Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/2/2014 z 18. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 18. júna 2014, sp. zn. 6To/2/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8113010001.1 Krajský súd Prešov | 6To/2/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8113010001.1 | 2014-06-18 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť, Život a zdravie Citované ustanovenia: § 20 TZ, § 194 ods. 2 písm. c) TZ, § 155 ods. 1 TZ, TZ, § 194 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/669685b7-2f5e-43a0-93d4-993986c32f3a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8113010001.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010001
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113010001.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. júna 2014, v trestnej
veci obž. R. S. a spol., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní
obžalovaných R. S., S. V. a R. S. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/1/2013 zo dňa
12.09.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaných R. S., S. V. a R. S..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/1/2013 zo dňa 12.09.2013 bol obžalovaný R. S.
uznaným vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, 2 písm. c/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona a obžalovaní S. V. a R. S. z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, 2
písm. c/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 22.6.2012 asi o 14.30 hod. v obci Q., okres T., po predchádzajúcej vzájomnej dohode neoprávnene
vnikli na pozemok rodinného domu s popisným číslom XXX a následne fyzicky napadli majiteľa
rodinného domu R. S. tak, že obž. R. S. sekerou, ktorú mal v ruke, sa zahnal na R. S., avšak ho netrafil,
pretože tento na svoju obranu použil smetnú nádobu. Po tomto konaní ho sekerou udrel do oblasti hlavy
- tváre, v dôsledku čoho tento spadol na zem, čím týmto konaním mu boli spôsobené zranenia, a to:
sečná rana v lícovej oblasti vľavo, zasahujúca k otvorenej trieštivej zlomenine čeľuste vľavo, neúplnú
zlomeninu zubných výbežkov čeľuste vľavo hore (Le Fort I.), tržnozmliaždenú ranu slizničnej plochy
ľavého líca so zlomeninou sánky vľavo bez posunu úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia
spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 7-8 týždňov. Obžalovaný S. V. a R. S. hádzali do okien kamene
a palicami rozbíjali sklenené výplne okien, čím týmto konaním spôsobili škodu v neprospech R. S. a R.
S. vo výške 100,- eur.

Za to bol R. S. uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,4, pri existencii priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 41 ods. 1
Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia .

Obžalovanému S. V. bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr.
zákona, pri existencii priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcej
okolnosti uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov.



Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému R. S. súd uložil podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri
existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti
trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana Union zdravotná poisťovňa, a.s. s nárokom na náhradu
škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie všetci obžalovaní, ktoré odôvodnili
prostredníctvom svojich obhajcov.

Obžalovaný R. S. má za to, že nebol predložený jednoznačný priamy dôkaz, ktorý by dokazoval
spáchanie skutku. Okrem dcér poškodeného všetci svedkovia jednoznačne popreli skutočnosti uvedené
v obžalobe, resp. ako ich opísal poškodený. Je potrebné sa zaoberať hodnovernosťou jeho výpovede
ako aj jeho dcér. Poukazuje aj na tú skutočnosť, že nesmú existovať žiadne pochybnosti o vine
obžalovaného a ak jeho vina nie je dôsledne preukázaná, musí byť spod obžaloby oslobodený.
Rozhodnutie o vine a treste sa musí opierať o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a
nie iba o nejakú pravdepodobnosť, preto mala byť použitá zásada „in dubio pro reo“. Navrhol zrušiť
napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu.
Obhajca obž. S. V. mimo iného uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne, nesprávne.
Konajúci súd dospel k neúplným a nesprávnym skutkovým zisteniam, nevysporiadal sa so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nezdôvodnil a nevysvetlil dostatočne, ako sa vysporiadal
s jeho námietkami ohľadne rozporov vo výpovediach svedkov a v ďalších dôkazoch a prečo ich
neakceptoval. Skutok porušovania domovej slobody sa nestal. Deväť vypočutých svedkov popísalo
okolnosti, za ktorých došlo k vzniku zranenia poškodeného a potvrdilo jeho verziu, pričom k zraneniu
malo dôjsť na inom mieste a iným spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe. Výpovede dcér
poškodeného sa javia v celom rozsahu ako účelové a pripravené, v snahe pomôcť poškodenému.
Dcéry poškodeného objasňujú predovšetkým údajný útok na poškodeného zo strany R. S., ktorý sa
mal diať vpredu na dvore, pričom on mal rozbíjať okná vzadu na ich dome, čo reálne nemohli vidieť.
Okrem výpovede poškodeného a jeho dcér nebolo ani jedným dôkazom preukázané, že vošiel na
dvor poškodeného a rozbíjal okná. V deň incidentu nebola na dvore poškodeného vykonaná pachová
skúška služobným psom a na mieste činu sa nenašla žiadna biologická stopa, ktorá by stotožnila jeho
údajnú prítomnosť na údajnom mieste činu. Aj keby odvolací súd dospel k záveru, že skutok sa stal,
nepochybne svojou závažnosťou vo vzťahu k nemu dosahuje maximálne intenzitu priestupku. Uloženie
trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne za skutok, ktorý je priestupkom, je
absolútne neadekvátne a predstavuje hrubé porušenie všetkých princípov ukladania trestov. Navrhol
oslobodiť ho spod obžaloby.

