{"guid": "37a241b3-c0f6-40d0-a7a5-0f590ff3ca0a:fb6332e3-ecfd-4580-a4df-d1031d9867dd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5018200102.1", "spisova_znacka": "30S/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/30/2018 z 3. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 3. septembra 2018, sp. zn. 30S/30/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5018200102.1", "identifikacne_cislo": "5018200102", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2018-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb6332e3-ecfd-4580-a4df-d1031d9867dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200102.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200102.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200102
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200102.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
Ing. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX/XXX, Y., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1727/49, Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. k. 100147951/2018 zo dňa 16.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo:
102226754/2017 zo dňa 23.10.2017 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov (Daňový poriadok) určil daňovému subjektu Ing. H. N. rozdiel v sume nadmerného odpočtu
3 590 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. Zároveň mu znížil nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie október 2016 zo sumy 4 159,97 € na 569,97 €. V odôvodnení uviedol,
že vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2016. Na základe jej
výsledkov mu znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie o sumu 3 590 € a to tým, že mu
neuznal faktúru č. 16VF00138 zo dňa 31.10.2016, dátum dodania 31.10.2016 na sumu bez DPH 17 950
€, DPH 3 590 €. Jedná sa o faktúru od dodávateľa Transport company, s.r.o., Karpatské námestie 10A,
Bratislava. Správca dane zisťoval dodanie tovaru podľa tejto faktúry od dodávateľa Transport company,
s.r.o.. Ten na výzvu na vydanie dokladov neodpovedal, písomnosť sa vrátila s poznámkou „adresát
je neznámy“. Z údajov od D. zistil, že majiteľom účtu spoločnosti Transport company, s.r.o. je majiteľ
C. Q. a disponent M. H.. Ďalej zo spisovej zložky daňového subjektu ELEKTRO SAHUL, s.r.o. zistil,
že dňa 02.06.2017 bolo Petrovi Fabiánovi, konateľovi spoločnosti Transport company, s.r.o. zaslané
predvolanie na výsluch svedka, ktoré sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Zamestnanci správcu
dane zistili z predošlých miestnych zisťovaní, že na adrese sídla spoločnosti Karpatské námestie 10A,
Bratislava sa nachádza firma ALL4Web s.r.o., ktorá poskytuje sídla spoločnostiam a informuje ich o
zaslanej pošte. Na vchode je nalepený zoznam asi 180 firiem, medzi ktorými sa však nenachádza
Transport company, s.r.o.. Ďalej bolo zistené, že táto spoločnosť od 01.06.2016 už nie je zákazníkom
ALL4Web s.r.o. a služba mu nie je poskytovaná. Tento daňový subjekt bol registrovaný na DPH od
15.08.2009, avšak v rokoch 2014, 2015 a 2016 podával nulové daňové priznania. Od novembra 2016
nebolo podané žiadne daňové priznanie. Správca dane preskúmal uskutočnenie zdaniteľného plnenia
nielen z formálnej stránky, ale preveril aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.       Na základe
vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 20.07.2017 vykonal správca dane vo vyrubovacom
konaní miestne zisťovanie na adrese H. XXX, o čom spísal Zápisnicu zo dňa 21.08.2017. Bolo zistené,



že pracovný stroj TATRA 815 sa nachádzal         na adrese. Boli vymenené nárazník, čelné sklo,
piestnica v ramene, rameno, redukčná prevodovka, gumy, tiahlo, čerpadlo, trysky, elektroinštalácia,
kladka a ostatné diely podľa objednávky. Daňový subjekt sa vyjadril, že diely boli nové. Správca dane
nespochybnil dodanie tovaru alebo služby, ale nebolo preukázané, kto v skutočnosti tento tovar alebo
službu dodal. Samotné vystavenie faktúry ešte nezakladá právo si daň z nej odpočítať, samotná faktúra,
ktorá bola zo strany jej vystaviteľa vyhotovená pre prijímateľa, nie je dôkazom toho, že zdaniteľné plnenie
- dodanie tovaru, resp. služby, ktoré je na faktúre uvedené, sa uskutočnilo a vznikla daňová povinnosť
s poukazom na § 49 ods. 1 zákona           č. 222/2004 Z.z. (ďalej zákon o DPH), ako aj § 51 ods.
1 písm. a) citovaného zákona. Poukázal na to, že jednou zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého
obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti, z čoho plynie očakávanie,
že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými
spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikanie.

