Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/46/2013 z 31. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 31. júla 2013, sp. zn. 10CoP/46/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:571222027.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/46/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:571222027.1 | 2013-07-31 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db6d1efc-9159-4199-9016-267efe59f8ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:571222027.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 571222027
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:571222027.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a z členov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti C.: J., nar. XX. X. XXXX, L., nar. X. X. XXXX, maloleté deti bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matka - L. C., nar. X. X. XXXX,
bytom U. XX, zastúpená JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom v L., F. M. XXXXX/XXB, otec -
D. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom U. XX, toho času bytom L., T. XX, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin,
č.k. 22P/141/2012-85 zo dňa 4. 2. 2013, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku určenia výživného na maloletého J., nar. XX.X.XXXX a na
maloletého L. nar. X.X.XXXX, vo výroku o zameškanom výživnom a vo výroku o trovách konania tak, že:

- otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého J., nar. XX.X.XXXX v sume 70 eur mesačne, na
maloletého L., nar. X.X.XXXX v sume 70 eur mesačne na každého počnúc 31.12.2012 vždy do 20.tého
dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

- zameškané výživné za obdobie od 31.12.2012 do 31.1.2013 na maloletého J., nar. XX.X.XXXX v sume
72,26 eur a na maloletého L., nar. X.X.XXXX v sume 72,26 eur sa p o v o ľ u j e otcovi splácať
v splátkach po 10 eur mesačne u každého dieťaťa počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Ďalších výrokov rozsudku o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku otca
s maloletými deťmi, sa krajský súd n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletého J. a L. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je
povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
detí, zastupovať a spravovať ich majetok (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého
J. a maloletého L. mesačne 100,- Eur na každé z detí počnúc 31. 12. 2012, splatných vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred, k rukám matky (výrok II.). Zameškané výživné za obdobie od 31. 12. 2012 do 31.
1. 2013 v celkovej výške 100,22 Eur na každé z detí sa otec zaväzuje splácať v splátkach po 10,- Eur
mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok III.). Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
J. a maloletým L. každý týždeň v stredu od 15,30 hod., kedy deti vyzdvihne zo školy a materskej škôlky
do 18,30 hod., kedy maloleté deti odovzdá v bydlisku matky a každý párny víkend od piatku 17,00 hod.,



kedy matka odovzdá deti v mieste bydliska otca do nedele 17,00 hod., kedy otec odovzdá deti v mieste
bydliska matky (výrok IV.). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

Postupoval tak podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že sú naplnené zákonné podmienky na
úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

Rodičia detí, i keď sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2012. S prihliadnutím k
vyjadreniu otca, že v súčasnej dobe nemá vytvorené vhodné bytové podmienky na to, aby sa mohol
osobne starať o deti a že je v súčasnej dobe bez pravidelného príjmu, takže by bola ohrozená aj výživa
detí, ďalej aj na citové väzby a vek detí, súd prijal záver o tom, že je v ich záujme, aby boli zverené
do osobnej starostlivosti matke.

Obdobne konštatoval záujem maloletých detí na tom, aby si upevňovali svoj vzťah k otcovi, z tohto
dôvodu rozhodol o úprave styku otca s maloletými synmi tak, aby otec mal čo najširšiu možnosť podieľať
sa na ich výchove. Prihliadol pritom na denný režim a zdravotný stav maloletých detí, ako aj na denný
režim rodičov a možnosti zabezpečiť presun maloletých detí medzi bydliskom otca a matky.

Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí,
výšky príjmov rodičov, ako aj z toho, kto z rodičov sa bude o deti osobne starať.

