Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/611/2014 z 9. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. decembra 2015, sp. zn. 13CoE/611/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7609216646.1 Krajský súd Košice | 13CoE/611/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7609216646.1 | 2015-12-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 110 ods. 3 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 110 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90101e39-2e22-4962-952a-ac2bc254b4a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7609216646.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/611/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609216646
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7609216646.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. X., a.s., R. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX
zastúpený advokátskou kanceláriou J. & I., s.r.o., G. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, proti povinným:
1. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. L. 5, XXX XX V. 2. E. V., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., 3.
N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. L. 5, XXX XX V., 4. G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX ,XXX XX V.,
o vymoženie 700,72 eur s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. B. R., Exekútorský
úrad P. XX, XXX XX E., pod č.k. EX XXXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.5.2014, č.k.6Er/848/2009-63, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 30.5.2014, č.k.
6Er/848/2009-63 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Súd prvého stupňa odôvodnil uznesenie tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia súdu
zo dňa 15.3.2010 začal proti povinným exekúciu. Povinní podali súdu návrh na zastavenie exekúcie, v
ktorom vzniesli námietku premlčania práva oprávneného, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie dňa 11.11.2009, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Na základe tejto
skutočnosti žiadali, aby bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Súd citoval § 110 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a uviedol, že platobný rozkaz Okresného súdu Spišská
Nová Ves, č.k. Ro XXX/XX zo dňa 30.7.1991, nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa
18.1.1992, pričom návrh bol u súdneho exekútora podaný dňa 11.11.2009, t.j. po uplynutí desaťročnej
premlčacej lehoty. Preto mal súd prvého stupňa za to, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
ktoré spôsobili jeho zánik. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) a § 58 ods.
1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko
súdny exekútor si trovy exekúcie napriek výzve súdu neuplatnil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V úvode odvolania oprávnený vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Oprávnený ďalej uviedol, že v tomto konkrétnom



prípade bol exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.7.1991,
spis. zn. Ro XXX/XXXX., ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 18.1.1992. Citoval § 100 ods.
1 prvá a druhá veta, § 110 ods. 1 prvá veta a § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že
úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch, pričom v prípade práv právoplatne priznaných
alebo písomne uznaných táto trojročná premlčacia doba platí len v prípade úrokov a opakujúcich sa
plnení, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo uznania. Oprávnený poukázal
na viacero rozsudkov súdov Slovenskej republiky a Českej republiky a uviedol, že v tomto prípade
na základe exekučného titulu došlo k premlčaniu istiny, nakoľko ubehla 10-ročná premlčacia doba
ustanovená v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o úroky, zákon výslovne rozdeľuje
situáciu, kedy sa úroky premlčujú, a to na základe skutočnosti, kedy došlo k zročnosti úrokov. Ak zročnosť
úrokov nastala po právoplatnosti rozhodnutia - exekučného titulu - platí 3-ročná premlčacia doba. Avšak
v prípade, ak zročnosť úrokov nastala do právoplatnosti rozhodnutia - exekučného titulu - platí 10-ročná
premlčacia doba, čo znamená, že tieto úroky sa premlčujú spolu s istinou. V nadväznosti na uvedené mal
za to, že zákon v prvom prípade nechcel opomenúť skutočnosť, že v prípade, že si oprávnený - veriteľ
uplatní právo v premlčacej dobe na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne
pokračuje, ako vyplýva z § 112 Občianskeho zákonníka, od toho momentu počas konania doba neplynie.
Nakoľko od vykonateľnosti exekučného titulu sa úroky v zmysle cit. právnej úpravy premlčiavali v 3-
ročnej lehote, nemohlo logicky v dôsledku uplatnenia práva oprávneného podaním návrhu na vykonanie
exekúcie dôjsť k premlčaniu úrokov, ktorých zročnosť nastala tri roky spätne od podania tohto návrhu,
nakoľko týmto momentom prestala premlčacia doba plynúť. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že
nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 13,00 % ročne z dlžnej sumy 700,72
eur od 11.11.2006 do zaplatenia (t.j. tri roky pred podaním návrhu) premlčaný nie je a exekúcia v tejto
časti úroku je dôvodná, nakoľko tu nie je dôvod, pre ktorý by bola exekúcia v tejto časti neprípustná.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti zastavenia exekúcie z dôvodu premlčania
práva oprávneného - úrokov z omeškania.

Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvého stupňa zistil, že exekučným titulom v danej veci je
platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.7.1991, sp. zn. Ro XXX/XX, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.1.1992. Exekučné konanie sa začalo dňa 11.11.2009,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2
Exekučného poriadku). Povinní v 1. - 4. rade podaním zo dňa 24.2.2014 podali návrh na zastavenie
exekúcie, v ktorom zároveň vzniesli námietku premlčania. Na základe uvedeného súd prvého stupňa
zastavil exekúciu napadnutým uznesením.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ



ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po
uznaní.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v 3-ročnej lehote sa nepremlčujú tie práva na úroky, ktoré
boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t.j. zročnosť ktorých nastala do právoplatnosti
rozhodnutia súdu, nakoľko tieto sa premlčujú v 10-ročnej lehote. Naproti tomu úroky, ktorých splatnosť
nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, sa premlčujú v lehote 3 rokoch.

Zároveň ale platí, že ak dôjde k premlčaniu pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu,
nie je možné priznať toto príslušenstvo pohľadávky za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu
pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006, sp. zn. 32 Odo
466/2004). Najneskôr sa teda všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou. Iný výklad by
mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku
z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona),
by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli
negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo
základných princípov súkromného práva, a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo.)
Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť
námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia
premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cdo/222/2005). Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1Cdo/157/2009 uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením
dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň,
v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť
premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Opačný výklad by viedol k záveru, že za
každý deň omeškania malo vzniknúť veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich
dôsledkoch v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok
omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že
by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah.

V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.1.1992,
uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty dňom 18.1.2002 sa právo priznané týmto exekučným titulom
premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých
splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti platobného rozkazu alebo po jeho právoplatnosti. Preto
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany povinných v 1. - 4. rade nie je možné priznať ani
právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy 700,72 eur od 11.11.2006
do zaplatenia tak, ako sa toho domáha oprávnený. Pri inom výklade by oprávnený mal nárok na úroky z
omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde
a takýto výklad je neprípustný.

Súd prvého stupňa teda nepochybil, pokiaľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania povinnými v 1.- 4.
rade považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Účinným vznesením námietky
premlčania dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné
a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje
zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací sú rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.



Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.