Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/197/2012 z 23. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. októbra 2012, sp. zn. 3Cob/197/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7111231211.1
Krajský súd Košice | 3Cob/197/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7111231211.1 | 2012-10-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o úvere
Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP, § 14 zákona č. 655/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac866186-73a8-4f7d-8716-f3b727e97a73
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7111231211.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/197/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231211
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111231211.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu W. M. F., s.r.o., J. 5, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX
zastúpeného spoločnosťou Z. M. s.r.o., J. 5, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému U. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX M. za účasti vedľajšieho účastníka Združenie naa ochranu
občana spotrebiteľa B., X. č.XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného L.. R. U., advokátom, O..
F. č. 7, XXX XX F., o zaplatenie sumy 3.406,04 eur, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.7.2012 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie   súdu    prvého    stupňa   v   napadnutom    výroku   o trovách   konania      p o t v r d z u j e.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho
konania v sume 87,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 13.7.2012 zastavil konanie, žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil súdny poplatok za návrh v sume
197,37 eur.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že písomným podaním zo dňa  15.6.2012 žalobca
vzal späť návrh v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, na základe ktorého úkonu súd podľa 96 ods.1,
3 O.s.p. konanie zastavil. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4
a 6  zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o náhrade trov konania rozhodol podľa  § 146 ods.
1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého  žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania  podal odvolanie vedľajší účastník,
cestou svojho právneho zástupcu a navrhol napadnutý výrok zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 166,51 eur na účet jeho
právneho zástupcu a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 87,84 eur. V prípade, že sa
súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa otázok priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi.

V dôvodoch odvolania vedľajší účastník uviedol, že o trovách konania súd prvého stupňa nemal
rozhodnúť  podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ale podľa jeho názoru mal rozhodnúť podľa §



146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca. Uviedol, že môže preukázať, že v množstve súdnych sporov už iba jeho vstup do
konania spôsobil, že žalobca vzal späť žalobu. Agenda ochrany práv spotrebiteľa vyžaduje právnickú
kvalifikáciu ako aj enormné nároky na osoby, ktoré túto agendu vykonávajú a ak veritelia neriskujú ani
náhradu trov konania, tak sa im stále oplatí skúšať podávanie nedôvodných žalôb. Súd napriek výzve
nedoručil vedľajšiemu účastníkovi žalobu a prílohy, čím mu nebolo umožnené vo veci náležite právne
argumentovať. Pri nepriznaní trov konania, súd  prvého stupňa postupoval v rozpore s legislatívou EÚ
ako aj ustálenou súdnou praxou. Ak by nemajetnému Združeniu na ochranu spotrebiteľa bolo odmietnuté
právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľa
týmto združením. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, podľa ktorých trovy právneho
zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy a poukázal aj na viaceré rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici a tiež na to, že súd prvého stupňa uznesenie
doručoval  vedľajšiemu účastníkovi, a nie jeho právnemu zástupcovi.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 10.10.2012 k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol,
že vedľajší účastník - združenie na ochranu občanov - musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov
registrácie MV SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie
a podľa § 25 zák.č. 250/2007 Z.z. má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva a poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. XCob/XXX/XXXX, ktorým vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal. Ak by sa vedľajší účastník mal dať zastúpiť advokátom, potom by
združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti a uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a zbytočné. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú podľa
žalobcu účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, konaním vedľajšieho účastníka v
podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, na čo prihliadol
aj súd prvého stupňa a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka v napadnutom výroku o trovách konania  v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu.

Pokiaľ obaja účastníci konania poukazujú na rozhodnutia iných krajských súdov, odvolací súd uvádza,
že tieto nie sú pre toto konanie záväzné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 19.3.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené  podanie  L.. R.
U., advokáta, ako splnomocneného zástupcu  Združenia na ochranu občana spotrebiteľa B., X. č. XX,
XXX XX P., v ktorom oznámil, že v danej veci uvedené združenie vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2
O.s.p. ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Následne žalobca podaním zo dňa 11.6.2012 oznámil
súdu, že berie späť žalobu a navrhuje konanie zastaviť a účastníkom, vrátane vedľajšieho účastníka,
nepriznať náhradu trov konania.

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením vedľajšieho účastníka, že aj tento účastník má právo dať sa
zastúpiť advokátom a v prípade splnenia podmienok na náhradu trov konania, tak má právo na náhradu
účelných trov konania, pričom pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, má právo na odmenu za úkony
špecifikované v ustanovení § 14 vyhl.č. 655/2004 Z.z. /ďalej iba vyhláška/.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka  pred rozhodnutím súdu prvého stupňa o zastavení konania
urobil iba podanie, v ktorom oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania a žiadal o zaslanie žaloby
a jej príloh. Odvolací súd má za to, že uvedený úkon nie je úkonom vo veci samej ani ho  nemožno



považovať za prevzatie a prípravu zastúpenia, keďže je zrejmé, že vedľajší účastník so žalovaným ani
nejednal a taktiež ho nemožno považovať ani za iný úkon špecifikovaný v § 14 vyhlášky, za ktorý by
vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na odmenu za úkon.

Ak by za stavu, že žalobca vzal späť žalobu, žalovanému alebo vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy
konania, tak podľa § 146 ods. 2  prvá veta O.s.p. by im vzniklo právo na ich náhradu. V danej veci však
ani žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nevznikli, a preto nie sú splnené podmienky
na priznanie ich náhrady.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa dôvodne vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania, a preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutom  výroku o trovách konania  potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný, preto mu podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 a § 149
ods.1 O.s.p.  vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho
konania. Tieto si právny zástupca žalobcu uplatnil  titulom  polovice odmeny za 1 úkon právnej pomoci,
rež. paušál a DPH vo výške 87,83 eur /65,56 + 7,63 + 14,64/  a keďže tieto zodpovedajú nároku podľa
vyhl.č. 655/2004 Z.z., odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka tieto trovy nahradiť žalobcovi, na účet
jeho právneho zástupcu.

K návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a požiadanie Súdneho dvora EÚ o rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa otázok priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
odvolací súd uvádza, že v danom prípade toto nie je dôvodné, nakoľko odvolací súd nepopiera právo
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, v prípade, že podľa národnej právnej úpravy mu účelné
trovy konania vzniknú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.