V súvislosti s hodnotením odôvodnených potrieb okresný súd poukazoval na náklady u maloletého J.,
vrátane ubytovania, školy, oblečenia, stravy, sporenia, hygieny a športových aktivít, ktoré sú 287,99 Eur
a u maloletého L. sú 266,78 Eur. Rodičia po odpočítaní prídavkov na deti z nákladov na každé dieťa sú
nútení zabezpečovať náklady na maloletého J. vo výške 265,45 Eur mesačne a na maloletého L. v sume
244,24 Eur mesačne. Náklady na výchovu detí uvádzané matkou okresný súd hodnotil za primerané, keď
jedno z detí už navštevuje prvý stupeň základnej školy a druhé dieťa od septembra navštevovať začne
a tiež primerane svojmu veku a schopnostiam sa venujú aj mimoškolskej záujmovej činnosti. Osobnou
starostlivosťou matka o maloleté deti čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení
potrieb detí finančnou sumou.

Okresný súd pri určovaní vyživovacej povinnosti zvažoval i námietku otca, ktorý uviedol, že nemá
v možnostiach platiť výživné vo výške požadovanej matkou z dôvodu, že je nezamestnaný, je
práceneschopný a nemá rozhodnutie o výške podpory v nezamestnanosti. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zamestnávateľ s otcom ukončil pracovný pomer dohodou. Ukončenie pracovného pomeru
dohodou okresný súd nevyhodnotil za objektívnu skutočnosť, ktorá otca pripravila o zárobok bez toho,
aby ich otec mohol ovplyvniť. Otec podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru dobrovoľne, pričom
si bol vedomý skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Poukazoval súd i na
to, že otec bol doposiaľ riadne zamestnaný, je schopný si nájsť iné vyhovujúce zamestnanie, ktoré mu
umožní prispievať na potreby maloletých detí. Okresný súd vyslovil i presvedčenie o tom, že otec bude
aktívne pracovať na tom, aby si našiel náhradný zárobok. Ku strate zárobku otca neprišlo z objektívnych
okolností, ktoré by nemohol ovplyvniť, a preto je naďalej povinný prispievať na výživu detí, ako keby taký
zárobok dosahoval. U otca za oprávnené náklady okresný súd vyhodnotil náklady na bývanie, stravu,
ošatenie, hygienu vo výške, ktorú otec uplatnil. Ním uvádzané náklady na splácanie úverov prevzatých
z minulosti okresný súd nevyhodnotil za okolnosť, ktorá by ovplyvnila výšku jeho vyživovacej povinnosti
voči deťom. Pokiaľ otec na seba tieto finančné záväzky preberal, bol si vedomý svojej vyživovacej
povinnosti a nie je možné ho teraz zbaviť záväzku voči deťom s odôvodnením, že musí splácať úvery.
Okresný súd dodal, že tento druh finančných plnení nemôže mať prednosť pred výživným pre maloleté
dieťa, ktoré nie je schopné zatiaľ živiť sa samo.

Zameškané výživné určil od 31. 12. 2012 do 31. 1. 2013 u každého dieťaťa v sume 103,22 Eur po
preukázaní, že za uvedené obdobie otec k rukám matky výživné neplatil a vzhľadom na deklarovanú
finančnú situáciu otca mu povolil splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 10,- Eur mesačne
na každé z detí.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opieral o ust. § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o určenie vyživovacej povinnosti, zameškaného výživného,
podal odvolanie v zákonnej lehote otec. Domáhal sa v týchto výrokových častiach zmeny napadnutého