Z dôvodov odvolania obžalovaného R. S. vyplýva, že vypočutí svedkovia jednoznačne potvrdili, že
predmetný skutok sa nestal tak, ako ho opísal poškodený s jeho dcérami, pričom ich výpovede boli
naučené a presne reprodukované, ktoré následne otázkami zo strany obhajoby nedokázali hodnoverne
potvrdiť. Znalec MUDr. Y. V. uviedol, že zranenia boli spôsobené ostrým predmetom a mohli byť
spôsobené ostrím sekery, avšak jednoznačne nebolo preukázané, že aj v skutočnosti boli tieto poranenia
spôsobené práve sekerou, ak k poraneniam mohlo teoreticky dôjsť aj iným nástrojom a to mačetou.
Neexistuje jednoznačný a priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že predmetné poranenie, resp. samotný
čin spáchal obžalovaný. Existujú značné pochybnosti spočívajúce v nelogickom a až v nereálnom
mechanizme útoku, ako aj v osobe útočníka. Rozoberá spôsob útoku tak, ako ho uvádzal poškodený,
pričom jeho zranenie nemohlo vzniknúť takým mechanizmom, ako ho opísal. Domnieva sa, že k
zraneniu mohlo dôjsť jedine útokom smerujúcim od chrbta, resp. pri náprahu smerujúcom k útoku od
doposiaľ nestotožneného útočníka. Vo vzťahu k prečinu porušovania domovej slobody je zrejmé, že k
predmetnému skutku nedošlo, čo potvrdzujú jednotliví svedkovia a on sa nikdy na predmetnom pozemku
nenachádzal. Taktiež k jeho spáchaniu je potrebné prekonanie určitej prekážky. Poukazuje na zásady



náležitého zistenia skutkového stavu a in dubio pro reo. Navrhol rušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
okresnému súdu, event. ho spod obžaloby oslobodiť.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel
k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
V prieskumnom konaní bolo zistené, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom
v rozsahu (okrem nižšie uvedeného) dostatočne postačujúcom na ustálenie skutkových okolností.
Zabezpečené dôkazy boli súdom I. stupňa vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12
Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania,
s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje
rozsiahle odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy
sa okresný súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa
stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu naň odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne
a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní
R. S., S. V. a R. S. spáchali skutok, ktorý im
bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú
myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení
dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods.
12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Y. V., ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že z medicínskeho
hľadiska je možné predpokladať, že vzhľadom na rozsah rany a to v popisovanej dĺžke približne 7
cm a bohaté cievne zásobenie v oblasti tváre okamžite po vzniku poranenia došlo ku krvácaniu, ktoré
však mohlo byť zastavené poškodeným jednoduchým priložením ruky na oblasť rany. Z uvedeného
dôvodu nemuselo dôjsť k vzniku krvných stôp v mieste predmetného skutku. Poranenie bolo spôsobené
ostrým predmetom o širšej kontaktnej ploche, pričom z medicínskeho hľadiska je pravdepodobnejšie, že
uvedené poranenie mohlo vzniknúť v polohe tvárou v tvár poškodenej a útočiacej osoby, pričom čepeľ
sečného nástroja dopadala v smere zhora nadol. Teoreticky je možné pripustiť aj tú skutočnosť, že ak
by sa poškodený nachádzal za osobou, ktorá držala v ruke predmet - sekeru alebo podobný predmet,
pri prudkom pohybe rúk dozadu s čepeľou zraňujúceho predmetu obrátenou k poškodenému, mohlo
by týmto mechanizmom takisto dôjsť k vzniku predmetného poranenia. V prípade, ak by sa poškodený
nachádzal v rozsahu na dosah dĺžky poriska sekery, mohlo by dôjsť k vzniku takéhoto poranenia. V
druhom prípade, ak by sekera opísala šikmý pohyb, mohlo by dôjsť k zasiahnutiu tváre poškodeného,
avšak musel by mať hlavu mierne naklonenú, aby došlo k vzniku takéhoto poranenia. Pri hodnotení
charakteru rany je možné ustáliť, že horná časť rany bola spôsobená, vzhľadom na zlomeniny tvárových
kostí, väčšou silou a prudkosťou, oproti zlomenine v dolnej časti rany, kde došlo len k zlomenine sánky
bez posunu úlomkov oproti trieštivej zlomenine čeľuste vľavo. V danom prípade došlo k zasiahnutiu tváre
poškodeného okrajom zraňujúceho predmetu, pričom mohlo dôjsť buď k odtiahnutiu hlavy poškodeného
ako obranného mechanizmu, keď spozoroval dopadajúcu čepeľ sekery, alebo na druhej strane mohlo
ísť o nešťastnú náhodu, keď osoba, ktorá držala v ruke sekeru, chcela len naznačiť smer útoku, avšak
v dôsledku neodhadnutia vzdialenosti došlo k zasiahnutiu tváre poškodeného okrajom sekery.



