{"guid": "37c93495-4678-4f3f-8cbd-29d0c6fab278:65d1ea09-29a2-4561-a684-d42ae1a5401d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116219358.1", "spisova_znacka": "24CoP/171/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/171/2017 z 15. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 15. mája 2018, sp. zn. 24CoP/171/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2116219358.1", "identifikacne_cislo": "2116219358", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2018-05-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65d1ea09-29a2-4561-a684-d42ae1a5401d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116219358.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2116219358.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2116219358.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/171/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116219358
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116219358.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
C. R., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa rodičov - otec: Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Q., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír
Nemček, Čajkovského 5, Bratislava, a matka: Ing. R. R., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. P. XX/A, R.,
zastúpená advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Q., o návrhu matky na zvýšenie výživného a
o vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 16P/81/2016-252 zo dňa 22.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   r u š í   a  vec mu  v r a c i a    na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I.  Súd mení Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 25.09.2014 č.k. 16P/42/2014-145 tak,  že vyživovacia
povinnosť otca na maloletého C. sa  zvyšuje zo sumy 275,- Eur mesačne na 325,- Eur mesačne,  s
účinnosťou od 01.09.2016.
II.   Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2016 do 22.06.2017 vo výške 500,- Eur je otec    povinný
zaplatiť k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III.   Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
IV.  Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne  odôvodnil len s poukazom na ust. § 62 ods. 1 a nasl., § 78 ods. 1 Zákona o
rodine a § 121 Civilného mimosporového poriadku a uviedol, že matka maloletého sa podaným návrhom
domáhala zvýšenia výživného na maloletého z dôvodu, že od  poslednej úpravy výživného došlo k
podstatnej zmene pomerov. V konaní uviedla, že žiada, aby súd  zvýšil výživné na maloletého C. zo
sumy 275,- Eur na 350,- Eur mesačne, a to na bežné výživné sumu 330,- Eur a na tvorbu úspor vo výške
20,- Eur, s účinnosťou od 01.09.2016. V priebehu konania žiadala výživné 450,- Eur mesačne. Vecne
argumentoval tým, že v danom prípade k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 25.09.2014 č.k. 16P/42/2014-145, keď výška výživného bola určená sumou 275,- Eur
mesačne. Matka dosahovala príjem 1.014,85 Eur mesačne, otec mal príjem 1.900,- Eur mesačne, jeho
manželka 1.406,- Eur, otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. J., v konaní došlo k uzavretiu
dohody rodičov. V čase poslednej úpravy výživného maloletý navštevoval základnú školu,  venoval
sa mimoškolským aktivitám - futbal s nákladmi 280,- Eur ročne. Mal zvýšené výdavky v súvislosti so
zdravotnou starostlivosťou - Operácia ucha 500,- Eur, trpel alergiou, s čím boli zvýšené výdavky na lieky,
v umeleckej škole platil 26,- Eur na pol roka, na jazykovú školu 400,- Eur ročne, nosil strojček, celá 3-
ročná liečba stála asi 500,- Eur,  odstránenie znamienok 40,- Eur, nákup  longboardu 135,- Eur, telefón
platila matka 10,- Eur mesačne. Nad rámec bežného zaplatil príspevkom na telefón, longboard 100,-
Eur a kupoval darčeky k sviatkom. V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 1.250,- Eur mesačne, má



vyživovaciu povinnosť voči plnoletému Q.. Otec má príjem spolu 1.800,- Eur mesačne /1.640,- Eur príjem
zo zamestnania a výsluhový dôchodok a zvyšok sám uviedol ako príjem z podnikania/, má vyživovaciu
povinnosť voči plnoletému Q. a mal. J., maloletému C. platí na VK sumu 20,- Eur mesačne. Maloletý
navštevuje 2. ročník strednej školy,  venuje sa naďalej futbalu s nákladmi 300,- Eur ročne /20,- Eur
naviac oproti poslednému rozhodnutiu/, naďalej chodí na jazykovú školu /zhoda oproti poslednému
rozhodnutiu/, začal navštevovať výtvarnú školu s nákladmi 380,- Eur ročne /za 10 mesiacov bez prázdnin
38,- Eur mesačne/, platí zálohy na stužkovú 100,- Eur ročne /10 mesiacov po odrátaní prázdnin, t.j.
10,- Eur mesačne/. Naďalej má strojček na zuby s nákladmi 40,- Eur ročne a pokračuje v odstraňovaní
znamienok, s čím sú zvýšené výdavky. V tomto smere je potrebné uviesť, že aj na zvýšených nákladoch
oproti poslednej úprave výživného sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj matka. O výdavkoch na krúžky
tak, ako ich matka uvádzala, predložila i doklady a tieto neboli medzi účastníkmi sporné a namietané.

3. Otec žiadal návrh zamietnuť a výživné na mal. C. žiadal znížiť na sumu 200,- Eur mesačne. Má príjem z
troch činností. Poberá výsluhový dôchodok 514,- Eur mesačne, z výkonu práce má 1.100,- Eur mesačne
a je menšinový spoločník H. - Q. s.r.o., príjem tam nemá. Ako zamestnanec štátnej správy nemôže
podnikať. Je súdny prekladateľ. Súhrnný príjem za rok 2015 mal 1.640,- Eur mesačne. S manželkou
má rozdelené BSM. Na nákladoch v domácnosti sa podieľajú spoločne. Vyživovacie povinnosti mu
nepribudli. Synovi Q. nad rámec bežného výživného prispieval na certifikáty, na stužkovú, na VP, platil
mu preklady na skúšky. Pre mal. C. šetrí na VK sumou 20,- Eur mesačne. C. kupoval nejaké darčeky,
platil mu turnaj 60,- Eur, s maloletým sa stretáva raz za mesiac až 6 týždňov, podľa toho ako má čas.
Podľa jeho výpočtov mu dal okrem bežného výživného za rok 553,- Eur. Jeho manželka má príjem
1.400,- Eur mesačne. Nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, patrí manželke. Dom nie je nadštandardný. Majú tri
úvery - hypotekárny 54.000,- Eur, ďalší úver 10.000,- Eur a spotrebný úver 1.400,- Eur, ktoré spláca cez
500,- Eur mesačne /v priebehu konania úvery znížené v dôsledku predaja bytu, získaného dedičstvom
manželky/. Sú to úvery jeho a manželky. Ide to z jeho účtu.  Dom kupovali, keď neboli manželia, manželka
dala 90% financií, preto je dom jej. Dom je starší, úver čerpali na rekonštrukciu.  Úver brala manželka
a keď prechádzali do inej banky, aj na neho.  Na firmu sú dve vozidlá,  a to BMW, manželka si brala na
neho úver, druhé BMW kúpili po predaji dvoch starých áut. Obe užívajú. Starší syn mal výživné 190,-
Eur, ale maloletý C. má vyššie už teraz. Návrh je dôvodný len v prípade zmeny pomerov. Návrh považuje
za všeobecný, dôkazy za nekonkrétne. Skúšku, ktorú udával zástupca matky, sa týka syna Q., nie C..
Matka zamieňa výdavky na obe deti na jedno dieťa a týmto ich navýšila a odôvodnila tým opodstatnenosť
návrhu.  Pokiaľ ide o príjem spoločnosti H. - Q. s.r.o. a vyjadrenie, na ktoré sa odvoláva zástupca matky,
toto je zavádzajúce, otec nemá z tejto spoločnosti žiadny príjem, nie je v nej zamestnaný a ani nie
je jej konateľom.  K dôkazom predloženým matkou uviedol,  že nie sú pravdivé.  Jedná sa o živnosť,
ktorá neplatí 4 roky, nemecké preklady robí kolegyňa, ktorá pre neho robí preklady. Sú to klienti druhej
spoločnosti, nie ich. Pre ich spoločnosť nerobí prekladateľa iba on, ale aj ďalší prekladatelia. Tržba je
za spoločnosť, nie to čo robil ako prekladateľ. On robí preklady z angličtiny.  Manželka zdedila po matke
jednoizbový byt, ktorý predala za 43.000,- Eur. Predložil doklady o príjme manželky, ktorá v spoločnosti
I. H. E. spol. s r.o. T. za r. 2016 mala priemerný mesačný príjem za obdobie od 01.01.2016 do 30.10.2016
- 2.154,- Eur /základná hrubá mesačná mzda 1.954,- Eur/, v spoločnosti O. a.s. T.  za obdobie 11/2016
- 12/2016 - 3.471,- Eur /základná hrubá mesačná mzda 1.954,- Eur/.
Predložil doklad o tom, že maloletému šetrí na VK 20,- Eur mesačne. Opakovane poukázal na to, že
otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť nielen voči Q., ale aj maloletej J.. Upozornil súd na to, že v
predchádzajúcich konaniach ohľadom výživného na synov Q. a C. nebola do úvahy vzatá tá skutočnosť,
že otec je štátny zamestnanec a podľa zákona o štátnej službe má zakázané podnikať. Preto z tohto
dôvodu by príjmy či už z prekladateľskej činnosti otca ako fyzickej osoby ani eventuálne možné príjmy
zo spoločnosti H. - Q. s.r.o. nemali byť brané do úvahy, nakoľko tieto príjmy nie sú príjmy, ktorých
dosahovanie je v súlade s platným zákonom. Chcel poukázať na to, že i po zohľadnení prípadných
príjmov otca z podnikania, pri vzatí do úvahy, že má vyživovaciu povinnosť na tri deti, nie je možné
návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. C. vyhovieť už len z toho dôvodu, že podľa judikatúry KS
Trnava, na ktorú poukázal aj PZ matky, sa určuje výživné rodiča na všetky vyživované deti na úrovni
25% z príjmov rodiča. Ak aktuálny priemerný čistý mesačný príjem otca je približne 1.800,- Eur (v tom
je zahrnutý už aj príjem z podnikania), tak už pri výživnom na synov Q. a C. v úhrnnej sume 550,-
Eur mesačne, otec prekračuje spomínaný podiel 25% z príjmov rodiča. A to ešte treba brať do úvahy
vyživovaciu povinnosť na dcéru J., ktorá je vo veku 7 rokov. A výška vyživovacej povinnosti otca na
ňu by mala byť minimálne 100,- Eur mesačne, teda v rovnakej výške ako OS Trnava v roku 2007 v
rozvodom konaní 16C/108/2007 stanovil vyživovaciu povinnosť otca na syna C., ktorý bol v tom čase
tiež vo veku 7 rokov ako J.. Vzhľadom na uvedené otec žiada o zníženie vyživovacej povinnosti na C. zo