rozsudku tak, že súd ho zaviaže platiť výživné pre maloletého J. v sume 70,- Eur mesačne a na
maloletého L. v sume 50,- Eur mesačne počnúc dňom 31. 12. 2012 s povolením zameškaného výživného
v splátkach po 10,- Eur mesačne. Odvolanie zdôvodnil najmä tým, že nie je schopný platiť výživné v takej
výške, ako to určil okresný súd, stratil prácu, márne sa pokúša nájsť vhodné zamestnanie. Nesúhlasil s
uvádzaným záverom súdu prvého stupňa, že pracovný pomer ukončil dohodou. Pracoval zodpovedne,
o čom svedčí i hodnotenie zamestnávateľa, dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pod
nátlakom šéfa firmy, nedostal odstupné a nebol vo firme jediný, čo takto skončil pracovný pomer. Snaží sa
zháňať prácu primeranú vzdelaniu a skúsenostiam, je to ale náročné. Nemá žiadne našetrené peniaze.
Všetko čo zarobil, investoval do rodinného domu v U., čo vlastní jeho manželka a jej matka. Jeho deti
rozhodne nemajú nižšiu životnú úroveň ako má on, pretože všetko, čo nadobudli, nechal v dome, kde
žijú spolu deti s matkou. Ani jednu vec si nezobral. Aktuálne má 34 rokov, býva v byte so svojou mamou,
spolu so sestrou a jej synom, nemá žiadne súkromie, či pohodlie. Po 15 rokoch práce je vlastne na
bode, ako keď odišiel zo strednej školy, nehovoriac ešte o tom, že na rozdiel od tej doby si uvedomuje
svoju zodpovednosť za synov a zabezpečenie ich potrieb. V budúcnosti, ak sa mu podarí vyriešiť otázku
bývania s pravidelným príjmom v širšej miere sa chce podieľať na osobnej starostlivosti o synov. Pokiaľ
sa mu podarí nájsť si zamestnanie, nepotrebuje ani rozhodnutie súdu na to, aby zvýšenou mierou prispel
svojím synom na ich potreby, či už priamo vo výživnom alebo vo forme iného plnenia. Jeho momentálna
finančná situácia mu však neumožňuje platiť vyššie výživné ako v celkovom súčte 120,- Eur mesačne.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnila so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa, žiadala potvrdiť rozsudok pre vecnú správnosť. Poukazovala na to, že otec jej neprispieva na
výživu a výchovu detí žiadnou finančnou sumou od času podania návrhu na rozvod manželstva. Okresný
súd v Martine sa celou dôkaznou situáciou zaoberal veľmi dôsledne. Otec detí pracovný pomer ukončil
dobrovoľne, dohodou. Vzdal sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku, a preto sa
stotožnila s názorom súdu, že pri ukončení pracovného pomeru dohodou nejde o objektívne skutočnosti,
ktoré otca pripravujú o zárobok bez toho, aby ich on mohol ovplyvniť.

Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2, písm. a/ O.s.p. a rozsudok okresného súdu po aplikácii ust. § 156
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v odvolaním napadnutých výrokoch (určenia výživného a zameškaného výživného) zmenil podľa § 220
Občianskeho súdneho poriadku, výrokov rozsudku, ktoré odvolaním neboli napadnuté, sa nedotýkal.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne a zo skutkového
stavu zisteného súdom prvého stupňa aj odvolací súd pri svojich záveroch vychádzal.

Je jednoznačné, že rodičia maloletých detí, i keď sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od 31.
12. 2012 a od uvedeného obdobia do 31. 1. 2013 otec výživné na deti k rukám matky neuhradzoval.
Deti pritom sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, túto starostlivosť matka zabezpečuje riadne a
boli splnené zákonné podmienky na to, aby jej deti súd zveril do osobnej starostlivosti. Otázka výchovy,
starostlivosti o maloleté deti, otázka styku otca s nimi, rozsah, intenzita stretnutí, medzi rodičmi v
podstate sporná nebola, resp. tie sporné otázky, ktoré medzi nimi vyvstali boli vyriešené pred súdom
prvého stupňa.