2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím
č. k. 100147951/2018 zo dňa 16.01.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa zistenia správcu
dane odvolávajúci za zdaňovacie obdobie 10/2016 odpočítal daň z pridanej hodnoty aj z došlej faktúry
zo dňa 10.10.2016 s dátumom dodania 31.10.2016 a dátumom splatnosti 31.10.2016 od daňového
subjektu Transport company, s.r.o., Bratislava za nadstavec ramena - krakorec AD20 (1 ks), tretie
výsuvné rameno AD 20 (1 ks), pietnica vysúvania ramien - dlhá v ramene AD 20 (1 ks), kladka lana AD
20 (3 ks). Daň z pridanej hodnoty z tejto faktúry bola 3 590 €. Ku faktúre odvolávajúci priložil správcovi
dane objednávku č. 20160007 zo dňa 10.10.2016 a dodací list č. 16VF00138 zo dňa 10.10.2016.
Odvolávajúci v rámci ústneho pojednávania zo dňa 10.02.2017 uviedol, že za ním do H. prišiel pracovník
spoločnosti Transport company, s.r.o., od ktorého si objednal tovar. Meno nevie. Telefonický kontakt
nemá. Náhradné diely mu boli dovezené spoločnosťou Transport company, s.r.o.. Doklady (faktúra,
dodací list) mu boli odovzdané pri odovzdávaní náhradných dielov. S dodávateľom sa správcovi dane
nepodarilo skontaktovať, pretože na zásielkach bolo uvedené „adresát neznámy“. Ďalej poukázal na
zistenia správcu dane zo spisovej zložky daňového subjektu ELEKTRO SAHUL, s.r.o., z ktorých vyplýva,
že na uvedenej adrese v Bratislave v rozhodnom zdaňovacom období dodávateľ nemal aktuálne
registrované sídlo. Ďalej poukázal na zistenie správcu dane, že dodávateľ bol registrovaný     na DPH
od roku 2009, avšak v roku 2014, 2015 a 2016 podával nulové daňové priznania a od novembra 2016
nepodal žiadne daňové priznanie. Odvolací orgán vyhodnotil, že dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt,
sú nepostačujúce na to, aby mu bolo uznané právo                  na odpočítanie DPH. Daňový
subjekt predložil faktúru, objednávku a dodací list. Na faktúre je uvedený dátum zdaniteľného plnenia
31.10.2016, pričom faktúra bola vystavená už 10.10.2016, t. j. v čase, keď dátum zdaniteľného plnenia
ešte nebol známy. Odvolávajúci  si mal objednávkou z 10.10.2016 objednať tovar od Transport company,
s.r.o.. Ako dodacia adresa je uvedené Karpatské námestie 10A, Bratislava. Podľa zistenia správcu dane
na tejto adrese spoločnosť Transport company, s.r.o. mala iba virtuálne sídlo a nie skladové priestory. Od
01.06.2016 však už nie je zákazníkom firmy ALL4Web s.r.o., ktorá povoľuje spoločnostiam zriadiť sídlo
na tejto adrese a uvedenej spoločnosti preto nebolo možné od 01.06.2016 doručiť na uvedenú adresu
ani poštové zásielky. V administratívnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, že odvolávajúci doručil
objednávku z 10.10.2016 dodávateľovi, taktiež ani dôkaz o preprave fakturovaných náhradných dielov
od spoločnosti Transport company, s.r.o. k odvolávajúcemu. Ďalej poukázal na to, že daňový subjekt
nevedel bližšie identifikovať pracovníka spoločnosti Transport company, s.r.o., ktorý mal za ním sám
prísť a u ktorého si mal objednať tovar. Nedisponoval ani žiadnym telefonickým kontaktom           na
neho a ani na spoločnosť Transport company, s.r.o.. Pritom sa nejednalo o jednorazový obchod s touto
spoločnosťou, ale mal od nej nakúpiť tovar v septembri, októbri aj v novembri 2016. Nakúpené diely
od dodávateľa mali byť nové. Nepreukázalo sa však, že by dodávateľ sa zaoberal predajom nových
náhradných dielov na uvedený typ vozidla. Dodávateľ nepriznal DPH z predmetného fakturovaného
plnenia. Za január až november 2016 podal nulové daňové priznanie k DPH. Posledné daňové priznanie
k dani z príjmov právnickej osoby podal za rok 2015. Od decembra 2016 nepodával žiadne daňové
priznania k DPH. Za rok 2015 vykázal tržby vo výške 0 €. Posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane
zo závislej činnosti podal za rok 2014. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že dodávateľ od roku
2015 nezamestnával žiadnych zamestnancov a nevykazoval žiadnu ekonomickú aktivitu. Uvedený stav
pokračoval aj v roku 2016. Informáciu o ekonomickej aktivite dodávateľa mohol odvolávajúci sa zistiť z
registra účtovných závierok. Podľa zverejnenej účtovnej závierky za rok 2015 nevykazovala uvedená
spoločnosť žiadne tržby a ani náklady. Odvolávajúci nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že
fakturované zdaniteľné plnenie uvedené   na predmetnej faktúre od dodávateľa bolo touto spoločnosťou
aj reálne dodané. Skutočnosť, že bolo preukázané, že na vozidle TATRA 815 došlo k určitým opravám,