sumy 275,- Eur na sumu 200,- Eur. Pôvodný návrh bol na výživné 350,- Eur, podaním zo dňa 25.05.2017
zmenený na 450,- Eur. Už len táto procesná aktivita zo strany matky svedčí o tom, že odročovanie
pojednávaní nemožno pripísať na ťarchu otca. Pretože otec a tak isto jeho PZ rovnako ako matka a jej
PZ ako účastníci konania majú v konaní rovné postavenie a majú právo sa k tvrdeniam druhej strany
vyjadriť a navrhovať dôkazy. Nie je v možnostiach otca platiť požadované výživné 450,- Eur mesačne.
Príjmy otca, ktoré na účely konania môžu byť brané do úvahy, sú príjem zo zamestnania a výsluhový
dôchodok. S prihliadnutím na judikatúru KS nie je možné zvýšiť výživné v navrhovanej výške. Výživné
žiadal znížiť na sumu 200,- Eur.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav:

5. V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom  Okresného súdu Trnava
súdu zo dňa 25.09.2014 č.k. 16P/42/2014-145, keď výška výživného bola určená sumou 275,- Eur
mesačne. Matka dosahovala príjem 1.014,85 Eur mesačne, otec mal príjem 1.900,- Eur mesačne, jeho
manželka 1.406,- Eur, otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. J., v konaní došlo k uzavretiu
dohody rodičov. V čase poslednej úpravy výživného maloletý navštevoval základnú školu,  venoval
sa mimoškolským aktivitám - futbal s nákladmi 280,- Eur ročne. Mal zvýšené výdavky v súvislosti so
zdravotnou starostlivosťou - Operácia ucha 500,- Eur, trpel alergiou, s čím boli zvýšené výdavky na lieky,
v umeleckej škole platil 26,- Eur na pol roka, na jazykovú školu 400,- Eur ročne, nosil strojček, celá 3-
ročná liečba stála asi 500,- Eur,  odstránenie znamienok 40,- Eur, nákup  longboardu 135,- Eur telefón
platila matka 10,- Eur mesačne. Nad rámec bežného zaplatil príspevkom na telefón, longboard 100,-
Eur a kupoval darčeky k sviatkom.

6. V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 1.250,- Eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť voči
plnoletému Q.. Otec má príjem spolu 1.800,- Eur mesačne /1.640,- Eur príjem zo zamestnania a
výsluhový dôchodok a zvyšok sám uviedol ako príjem z podnikania/, má vyživovaciu povinnosť voči
plnoletému Q. a mal. J., maloletému C. platí na VK sumu 20,- Eur mesačne. Maloletý navštevuje 2.
ročník strednej školy,  venuje sa naďalej futbalu s nákladmi 300,- Eur ročne /20,- Eur naviac oproti
poslednému rozhodnutiu/, naďalej chodí na jazykovú školu /zhoda oproti poslednému rozhodnutiu/,
začal navštevovať výtvarnú školu s nákladmi 380,- Eur ročne /za 10 mesiacov bez prázdnin 38,-
Eur mesačne/, platí zálohy na stužkovú 100,- Eur ročne /10 mesiacov po odrátaní prázdnin, t.j. 10,-
Eur mesačne/. Naďalej má strojček na zuby s nákladmi 40,- Eur ročne a pokračuje v odstraňovaní
znamienok, s čím sú zvýšené výdavky. V tomto smere je potrebné uviesť, že aj na zvýšených nákladoch
oproti poslednej úprave výživného sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj matka. O výdavkoch na krúžky
tak, ako ich matka uvádzala, predložila i doklady a tieto neboli medzi účastníkmi sporné a namietané.

7. Pokiaľ otec namieta, že matka vyčíslila rovnakú výšku nákladov oproti ostatnému rozhodnutiu súdu,
je potrebné uviesť, že v predchádzajúcom konaní bola uzavretá dohoda rodičov, teda nebolo potrebné
skúmať výšku nákladov do takej miery tak ako v tomto konaní.

8. Súd konštatoval, že na  súde prebieha konanie aj o zvýšenie /určenie/ výživného na plnoletého Q..
Od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým  na strane
maloletého, ktorému objektívne  vzrástli potreby v súvislosti s jeho vekom, vzrastom - s tým súvisiacimi
zvýšenými nákladmi na oblečenie a predovšetkým nástupom na strednú školu /ktorá skutočnosť je
zásadne dôvodom na zvýšenie výživného/. V čase poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynulo
obdobie 3 rokov, sa teda okrem bežných potrieb maloletého zvýšili náklady v súvislosti s návštevou
strednej školy a prípravou na budúce povolanie. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na osobnú
starostlivosť o maloletého, i keď nie už do tej miery ako u detí v predškolskom veku alebo navštevujúcich
základnú školu. Náklady maloletého /okrem nákladov školy/ sa zvýšili návštevou výtvarnej školy - asi 10,-
Eur mesačne, zálohy  na stužkovú - asi 10,- Eur mesačne a čiastočne výdavkami s návštevou zubára a
odstraňovaní znamienok /tieto náklady zásadne boli dané i v čase posledného rozhodovania/ a čiastočne
sa zvýšili náklady na futbal - asi o 20,- Eur mesačne. Spolu takto zvýšené náklady sú cca 50,- Eur
mesačne. K jednotlivým nákladom udávaným matkou sa vyjadril sám maloletý, ktorý potvrdil, že v škole
sa skladajú na stužkovú 50,- Eur ročne, má výdavky v škole na prezuvky, tenisky, hygienické potreby,
ZRPŠ, výlety, na AJ 20,- Eur ročne, obedy asi 25,- Eur, desiata asi 20,- Eur. V rámci mimoškolských
aktivít sa venuje futbalu - 30,- Eur polročne, kopačky asi 60,- Eur raz ročne, oblečenie asi 30,- Eur,
výjazdy 20,- Eur ročne, halové tenisky 30,- Eur. Chodí do školy výtvarných umení Pablo, súkromne



na angličtinu, je dobrovoľník v Domke u Saleziánov, na výlety platí asi 60,- Eur ročne. Cez víkendy s
kamarátmi minie do 10,- Eur. Maloletý zároveň potvrdil, že otec mu dáva na narodeniny a Vianoce po
50,- Eur, na meniny 20,- Eur, nechodia spolu na výlety ani na dovolenky.

9. Otec žije s manželkou, vyživovacia povinnosť mu nepribudla a na nákladoch domácnosti sa nepodieľa
sám, ale spolu s manželkou. Náklady na rekonštrukciu domu /na ktorú čerpal otec úver/ sú investíciami
otca do bývania, nemôžu byť v žiadnom prípade na ťarchu maloletého, ktorý má právo na dostatočnú
výchovu a výživu. Na druhej strane je potrebné uviesť, že matka po vyporiadaní BSM s otcom mala
vyriešenú bytovú otázku, avšak dom dokončovala.  Na strane otca nie je možno zohľadňovať úver,
ktorý platí na dom svojej manželky /nie je vlastníkom domu/ a zásadne bez ohľadu na túto skutočnosť
platí, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami. Jeho manželka ako
vlastníčka domu, v ktorom býva, vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti. Otec s terajšou manželkou majú
zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo. Manželka otca maloletého má dostatočný príjem na to, aby
sama uhrádzala úver na dom, ktorý jej vlastnícky patrí. Je nesporné, že otec je povinný sa podieľať
na bežných nákladoch tejto domácnosti, táto jeho povinnosť sa však týka len bežných výdavkov /nie
splácania úveru, zveľaďovania nehnuteľnosti a podobne/. Pokiaľ otec udával splácanie spotrebného
úveru, ako bolo uvedené, vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami, a
teda na tento úver zásadne nemožno prihliadať.

10. Otec na jednej strane uvádza, že ako štátny zamestnanec nemôže podnikať /s čím je potrebné sa
stotožniť/, vo svojich výpovediach i prostredníctvom svojho zástupcu sa však vyjadruje o podnikaní a
príjmu z podnikania v rámci spoločnosti. Skutočnosť, že otec preklady vykonáva, vyplýva jednak z jeho
výpovede, ale tiež z dokladov predložených matkou. Je potrebné stotožniť sa s argumentáciou matky,
že otec z tejto spoločnosti príjem má, resp. ak ho nečerpá, sám si umelo znižuje príjem. Rovnako je tomu
tak v rámci zrušeného BSM s terajšou manželkou, ktorá je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - je potom
na ťarchu otca, že sa dobrovoľne vzdal majetku /keď do nehnuteľnosti patriacej manželke investoval
finančné prostriedky bez toho, aby mal na nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel/ a túto skutočnosť je
potrebné zohľadniť v rámci jeho majetkových pomerov. Rovnako je potrebné prihliadnuť na zníženie
zisku spoločnosti o odpisy áut vysokej hodnoty, ktoré otec s manželkou používajú na osobné účely
- cestu do práce, ako sám uviedol, pričom o tieto náklady sa znižuje zisk spoločnosti /daň z príjmu/,
ako aj príjem otca, ktorý nepopiera vykonávanie prekladov /ktoré nerobí bezplatne/. Je potom dôvodné
považovať konanie otca za účelové.

