní nesporne
preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého k zmene
pomerov         v tom, že je starší, v školskom roku 2016/2017 navštevoval 9. triedu základnej školy, kedy
mal zvýšené náklady s  doučovaním v súvislosti s prijímacími pohovormi na strednú školu, medzičasom
prestal navštevovať takmer všetky platené krúžky, mal zvýšené náklady aj                    v súvislosti s
návštevou súkromných hodín nemčiny, ako aj v súvislosti so zdravotným stavom (návštevy čeľustného
ortopéda, dentálnej hygieny). Ohľadne životnej úrovne, zárobkových, majetkových pomerov a osobných
pomerov rodičov maloletého J. v rozhodnom období bolo nesporne preukázané, že matka maloletého v
období od 1 - 12/2014 dosiahla PMZ netto 2.804,96 eur, v období od 1 - 4/2015 dosiahla PMZ netto vo
výške 2.364,55 eur, v období  od 10/2015 -9/2016 dosiahla PMZ netto vo výške 3.194,86 eur,  teda oproti
predchádzajúcemu obdobiu  vzrástol jej  príjem o sumu 892,86 eur mesačne. Žije naďalej s maloletým
v tom istom byte, ako v čase poslednej súdnej úpravy, kde mesačné náklady na bývanie predstavujú
sumu cca 214 eur. Matka má zvýšené náklady na cestovné do práce mesačne cca 256 eur. Vyživovacia
povinnosť matke nepribudla. Podľa predloženého majetkového priznania matke pribudli finančné úspory
z platu na účtoch, teda u matky došlo   k nárastu finančných prostriedkov na účtoch. Otec maloletého v
období od 1- 12/2014 dosiahol PMZ netto vo výške 2.751,89 eur, v období od 1-4/2015 dosiahol PMZ
netto vo výške 2.330,67 eur, v období od 10/2015 -9/2016 dosiahol PMZ netto vo výške 3.198,31 eur.
Oproti predchádzajúcemu obdobiu otcovi vzrástol príjem o sumu 617,37 eur mesačne. Žije naďalej v
tých istých bytových pomeroch ako doposiaľ, jeho mesačné náklady predstavujú za nájom bytu 130
eur, za elektrinu 45 eur, za plyn 28 eur, za TV, internet, telefóny spolu 133 eur.  Jeho mesačné náklady
na cestovné do práce predstavujú sumu 350 eur. Podľa predloženého majetkového priznania otcovi
pribudli finančné úspory z platu na účtoch, teda u otca taktiež došlo k nárastu finančných prostriedkov
na účtoch, keď otcovi v rozhodnom období naviac pribudol finančný majetok získaný titulom daru od
rodičov, čoho dôkazom sú finančné vklady na účtoch otca. Otec sa pravidelne mesačne okrem bežného
výživného poukazovaného k rukám matky vo výške 210,- eur a výživného poukazovaného na tvorbu
úspor 150 eur t.j. spolu 360 eur  mesačne, od času poslednej súdnej úpravy výživného podieľa na výžive
maloletého nad rámce bežného výživného priemerne najmenej sumou cca 200 eur až 250 eur, ktorá
skutočnosť bola v konaní nesporne preukázaná výpoveďou otca maloletého, výpoveďou maloletého,
listinnými dôkazmi predloženými zo strany otca, čiastočne i výpoveďou matky maloletého, keď týmto
spôsobom otec nesporne pokrýva všetky zvýšené výdavky maloletého. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na odvolacie dôvody matky
uvádza, že súd prvej inštancie kvalifikovane zistil majetkové pomery na strane otca maloletého ako
povinného, dôsledne preskúmal majetkovú situáciu otca zo všetkých zákonných hľadísk. Odvolací súd
dodáva, že majetkové pomery na strane otca sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných a
aj zvýšených potrieb maloletého v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková
situácia otca stále umožňuje aj tvorbu úspor, ktorá v minulosti určená výška výživného určená na tvorbu
úspor predstavuje sumu 150 eur mesačne s poukazom na preukázané majetkové pomery otca (ktoré
majetkové pomery mierne prevyšujú priemer) naďalej zodpovedá ustanoveniu § 63 ods.3 zákona o
rodine. V konaní nebolo preukázané tvrdenie matky maloletého v podanom odvolaní v tom smere, že
veci, ktoré otec synovi zakúpi na oblečenie, a iné veci, tie hodnotnejšie si väčšinou syn ponecháva u otca.
Jej tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou maloletého J., ktorý vo výpovedi uviedol, že čo sa týka oblečenia,
ktoré mu otec kúpi, že oblečenie si obvykle donesie domov a riadne ho nosí, aj turistické topánky má
doma, ale pokiaľ mu otec kúpi veci na poľovačku, tieto si nechá u otca, lebo u matky ich nemôže
využiť. Neobstojí ani tvrdenie matky v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nezohľadnil zvýšené
výdavky maloletého v súvislosti s návštevou súkromných hodín nemčiny, keďže súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia na tieto zvýšené náklady maloletého poukázal, aj sa s nimi skutkovo i
právne vyporiadal tak, ako je vyššie uvedené. Odvolací súd ďalej dospel v danej právnej veci k záveru
s poukazom na skutočnosť, že maloletý Ivan v školskom roku 2017/2018 začal navštevovať strednú
školu,  že táto ďalšia zmena pomerov na strane maloletého, spolu s už vyššie uvedenou a preukázanou
zmenou pomerov na strane maloletého, ako aj na strane rodičov maloletého, by odôvodňovala zmenu
rozhodnutia súdu o výške výživného k maloletému od 01.09.2017, avšak s poukazom na neprávoplatné
uznesenie o neodkladnom opatrení nariadené Okresným súdom Nové Zámky č. k. 12P/32/2017- 27 zo
dňa 14.08.2017 a jeho vykonateľnosť podľa § 367 ods. 3 CMP,  ktorým súd nariadil matke maloletého,
odovzdať maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že striedavá osobná
starostlivosť začne od 04.09.2017 u matky maloletého a bude vykonávaná s dvojtýždenným striedaním,
ktorým súd upravil aj osobnú starostlivosť o maloletého počas prázdnin a výživné rodičom neurčil, nebol
už daný dôvod na túto zmenu výživného k maloletému. Odvolací súd v tomto smere ďalej poukazuje
na neprávoplatné  uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k.  12P/32/2017-46 zo dňa 06.09.2017