nedokazuje, že dodávateľom náhradných dielov bola práve spoločnosť Transport company, s.r.o.. K
námietke ohľadom dôkazného bremena uviedol, že je prioritne na daňovom subjekte, aby preukázal
podmienky na odpočítanie DPH. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane v danom prípade preveroval
predmetný zdaniteľný obchod u odvolávajúceho, ktorý mu predložil faktúru, objednávku, dodací list a
doklad o úhrade. Samotná existencia týchto dokladov však ešte nie je dôkazom toho, že odvolávajúci
bol oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH z predmetnej faktúry, pretože pri uplatnení práva na
odpočítanie musí nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t.j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných
zdaniteľných obchodov, v danom prípade k dodaniu plnenia dodávateľom Transport company, s.r.o..
Následne správca dane preveroval tento obchod u dodávateľa uvedeného na faktúre. Ak správca
dane spochybnil deklarované zdaniteľné obchody, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť
odstránil - vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok. To, že odvolávajúci nevyvrátil pochybnosti správcu
dane a nepredložil vierohodné relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť
neuplatneného nároku, znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie
skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. V čase vystavenia objednávky odvolávajúcim, t. j.
10.10.2016, sa spoločnosť Transport company, s.r.o. v adrese sídla nenachádzala a na uvedenej adrese
ani nepreberala žiadnu poštu. Od júna 2016 bola jediným konateľom spoločnosti zahraničná fyzická
osoba. Dodávateľ od roku 2015 nezamestnával žiadnych zamestnancov a nebol ekonomicky aktívny.
Odvolávajúcemu preto museli byť zrejmé riziká, ktoré mu z obchodovania s takouto spoločnosťou
môžu vyplynúť. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 uviedol, že nie je možné tento
rozsudok použiť, pretože v tomto rozsudku boli spochybnené reálne plnenia dodávateľa s ohľadom
na preverenie jeho subdodávateľov. V prípade odvolávajúceho však nebolo možné preveriť nielen
subdodávateľov, ale aj priameho dodávateľa. Nie je možné použiť ani rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžf/10/2012, v ktorom nebola preukázaná preprava tovaru, a taktiež dôvodom zrušenia bola
skutočnosť, že správca dane pričítal daňovému subjektu v jeho neprospech, že nezabezpečil účasť
svedka. V prípade odvolávajúceho sa však nejednalo iba o nepreukázanie dopravy, ale o nepreukázanie
celého radu skutočností vo vzťahu k predmetnému obchodu. V rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžfk/2/2017
bola iná skutková situácia, keď dodávateľské, resp. subdodávateľské spoločnosti vykazovali tržby,
dosahovali zisk a mali zamestnancov, čo nebolo preukázané v danom prípade. Tu dodávateľ od roku
2015 nevykazoval žiadnu podnikateľskú aktivitu, nemal zamestnancov ani žiadne tržby. Nie je možné
aplikovať ani rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11, pretože nebola splnená prvá podmienka uvedená v
týchto rozsudkoch, a to, že plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet, sa uskutočňovalo tak, ako to vyplýva
z príslušnej faktúry. V danom prípade totiž nebolo preukázané, že by dodávateľ uvedený na faktúre toto
plnenie reálne dodal.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body
uviedol: Dôkazom preukazujúcim, že došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou Transport company, s.r.o.,
je skutočnosť, že spoločnosť o dodaní tovaru vyhotovila faktúru s rozpisom fakturovaných položiek,
dodacie listy a že existujú doklady o úhrade dohodnutej ceny, čo možno považovať za bežnú prax v
podnikaní. Ďalej to preukazuje skutočnosť, že na stroji boli vymenené nárazník, čelné sklo, piestnica v
ramene, rameno, redukčná prevodovka, gumy, tiahlo, čerpadlo, trysky, elektroinštalácia a ostatné diely
podľa objednávky. Ďalej dôkazom je i to, že kúpna cena bola uhradená dodávateľovi, ako aj to, že tovar
bol namontovaný na pracovný stroj TATRA evidenčné číslo NO060BV. Z toho jednoznačne vyplýva,
že tento tovar musel byť žalobcovi dodaný. Tieto súčiastky sú potrebné                    na prevádzku
pracovného stroja a boli dodané v obvyklej cene dodávateľom uvedeným         na faktúre. Ďalšou
námietkou bolo, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádza
dôkaz o tom, že žalobca doručil objednávku zo dňa 01.10.2016 (správne malo byť uvedené 10.10.2016)
spoločnosti Transport company, s.r.o. a ani dôkaz o prepravu tovaru od tejto spoločnosti žalovanému
(správne malo byť uvedené žalobcovi). Podľa žalobcu za ním do Bobrova prišiel pracovník spoločnosti
Transport company, s.r.o., od ktorého si objednal tovar a z tohto dôvodu ani nemôže existovať doklad
o doručení objednávky dodávateľovi. Čo sa týka dokladu o preprave a dodaní tovaru dodávateľom,
bol predložený dodací list dodávateľa, ktorý je potvrdený žalobcom, a ktorý obsahuje popis dodaného
tovaru. Ďalej namietal, že pokiaľ žalovaný mal pochybnosti o dodaní tovaru, ktoré boli výlučne sa strane
dodávateľa Transport company, s.r.o., a tieto pripísal v neprospech žalobcu, ktorý týmto spôsobom
nemal uniesť dôkazné bremeno, je to nesprávny postup. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné
bremeno žalobcu a ani nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Žalobca nemá možnosť
zabezpečiť vedenie príslušnej evidencie u svojich dodávateľov ani zabezpečiť, aby títo dodávatelia
požadované doklady správcovi dane predložili a už vonkoncom nie zabezpečiť, aby dodávatelia odviedli