11. Z výpovede svedkyne C. T., ktorá robí účtovníctvo pre  spoločnosť otca H. - Q. s.r.o. od vzniku v r.
2013, pre neho ako fyzickú osobu asi od roku 2011 vyplýva, že otec zo spoločnosti H. - Q. nepoberá
žiadne príjmy. Nie je tam zamestnaný. Je spoločníkom, pracuje pre spoločnosť, ale pracovno-právny
vzťah nemá. Vďaka nemu spoločnosť dosahuje príjmy.  Pre spoločnosť vykonávajú prekladateľskú
činnosť aj iné subjekty, sú to subdodávatelia, ktorým sa činnosť platí.  Spoločnosť za rok 2015  mala
príjem 35.999,- Eur brutto - výnosy /príjem spoločnosti/. Zisk po zdanení bol 3.495,- Eur. Výdavky boli
32.504,- Eur - sú to subdodávateľské prekladateľské služby, bežné služby - poštovné, telefón, PHM,
účtovné služby, kancelárske potreby.  K výplate zisku po zdanení nedošlo. V nákladoch spoločnosti sú
zahrnuté aj odpisy vozidla v sume 3.215,- Eur - výdavky. Pohonné hmoty aj odpisy na vozidlách sa účtujú
paušálne, jedno pomerom 80 na 20 a jedno na 100% /vedené na podnikateľské účely/. Za rok 2016
dosiahla spoločnosť výnosy 23.296,- Eur, náklady 25.397,- Eur, zisk po zdanení predstavuje -2.101,-
Eur. Odpisy na auto sú 10.304,- Eur - na obidve autá.  Za služby vyplatila spoločnosť v roku 2016 sumu
6.231,- Eur, v roku 2015 suma 10.940,- Eur. Neúčtuje nepeňažný príjem otca za používanie vozidla.
Nájomné do výdavkov neúčtuje.

12. Z tejto výpovede vyplýva, že otec v rámci spoločnosti nedosahuje príjem /v zmysle výplaty zisku/,
avšak len v tom smere, že zisk za r. 2015 nebol vyplatený /teda príjem existuje a je na otcovi, či si tento
vyplatí/. Otec ale nepopiera, že preklady vykonáva, a teda vytvára zisk spoločnosti, ktorej je spoločníkom
a potom mu pomerná časť tohto zisku patrí. Sám vo svojich vyjadreniach podnikateľskú činnosť uvádza.
Na druhej strane je potrebné uviesť, že spoločnosť vlastní vozidlá, ktoré sú používané /prinajmenšom
jedno z nich/ na súkromné účely, odpisy sa však realizujú v rámci nákladov spoločnosti - o túto položku
sa znižuje príjem, daň a na druhej strane potom otec nemusí pre vlastnú potrebu alebo potrebu rodiny
zakúpiť z vlastných prostriedkov osobné motorové vozidlo /na rozdiel od matky ako nepodnikateľského
subjektu/, rovnako je to aj u pohonných hmôt. Teda pokiaľ aj otec nečerpá zisk spoločnosti, znižujú sa mu
osobné výdavky na cestovné a podobne. Naviac si tak „umelo“ znižuje preukázateľný príjem. Tvrdenie



otca o tom, že o výplate zisku rozhoduje valné zhromaždenie, je účelové s prihliadnutím na štruktúru
spoločníkov a konateľov spoločnosti.

13. Súd nepristúpil k výsluchu rodičov matky maloletého, ktorí jej mali podľa jej vyjadrenia poskytnúť
prostriedky na splatenie hypotekárneho úveru, a to s prihliadnutím na ich vek a zdravotný stav.
Túto skutočnosť súd nepovažuje za podstatnú pre rozhodnutie o výške výživného, nakoľko nie sú
pochybnosti o tom, že matka býva s deťmi v dome, ktorý jej zostal po vyporiadaní BSM a nebolo
zistené ani preukázané /ani otcom namietané/, že by mala sama finančné prostriedky na splatenie
úveru a následného výmazu záložného práva na dom, teda že by disponovala inými prostriedkami alebo
príjmami ako zo zamestnania. Súd preveril prípadné podnikanie či iné aktivity matky - táto nie je SZČO,
nie je spoločníčkou, konateľkou žiadnej spoločnosti.  Sama matka uviedla, že zo svojho príjmu nebola
schopná úver splácať a pokiaľ jej na to poskytla finančné prostriedky jej rodina a nebol preukázaný
opak, nie je daný dôvod na skúmanie týchto skutočností. Vyjadrenie matky /že rodičia jej tým vyplatili
budúce dedičstvo, aby mohla vyplatiť úver/ sa javí súdu ako hodnoverné a nemal pochybnosti o týchto
skutočnostiach. Zvlášť nie za situácie, kedy sa javí táto obrana otca ako účelová a sám platí úver za
dom, ktorý mu vlastnícky nepatrí. Otec titulom vyporiadania BSM získal byt. Sám v konaní uviedol,
že do domu vlastnícky patriaceho jeho terajšej manželke prispel z vlastných prostriedkov /i keď podľa
jeho vyjadrenia len v časti asi 10%/, za tento dom, resp. jeho rekonštrukciu platí úvery, a teda i toto
jeho počínanie možno hodnotiť ako  rozporné s účelným vynakladaním svojich prostriedkov na majetok
tretej osoby pri zohľadnení zásady prioritnej povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť a neponižovať
svoje majetkové pomery. Tým, že otec do domu terajšej manželky investoval výlučne vlastné finančné
prostriedky a nemá spoluvlastnícky podiel na dome, sa dobrovoľne vzdal majetku. Matka v dome, v
ktorom býva, zabezpečuje potreby detí - ich bývanie.

14. Pokiaľ otec namietal rovnaké vyčísľovanie nákladov maloletého v predchádzajúcich konaniach a
v tomto konaní /tabuľkový rozpis matky/, tieto jeho námietky nie sú smerodatné, nakoľko pri určení
výšky výživného súd vychádza zo zistených nákladov maloletého v čase rozhodovania /ktoré sám
v konaní uviedol/, objektívnych potrieb maloletého v jeho veku v súvislosti s jeho vývojom, rastom,
návštevou strednej školy /zmena stupňa školského vzdelania je vždy dôvodom zvýšenia výživného/, s
tým spojenými výdavkami na výlety, šetrenie na stužkovú, mimoškolskými aktivitami a trávením voľného
času spôsobom obvyklým a primeraným jeho veku, rozvoju osobnosti a prípravou na budúce povolanie
vrátane vysokoškolského vzdelávania.

15. Úvahy otca o tom, že v predchádzajúcich konaniach ohľadom výživného na synov Q. a C. nebola do
úvahy vzatá tá skutočnosť, že otec je štátny zamestnanec a podľa zákona o štátnej službe má zakázané
podnikať, sú irelevantné - súd nepreskúmava predchádzajúce rozhodnutie /kde došlo k dohode, resp.
v iných prípadoch má účastník možnosť opravného prostriedku/, rovnako tvrdenie o tom, že matka pri
dohode o výške výživného v predchádzajúcom konaní sa mala vzdať prípadných ďalších finančných
nárokov - okrem toho, že to matka poprela, jednalo by sa z jej strany o neplatný úkon. Tieto vyjadrenia
otca je potrebné považovať za účelové. K tvrdeniu otca, že v čase poslednej úpravy výživného Q.
navštevoval 3. ročník SŠ /kedy došlo k zmene výšky výživného na 275,- Eur mesačne a do toho času
platil 190,- Eur mesačne/ súd udáva, že v čase poslednej úpravy Q. navštevoval 2. ročník SŠ. Pokiaľ
došlo k dohode rodičov, súd dohodu vždy schváli, ak je v záujme maloletého a ak otec dohodu uzavrel,
nepochybne bol schopný také výživné platiť /v tom čase prispieval na obe deti i nad rámec bežného
výživného, čo preukazuje jeho schopnosť určené výživné platiť/, nemožno potom konštatovať, ako to
tvrdí otec, že ak by nedošlo k dohode, výška výživného by pri ostatnom rozhodnutí bola nižšia.

16. Ak otec namietal, že matka v priebehu konania menila výšku požadovaného výživného, je to jej
procesné právo /pričom nemožno konštatovať, že z toho dôvodu došlo k odročeniu pojednávania,
pretože právne vzdelaný zástupca otca by mal relevantne reagovať na takú zmenu, ktorá iba
nadväzovala na predložené dôkazy/. Matka zmenila požadovanú výšku výživného v nadväznosti
na otcom predložené doklady /ktoré mal predložiť na prvú výzvu súdu, ale neurobil tak/ o príjme
jeho manželky, ktorý jej nebol známy a tvorí príjem domácnosti otca. Aj táto námietka otca je teda
neopodstatnená.

17.  Rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako
samotní rodičia. V danom prípade životná úroveň otca je daná nielen jeho príjmom, ale tiež tým, že
je ženatý a má mať zásadne rovnakú životnú úroveň ako jeho manželka a táto skutočnosť je potom



premietnutá aj do životnej úrovne maloletého. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov
predovšetkým na strane maloletého, ktorého objektívne potreby po dobu 2 rokov do podania návrhu
nepochybne vekom, vzrastom, nástupom do strednej školy  vzrástli. Náklady na domácnosť sú dané
na strane oboch rodičov, s tým, že otec sa na týchto podieľa spoločne s manželkou a matka výlučne
sama. Pri určení výšky výživného je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pokiaľ aj má otec s terajšou
manželkou zrušené BSM, ich životná úroveň s poukazom na citované ustanovenia zákona má byť
rovnaká. Je teda potrebné prihliadnuť na príjem jeho manželky z hľadiska nákladov domácnosti a potrieb
rodiny, ako aj vyživovacej povinnosti voči mal. J. zo strany matky /manželky otca/.
Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať  na  použitie valorizačnej
klauzuly a zmenu  na strane oprávnenej osoby - maloletého viac ako u povinných osôb. Ak od poslednej
úpravy výživného nedošlo aj k zásadnej zmene pomerov na strane povinnej osoby, zohľadňujú sa
zásadne zvýšené potreby oprávnenej osoby - keď v poslednom rozhodnutí došlo k dohode, v rámci
ktorej náklady maloletého neboli skúmané. Niet však pochýb o tom, že už len zmenou stupňa školského
vzdelania zásadne sú dané dôvody na zmenu výšky výživného.

