Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/53/2012 z 28. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. marca 2012, sp. zn. 17CoE/53/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6610213819.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/53/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6610213819.1 | 2012-03-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10faa707-8b2a-4280-8a6c-ee3a651ae7b9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6610213819.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/53/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610213819
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6610213819.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. so sídlom ul. Mamateyova 17, 811 01 Bratislava, pobočka Lučenec, IČO: 35937874,
proti povinnému B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XX, XXX XX L.,
vedenej pod sp. zn. EX 1627/2010 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so
sídlom v Lučenci, ul. Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume
333,80 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec, č. k. 10Er/893/2010-12 zo dňa 30.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 69,47 EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že po začatí exekúcie súdny exekútor doručil na okresný
súd podnet na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný
zomrel. Okresný súd dedičské konanie zastavil uznesením č. k. 5D/560/2011-10, Dnot 241/2011
zo dňa 26.09.2011, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok, ktorý bolo potrebné v dedičskom
konaní prejednať. Smrťou fyzickej osoby - povinného zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom
konania a neexistujú dedičia, ktorí by zodpovedali za jeho dlhy. Vykonanie exekučného konania proti
neexistujúcemu subjektu nie je možné, preto okresný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 75,40 EUR. Povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie okresný súd uložil oprávnenému podľa § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, pretože povinný zomrel nemajetný, dlh na dedičov poručiteľa neprešiel a
dedičské konanie bolo zastavené.

Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Okresný súd mal exekúciu zastaviť podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je daný iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať. Oprávnený nemôže znášať trovy každej zastavenej exekúcie, pretože smrť nemajetného
povinného nemohol predvídať. Exekučný poriadok nevylučuje skončenie exekúcie tým spôsobom, že
súdny exekútor sám bude znášať trovy exekúcie. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, aby
súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie nepriznal.



Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním
oprávneného podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil ako vecne správne vo výroku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

V predmetnej veci krajský súd zistil, že exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu,
ktorým je platobný výmer Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 601/02666/2010 zo
dňa 24.05.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.06.2010 a vykonateľným dňa 07.07.2010. Uvedeným
rozhodnutím správneho orgánu bola B. C. uložená povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni
preddavok na verejné zdravotné poistenie vo výške 328,80 EUR a aby nahradil zdravotnej poisťovni
trovy konania. Po začatí exekúcie súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný zomrel. Z obsahu spisu vyplýva, že dedičské konanie
po poručiteľovi (povinnom) bolo zastavené uznesením Okresného súdu Lučenec, č. k. 5D/560/2011-10,
Dnot 241/2011 zo dňa 26.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2011 a vykonateľnosť dňa
29.09.2011. Dôvodom zastavenia dedičského konania bola skutočnosť, že poručiteľ v čase smrti nemal
žiadny majetok, ktorý by bolo potrebné prejednať v dedičskom konaní, preto okresný súd dedičské
konanie zastavil podľa § 175h ods. 1 O.s.p. Právny dôvod pre zastavenie exekúcie okresný súd založil na
skutočnosti, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a ako subjekt práva neexistuje. Keďže
neexistujú dedičia, ktorí by zodpovedali za dlhy poručiteľa, okresný súd exekúciu zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinnosť zaplatiť trovy exekúcie uložil oprávnenému podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený namietal právny dôvod zastavenia exekúcie v nadväznosti na
oprávnenému uloženú povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Skutočnosť, že povinný
zomrel nemajetný nemohol nijako predvídať a preto ju ani nezavinil. Zdôraznil, že v exekučnom konaní
môže nastať aj situácia, že nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora. Žiadal, aby súd
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (aj ju zastavil) a súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekúcie.

Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z hľadiska oprávneným
namietaných skutočností a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, ako aj vo výroku o trovách exekúcie je vecne správne.

Odvolací súd k veci uvádza, že zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného
konania, kedy sa exekúcia končí vydaným uznesenia exekučného súdu o zastavení exekúcie v prípade
existencie niektorého zo zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Okresný súd z hľadiska právneho posúdenia ako zákonný dôvod pre zastavenie ustálil dôvod uvedený
v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, na ktorý potom viazal úvahu o trovách
exekúcie a na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa ustanovenia § 203 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku. Zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku t. j. pre
existenciu niektorého z dôvodov, pre ktorý je exekúcia neprípustná prichádza do úvahy vtedy, keď sú
dané „iné dôvody“, ktoré nemožno podradiť pod iné ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Smrť povinného je objektívna právna skutočnosť, ktorú oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie nemohol predvídať a spôsobuje zánik spôsobilosti na strane povinného byť účastníkom
konania, ale nie vždy je dôvodom na zastavenie exekúcie. V danom prípade bol dôvod uvedený v
ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku dôvodom zastavenia exekúcie po právnej stránke.
Tento dôvod najvýstižnejšie subsumuje skutkový stav zistený v danom prípade a pri zastavení exekúcie
má prednosť. Povinný zomrel po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a ako subjekt práva stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku svojej smrti. V čase, keď okresný súd exekúciu zastavil,



bola preukázaná nemajetnosť povinného k okamihu jeho smrti a tiež okolnosť, že exekúciu nemožno
viesť voči právnym nástupcom poručiteľa, t. j. voči dedičom povinného, pretože dedičské konanie bolo
podľa § 175 h) ods. 1 O.s.p. zastavené.

Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla
vyjadreného v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tom, že trovy exekúcie znáša povinný.
Nemajetnosť povinného bola preukázaná a k prechodu majetku z povinného na jeho právnych nástupcov
nedošlo. Bolo teda opodstatnené, aby trovy exekúcie znášal oprávnený, pretože majetok povinného
na úhradu trov exekúcie nepostačuje (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Z hľadiska ustanovenia
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku nie je podstatné, či oprávnený nemajetnosť na strane povinného
mohol predvídať. Krajský súd nezistil žiaden zákonný dôvod, aby súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
nepriznal.

Na základe uvedených skutočností krajský súd odvolaním oprávneného napadnuté uznesenia
okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku ako vecne správne a to z vyššie uvedených
dôvodov.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.