zo svojich zdaniteľných obchodov DPH. Nebolo však preukázané, že by dodávateľ nezaevidoval
uvedenú faktúru do svojho účtovníctva. Navyše žalobca pred podaním objednávky na dodanie tovaru
preveroval, či spoločnosť Transport company, s.r.o. má v predmete podnikania kúpu tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti (maloobchod a veľkoobchod)
a či je spoločnosť platcom DPH. Uvedené skutočnosti zistil z verejne dostupných zdrojov. V tejto
súvislosti zdôraznil, že nemôže zodpovedať za neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti iného subjektu.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že ak správca dane má
pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie subdodávateľov kontrolovaného subjektu, na
ktorú skutočnosť kontrolovaný subjekt ako daňový subjekt nemá vplyv, nemožno tieto pochybnosti
pričítať kontrolovanému subjektu pre nesplnenie si svojej dôkaznej povinnosti. Ďalej poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, ako aj rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11, ktoré
sú priamo aplikovateľné aj v danej veci, pretože žalobca predložil správcovi dane všetky zákonom
ustanovené doklady. Podľa tohto rozhodnutia správca dane nemôže preniesť dôkazné bremeno zo
subdodávateľov na žalobcu. Tento nemôže niesť zodpovednosť za nepredloženie dokladov správcovi
dane týmito subdodávateľmi. Argumenty, ktoré uvádzal správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia,
sú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Na záver poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 5Sžfk/2/2017 zo dňa 18.09.2017 a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.05.2018. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu
trov nepriznať.