18. Pokiaľ otec poukazuje na výšku výživného na staršieho syna Q. a doposiaľ určenú výšku
výživného na mal. C., treba poukázať jednak na predchádzajúcu dohodu rodičov o výške výživného,
ale predovšetkým na skutočnosť, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Rovnako nie je
možné porovnávať výživné určené na mal. C. v r. 2007 s výškou súčasnej vyživovacej povinnosti na mal.
J. /ako to udáva otec/, nakoľko v čase rozhodovania v r. 2007 súd posudzoval stav, potreby oprávnených
a možnosti povinných,  v čase vyhlásenia rozhodnutia. Naviac sú v tomto konaní vyživovaciu povinnosť
otca na mal. J. zohľadnil /s tým, že jej poskytuje aj osobnú starostlivosť/.

19. Náklady na domácnosť majú obaja rodičia, súd však ako bolo uvedené, zohľadňoval skutočnosť,
že matka tieto znáša sama. Výdavky spojené s vodičským preukazom pre maloletého sa nejavia ako
nevyhnutný výdavok vzhľadom na jeho vek /i keď súd jeho využitie do budúcnosti nespochybňuje/,
nakoľko aj potreby maloletých detí je možné a potrebné uspokojovať do výšky možností a schopností
rodičov.

20. Doposiaľ určené výživné nemôže objektívne pokrývať  náklady maloletého. Matka má takisto
vyživovaciu povinnosť voči maloletému, avšak u nej je potrebné zohľadniť čiastočne /vzhľadom na vek/
starostlivosť o maloletého.

21. Príjem otca je preukázateľne 1.800,- Eur mesačne a pokiaľ matka udáva ďalší príjem z podnikania,
tento je len pravdepodobný, avšak je potrebné  prihliadnuť i na túto reálnu možnosť navýšenia príjmu v
prípade riadneho vyplácania zisku z podnikania. Tento jeho príjem sa ďalej zvyšuje tým, že s manželkou /
ktorá dosahuje príjem 3.471,- Eur, vlastní nehnuteľnosti/, má podľa zákona rovnakú životnú úroveň ako
jeho manželka /ktorá má prípadne i voči nemu v tomto smere vyživovaciu povinnosť. Príjem domácnosti
otca je teda najmenej 5.200,- Eur /bez príjmu z podnikania/, pričom síce manželka otca nemá voči
maloletému vyživovaciu povinnosť, ale jej príjem je príjmom domácnosti a životná úroveň manželov má
byť rovnaká. Aj po odrátaní úverov /ktoré má platiť manželka otca a nie otec, ktorý nie je vlastníkom
nehnuteľnosti/ je príjem domácnosti / i otca/ dostatočný na to, aby bol otec schopný v určenej výške si
vyživovaciu povinnosť plniť. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a príjem domácnosti
matky je v porovnaní s domácnosťou otca nepomerne nižší. Otec nad rámec bežného výživného na
maloletého okrem úspor 20,- Eur a pri príležitosti sviatkov väčšími sumami neprispieva.

22. Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 20% - 25% príjmu povinnej osoby.
Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca a skutočnosť, že má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti /ohľadne Q. prebieha konanie o určenie, resp. zvýšenie výživného/, ktoré treba
do tohto podielu zahrnúť.

23. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné zvýšiť, i keď nie je možné  návrhu vyhovieť
v celom rozsahu, a to práve s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, ako aj na skutočnosť, že je
predpoklad zvyšovania výživného prípadným nástupom maloletého na VŠ.

24. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom, teda
od 01.09.2016, kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho zvýšenie /štúdium na strednej škole/, keď
určené výživné považoval za primerané potrebám maloletého a možnostiam otca. Súd zohľadnil takisto



skutočnosť, že je predpoklad pokračovania v štúdiu na vysokej škole, v dôsledku čoho objektívne potreby
narastú a môže byť daný opakovane dôvod na zvýšenie výživného, pričom aktuálne nie je možné určiť, či
dôjde k zvýšeniu príjmu na strane otca alebo k inej zmene pomerov. Súd zohľadnil aj ďalšie vyživovacie
povinnosti otca - ohľadne Q. prebieha konanie o zvýšenie výživného a otec má vyživovaciu povinnosť
aj voči mal. J., ktorej však otec poskytuje aj osobnú starostlivosť, voči tejto má vyživovaciu povinnosť
aj matka, a teda i vzhľadom na vek maloletej sú jej potreby a náklady, vyživovacia povinnosť otca  v
porovnaní s mal. C. nižšie.
Súd neurčil výživné vo forme úspor podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine. Súd nemal povinnosť využiť možnosť
danú týmto ustanovením. Tvorba úspor má slúžiť nie na spotrebu, ale na budúce výdavky /spojené
napríklad so vzdelávaním, prípadne iné výdavky, ktoré nie sú pokryté platbami výživného/. Jedná sa
spravidla o prípady, kedy povinný rodič má nadštandardné pomery a je schopný platiť i vyššie výživné
ako sú náklady dieťaťa.

25. V danom prípade neboli zistené nadštandardné pomery otca, z ktorých by bolo potrebné zaviazať
ho na tvorbu úspor. Otec dobrovoľne na tvorbu úspor maloletého prispieva sumou 20,- Eur mesačne,
nemožno však konštatovať, že takúto povinnosť mu má uložiť súd. Od výšky jeho príjmu /ktorý možno
hodnotiť ako vyšší oproti priemernému zárobku, nie však nezvykle nadštandardný/ sa odvíja výška
vyživovacej povinnosti nielen na maloletého, ale tiež plnoletého Q. a tiež na mal. J..

26. K námietke matky, že s prostriedkami na VK v prospech maloletého nemôže disponovať, a teda
sa nejedná o výživné, súd udáva, že ani v prípade tvorby úspor sa nejedná o bežné výživné, s ktorým
je možné disponovať - jedná sa o sporenie pre potreby v budúcnosti. Sporenie zo strany otca je však
určené pre budúce potreby maloletého a jedná sa v podstate o zhodný režim ako pri tvorbe úspor.

27. Návrh otca na zníženie výživného bolo potrebné zamietnuť. Zníženie výživného  v zásade nie je
na prospech maloletého dieťaťa a ak tomu tak má byť, musí ísť o zásadnú, podstatnú a trvalú zmenu
pomerov.

28. Pri rozhodovaní o prípadnom znížení výživného dôvodom na strane povinného môže strata
zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vážne zdravotné alebo iné dôvody, ktoré mu bránia sa
riadne zamestnať, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov /nie subjektívne
zapríčinených/. Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú,
resp. dlhodobú. Otec nepreukázal žiadny relevantný dôvod na zníženie výživného, návrh na zníženie
výživného v podstate ani neodôvodnil /s výnimkou porovnávania výživného na deti v predchádzajúcom
období/ a práve z dôvodov, pre ktoré s poukazom na uvedené súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného,
bolo potrebné jeho návrh na zníženie výživného zamietnuť. Treba opätovne prihliadnuť na skutočnosť,
že pri poslednej úprave výživného došlo k dohode rodičov, teda otec súhlasil s výživným, ktoré bol
ochotný a predovšetkým schopný platiť a od tejto doby nedošlo na jeho strane k žiadnej zásadnej a už
vôbec nie trvalej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Taktiež je potrebné poukázať na
to, že deti majú mať rovnakú životnú úroveň ako rodičia.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie otec a aj matka maloletého.

31. Matka maloletého podala odvolanie v časti zvýšenia výživného, konkrétne voči výrokom o zvýšení
výživného a nadväzujúcom výroku o zameškanom výživnom, ako aj trovách konania. Uviedla, že súd
prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, že bolo dôvodné výživné pre mal. C.
zvýšiť, nakoľko od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého,
keď tento je o 3 roky starší a fyzicky vyspelejší, nastúpil medzičasom na strednú školu a má zvýšené
výdavky spojené nielen so školskými, ale aj mnohými mimoškolskými aktivitami. Rovnako správne
zamietol návrh otca maloletého na zníženie výživného. Za nesprávne však považuje rozhodnutie o výške
výživného, keď súdom určené výživné považuje za nedostatočné a nízke, nepokrývajúce ani len polovicu
odôvodnených výdavkov maloletého, nedostatočne zohľadňujúca príjem a majetkové pomery povinného
otca a teda nesúladná so zákonnými kritériami pre stanovenie výšky výživného. V priebehu konania
dokladovala reálne existujúce výdavky maloletého, ktoré súd nespochybnil a bolo teda potrebné z nich
vychádzať. Sumárne mesačné výdavky na maloletého predstavujú v priemere 799,- Eur. Vzhľadom