ktorým súd prvej inštancie návrh matky na odklad výkonu uznesenia  Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 12P/32/2017- 27 zo dňa 14.08.2017 (podaný dňa 30.08.2017 súčasne s odvolaním voči uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/32/2017- 27 zo dňa 14.08.2017) zamietol.

35.     Odvolací súd v danej právnej veci z vyššie uvedených podstatných dôvodov dospel k záveru, že
súdom prvého stupňa doposiaľ určené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam,
ako aj majetkovým pomerom rodičov maloletého a odôvodneným potrebám maloletého, i s prihliadnutím
na vek maloletého v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine. Takto doposiaľ určené
výživné spolu s rodinnými prídavkami na maloletého, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky
bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletého tak, aby životná úroveň rodičov a maloletého bola
rovnaká.

36.     Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody matky dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí vychádzal z úplne zisteného skutkového stavu veci,  relevantne skúmal odôvodnené
potreby maloletého, ako aj schopnosti, možnosti  a majetkové pomery na strane oboch rodičov,  na
ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne ich posúdil, preto odvolacie
dôvody matky maloletého nie sú dôvodné.

37.      Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti týkajúcej sa zmeny úpravy styku otca s maloletým je vecne správne, keď súd prvej inštancie
správne a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil ho podľa správnych ustanovení
Zákona o rodine a to v súlade s ustanoveniami § 25 Zákona o rodine a správne rozhodol o zmene
úpravy styku otca s maloletým. Súdom určený rozsah úpravy styku otca s maloletým zodpovedá danému
skutkovému stavu veci, ako aj vyššie uvedeným kritériám pre určenie rozsahu úpravy styku rodiča s
maloletým dieťaťom a to veku dieťaťa, dennému režimu dieťaťa, zdravotnému stavu dieťaťa, citovým
väzbám dieťaťa k obom rodičom, vývinovým potrebám maloletého, stabilite výchovného prostredia,
časovým možnostiam rodičov s ohľadom na plnenie si ich pracovných povinností, vzdialenosti bydlísk
rodičov maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP  ako vecne správny potvrdil a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami
majúcimi vplyv na posúdenie návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým. Odvolací súd
zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci  bol daný dôvod na zmenu
úpravy styku otca s maloletým v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, avšak nebol daný dôvod na zmenu úpravy
styku otca s maloletým v rozsahu požadovanom matkou maloletého. Odvolací súd na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na jeho doplnenie uvádza, že v danej právnej veci mal
za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/19/2011-32 zo dňa 10.11.2011  a
rozsudkom č. k. 7P/321/2012-484 zo dňa 05.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.
k. 8CoP/52/2013-557 zo dňa 11.09.2013 bol naposledy upravený styk otca s maloletým. Od tej doby sa
styk otca s maloletým realizoval bez problémov v súdom určenom rozsahu.  Medzi otcom a maloletým je
nesporne vytvorený pozitívny citový vzťah, ktorú skutočnosť matka maloletého v konaní nespochybnila.
Súd prvej inštancie vo veci správne zohľadnil názor maloletého vzhľadom na jeho vek,  keď maloletý sa
vyjadril vo výpovedi k úprave styku s otcom,  ktorý styk sa realizuje bez problémov v najlepšom záujme
maloletého, preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli dané dôvody na zúženie styku
otca s maloletým, práve naopak, rozšíril styk otca s maloletým počas Veľkonočných sviatkov nepárneho