5. Žalobca k vyjadreniu repliku nepodal.

6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario
v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto
žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

8. Zo správneho spisu správny súd zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry
od dodávateľa Transport company, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, ktorá bola
vystavená dňa 10.10.2016 s dátumom dodania 31.10.2016 a dátumom splatnosti 31.10.2016 za dodanie
tovaru: nadstavec ramena - krakorec AD 20 1 ks, tretie výsuvné rameno AD 20 1 ks, piestnica vysúvania
ramien - dlhá v ramene AD 20 1 ks a kladka lana AD 20 3 ks. Ďalej bolo zistené, že dodávateľ nemá sídlo
na vyššie uvedenej adrese uvedenej vo faktúre ako jeho sídlo a v objednávke ako dodacia adresa už od
01.06.2016. Ďalej bolo zistené, že za január až november 2016 podal dodávateľ nulové daňové priznanie
k DPH a od decembra 2016 nepodal žiadne daňové priznanie k DPH, posledné daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby podal v roku 2015, kedy vykázal tržby vo výške 0 € a posledné ročné hlásenie
o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti podal za rok 2014. Podľa zverejnenej účtovnej závierky za rok
2015 nevykázal v tomto roku žiadne tržby ani náklady. Podľa vyjadrenia žalobcu tovar si mal objednať u
pracovníka dodávateľa, ktorý mal za ním prísť do H., kde sa stroje nachádzali. Nevedel ho však bližšie
identifikovať ani nedisponoval žiadnym telefonickým kontaktom na neho. Nejednalo sa o jednorazový
obchod s uvedenou spoločnosťou, ale tovar mala táto spoločnosť dodať žalobcovi v septembri, októbri
aj v novembri 2016.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP  správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.10.2016 (kontrolované zdaňovacie
obdobie) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej



obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru               od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 29.01.2018 (právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,    a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada        na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku  pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku  daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

10. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v konkrétnom prípade dodanie tovaru
na základe spornej faktúry nebolo preukázané dodávateľom uvedeným na tejto faktúre. Žalobcovi
svedčala dôkazná povinnosť na preukázanie, že k uskutočneniu dodania jednotlivých náhradných dielov
na motorové vozidlo TATRA 815 podľa tejto faktúry došlo v čase deklarovanom žalobcom zo strany ním
uvedeného dodávateľa, ktorý bol v postavení zdaniteľnej osoby. Žalobca za účelom splnenia si svojho
dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku predložil správcovi dane faktúru zo dňa
10.10.2016, dodací list     zo dňa 10.10.2016, objednávku zo dňa 10.10.2016 a doklad o úhrade. Správca
dane              na základe týchto dôkazov potom preveroval reálnosť dodania tovaru predmetným
dodávateľom. Týmto zisťovaním správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o reálnom dodaní
uvedeného tovaru práve dodávateľom uvedeným na faktúre, a to z dôvodov uvedených v napadnutom
rozhodnutí. Za tejto situácie potom správne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy len ako formálne,
bez výpovednej hodnoty, keďže existujú odôvodnené pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru týmto
dodávateľom. Keďže v danom prípade bola preukázateľne spochybnená vierohodnosť, pravdivosť a
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom (dodávateľská faktúra, dôkaz o zaplatení tejto
faktúry, dodací list a objednávka),  bolo potrebné konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú



povinnosť (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či
predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov, ktoré
spochybnil správca dane.

11. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky, napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/2009
zo dňa 16. decembra 2009, podľa ktorého naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania
v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo
predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
Pokiaľ teda správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov
predložených daňovým subjektom, je potom len opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti toto spochybnenie správcu dane. Správny súd k tomu uvádza, že
v danom prípade sa však tak nestalo a žalobca žiadne ďalšie dôkazy správcovi dane ani žalovanému
nepredložil ani nenavrhol ich vykonanie. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že samotná
objednávka a faktúra sú iba nepriamymi dôkazmi a samé o sebe nie sú spôsobilé preukázať reálne
dodanie služieb, avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných
potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si
uplatnil nárok na odpočet dane (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/35/2013 zo dňa 01.
apríla 2014).

12. Čo sa týka vyhodnotenia konkrétnych žalobných bodov, súd uvádza nasledovné: Čo sa týka
námietky, že dodanie tovaru bolo preukázané predložením faktúry, dodacieho listu a dokladu o úhrade
dohodnutej ceny, súd poukazuje na odôvodnenie vyššie v tomto rozsudku. Samotné tieto listinné
dôkazy nepreukazujú bez ďalšieho, že k reálnemu dodaniu skutočne došlo, a to najmä v prípade, keď
ostatné skutkové okolnosti daného prípadu toto dodanie spochybňujú. V danom prípade k spochybneniu
reálneho dodania tovaru napriek existencii týchto formálnych dôkazov došlo; bolo totiž preukázané
správcom dane, že dodávateľ uvedený na faktúre od 01.06.2016, teda v čase zdaniteľného plnenia
deklarovaného na faktúre, reálne nemal sídlo na adrese, ktorá bola na faktúre uvedená a nemal ani
faktické iné sídlo na území Slovenskej republiky. Jeho jediným konateľom bol štátny príslušník cudzieho
štátu (Českej republiky), ktorého pobyt je neznámy. Zároveň bolo nesporne preukázané, že od roku
2015 dodávateľ nevykazoval žiadnu ekonomickú činnosť, nemal žiadne tržby ani náklady a od roku
2014 nezamestnával žiadnych zamestnancov. Nie je teda reálne možné, aby v roku 2016 dodal pre
daňový subjekt nové náhradné diely, tak ako je to deklarované na faktúre. Skutočnosť, že dodávateľ
v roku 2016 nevykonával žiadnu obchodnú činnosť, nebola zo strany žalobcu nijako spochybnená. Aj
samotné uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako to vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní
dňa 10.02.2017 opísal žalobca, svedčí o nevierohodnosti listinných dôkazov majúcich svedčiť o tomto
obchode. Pokiaľ žalobca uskutočňoval zdaniteľné obchody s dodávateľom vo výške, ako je uvedená
v tejto faktúre (21 540,- Eur s DPH), a potom aj ďalšie obchody v zdaňovacích obdobiach september
a november 2016, potom je nepochopiteľné, že nevie identifikovať osobu, ktorá s ním tieto obchody
uzatvárala a nemá na ňu ani telefonický kontakt. Žalobca teda obchodoval s treťou osobou, ktorú si
vôbec nepreveril, nepoznal jej základné údaje totožnosti, nemal dôkaz, že táto osoba je vôbec oprávnená
konať za dodávateľa, preto nemohol ani nadobudnúť subjektívne presvedčenie, že konal s dodávateľom.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napríklad na
rozsudok sp. zn. 3Sžf/26/2016. Najvyšší súd v tejto súvislosti viackrát poukázal nielen na základnú
zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že
súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.
Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom
prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka
právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom
sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. V danom prípade sa
žalobca týmito zásadami zjavne neriadil, keď mu evidentne chýbali základné vedomosti o osobe, s ktorou
obchodoval.