k jeho početným záujmom, keď maloletý hráva futbal za SFC Kopánka, navštevuje jazykovú školu
Harmony, výtvarnú školu Pablo, vo voľnom čase rád snowboarduje, skateboarduje a fotografuje, pričom
tieto jeho aktivity je žiadúce aj v budúcnosti podporovať. Maloletý v týchto činnostiach chce pokračovať,
čo potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi 06.06.2017. I keď sa uvedená suma jeho výdavkov môže zdať
vysoká, je spôsobená špecifickými výdavkami súvisiacimi s dospievaním syna (operácia ušníc, výber
znamienok na základe indikácie kožnej lekárky, vodičský kurz, jazykový certifikát Cambridge English,
poplatok na stužkovú, nákup počítača, mobilu, či študentského nábytku), teda výdavky sú to nie bežné,
ale naopak jedinečné, neopakovateľné. Obdobné výdavky znášala aj pri staršom synovi Q., pričom
k tomu na niektoré z nich otec prispel, avšak o mladšieho syna už nemá záujem v ničom podporiť.
Je to voči nemu nespravodlivé. Vzhľadom k zdĺhavému súdnemu procesu od augusta 2016 do júna
2017 došlo k zmenám, ktoré ušli pozornosti súdu a je potrebné ich brať do úvahy. Od 01.01.2017 je
mesačný poplatok na návštevu výtvarnej školy Pablo 40,- Eur mesačne, pritom navyše si žiaci dokupujú
maliarske potreby, plátna a ročný výdavok v súvislosti s touto činnosťou maloletého je 500,- Eur ročne.
Maloletý v mesiacoch máj až júl 2017 už absolvoval vodičský kurz, pričom ona uhrádzala jeho náklady
vo výške 582,- Eur sama. Absolvovanie vodičského kurzu je v dnešnej dobe absolútnym štandardom a
nie je žiadnym luxusom. Poukázala na to, že 18-ročná dcéra manželky otca žijúca v domácnosti otca
už nielenže vodičské oprávnenie má, ale dokonca jazdí na svojom aute. Otec napriek tomu nechcel
C. na tento kurz prispieť, hoci staršiemu Q. prispel aspoň čiastkou 200,- Eur. Výdavok na domácnosť
nepredstavuje sumu 100,- Eur, ale 120,- Eur mesačne ako 1/3 celkových výdavkov na domácnosť, ktoré
súdu vyčíslila v sume 362,- Eur mesačne. Maloletý by vo veku svojich 17 rokov potreboval študentský
nábytok, pričom užíva detský 19-ročný opotrebovaný nábytok a aj vlastný osobný počítač, nakoľko si
počítač doposiaľ požičiaval od matky. Tieto skutočnosti neboli brané súdom do úvahy, pričom sama nemá
možnosť uhradiť tieto výdavky bez prispenia otca. Úprava výživného na požadovanú sumu 450,- Eur by
zohľadnila tieto špecifické výdavky, ktorú sú vzhľadom na otcove finančné možnosti prijateľné. Vychádzaj
z odôvodnených výdavkov mal. C., ktoré vyčíslila v celkovej výške 800,- Eur považuje za nevyhnutné
určiť výživné otca v sume vyššej ako 325,- Eur. Súd bagatelizoval aj jej starostlivosť tým, že maloletý je už
takmer dospelý a miera starostlivosti o neho je už nižšia. Tvrdí však, že táto je takmer rovnaká ako bola
v minulosti. Synovi osobne varí, perie, žehlí, skrátka vykonáva všetky obvyklé práce v domácnosti, vozí
ho na záujmové aktivity, a to v rovnakom rozsahu už 10 rokov, odkedy otec opustil rodinu. Sprevádza ho
na lekárske vyšetrenia, kvôli operácii ho musela päťkrát viezť do Bratislavy a musela sa uvoľniť z práce,
navštevuje rodičovské združenia, stretnutia rodičov futbalového klubu a podobne. Poskytuje mu bývanie
a tieto náklady znáša výlučne sama. Otec sa o syna absolútne nestará, nezaujíma, ani raz ho nepozval
do svojej domácnosti a vôbec nemá záujem hradiť vyšší podiel celkových  nákladov na maloletého.
Maximálne mu symbolicky dá dar k narodeninám, či na Vianoce. Poukázala na to, že súd nezohľadnil ani
pomer príjmov otca maloletého a jej. Na základe predložených účtovných závierok spoločnosti H. - Q.
s.r.o. a daňových priznaní otca ako fyzickej osoby bolo počas procesu dokázané, že má štyri druhy príjmu
- zo zamestnania, výsluhového dôchodku, súdneho prekladania ako fyzická osoba a prekladateľskej
činnosti ako spoločník firmy. Súčet prvých troch nespochybňuje a je vo výške 1.819,- Eur mesačne. Otec
popiera príjem z podnikania ako právnická osoba vo výške minimálne 1.800,- Eur mesačne, napriek
tomu, že nepopiera generovanie tržieb vlastnou prekladateľkou činnosťou prezentujúcou sa verejne na
internete v dome, kde býva a podobne. To, že jeho prekladateľskou činnosťou spoločnosť generuje
príjmy, potvrdila ja vypočutá svedkyňa, ekonómka spoločnosti. Ide teda o činnosť vykonávajúcu otcom,
ktorá generuje zisky pre spoločnosť, avšak tohto príjmu vygenerovaného vlastnou činnosťou sa zámerne
vzdáva tým, že od spoločnosti nepoberá žiadny príjem, ani podiel na zisku. Pritom neobstojí argument, že
ako štátny zamestnanec nemôže podnikať. Je jednak pokrytecký, dal by sa  právne riešiť zamestnaním
sa v spoločnosti. Na základe uvedeného by mal byť braný do úvahy pomer príjmov rodičov a to jej
príjem vo výške 1.254,- Eur  a príjem otca 3.618,- Eur. Vychádzajúc z otcom deklarovaného rozsahu
práce pri prekladoch pre spoločnosť a cenníka za preklady je teda touto činnosťou otca dosahovaný
príjem v sume 1.800,- Eur. Aktuálny celkový príjem otca tak činí 3.600,- Eur mesačne. Okrem toho
poukázala na majetkové pomery otca maloletého, keď tento používa veľké luxusné SUV zn. BMW X5,
pričom ona jazdí na malom aute zn. Hyundai ix20, jeho manželka používa BMW X1 a tretie auto v
domácnosti používa už spomenutá dcéra otcovej manželky. V súvislosti s týmito firemnými autami podľa
tvrdenia otca tieto sú používané na súkromné účely a nie na podnikanie, teda nemali byť uznanými
výdavkami obchodnej spoločnosti a to ako odpisy, tak ani náklady na pohonné hmoty a podobne. S
majetkovými pomermi otcovej manželky a s neodôvodnenými výdavkami otca maloletého na cudzí
majetok, ako je príspevok na kúpu domu len v jej vlastníctve, sa súd prvej inštancie vysporiadal. Spoločný
príjem do domácnosti otca vzhľadom k nadštandardnému príjmu jeho aktuálnej manželky 2.450,- Eur
mesačne, výživnému na jej dcéru z prvého manželstva a príjmu z prenájmu ďalšej nehnuteľnosti,



ktorú jeho manželka vlastní, činí 6.812,- Eur mesačne. Ide o päťnásobok príjmu jej domácnosti a je
potrebné vziať zreteľ pri posudzovaní majetkových pomerov povinného otca. Okrem toho otec deklaroval
v súbežnom súdnom konaní ohľadom výživného na plnoletého Q. výdavky vo výške 865,- Eur na splátky
hypotéky a úverov na nehnuteľnosť, v ktorej nemá žiadny podiel. Keďže tieto výdavky nemajú prednosť
pred výživným a súd konštatoval, že si predmetné záväzky má platiť vlastníčka domu, má za to, že
uvedené disponibilné zdroje by mali byť rozhodne prednostne poskytované deťom, voči ktorým má otec
vyživovaciu povinnosť ako na záväzky jeho manželky, ktorá má nadštandardný príjem. Otec disponuje
dostatkom finančných prostriedkov, len ich zámerne používa na splácanie úveru majetku tretej osoby a
kúpu luxusných automobilov vo firme. Okrem toho zvýšenie výživného na mal. C. je dôvodné i v kontexte
aktuálnej rozhodovacej praxe krajského súdu, v zmysle ktorej na výživu detí by mala byť určená suma
predstavujúca 20% až 30% mesačného príjmu povinného rodiča. Zo všetkých týchto uhľov pohľadu je
suma 325,- Eur na mal. C. nedostatočná a nízka. Nepovažuje za dôvodné zamietnutie návrhu na tvorbu
úspor maloletého. Má za to, že sumu, ktorú otec sporí maloletému 20,- Eur mesačne mohol poukazovať
priamo na osobitný účet maloletého na tvorbu jeho úspor. Nepovažuje za správne konštatovanie súdu,
že sporenie otca má rovnaký charakter ako príspevok na tvorbu úspor a to jednak z dôvodu, že tieto
prostriedky nie sú pre maloletého disponibilné, ak by teda vznikla potreba ich použitia tak je to na ľubovôli
otca, či ich synovi poskytne alebo nie. Zdôraznila, že podaním zo dňa 22.05.2017 zmenila návrh tak,
že žiadala určiť výživné v sume 450,- Eur mesačne, pričom príspevok na tvorbu úspor už nežiadala.
S poukazom na dĺžku trvania konania a rast výdavkov na maloletého dospela k záveru, že potreby
maloletého sú aktuálne tak vysoké, že je potrebné celú sumu výživného určiť na bežné výživné a tvorba
úspor pre takmer dospelého syna prestala mať význam. Preto trvá na sume bežného výživného 450,-
Eur. Rozporuje správnosť výroku o trovách konania. Má však za to, že trovy konania, ktoré jej vznikli do
veľkej miery zavinil otec dieťaťa. Konanie mohlo skončiť vynesením rozsudku oveľa skôr a bez potreby
takéhoto množstva pojednávaní, za ktoré musela hradiť trovy právneho zastúpenia. Otec na niektoré
pojednávania prišiel nepripravený, nepriniesol doklady, na ktoré bol vyzvaný, neskôr právny zástupca
otca deklaroval, že nemá naštudovaný spis a žiadal odročiť pojednávanie za účelom prípravy naň. Sám
C. otca viackrát prosil o podporu na výtvarnú školu, vodičský kurz a jazykový kurz, na čo mu otec
zakaždým odpovedal záporne. To, že súd mohol vyniesť rozsudok až na piatom pojednávaní, zavinil otec
dieťaťa v dôsledku čoho jej vznikli zbytočné trovy právneho zastúpenia. Sám otec sa vyjadril, že advokáta
neplatí, keďže je to jeho známy, takže konanie z tohto pohľadu predlžoval úmyselne s cieľom oddialiť
prípadné zvýšenie výživného. S poukazom na uvedené považuje za opodstatnené aplikovať § 54 CMP
a zaviazať otca nahradiť mu trovy, ktoré by inak neboli vznikli, ak by riadne plnil otec svoju povinnosť vo
vzťahu k súdu. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
zmenil tak, že zaviaže otca platiť výživné na mal. C. v sume 450,- Eur mesačne, primerane tomu stanoví
sumu nedoplatku a zaviaže otca nahradiť jej trovy konania v sume 544,- Eur za 8 úkonov právnej služby
po 68,- Eur.