Aj na základe takto doplneného dokazovania odvolací súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaných
môžeme konštatovať predovšetkým na základe výpovede poškodeného R. S. a svedkýň R. S. a W. S.,
ktorí boli priamymi svedkami a popísali priebeh a okolnosti spáchania žalovaného skutku. Z výpovedí
uvedených svedkov vyplýva, že všetci obžalovaní po predchádzajúcej konfliktnej situácii v rómskej
osade bez súhlasu poškodeného vošli na jeho pozemok, pričom obž. R. S. v ruke držiac sekeru
zaútočil na poškodeného, ktorý prvý útok odrazil smetnou nádobou, čomu zodpovedá aj príslušná
fotodokumentácia o poškodení tejto smetnej nádoby a následne v snahe varovať dcéry, aby sa schovali
do domu, sa pootočil a potom ho obž. R. S. zasiahol ostrím sekery do tváre a spôsobil mu zranenia bližšie
špecifikované v príslušnom znaleckom posudku. Ostatní obžalovaní R. S. a S. V. medzitým rozbíjali
okná na dome poškodeného. Taktiež zaistené biologické stopy krvi poškodeného na mieste napadnutia,
ktoré boli určené na základe analýzy DNA, zodpovedajú priebehu a miestu skutku tak, ako to opísali títo
svedkovia. Bez povšimnutia nemôžu ostať ani výpoveď svedka R. S., ktorý potvrdzoval, že v kritickom
čase boli v rómskej osade hádky a rozbroje, pričom videl, ako obžalovaní mali v ruke sekery a kolíky a
utekali za poškodeným a jeho rodinou k nemu domov. Samotný priebeh vzniku zranenia nevidel. Taktiež
neuvádzal, aby to bol práve on, ako to tvrdili obžalovaní a ďalší svedkovia, že pri tom, ako sa mal zahnať
sekerou, trafil za ním stojaceho poškodeného R. S. do tváre. Aj svedok T. S. potvrdil roztržky a videl,
ako zo sanitky vystúpil poškodený a Rómovia sa za ním rozbehli, na čo sa on následne ukryl. Keď vyšiel
vonku, videl a počul krik, že poškodený leží na zemi pri smetných nádobách na svojom dvore. Svedkovia
Y. a K. S. síce nevideli, ako došlo k zraneniu poškodeného, avšak potvrdili, že obžalovaní bežali k domu
poškodeného. Krajský súd nemal pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti týchto výpovedí. V priebehu
trestného konania nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil uvedených svedkov. Zo záverov
znaleckého posudku znalca MUDr. Y. V. vyplýva spôsob a mechanizmus, akým mohlo dôjsť k vzniku
predmetných zranení, ktorý je v súlade s verziu udávanou poškodeným. Správne preto postupoval
okresný súd, ak na základe uvedených dôkazov vyvodil záver o tom, že skutok sa stal a tento spáchali
obžalovaní.

Takto uvádzané skutočnosti potom tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú
sústavu priamych a nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v
príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti a je z nich možné vyvodiť jediný záver o vine obžalovaných
R. S., S. V. a R. S..

Právne posúdenie skutku okresným súdom, ak tento kvalifikoval vo vzťahu k obž. R. S. ako zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods.1, 2 písm. c/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a u obžalovaných
S. V. a R. S. ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, 2 písm. c/ Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, je správne a zákonné. Obžalovaný R. S. tým, že
spolu s ostatnými obžalovanými bez súhlasu poškodeného vnikol na jeho oplotený pozemok a zotrval
tam po určitú dobu, pričom úmyselne napadol sekerou pošk. R. S. a spôsobil mu zranenia s dobou
liečenia 7 až 8 týždňov, naplnil objektívnu stránku ako aj subjektívnu stránku uvedených trestných činov.
Taktiež konanie obžalovaných S. V. a R. S. spočívajúce v spoločnom neoprávnenom vstupe do dvora
poškodeného s cieľom poškodenia a rozbitia okien, k čomu aj došlo, zodpovedá svojou intenzitou a
mierou závažnosti podstatným náležitostiam skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom odvolací súd sa stotožnil s ich vyhodnotením a bez ďalšieho nadbytočného
rozvádzania na nich odkazuje.