13. Žalobca odôvodňoval dodanie tovaru aj tým, že bolo preukázané miestnym zisťovaním, že na stroji
TATRA 815 boli vymenené nárazník, čelné sklo, piestnica v ramene, rameno, redukčná prevodovka,
gumy, tiahlo, čerpadlo, trysky, elektroinštalácia a ostatné diely podľa objednávky. Súd k tomu uvádza, že



podľa objednávky zo dňa 10.10.2016, dodacieho listu a spornej faktúry mali byť dodané len nadstavec
ramena - krakorec, tretie výsuvné rameno, pietnica (tento výraz vo faktúre a dodacom liste je neurčitý,
v objednávke je uvedené piestnica) vysúvania ramien dlhá v ramene AD 20 a 3 ks kladky lana.
Naopak, podľa miestneho zisťovania bolo na stroji vymenených viacero ďalších náhradných dielov, napr.
nárazník, čelné sklo, gumy, tiahlo, čerpadlo, trysky, elektroinštalácia, atď.. Z tohto dôkazu teda absolútne
nie je zrejmé, že by náhradné diely podľa faktúry boli zapracované do stroja TATRA 815. Pokiaľ aj
niektoré časti stroja boli vymenené za náhradné diely, ktoré korešpondujú s predmetom faktúry, uvedené
nie je dôkazom o tom, že by dodávateľ konkrétne tieto náhradné diely dodal a žalobca ich inštaloval
na predmetné vozidlo. Teda inak povedané, ak bolo vozidlo rekonštruované v takom rozsahu, ako bolo
zistené miestnym zisťovaním, uvedené nie je dôkazom o tom, že by určité časti tejto opravy vozidla
boli vymenené z náhradných dielov dodaných práve predmetnou faktúrou. Neobstojí tvrdenie žalobcu
uvedené v žalobe, že pokiaľ bola kúpna cena tovaru uhradená a tovar bol namontovaný na pracovnom
stroji TATRA, z toho vyplýva, že tento tovar musel byť žalobcovi dodaný. Naopak, pokiaľ sa preukázalo,
že v roku 2016 dodávateľ nevykazoval žiadnu ekonomickú činnosť a nemal žiadnych zamestnancov,
potom tá skutočnosť, že určité náhradné diely boli namontované na stroji TATRA 815, preukazuje to,
že náhradné diely (vo väčšom rozsahu, ako to vyplýva zo spornej faktúry) boli niekým dodané, ale
nepreukazuje to, že náhradné diely v rozsahu uvedenom na faktúre dodal práve dodávateľ, aj keď by
mu kúpna cena bola vyplatená. Rovnako túto skutočnosť nepotvrdzuje ani to, že tieto náhradné diely
boli potrebné na prevádzku pracovného stroja a že boli dodané v obvyklej cene.

14. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého v situácii, ak nie je
sporné, že tovar alebo služba bola dodaná, ale správca dane preukázateľne spochybnil dodanie tovaru
alebo služby dodávateľom uvedeným na faktúre, tento nemá dôkazné bremeno na preukazovanie, kto
konkrétne dodal tovar alebo službu. Podľa  rozsudku NS SR č.k. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011)
„preukazovanie tejto skutočnosti netvorí súčasť jeho dôkazné bremena. Úlohou správcu dane pri
posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny
podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti
prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o
tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“

