{"guid": "37af1a78-ca2c-4ae8-ac83-7ec2d1161e48:6ea572ce-c877-4e3b-a1d6-982bc3b2e9ee", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5115207506.1", "spisova_znacka": "7Co/29/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/29/2016 z 9. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. februára 2016, sp. zn. 7Co/29/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5115207506.1", "identifikacne_cislo": "5115207506", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2016-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ea572ce-c877-4e3b-a1d6-982bc3b2e9ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5115207506.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5115207506.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5115207506.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207506
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115207506.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO 35 787 783, právne zastúpený
JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom S. X, V., proti odporkyni: X. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, D., o zaplatenie 911,42 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/138/2015-40 zo dňa 3. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku
o trovách konania,   p o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým žalobnému návrhu vyhovel,   s a   n e d o t ý k a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 594,30 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 17.04.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa o zaplatenie istiny 317,12 Eur, zmluvného úroku vo výške 30 % z istiny 734,28 Eur od
16.04.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania 8,25 % z 317,12 Eur od 17.04.2014 zamietol. Zároveň
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania dňa 11.06.2012 uzavreli Zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Prvé čerpanie revolvingového úveru bolo viazané na
nákup tovaru alebo služby. Výška úverového rámca bola stanovená na 5.000 Eur, aktuálna výška
úverového rámca 500 Eur. Výška mesačnej splátky bola minimálne 5 % v mesiaci nasledujúcom po
mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Cena tovaru alebo služby
bola 297,60 Eur, výška prvého čerpania úveru 197,60 Eur, poplatok za správu revolvingového úveru:
podľa sadzobníka poplatkov. Výška úrokovej sadzby 30 % p. a. fixná, RPMN 34,47 %, priemerná
RPMN 21,82%, splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 10-ty deň v mesiaci. Ďalej bol zvolený
súbor poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 3,33 %, spôsob prvého čerpania
revolvingového úveru bol určený jednorázovo bezhotovostne, priama platba predajcovi 100 Eur. Podľa
výpisu z úverového účtu, ako aj potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov a o prijatí peňažných
prostriedkov odporkyňa čerpala na úverovom prípade celkovo sumu 967,60 Eur a uhradila celkom
sumu 420 Eur. Navrhovateľ listom zo dňa 24.04.2014 oznámil odporkyni mimoriadnu splatnosť úveru
a ku dňu 16.04.2014 sa stal záväzok splatný v celom rozsahu. Predmetná zmluva však neobsahovala
náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z., keď sa v nej nenachádza údaj o
výške splátok istiny, úrokov a poplatkov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť. Aj keď na základe
predmetnej zmluvy bol odporkyni poskytnutý revolvingový úver, kde výška mesačnej splátky sa odvíja od



výšky čerpania z dohodnutého úverového rámca, bolo povinnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere aj v tomto prípade špecifikácia, aká časť mesačnej splátky bude započítaná na istinu, úrok a
poplatky, a to aspoň pomerným vyjadrením (napr. percentuálne). Uvedený nedostatok náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 1, písm. b/ sankcionuje tým,
že takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto priznal navrhovateľovi
výšku nesplatenej istiny úveru 547,60 Eur a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v
zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď účastníci v konaní mali úspech v zásade rovnaký.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ do výroku, ktorým bol zvyšok
návrhu zamietnutý a do výroku o náhrade trov konania, a to z dôvodov nesprávneho skutkového a
právneho posúdenia veci, preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, návrhu
vyhovel alebo vrátil vec súdu prvého stupňa k novému prerokovaniu veci. Namietal, že vytýkané
nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné uviesť priamo v zmluve. Pokiaľ ide o celkovú
čiastku k zaplateniu, túto proste nie je možné uviesť z dôvodu, že táto závisí od budúceho čerpania
finančných prostriedkov z úverového rámca po uzavretí zmluvy a v momente uzavretia zmluvy tak výška
poskytnutého úveru nemôže byť zrejmá. Rovnako nie je možné z tohto dôvodu rozložiť splátku na splátky
úroku, splátku istiny a splátku poplatku, keďže v momente podpisu nie je zrejmá jej výška, ktorá záleží
výlučne od budúceho čerpania dlžníkom, nakoľko úverová zmluva ohľadom revolvingového úveru je
uzavretá na dobu neurčitú. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré i vyčíslil.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Dôvodom čiastočného zamietnutia návrhu navrhovateľa bola skutočnosť, že zmluva o revolvingovom
úvere neobsahuje povinné náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zák.č. 129/2010 Z.z. (ďalej len
ZoSÚ), a preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V tomto smere sa odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil (zopakoval) niektoré podstatné
skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere, na ktorý sa aplikujú ustanovenia ZoSÚ a
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11
ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne
o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba
niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.
Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z. z.. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na



zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 ZoSÚ, kde je
vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý Zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie
výšky a počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Nato, aby bol
považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ
stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v tomto ustanovení.

Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť
splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej
situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené
a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. V tomto prípade nie je
možné akceptovať odvolaciu námietku navrhovateľa, že v prípade revolvingového úveru nie je možné
takto rozložiť splátku, keďže pri uzatváraní zmluvy nie je zrejmá jej výška. Okresný súd tu správne
konštatoval, že daná špecifikácia mala byť vyjadrená aspoň pomerným spôsobom (napr. percentuálne).
Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti
na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej
časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu
zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého
uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uvedené údaje zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi, ako správne konštatoval okresný súd, neobsahuje, nemožno potom konštatovať
splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k tejto podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Preto poskytnutý úver navrhovateľom odporkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Okresný súd mal nepochybne preukázané a táto skutočnosť medzi účastníkmi ani nebola sporná, že
odporkyňa čerpala celkom sumu 967,60 Eur a uhradila navrhovateľovi sumu vo výške 420 Eur. Teda
odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi v čase podania žalobného návrhu z dôvodu bezúročnosti
a bezodplatnosti úveru sumu 547,60 Eur, v ktorej časti bolo návrhu vyhovené spolu s úrokmi z omeškania
z tejto istiny. Dôsledkom uvedeného je nedôvodnosť návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver je vecne správny rozsudok okresného súdu vo veci samej, ako aj
v časti rozhodnutia o trovách konania, keď okresný súd konštatoval v zásade rovnaký úspech oboch
účastníkov. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle  ust. § 244 ods. 1 aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila a zároveň jej vznik trov
konania z obsahu spisu nevyplýva, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.



Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/138/2015", "guid": "da29fd7e-bdf0-40f8-89e7-1ef1dd6d85b4:8af86cea-6311-4826-a277-b2453f05620f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}