Krajský súd pri preskúmavaní druhu trestu, jeho výmery a zaradenia do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody u obžalovaných R. S. a S. V. poukazuje na argumentáciu a odôvodnenie uvedené v rozsudku
súdu prvého stupňa a z dôvodu neopakovania tam uvedených okolností a skutočností v celom rozsahu
naň odkazuje. Má za to, že tresty uložené týmto obžalovaným boli ukladané v súlade so zásadami
pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zákona, pričom spĺňajú všetky kritéria individuálnej a generálnej
prevencie. Taktiež zaradenie do výkonu trestu obž. R. S. a S. V. do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia je v súlade so zákonom. Ako vyplýva z registra trestov, obidvaja obžalovaní boli v
posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu
u obž. R. S., pričom má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon



ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov, v plnej miere zodpovedá zásadám
pre ukladanie trestov. Krajský súd prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na
zistenie, že išlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné
podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu
Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním
preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

K jednotlivým odvolacím námietkam krajský súd poukazuje na vyššie uvedené hodnotenie dôkazov,
o ktoré oprel svoj záver o vine všetkých obžalovaných. K samotnému mechanizmu vzniku zranenia
je potrebné uviesť, že aj keď príslušný znalec pripustil možnosť vzniku zranenia aj iným spôsobom,
automaticky to neznamená nevinu útočiacej osoby. Znalec predsa nemôže so stopercentnou istotou
uviesť, ako došlo ku samotnému skutkovému deju, pretože nebol priamym pozorovateľom posudzovanej
udalosti. Znalec na základe svojich odborných vedomostí a skúseností vyslovuje svoj názor, akým
spôsobom a za akých okolností mohlo dôjsť k vzniku zranenia, berúc do úvahy jednotlivé subjektívne
výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov a objektívne dôkazy, ako sú napr. lekárske správy
o rozsahu zranenia, vlastné vyšetrenie poškodeného, stopy na mieste činu a pod. Znalecký posudok
a výpoveď znalca je len jedným z dôkazov, na ktoré prihliada súd pri svojom rozhodovaní. Preto, ak
znalec nevylúčil spôsob vzniku zranenia tak, ako to uvádza poškodený, pričom mechanizmus jeho
vzniku podporujú aj ďalšie dôkazy, ako je v tomto prípade, prítomnosť krvi na mieste činu, poškodená
smetná nádoba, možno na základe takejto dôkaznej situácie spoľahlivo vyvodiť záver, že ku skutku došlo
spôsobom prezentovaným poškodeným. Súhrn jednak priamych ako aj nepriamych dôkazov bezpečne
preukazoval vinu všetkých obžalovaných a ani krajský súd nevidel žiaden dôvod na použitie zásady „in
dubio pro reo“. Taktiež sa nestotožnil s hodnotením závažnosti prečinu porušovania domovej slobody,
ktorý mal byť posúdený len ako priestupok. Je predsa zrejmé, že obžalovaní spoločne vnikli na pozemok
poškodeného s cieľom spôsobiť mu tam škodu a to rozbitím okien. V danom prípade je preto potrebné v
takýchto prípadoch v oveľa zvýšenej miere chrániť nedotknuteľnosť obydlia v širšom slova zmysle, teda
aj k nemu prináležiacich pozemkov. Krajský súd nevyhovel ani návrhom obhajoby na vypočutie ďalších
svedkov a to z dôvodu, že v prejednávanom prípade bolo vypočuté veľké množstvo svedkov, keďže
sa jednalo o roztržky medzi jednotlivými znepriatelenými rodinami v rómskej osade, kde je zrejmé, že
jedna časť svedkov tvrdí určité skutočnosti a druhá časť protichodné. K ustáleniu skutku bolo vypočuté
dostatočné množstvo svedkov a ďalšie výsluchu by boli nadbytočné na objektivizovanie dokazovaných
skutočností. Taktiež aj medzi jednotlivými svedkami, ktorí vypovedali v prospech obžalovaných, sú
značné rozpory a to o miestach pohybu jednotlivých obžalovaných (napr. výpoveď T. S. z prípravného
konania a hlavného pojednávania), poškodeného, držania sekery R. S. a ako mal udrieť za ním
stojaceho poškodeného do tváre (napr. U. S. tvrdí, že R. S. zasiahol poškodeného tupou stranou
sekery, tzv. obuchom, Y. S. uvádzal, že R. S. sa vyhnal tak, ako sa rúbe drevo, z čoho možno dôvodne
predpokladať, že ostrou časťou sekery dopredu). Aj s poukazom na uvádzané rozpory ani odvolací súd
neuveril týmto výpovediam, majúc za to, že sa svedkovia nimi snažili pomôcť obžalovaným vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti za ich protiprávne konanie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaných vyhodnotil
ako nedôvodný a ich odvolania zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.