32. Proti rozsudku podal odvolanie aj otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to proti výrokom
I., II. a III. a navrhol vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo zmeniť tak, že
súd vyživovaciu povinnosť otca voči mal. C. znižuje zo sumy 275,- Eur mesačne na 200,- Eur mesačne
s účinnosťou od 01.01.2017. Za dôvody odvolania uviedol, že pre konanie na súde prvej inštancie a
pre vyhlásenie rozsudku neboli splnené procesné podmienky. Matka maloletého počas konania zmenila
návrh, súd o pripustení tejto zmeny návrhu vôbec nerozhodoval. Zmenený návrh len zobral na vedomie,
hoci povinnosť rozhodovať o pripustení zmeny výslovne vyplýva z § 28 Civilného mimosporového
poriadku.
Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi a jeho právnemu zástupcovi,
aby uskutočňovali procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Výsluch  mal. C., ktorého navrhol vypočuť právny zástupca otca, vykonal súd prvej inštancie na
pojednávaní 06.06.2017, iba za prítomnosti kolízneho opatrovníka, keďže prítomní rodičia boli súdom
vyzvaní vrátane ich právnych zástupcov, aby opustili pojednávaciu miestnosť. Po vykonaní výsluchu
sudkyňa prečítala zo zápisnice z pojednávania znenie protokolácie výpovede maloletého a pokračovala
vo vedení pojednávania bez toho, aby dala účastníkom konania alebo ich právnym zástupcov priestor
na položenie otázok mal. C.. Maloletý mal v čase výsluchu takmer 17 rokov a mal byť vypočutý k jeho
školským a mimoškolským aktivitám. Vzhľadom na tieto skutočnosti neboli splnené podmienky pre jeho
výsluch bez prítomnosti jeho rodičov a ich právnych zástupcov, ako ich predpokladá § 38 CMP a súd
prvej inštancie tak odňal otcovi a jeho právnemu zástupcovi právo konať pred súdom.
Rozsudok je neúplný, zmätočný, nepreskúmateľný a zakladá stav právnej neistoty. Poukázal na znenie
§ 220 ods. 2 CSP a požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. Súd prvej inštancie opomenul uviesť,



z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Otec na výzvu súdu predložil potvrdenie o príjme
na Dopravnom úrade, rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o výsluhovom dôchodku, daňové priznane
otca ako podnikateľa - fyzickej osoby a daňové priznanie spoločnosti H. - Q. s.r.o., ale v rozsudku v
časti o vykonanom dokazovaní a o jeho výsledkoch sa žiadny z týchto dôkazov a ani zistenia z nich
vyplývajúce neuvádzajú. Súd konštatuje, že príjem otca je preukázateľne 1.800,- Eur mesačne, ale
ktorými dôkazmi je tento príjem preukázaný, už neuviedol. Otec navrhol na účely dokazovania pripojiť
aj spis OS Trnava sp. zn. 21Pc/10/2016, kde je navrhovateľ starší syn rodičov Q. R., predmetom sporu
je zvýšenie výživného, pričom z rozsudku vôbec nevyplýva, či tento spis bol do konania pripojený a čo z
neho súd prvej inštancie zistil. Ako súd potom zohľadnil vyživovaciu povinnosť otca aj na syna Q. sa už z
rozsudku zistiť nedá. Ďalej z rozsudku nie je možné spoľahlivo zistiť ako súd dospel k zvýšeniu výživného
na sumu 325,- Eur a ktoré parametre a v akom rozsahu zobral pri tomto zvýšení do úvahy. Samotné
odôvodnenie zvýšenia výživného je svojvoľné, arbitrárne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a
spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci. V ďalšom citoval z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré
považuje za nesprávne, resp. nespreskúmateľné.
Otec v priebehu konania žiadal o zníženie výživného pre maloletého na sumu 200,- Eur mesačne s
účinnosťou od 01.01.2017. Súd konštatuje, že doposiaľ určené výživné nemôže objektívne pokrývať
náklady maloletého, pričom tieto odôvodnené potreby neskúmal, ale obmedzil sa na len zisťovanie
výdavkov matky na maloletého bez toho, aby ich vyhodnotil z hľadiska toho, či sú v deklarovanej výške
skutočné vynakladané na odôvodnenú potrebu maloletého. Zdôraznil, že súdom prvej inštancie do
úvahy vzatý pravdepodobný príjem otca nie je príjmom istým a vyčísliteľným, preto nemožno o ňom
hovoriť ako o reálnej možnosti navýšenia príjmu otca, naviac pre dosiahnutie takéhoto príjmu by otec
nemohol byť štátnym zamestnancom. Má zakázané podnikať zákonom, spoločnosť H. - Q. s.r.o. by
musela dosiahnuť čistý zisk a o rozdelení čistého zisku by muselo rozhodnúť valné zhromaždenie tejto
spoločnosti, na ktorej by otec disponoval ako spoločník len menšinovým podielom, keďže má podiel
750,- Eur na základnom imaní spoločnosti 5.250,- Eur, tzn. podiel 14%, teda od hlasovania otca nezávisí
prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia o vyplatení zisku. Ani ďalšie tvrdenia súdu o tom, že otec
má rovnakú životnú úroveň ako jeho manželka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Manželka otca
nie je účastníkom konania a nemá voči maloletému vyživovaciu povinnosť. Okrem toho súd používa
neúplné údaje o výške príjmu manželky otca. Súd ďalej ničím nepodporil ani svoje vyjadrenie, že výška
obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 20% - 25% príjmu povinnej osoby. Ide o
svojvoľný arbitrárny názor súdu, ktorý naviac považuje za nesprávny, resp. absurdný, pretože ak by mal
tento názor platiť, tak pri počte štyroch a viac detí by povinná osoba svoj príjem použila iba na výživné.
Opätovne zdôraznil, že súd nie jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako súd pri určení vyživovacej povinnosti
otca na mal. C. zohľadnil ostatné vyživovacie povinnosti na syna Q. a dcéru J..
Súd prvej inštancie teda nepreskúmateľne dospel k záveru, že príjem otca je preukázateľne 1.800,- Eur
mesačne.
Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
nezistil úplne skutočný stav veci. Tu poukázal na čl. 6, § 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku.
Otec navrhol na účely dokazovania pripojiť spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 21Pc/10/2016 týkajúci
sa zvýšenia výživného na syna Q.. Súd sa však s týmto návrhom žiadnym spôsobom nevysporiadal.
V ďalšom poukázal na to, že matka pracuje na E.S. v Q. ako vedúca Z. H. H. a O. H. a v konaní priznala
iba príjem z tohto zamestnania. Po rozvode s otcom v rámci dohody o vyporiadní BSM prevzala na seba
hypotekárny úver vo výške 70.000,- Eur, ako to potvrdila a čo vyznieva aj z dohody o vyporiadaní BSM
zo dňa 15.10.2008. Tento úver však matka predčasne splatila a na pojednávaní k tomuto uviedla, že tak
spravila za pomoci rodičov, ktorí jej vyplatili časť budúceho dedičského podielu a dali všetky úspory. Tieto
vyjadrenia matky neboli v konaní ničím preukázané a otec ich považuje naďalej za nepreukázané a teda
sporné. Rodičia matky sú na dôchodku, majú okolo 80 rokov a poberajú pomerne nízky dôchodok. Toto
je potom zjavne v rozpore s tvrdením matky, že ju rodičia celé roky finančne podporujú a ešte jej dokonca
pomohli zafinancovať 70.000,- Eur úver, ktorý sa jej predčasne podarilo splatiť. Nie je pravdivé tvrdenie
súdu prvej inštancie o tom, že by otcom nebolo namietané, že matka mala sama finančné prostriedky
na splatenie úveru. Tieto okolnosti boli zisťované dotazmi na matku zo strany právneho zástupcu otca
na pojednávaní 06.06.2017, pričom bol navrhnutý aj výsluch oboch rodičov matky. Súd teda mal ex offo
zisťovať majetkové pomery matky bez ohľadu na procesnú aktivitu otca alebo jeho právneho zástupcu
a splatenie hypotéky vo výške 70.000,- Eur matku bez toho, že by si na to zobrala pôžičku alebo úver,
je dostatočne závažnou informáciou, ktorou sa súd mal zaoberať a preveriť okolnosti. Má za to, že súd
jednoznačne pristúpiť k výsluchu rodičov matky. Výdavky, ktoré matka sa snaží preukázať považuje za
nepreukázané a popiera ich. Matka už v konaní 21P/353/2009 pred súdom prvej inštancie deklarovala



