Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoE/22/2014 z 15. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 15. mája 2014, sp. zn. 24CoE/22/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8711202259.1 Krajský súd Prešov | 24CoE/22/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8711202259.1 | 2014-05-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35c5727b-0326-40fa-b2be-34a309e9adae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8711202259.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/22/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711202259
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711202259.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnej V. Z., bytom vo A., ul. T. C. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane povinnej Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, o
vymoženie sumy 850,45 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č. k. 13Er/113/2011 - 45 zo dňa 22. novembra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil
na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania. Poverenie na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo vydané na základe exekučného titulu,
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 11296 zo dňa 24.11.2010 Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava. Rozhodnutie o zastavení konania súd odôvodnil §
57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods.
5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom,
exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že
rozsudok rozhodcovského súdu predložený oprávneným ako exekučný titul, bol vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská
doložka, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský
súd prejednať vec, bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, keďže znemožňovala voľbu
spotrebiteľa a možnosť dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ
podá žalobu na rozhodcovský súd. Exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej, čo rozsudok vydaný rozhodcovským súdom,
ktorému nebola daná právomoc vo veci konať, nespĺňa. Exekučný súd je takto oprávnený exekúciu v
ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie
odvolania odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a tým,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného
uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich



vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný
titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch
rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení
Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na
príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané
účastníkovi v zmysle tohto zákona. Oprávnený nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy
uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Je toho názoru, že súd porušil procesné práva
oprávneného, keď mu nebola daná možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii
exekučného titulu a následnému zastaveniu konania, čím mu bola odňatá možnosť konať, vyjadriť
sa vo veci a predkladať dôkazy. Súd podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil
rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný,
resp. bez toho, aby súd sám vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Oprávnený
trvá na tom, že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc konajúceho rozhodcovského
súdu bola bezpochyby daná. Nakoľko vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť
exekučného titulu a jeho súlad so zákonom v zmysle postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
pričom od vydania poverenia nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok
zmenu postoja súdu. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, odvolanie vedľajšieho účastníka dôvodné je.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 15/, ktoré tvoria prílohu
zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu.

Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že vo veci neboli pri
dodržané zákonné podmienky podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na čo je
potrebné poukázať predovšetkým. Nedodržanie predpísanej formy rozhodcovskej doložky resp. zmluvy
má za následok jej neplatnosť bez ďalšieho.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom



alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania
o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom
zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §3.

Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože
nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o
úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu
s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nesporné, že táto nespĺňa zákonné
náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými
stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere
a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému
rozhodcovskému konaniu.

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda ich spravidla nemožno meniť
individuálnym dojednaním nepochybne svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu
si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu
je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere, ktorej
súčasťou je rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok, bez možnosti
individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany
spotrebiteľa, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne
rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok k formulárovej zmluve o úvere
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej
osoby v pozícii spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať
formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu.
Rozhodcovská doložka nedohodnutá a nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale jemu



vnútená ako jej neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je
poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky
neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni
judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorých sú neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na
splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva
oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti
vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť
sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého
stupňa nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať
za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodených z ním predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim, a to
podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, s ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas
(pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne
v súlade s postupom podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania ako vecne
správne potvrdil.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa čl.
267 Zmluvy o fungovaní EÚ a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým



na to, že je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania
a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu
vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie
predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto
prípade má súd za to, že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky, nakoľko oprávneným nastolená
problematika už bola opakovane niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi
inštitúciami.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s
postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.