Ak rodičia maloletých detí nežijú spolu a ak jeden z rodičov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, určí súd,
v akej výške je povinný rodič prispievať výživným na svoje maloleté deti k rukám toho rodiča, ktorý ich
výchovu a osobnú starostlivosť o ne zabezpečuje. Pri určení výživného súd vychádza z odôvodnených
potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností povinného rodiča. Je preukázané v konaní, že



starší syn účastníkov - maloletý J. je žiakom základnej školy, maloletý L. navštevuje materskú škôlku a
v súvislosti s dochádzkou, či už do materskej škôlky, prípadne do školy matkou uvádzané výdaje, ako
aj výdaje, ktoré vynaloží na stravu, oblečenie maloletých detí, otec podstatným spôsobom nenamietal.
Otec odvolanie podal prioritne z dôvodu, že nemá možnosti a schopnosti uhrádzať súdom stanovenú
výšku výživného, keďže stratil zamestnanie, u posledného zamestnávateľa skončil pracovný pomer
dohodou, je bez príjmu a po skončení pracovného pomeru i pri vynaloženej snahe sa mu nepodarilo
nájsť zamestnanie s pravidelným príjmom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, tak ako to uvádza okresný súd, že otec u svojho posledného
zamestnávateľa ABC Plyn, tepelná technika, spol. s r.o., Martin ukončil pracovný pomer dohodou o
skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce dňom 18. 12. 2012. Správne konštatoval
okresný súd, že túto formu skončenia pracovného pomeru nebolo možné vyhodnotiť ako objektívnu
okolnosť pri posudzovaní príjmu otca. Označený spôsob skončenia pracovného pomeru nebolo
možné vyhodnotiť v prospech otca a v neprospech maloletých detí, pretože pri určení výživného na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 druhá veta Zákona o rodine).
Je v konaní preukázané, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zárobku, súd v súlade s princípom
potencionality správne vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval u svojho posledného zamestnávateľa .
Tento príjem aj podľa názoru odvolacieho súdu je určujúcim kritériom pri hodnotení možností a
schopností otca prispievať výživným na maloleté deti.

Zo správy posledného zamestnávateľa otca ABC plyn, spol. s r.o., Martin vyplýva, že otcov čistý
mesačný príjem za rok 2012 bol v sume 622,24 Eur. Avšak v danom prípade je preukázané, že otec
sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, je nútený si riešiť otázku bývania a aj v konaní prehlásil, že
najmä v záujme toho, aby sa mohol podieľať na výchove maloletých detí v širšom rozsahu, než mu to je
umožnené v rámci súdom upraveného styku. Naviac je dôvodné prihliadať i na to, že v rámci jednotlivých
stretnutí je daný osobný podiel otca na osobnej starostlivosti i výchove maloletých detí cez víkendové
dni (minimálne dvakrát mesačne) čo treba zohľadniť pri plnení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom. Nebolo v konaní preukázané, že by životná úroveň otca bola nadštandardná,
neporovnateľne vyššia ako životná úroveň matky a maloletých detí. Starší maloletý syn účastníkov
navštevoval 2. ročník Základnej školy v Beniciach, maloletý L. Materskú školu v Príbovciach a aj pri ich
mimoškolských aktivitách a zhoršenom zdravotnom stave ( nespochybnené skutočnosti v konaní) za
primerané vzhľadom na posledný príjem otca v pracovnom pomere a na jeho bežné životné náklady
( na bývanie, stravu, vyživovaciu povinnosť) považoval krajský súd za primerané , zohľadňujúce aj
štandardné odôvodnené potreby maloletých detí určiť vyživovaciu povinnosť otca sumou 70,- Eur
mesačne na každé maloleté dieťa. Podľa názoru krajského súdu takto určené výživné otec má aj v
reálnych možnostiach a schopnostiach uhradzovať.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 31. 12. 2012 do 31. 1. 2013 v sume 72,26 Eur na maloletého J.
a v tej istej sume na maloletého L. povolil krajský súd postupom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať
v splátkach po 10,- Eur mesačne u každého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.

Postupom podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. rozhodoval krajský súd o náhrade
trov konania (prvostupňového i odvolacieho) tak, že žiadnemu z jeho účastníkov právo na ich náhradu
nepriznal, keďže predmetom konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré bolo možné začať
i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.