Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/80/2013 z 2. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 2. apríla 2013, sp. zn. 3CoE/80/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3799898661.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/80/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3799898661.1 | 2013-04-02 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f28686b8-fad6-4fcf-9846-c79a8a13e1fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3799898661.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/80/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3799898661
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3799898661.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta
č.8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: TH-Repro, s. r.o., so sídlom A. Hlinku 34, Považská
Bystrica, IČO: 31 581 862 (vymazaný z OR SR 02.10.2008), o vymoženie 2.249,39 eur s príslušenstvom,
na odvolanie súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej proti uzneseniu Okresného súdu Považská
Bystrica č.k. 1Er/420/1999-10 zo dňa 30. januára 2013 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a náhradu trov konania súdnemu
exekútorovi nepriznal. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Ex. por. v spojení
s § 107 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 22.12.1998 proti povinnému
domáhal vymoženia peňažnej pohľadávky s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia
Národného úradu práce, Okresného úradu práce Považská Bystrica zo dňa 06.10.1997. Súd prvého
stupňa vydal dňa 11.02.1999 poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 25.01.2013 súdny
exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného bez likvidácie. O náhrade
trov exekúcie rozhodol podľa § 197 ods. 1, § 203, § 235 ods. 2 Ex. por.. Nezistil procesnú zodpovednosť
oprávneného na zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 Ex. por. odôvodňovala jeho zaviazanie
na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený totiž nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť
už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku
konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa
22.12.1998, teda asi 10 rokov pred zánikom povinného. Poukázal i na nález Ústavného súdu SR č.k.
II ÚS 12/05 zo dňa 13.01.2005 a prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van
der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983. Keďže na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať
ani povinného, ktorý zanikol bez právneho nástupcu a ani oprávneného, nakoľko na to neboli splnené
zákonné dôvody, súd prvého stupňa exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa preto ani
správnosťou vyúčtovania.

Proti tomuto uzneseniu podala voči výroku o trovách exekúcie včas odvolanie súdna exekútorka, ktorá
uviedla, že oprávnený mohol pri podaní návrhu na exekúciu predpokladať aj tú možnosť, že exekúcia
nebude úspešná a napriek tomu sám sa dobrovoľne rozhodol podať návrh na exekúciu a teda aj
podstúpiť riziko, že bude musieť znášať trovy exekúcie. Keďže exekútor musí zo zákona prijať každý
návrh na exekúciu a v každej veci vykonať určité úkony, považovala názor súdu o tom, že oprávnený
procesne nezavinil vznik trov exekúcie, za nesprávny. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil na nové konanie.



Oprávnený sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania
v zmysle Ex. por. a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a s jeho
stanoviskom vyplývajúcim z predmetného uznesenia sa plne stotožňuje.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie
je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojitosti s § 107 ods.
4 O.s.p. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej
lehoty, nezaoberal.

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 11.02.1999 bolo súdom prvého stupňa vydané
poverenie č. 5306 004946, sp. zn. 420/99 na vymoženie uloženej povinnosti 2.249,39 eur, ktorým bol
na vykonanie exekúcie poverený súdny exekútor Ing. Oľga Hlucháňová, a to na základe vykonateľného
rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Považská Bystrica, č. k. 98/97-1 zo dňa
06.10.1997. Prvostupňový súd exekúciu v danej veci zastavil podľa § 57 ods. 2 Ex. por. z dôvodu, že
povinný zanikol bez likvidácie. Následne napadnutým uznesením súdnemu exekútorovi v zmysle § 203
Ex. por. účinného v čase začatia konania náhradu trov exekúcie nepriznal.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy
sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu
jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je
ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je
§ 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č.
291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania
začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č.
32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom
č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa
aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods.
1).

V danom prípade považoval odvolací súd za potrebné vychádzať z ust. § 235 ods. 2 Ex. por., podľa
ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.02.2002, t.j. pred účinnosťou novely Ex. por. vykonanej
zákonom č. 32/2002 Z.z. dokončia podľa dovtedajších predpisov (v znení Ex. por. účinnom do 31. januára
2002).



V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie
potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady
hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť
a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia
zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.

V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por..

V danej veci je za preukázané, že povinný bol dňa 02.10.2008 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Na základe uvedeného stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a teda nemohol byť
zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle zákonných ustanovení účinných
v čase začatia konania.

Z ust. § 203 Ex. por. je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť
zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, nie však povinného. Predpokladom uloženia tejto
povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie.

Vzhľadom na to, že v danom prípade sa v zmysle § 36 ods. 2 Ex. por. exekučné konanie začalo dňa
22.12.1998 a k výmazu povinného došlo až dňa 02.08.2008, nebolo možné od oprávneného očakávať,
že s takýmto časovým predstihom mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného
a zavinil tak zastavenie exekúcie.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .