Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/88/2018 z 25. 3. 2019 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2019, sp. zn. 3Obdo/88/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1312208608.1 Najvyšší súd | 3Obdo/88/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:1312208608.1 | 2019-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 420 CSP, § 431 CSP, § 440 CSP, § 124 ods. 1 CSP, § 438 ods. 1 CSP, § 442 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e8ec615-e073-4202-9530-008e6a1482c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1312208608.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/88/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208608
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kúdelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1312208608.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: MAX-beton, s.r.o., so sídlom Cesta na Klanec 63/
A, Bratislava, IČO: 36 751 367, zastúpeného advokátskou kanceláriou Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom
Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanému: PODLAHY RK, s.r.o., so sídlom Rybničná 40, Bratislava,
IČO: 36 417 475, zastúpeného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný
Kubín, IČO: 36 865 044, o zaplatenie 22 133,40 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 29Cb/116/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 24. mája 2018, č. k. 1Cob/220/2017-781, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie odmieta.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 24. mája
2018, č. k. 1Cob/220/2017-781 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „súd prvej
inštancie“) z 10. mája 2017, č. k. 29Cb/116/2012-688, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej
ceny za dodaný tovar a uplatnenie nárokov z vád tovaru zo strany žalovaného. Prvoradou úlohou súdu
prvej inštancie bolo v zmysle záverov odvolacieho súdu vyslovených v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení zistenie obsahu uzavretej kúpnej zmluvy, a teda či si žalovaný objednal betón s prísadou na
báze SNF. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel k záveru, že písomná objednávka žalovaného
z 2. decembra 2011 môže slúžiť ako dôkazný prostriedok preukazujúci požiadavku žalovaného na
dodanie betónu s prísadou na báze SNF, s čím sa stotožnil aj krajský súd, pričom dodal, že na tento
záver nemá vplyv ani skutočnosť, že samotná kúpna zmluva bola uzavretá až dodaním betónu. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aj dodatočné podpísanie objednávky žalobcom
predstavuje jeho súhlas s tým, čo požadoval žalovaný, t. j. dodanie betónu s plastifikátorom na báze
SNF. Krajský súd pritom zvýraznil, že žalovaný nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti pri
preberaní betónu zistiť, či žalobca dodal skutočne požadovaný betón, nakoľko z dodacích listov síce
vyplývalo, že dodal betón s plastifikátorom Pozzolith 90, avšak z tohto označenia nebolo možné zistiť
bázu použitého plastifikátora, a to či to bola báza SNF, alebo báza LS. Odvolací súd ďalej skonštatoval,
že žalobcom dodaný betón nebol priamou a výlučnou príčinou odlupovania podlahy, avšak ak by žalobca
dodal betón na požadovanej báze, nemuseli by vady na podlahe vzniknúť, a zároveň, ak by mal žalovaný
vedomosť o báze dotknutej prímesi, mohol tomu prispôsobiť technologický postup.

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dňa 17. septembra 2018 dovolanie, ktorým sa
domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania mala byť podľa dovolateľa
daná podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ C. s. p.



2.1. Podľa dovolateľa je rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivé a arbitrárne, keďže za nezmeneného
skutkového stavu a vykonaného dokazovania krajský súd diametrálne zmenil svoj právny názor na
vec a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby
zmenu svojho názoru akokoľvek odôvodnil. Preto je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné.
Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nerešpektoval závery odvolacieho súdu vyjadrené v jeho
uznesení z 22. septembra 2016, č. k. 1Cob/215/2015-569 a rozhodol rovnakým spôsobom s rovnakým
odôvodnením.
2.2. Žalobca taktiež v dovolaní nesúhlasil s vyhodnotením skutkového stavu na základe vykonaného
dokazovania, najmä pokiaľ išlo o špecifikáciu betónu v objednávke z 2. decembra 2011. Rovnako podľa
jeho názoru konajúce nesprávne vyhodnotili a posúdili skutkový stav, pokiaľ ide o vznik vád na dodanom
tovare - ktoré sa mali premietnuť do vád diela zhotovovaného žalovaným (t. j. podlaha) - a zodpovednosť
žalobcu za tieto vady, keďže z vykonaného dokazovania podľa jeho názoru vyplynulo, že použitie prísady
betónu na báze lignosulfonátu nebolo priamou príčinou vzniku vád na zhotovenej podlahe. Dodaný betón
bol vhodný na uskutočnenie diela žalovaným.
2.3. Záverom dovolateľ vytkol konajúcim súdom, že mali skúmať, či a v akom rozsahu je dodaný betón
(resp. z neho zhotovená podlaha) funkčný a aký vplyv majú prejavené vady na dielo ako celok. Taktiež
mali skúmať rozsah zodpovednosti žalobcu a žalovaného na týchto vadách, nakoľko vznik vád bol
determinovaný viacerými faktormi, a nielen prísadou betónu. Pritom skonštatoval, že súd prvej inštancie
a aj odvolací súd nesprávne posúdili aj otázku včasnosti uplatnenia práv z vád tovaru, keďže žalovaný
ako odborne zdatná osoba musel poznať prísadu použitú žalobcom, a mohol a mal vedieť, že sa jednalo
o prísadu na báze lignosulfátu.

3. Žalovaný vo vyjadrení z 26. novembra 2018 navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že zo strany súdov nižšej inštancie nedošlo k žiadnemu pochybeniu, ktoré by mohlo
zasiahnuť do práva žalobcu na spravodlivý proces. Konajúce súdy neposudzovali opodstatnenosť výšky
zľavy z ceny diela, keďže žalobca túto skutočnosť nikdy nenamietal. O porušenie práva na súdnu
ochranu podľa žalovaného nejde vtedy, ak súd vyhodnotí vykonané dôkazy inak, ako sa toho domáhala
strana sporu. Záverom žalovaný doplnil, že pokiaľ ide o tvrdenú prípustnosť dovolania podľa § 421 ods.
1 písm. a/ a písm. c/ C. s. p., žalobca sa na predmetné ustanovenia odvolával iba čisto formálne (uviedol
ich len „do počtu“), keďže nepreukázal existenciu žiadnych právnych otázok a ani žiadnu právnu otázku
v dovolaní neuviedol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech
ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia
pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť. Na
stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. Dovolací súd pri svojom rozhodovaní posudzoval prípustnosť podaného dovolania iba podľa
ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a nie aj podľa dovolateľom označených ustanovení § 421 ods. 1
písm. a/ a písm. c/ C. s. p.
5.1. Na odôvodnenie tohto záveru dovolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o dovolaní je viazaný
dovolacími dôvodmi tak, ako ich uviedla strana sporu (§ 440 C. s. p.). Dovolateľ vo svojom dovolaní
uplatnil iba dovolací dôvod podľa ustanovenia § 431 C. s. p. (ako to výslovne uviedol žalobca na strane
6 dovolania), v zmysle ktorého namietal existenciu vady zmätočnosti, ktorá mala založiť prípustnosť
podaného dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p. (nesprávne právne
posúdenie veci), ktorým možno odôvodniť dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p., žalobca v dovolaní
neuplatnil a ani vymedzenie dovolacieho dôvodu nezodpovedá zneniu § 432 ods. 2 C. s. p. Samotné „pro
forma“ uvedenie dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, alebo písm.
b/, resp. písm. c/ C. s. p. zo strany dovolateľa bez súčasného uplatnenia zodpovedajúceho dovolacieho
dôvodu a bez uvedenia zákonom vyžadovanej dovolacej argumentácie na jeho odôvodnenie (§ 432
ods. 2 C. s. p.) nie je spôsobilé vyvolať meritórny dovolací prieskum aj z hľadiska prípadnej prípustnosti
dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p.. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že aj z obsahu dovolania
(podľa § 124 ods. 1 v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p.) vyplýva, že celá dovolacia argumentácia žalobcu
smeruje k odôvodneniu vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p.

6. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie
troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný



postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu
dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6.1. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní,
ktorý je v rozpore so zákonom.
6.2. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym procesným postup znemožniť
strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné
práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách
stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany
konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok
strane doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd
akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd
odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.
6.3. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., musí intenzita zásahu do procesných
práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie sú zásadne
„výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie
ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných
súdov.
6.4. Dovolací dôvod podľa § 431 C. s. p. v podobe namietanej vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s.
p. je vymedzený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C. s. p. iba v tom prípade, ak dovolateľ v dovolaní
výslovne uvedie, akým konkrétne špecifikovaným procesným postupom, ktorý považuje dovolateľ za
nesprávny, mu odvolací súd (prípadne aj súd prvej inštancie) znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom je nevyhnutné,
aby dovolateľ špecifikoval, aké konkrétne jemu patriace procesné práva mu odvolací súd (prípadne aj
súd prvej inštancie) svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať.

7. Vo vzťahu k namietanej prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa mal podľa názoru
dovolateľa odkloniť od svojho názoru vysloveného v skoršom uznesení z 22. septembra 2016, č. k.
1Cob/215/2015- 569, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, dovolací súd
uvádza, že táto námietka nemôže obstáť. Odvolací súd považoval predchádzajúci rozsudok súdu prvej
inštancie za nepreskúmateľný (bod 39 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia) a zároveň uložil súdu
prvej inštancie doplniť dokazovanie, pokiaľ ide o obsah žalovaným objednaného tovaru, a v prípade ak
žalovaný svoje tvrdenia kvalifikovaným spôsobom nepreukáže, bude nutné vyhodnotiť žalobcom dodaný
tovar v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka (a skúmať, či žalobca dodal betón v
súlade so zákonom), a ak žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť, bude potrebné skúmať včasnosť
uplatnenia práv z vád tovaru a ich opodstatnenosť (bod 43 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia).
7.1. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania doplnil
dokazovanie v naznačenom smere, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil a z vyhodnotenia vykonaných
dôkazov prijal právne závery vedúce k zamietnutiu žaloby a s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd.
7.2. Skutočnosť, že odvolací súd (a aj súd prvej inštancie) nerozhodol podľa predstáv dovolateľa -
ktorý si závery odvolacieho súdu vyslovené v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení interpretoval
spôsobom, aký mu subjektívne vyhovoval, a nezohľadnil skutočnosti, ktoré odvolací súd uložil skúmať
súdu prvej inštancie - nie spôsobilá založiť záver o existencii ním tvrdenej vady zmätočnosti uvedenej
v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p.
7.3. Na zdôraznenie uvedeného dovolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že súčasťou práva na súdu
ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces nie je, aby súdy prebrali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), a že
právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

8. Pokiaľ žalobca namietal arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, pre vymedzenie dovolacieho
dôvodu v súlade so zákonom (viď bod 6.4. vyššie) nepostačuje všeobecné tvrdenie dovolateľa o
arbitrárnosti (prípadne nepreskúmateľnosti) napadnutého rozhodnutia. Žalobca v dovolaní neuviedol,
realizáciu akých konkrétnych procesných práv mal odvolací súd nedostatočným odôvodnením
rozhodnutia znemožniť žalovanému v takej miere, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dovolací dôvod v tejto časti nie je vymedzený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C. s. p. a
predmetnú námietku tak nemožno podrobiť dovolaciemu prieskumu.



9. Obsah dovolacích námietok žalobcu tvoril najmä jeho nesúhlas s nesprávnym vyhodnotením
skutkového stavu a s rozsahom vykonaného dokazovania.
9.1. Dovolací súd konštatuje, že prípadné nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu, alebo nesprávne
prijaté skutkové závery zo strany konajúcich súdov, nie je možné podrobiť dovolaciemu prieskumu.
V tejto súvislosti opätovne pripomína (rovnako aj 3Obdo/52/2017, 3Obdo/40/2017, 3Obdo/17/2018 a
3Obdo/18/2018), že nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho
dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a
odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442
C. s. p. („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani
prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Táto dovolacia námietka tak nemôže predstavovať namietanú
vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p.

10. V dovolaní žalobca pri vymedzení uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 431 C. s. p. všeobecným
spôsobom uviedol, že súdy sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v dovolaní
okrem uvedeného tvrdenia nepredložil žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť
správnosť záverov súdov nižšej inštancie.
10.1. Nesprávne právne posúdenie ako dovolací dôvod upravený v ustanovení § 432 C. s. p. (ktorý
však žalobca vo svojom dovolaní neuplatnil - k tomu viď bod 5.1. vyššie) predstavuje relevantný spôsob
vymedzenia dovolania prípustného podľa § 421 C. s. p., nesprávnym právnym posúdením veci však
nemožno odôvodniť dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. Nesprávne právne posúdenie nezakladá
vadu zmätočnosti (viď R 24/2017). Preto dovolací súd konštatuje, že ani v tejto časti dovolací dôvod
odôvodnený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C. s. p., a z tohto dôvodu nie je možné predmetnú
dovolaciu námietku podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď bod 7 vyššie) dovolací súd konštatuje, že v časti, v ktorej
bol dovolateľom tvrdený dovolací dôvod vymedzený podľa § 431 ods. 2 C. s. p., nebolo konanie na
odvolacom súde postihnuté vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. Najvyšší
súd preto dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.