výšku výdavkov na jedného syna vo výške 800,- Eur a že čo do druhu a výšky týchto výdavkov zavádza
súd.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec
svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil už v písomnom podaní 21.11.2016 znížením svojich
príjmov oproti roku 2014 o 300,- Eur a zvýšením príjmu matky oproti jej príjmu v roku 2014 o 190,-
Eur. Toto opäť svedčí o tom, že konajúci súd sa zrejme neoboznámil s písomným podaním otca. Za
nesprávne považoval predovšetkým právne posúdenie zákazu otca podnikať a s tým súvisiaci súdom
predpokladaný príjem. Poukázal na svedeckú výpoveď C. T., ktorá vypovedala, že zo strany spoločnosti
H. - Q. s.r.o. nepoberá otec žiadne príjmy. Ani skutkové zistenia o príjme manželky otca vo výške
3.471,- Eur uvedený na str. 14 rozsudku nie je správny, nakoľko nezodpovedá obsahu potvrdení od
zamestnávateľa manželky otca za rok 2016, kde za obdobie 01-10/2016 je spoločnosťou I. H. E. spol.
s r.o. potvrdená čistá priemerná mzda vo výške 2.154,74 Eur, a za obdobe 11-12/2016 čistá mesačná
mzda vo výške 3.471,51 Eur. Teda súdom zohľadnený príjem nie je priemernou mzdou za rok 2016, ale
len za posledné kalendárne mesiace, v ktorých sú zohľadnené aj koncoročné nenárokovateľné odmeny.
Nakoľko súd výšku príjmu manželky otca použil pri stanovení príjmov otca, ktoré bral do úvahy pri
zvýšení výživného, na uvedené nesprávne skutkové zistenie vo výške príjmu manželky otca význam aj
pre správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Rozsudok súdu teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vyslovil
nesprávny právny názor k otázke skúmania nákladov na maloletého, keď poukázal na predchádzajúcu
schválenú dohodu rodičov o výživnom vo výške 275,- Eur. Pri schvaľovaní dohody nebolo potrebné
skúmať výšku nákladov do takej miery ako v tomto konaní. S takýmto záverom nemožno súhlasiť,
pretože pri určení výšky výživného na základe dohody rodičov zákon o rodine neupravuje odlišné
hľadiská v porovnaní s určením výživného zo strany súdu. Nesprávny je aj názor súdu ohľadne
posudzovania platenia úveru otcom na dom jeho manželky, keď nie je vlastníkom tohto domu. Je
bežné, že banky spravidla vyžadujú, aby aj druhý manžel bol priamo príjemcom úveru alebo aspoň
spoludlžníkom, tzn. rovnako zaviazanou osobu ako príjemca úveru. Otec so svojou manželkou a ich
dcérou vedú v dome na E. ulici č. XXXX/XX, Q. spoločnú domácnosť. Na tento dom spláca otec úver
a tento úver bol poskytnutý na základe zmluvy o účelovom splátkovom úvere uzavretej otcom a jeho
manželkou 24.04.2014 s Q. T., a.s. Otec spláca tento hypotekárny úver v plnej výške, ale ostatné náklady
na domácnosť vrátane poplatkov za energie, vodu, dane, poistky platí výhradne manželka otca a otec
ich vo svojich vyjadreniach preto ani neuvádzal. Opätovne poukázal na obsah zákona č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe, z ktorého vyplýva otcovi zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť, tak prípadné
dosahovanie príjmu z tohto podnikania by nemalo byť brané do úvahy pri zisťovaní príjmov otca na
účely určenia vyživovacej povinnosti, pretože dosahovanie príjmu v rozpore so zákonom je dosahovaním
nelegálneho príjmu, čo by nemalo byť akceptované v rámci možností a schopností otca v zmysle § 62
ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie sa k zákonnému zákazu otca vyjadril len
okrajovo. Nezaujal žiadny právny názor a teda predpokladá, že na túto otázku dá odpoveď odvolací súd.
Súd prvej inštancie teda nesprávne vychádza z príjmu otca dosahovaného z podnikania. Súd nesprávne
aplikoval § 71 ods. 1 Zákona o rodine vo vzťahu k rovnakej životnej úrovne manželov. Kritériá pre
stanovenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému sú jednoznačne určené v samostatných ust. § 62
ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na synov Q. a C. otec doteraz platí spolu výživné 550,- Eur,
teda len pri výživnom na synov by pri zachovaní spomínaného podielu 25%, ktorý vzal za smerodajný
súd prvej inštancie, otec musel disponovať čistým príjmom vo výške 2.200,- Eur (4 x 550,- Eur)? Do
úvahy však treba brať aj vyživovaciu povinnosť otca na dcéru J., ktorá je vo veku 7 rokov a výška
tejto povinnosti by mala byť minimálne 100,- Eur mesačne ako súd stanovil výživné otca na syna C.
rozsudkom 16C/108/2007, keď mal. C. bol tiež vo veku 7 rokov ako aj mal. J..

33. K podanému odvolaniu otca matka dieťaťa podala  obsiahle vyjadrenie ku každému jednému bodu
odvolania. Poukázala na protirečivé tvrdenia otca ohľadne jeho príjmu. Nesúhlasí ani s jeho mylnou
domnienkou, že je jeho povinnosťou platiť úver v plnej výške na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve
jeho manželky J. R.. Predmetnú nehnuteľnosť jeho manželka kupovala ešte pred uzavretím manželstva s
otcom maloletého, brala si naň hypotéku ako jediná dlžníčka, pričom túto hypotéku sa zaviazal splácať jej
prvý manžel. S ním sa rozviedla v roku 2009, v januári 2010 kúpila predmetnú nehnuteľnosť aj za peniaze
z predaja spoločného pôvodného bytu, ktorý jej otec maloletého daroval bez nároku na vlastnícky podiel,
vo februári 2010 sa vzali a o tri týždne na to sa im narodila dcéra J.. Uvedené konanie sa teda javí ako
zjavná kalkulácia. Je nepochopiteľné prečo otec uprednostnil splácanie úveru svojej manželky, ktorá
zarába 2.450,- Eur mesačne v čistom, v januári 2017 predala byt za 43.000,- Eur, vlastní polovicu bytu
a polovicu garáže na Z. ulici v Q., je vlastníčkou 4500 m2 budúcich stavebných pozemkov v R., pričom



jeden vlastní sama a jeden spolu s exmanželom a je neprijateľné a vrcholne nespravodlivé za uvedených
okolností uprednostniť splátky úverov jeho manželky vo výške 865,- Eur mesačne pred potrebami synov,
ktorí nevlastnia žiaden majetok, nepoberajú príjem a sú odkázaní na výživu rodičmi. Preto zdôraznila,
že peniaze používa na predmetné úvery vo výške 865,- Eur nemajú prednosť pred výživným a otec
ich má prioritne použiť pre svoje deti. Disproporciu majetkových pomerov otcovej rodiny potvrdzuje aj
skutočnosť, že v roku 2012 požiadala J. R. o zrušenie BSM s odôvodnením, že jej manžel podniká a
je ohrozený spoločný majetok. I napriek zrušeniu BSM však otec maloletého krátko po zrušení BSM
podnikanie ako živnostník ukončil a založil spoločnosť s ručením obmedzeným, kde ako spoločník za
dlhy spoločnosti nezodpovedá. Zrušenie BSM je tak len ďalším účelovým krokom k prezentovaniu otca
ako nemajetného. Následne bol otec maloletého v roku 2013 pripísaný ako dlžník na hypotekárny úver,
ktorý predtým mala p. R. vedený len na seba. Na takéto konanie pritom nebol žiadny reálny dôvod.
Otec zníženie výživného požiadal len z taktických dôvodov, keďže ho nepodal aktívne sám, ale bol len
reakciou na jej návrh o zvýšenie výživného. Zároveň kalkuluje aj s predstavou, že to, o čo chce znížiť
výživné C., navýši Q., teda jeho by sa zvýšenie finančných potrieb detí vlastne nedotklo a všetky zvýšené
potreby detí by tak opätovne znášala trvale iba matka alebo starí rodičia, ktorých je vnukov ľúto a už roky
im pomáhajú kompenzovať nezáujem otca o synov. Celé konanie otca maloletého vykazuje jasné znaky
účelovosti s dlhodobým cieľom pôsobiť ako takmer nemajetný človek, ktorého príjmová a majetková
situácia sa nielenže nezlepšuje, ale v priebehu rokov údajne zhoršuje a tak sa vyhnúť plateniu vyššieho
výživného na svoje vlastné deti, ktoré sú na jeho výživné odkázané. Odvolanie otca tak považuje za
absolútne nedôvodné, naopak v súlade so svojím odvolaním trvá na tom, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že otca zaviaže platiť výživné na mal. C. vo výške 450,- Eur mesačne.

34. Otec k doručenému odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Zdôraznil, že za odôvodnené potreby nemožno považovať všetky a akékoľvek záujmy
maloletého. V odvolaní matky sa opätovne uvádza jej tvrdenie o výraznej finančnej podpore starých
rodičov a celkom nové tvrdenie o tom, že matka má údajne dlhy aj voči nim, ktoré sa každým mesiacom
zvyšujú. Tieto tvrdenia považuje otec za nepreukázané a nevierohodné aj z tohto dôvodu, že súd
prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz výsluchom rodičov matky k jej tvrdeniu o predčasnom splatení
hypotekárneho úveru. Matka sa nepodloženými tvrdeniami snaží cielene psychologicky vplývať na
sudcov v očakávaní, že tak dosiahne pre seba priaznivé rozhodnutie. Ani matka rovnako ako súd pri
príjmoch otca z podnikateľskej činnosti nerozlišuje medzi príjmami otca ako podnikateľa - fyzickej osoby
prekladateľa, ktoré preukázal svojimi daňovými priznaniami a príjmami obchodnej spoločnosti, ktoré mali
byť preukázané daňovými priznaniami tejto spoločnosti. Výhrady matky k posúdeniu tvorby úspor zo
strany súdu prvej inštancie považuje za neopodstatnené. Otec preukázal obsahom vkladnej knižky, že
synovi C. pravidelne sporí peňažné prostriedky v banke. Túto vkladnú knižku mieni otec odovzdať C. k
jeho 18. narodeninám, ako urobil aj v prípade staršieho Q.. Aj výrok o trovách konania je vecne správny.
Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania matky v tomto konaní nie
sú dané. Matka si vo svojich tvrdeniach protirečí, keď na jednom mieste uvádza odlišnú výšku nárokov a
potrieb pre Q. a C., pričom ich posudzuje vo vzťahu k mal. J.. Ďalej matka absolútne zavádza pri výpočte
výšky výživného. Okrem toho autoškolu pre C. matka zaplatila z daru, ktorý dostala od otca otca, ktorý sa
rozhodol každému svojmu vnukovi alebo vnučke rovnako po 1.200,- Eur. Matka je pri svojej argumentácii
ovplyvnená závislosťou a chamtivosťou. Chcela by mať úroveň akú má dcéra jeho súčasnej manželky,
čo však nie je možné, pretože jej otec je generálnym riaditeľom grandhotelu a jeho príjmy sú rádovo
oveľa vyššie ako ich, môže teda svoje jedinej dcére dopriať vzdelanie v cudzom jazyku, zahraničné
dovolenky aj motorové vozidlo a autoškolu. Takéto porovnávanie je však choré a pramení z neho všetka
závisť matky maloletého. Nie je pravdou, že by jeho právny zástupca zavinil prieťahy v konaní. Konanie
prebieha na podnet matky dieťaťa, ktorá dostáva tri roky nadpriemerné výživné, ale ani to jej nestačí. Ak
chce mať matka vyššie príjmy má sa o to i sama zaslúžiť. V roku 2008 sám mal jedno zamestnanie a aby
sa mohol postarať o seba a o deti musel si hľadať i ďalšiu prácu. V tom čase  mala matka maloletého
vyšší príjem ako on, preto sa snažil využiť svoje jazykové schopnosti a začal prekladať, čím sa mu v
ďalších rokoch zvýšil príjem o viac ako 100%. Naproti tomu matka neustále argumentuje zvyšovaním
nákladov a potrieb, ale má stále tú istú prácu, z ktorej sa jej za ten čas príjem zvýšil len o 25%.