kalendárneho roka už od stredy od 18.00 hod. (pôvodne bol od štvrtka od 14.00 hod.) do Veľkonočného
pondelka do 18.00 hod. (pôvodne bol do Veľkonočného pondelka do 15.00 hod),  ďalej rozšíril styk
aj počas jesenných prázdnin  párneho kalendárneho roka od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do
posledného dňa prázdnin do 15.00 hod. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď maloletého, ktorý vo
výpovedi uviedol, že doterajšia úprava styku mu v plnom rozsahu vyhovuje, nechce na nej nič meniť,
zvykol si na ten čas, nerád by čas styku menil, avšak Veľkonočné sviatky by chcel s otcom tráviť už
od stredy 18.00 hod. do pondelka 18.00 hodiny, pričom sám  navrhol upraviť styk aj počas jesenných
prázdnin. Maloletý tiež uviedol, že  styk určený počas Vianočných sviatkov mu vyhovuje, nechcel upraviť
styk cez polročné prázdniny. Odvolací súd sa stotožňuje s rozsahom súdom prvej inštancie stanoveným
stykom otca s maloletým z hľadiska stanovenia termínov stretávania sa otca s maloletým, keď podľa
názoru odvolacieho súdu takáto úprava styku korešponduje nielen v priebehu konania zaužívanej praxi
stretávania sa otca s maloletým, ale súčasne zodpovedá i najlepším záujmom maloletého, tak ako to



správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc  zo správne zisteného
skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o zmenu úpravy styku otca s maloletým, táto zodpovedá tiež citovému
vzťahu otca s maloletým, veku maloletého, jeho školským povinnostiam, voľno-časovým aktivitám,
ako aj časovým a pracovným možnostiam oboch rodičov. Odvolací súd taktiež poukazuje na výpoveď
maloletého Ivana v konaní, ktorý sa vyjadril k navrhovanej zmene úpravy styku. Teda úprava styku
v napadnutom rozsahu rešpektuje plne aj vyjadrenie maloletého s prihliadnutím na jeho vek. Súdom
určený rozsah styku otca s maloletým vzhľadom na doposiaľ už vybudovaný vzájomný pozitívny citový
vzťah medzi otcom a maloletým je v záujme maloletého, keďže bude mať pozitívny vplyv na zdravý vývoj
maloletého, bude slúžiť na upevňovanie vzájomného citového vzťahu medzi maloletým a jeho otcom.

38.     Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody matky v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru,
že dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo  v súlade s ustanoveniami § 191 CSP.
Odvolací dospel  k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané
rozhodujúce skutočnosti a bol zistený úplný skutočný stav veci (§ 35 CMP),  keď je potrebné uviesť,
že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CMP rozhoduje o tom, ktoré z označených
dôkazov vykoná a ktoré nie.

39.     S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

40.     O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/319/2014", "guid": "cd5e6a09-d013-4807-9f05-75a100705b05:ed40d5e7-d764-4eb1-9487-dd9723976d20", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:818f21ba-d46f-4408-a2f7-0ab6f6ec92be", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/05 z 6. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-06", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:818f21ba-d46f-4408-a2f7-0ab6f6ec92be"}, {"guid": "80dc0de6-b092-497b-956e-fc4515c76894:d54c0a18-facb-4693-b067-14f1f9ea6d2a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4412223056.1", "spisova_znacka": "8CoP/52/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/52/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4412223056.1"}, {"guid": "8949cfac-d3f8-42b4-9e2e-83fc32966051:7f3978fb-028a-4145-8988-5c31c7c5e16e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1410211279.1", "spisova_znacka": "9Co/236/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/236/2012 z 19. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1410211279.1"}], "citovane_v": []}