35. Z vyjadrenie kolízneho opatrovníka k doručeným odvolaniam vyplýva, že odporúča odvolaciemu
súdu odvolaniu matky vyhovieť a vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť. Odvolanie otca dieťaťa voči
napadnutému rozsudku odporúča zamietnuť, rozsudok súdu prvej inštancie v tretej časti (zrejme vo
výroku č. III.) potvrdiť, pretože zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko od



poslednej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, maloletý je starší, vyspelejší, navštevuje strednú školu
a náklady na jeho výživu sa podstatne zvýšili.

36. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že berie
tieto vyjadrenia na vedomie a nebude sa k ich obsahu osobitne vyjadrovať, nakoľko všetko dôležité a
podstatné už uviedol v konaní vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a vyjadreniach svojho právneho
zástupcu vrátane odvolania sa proti rozsudku.

37. Matka  podala stanovisko k vyjadreniu otca na odvolanie matky s tým, že trvá na tom, že vyjadrenia
otca maloletého sú neopodstatnené a zavádzajúce. Otec tvrdí, že výdavky na C. sú nepreukázané a
umelo navýšené, pričom opak je pravdou. Je poľutovaniahodné, že otec spochybňuje finančnú i osobnú
pomoc starých rodičov z oboch strán, pričom sám vie, že aj jeho otec Ing. J. R. senior mesačne zo
svojho dôchodku prispieva maloletému na jeho potreby, ktoré ako matka maloletého pri súčasnej výške
výživného nedokáže sama zabezpečiť. V ďalšom uviedla podrobné vysvetlenie k príjmu otca, ktorý
súvisí s príjmom spoločnosti H. - Q. s.r.o. Otec opakovane svojimi vyjadreniami potvrdzuje, že porušuje
daňový zákon. Tým, že teda reálne J. R. podniká, porušuje § 61 ods. 2 a 3 Zákona o štátnej službe
č. 400/2009 Z.z., ktorý mu ako štátnemu zamestnancovi podnikať zakazuje, čo súhlasne aj so svojím
právnym zástupcom viackrát v spise potvrdzuje. Je preto otázne, prečo vedome porušuje ďalší zákon
SR. Nie je pravdou, že by náklady na autoškolu bol zaplatil starý otec maloletého, tento len dočasne
prispel čiastkou 200,- Eur. Otec len predpokladal, že ho otec podporí rovnako ako staršieho brata Q..
Maloletý viackrát prosil otca, aby mu na autoškolu prispel, pričom tento ho úplne odignoroval. Zotrvala
na svojom návrhu o zmenu výroku o trovách konania.

38. Ďalšie písomné vyjadrenia zo strany rodičov už neboli podané a kolízny opatrovník vo svojom
vyjadrení zo dňa 04.10.2017 uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 31.08.2017
a súhlasí, aby odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

39. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§
66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  nie je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie a vrátenie veci na  ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

40. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 121 CMP dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

41. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z



rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

42. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

43. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať  mu
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

44. Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z
reálnych príjmov ako aj zo  zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných
subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa, alebo oprávnením
podnikať.

45. Z obsahu spisu je zrejmé, že prvoinštančný súd síce správne porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného tak v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia, zistené skutkové
okolnosti však nedostatočne a nesprávne vyhodnotil. Súd tiež nevykonal dostatočné dokazovanie na
zistenie pomerov oboch rodičov maloletého, ako aj samotného maloletého. Dokazovanie, ktoré súd
prvej inštancie vykonal,  takmer vôbec nevyhodnotil, resp. dostatočne nevyhodnotil. Súd nezisťoval
komplexné majetkové a zárobkové pomery otca i matky a ani sa  bližšie nezaoberal ich životným
štandardom. Súd prvej inštancie nijako konkrétne neodôvodnil, ako posúdil majetkové pomery a v akej
výške ustálil primerané náklady na uspokojovanie potrieb maloletého.  Odvolací súd považuje  záver
súdu za nedostatočne odôvodnený a tým je aj nepreskúmateľným.

46. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci, ktorú bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p a aktuálne
§ 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (CMP) začať aj bez návrhu, bol súd povinný vykonať
všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu i ak by ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O.s.p.,
akt. § 35 a § 36 CMP).



47. Nároky na odôvodnenie rozsudku vyplývajú aktuálne z ust. § 220 CSP. V odôvodnení rozsudku
súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

48. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 CSP  pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne
konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok
Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko
z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

49. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

50. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo
verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a
že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).

51.  Napadnutý rozsudok uvedené atribúty nespĺňa a rozsudok odvolací súd hodnotí ako
nepreskúmateľný ,nezodpovedajúci požiadavkám vyplývajúcim z obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasťou uvedených práv je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný
všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými
okolnosťami prípadu, ale aj s kľúčovými právnymi otázkami, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.

52. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu
relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, chaotickým,
ale i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať.
V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia
prvoinštančného súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii
ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k prijatému záveru, že je potrebné  zvýšiť



výživné pre maloletého na 325,- Eur mesačne a prečo je treba zamietnuť návrh otca na zníženie
výživného, z dôvodov uvedených v jeho návrhu. Odvolací súd poukazuje i na to, že  podľa zaužívanej
súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25% až
maximálne 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri určení výšky riadne nezohľadnil.

53. Okrem uvedeného, je dôvodná argumentácia v odvolaní otca o procesnom pochybení súdu prvej
inštancie, keď nereagoval na zmenu návrhu matky v súlade s § 28 Civilného mimosporového poriadku
a tým zaťažil konanie vadou, ktorá sa v odvolacom konaní nedá napraviť. Na uvedenú zmenu návrhu
poukazujú obaja odvolatelia.

54. Naopak, odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolávanie sa otca na nedostatočný výsluch
maloletého bez prítomnosti rodičov a kolízneho opatrovníka a nemožnosť kladenia mu otázok. V prípade
maloletého ani nejde doslovne o jeho výsluch, ale zisťovanie jeho názoru  v súlade s ust. § 38
Civilného mimosporového poriadku,  pričom spôsob zisťovania jeho názoru je zverený súdu  a má byť
zodpovedajúci veku maloletého.

55. V dôsledku vyššie uvedeného vytknutého nedostatku preskúmateľnosti rozsudku a procesnému
pochybeniu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. a) a písm. b),
keďže neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a podľa  § 391 ods. 2 CSP  vec vrátil súdu prvej inštancie  na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

56. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude predovšetkým rozhodnúť o navrhovanej zmene návrhu,
ustáliť tak predmet konania,  opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, doplniť dokazovanie
so zameraním na zistenie rozhodujúcich skutočností majúcich vplyv na výšku výživného a  zmeny
pomerov na strane matky, otca i maloletého, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné
dôsledne vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými relevantnými
argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, vrátane rozhodnutia o náhrade trov
konania, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.

57. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v  konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v  plnom rozsahu a  nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v  tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v  tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v  takej miere, že došlo k  porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v  rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v  prípadoch uvedených v  odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o  odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o  peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o  peňažnom plnení v  sporoch s  ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a  výška príslušenstva v  čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a  b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v  prípadoch uvedených v  odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v  ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v  lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v  prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v  rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v  lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V  dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z  akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a  čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a  iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a  jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v  sporoch s  ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o  rovnakom zaobchádzaní a  o  ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a  ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v  akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v  konaní došlo k  vade uvedenej v  tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v  čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v  nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a  uvedie, v  čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a  dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V  dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a  prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a  dôkazov na preukázanie prípustnosti a  včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "37c93495-4678-4f3f-8cbd-29d0c6fab278:67fbe31d-ca1d-4732-a9d0-a7ed50624c2a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116219358.1", "spisova_znacka": "24CoP/171/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/171/2017 z 15. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-05-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116219358.1"}, {"guid": "f9d62180-e2e9-452a-bfbd-595d5f841e23:43016ade-c0ca-4602-a6f6-5e28348b6a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Pc/10/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Pc/10/2016 z 21. 12. 2016", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2016-12-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f9d62180-e2e9-452a-bfbd-595d5f841e23:43016ade-c0ca-4602-a6f6-5e28348b6a94"}], "citovane_v": []}