15. Ďalšou námietkou bolo, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že v spise sa nenachádza
dôkaz o tom, že žalobca doručil objednávku dodávateľovi a ani dôkaz o preprave tovaru od dodávateľa
žalobcovi. Žalobca pritom poukazuje na skutkové okolnosti dohodnutia si tohto konkrétneho obchodného
prípadu medzi ním a dodávateľom, keď pracovník dodávateľa mal prísť za ním do H. a on si mal objednať
tovar. Avšak, ako bolo vyššie uvedené, práve tieto skutkové okolnosti sú dôkazom o nevierohodnosti
celého obchodného prípadu, keď bolo preukázané, že dodávateľ v roku 2016 nemal žiadnych
pracovníkov (preto žiadny pracovník dodávateľa nemohol žalobcu navštíviť) a zároveň samotný žalobca
nevedel tohto pracovníka nijakým spôsobom identifikovať. V tejto súvislosti je tiež pozoruhodné, že
pracovník dodávateľa sa mal dostavovať k žalobcovi viac krát, keďže z úradnej činnosti je súdu známe
(spis sp. zn. 30S/29/2018), že takýmto istým spôsobom si mal žalobca objednať aj náhradné diely
na TEREX 860.  Okrem toho je potrebné konštatovať, že žalobca na pojednávaní dňa 10.02.2017
neuviedol, že by v ten deň, keď mu mal prísť pracovník ponúknuť tovar, on vypracoval objednávku
a že v ten istý deň mu vypracovanú objednávku aj krátkou cestou doručil, a preto nebolo potrebné
doručovať objednávku poštou. Je tiež neštandardné, že objednávka bola vypracovaná 10.10.2016 a
v rovnaký deň bola vypracovaná aj faktúra a dodací list. Pokiaľ teda žalobca si objednal tovar priamo
od pracovníka, ktorý za ním prišiel, a ktorému odovzdal objednávku, potom dňa 10.10.2016, t. j. v
ten istý deň, musela byť dodávateľom vystavená aj faktúra a rovnako aj dodací list. Žalobca tiež
namietal vyhodnotenie chýbajúceho dokladu o preprave tovaru dodávateľom žalobcovi ako nesprávne,
keď podľa neho uvedené je preukázané dodacím listom spoločnosti Transport company, s.r.o., ktorý
je potvrdený žalobcom. Správny súd konštatuje, že hoci dodací list bol vystavený dňa 10.10.2016, k
samotnému dodaniu tovaru podľa faktúry malo dôjsť až 31.10.2016. Na dodacom liste však nefiguruje
dátum skutočného dodania tovaru potvrdený odberateľom, len pri kolónke „Prevzal“ je nečitateľný podpis
a nečitateľný dátum bez pečiatky. Dodací list ďalej neobsahuje žiadne údaje o doprave, napríklad osobný
odber alebo doprava zabezpečená dodávateľom. Tento dôkaz tak nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu na
pojednávaní dňa 10.02.2017, že tovar mu priviezol dodávateľ na dodávke. Dodací list teda nepreukazuje
samotné dodanie tovaru dodávateľom ani prepravu tovaru konkrétnym spôsobom (dopravnou alebo inou
spoločnosťou alebo samotným žalobcom). Tieto námietky žalobcu sú v plnom rozsahu nedôvodné.



16. V ďalšej námietke žalobca spochybňuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na daňový
subjekt, keď uvádza, že žalobca nemôže zodpovedať za neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti iného
subjektu. K tejto námietke sa správny súd už vyjadril v odôvodnení vyššie. V celom daňovom konaní
ani v súdnom preskúmavacom konaní nie je sporné, že tovar - náhradné diely na vozidlo TATRA 815
bol dodaný, sporným ostalo, či tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Odpoveď na uvedenú otázku
je relevantná z toho dôvodu, že len tomu, kto dodal tovar, mohla vzniknúť daňová povinnosť podľa §
19 zákona o DPH a následne žalobcovi právo odpočítať daň z tovaru podľa § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) zákona o DPH. Bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní preukázať s poukazom na § 24 ods.
1 Daňového poriadku, že sporná faktúra od dodávateľa Transport company, s.r.o. bola vystavená na
základe dodania tovarov reálne poskytnutých touto spoločnosťou. Správne správca dane preskúmal
uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného
stavu so stavom formálnym. Keďže správca dane relevantne spochybnil dôkazy predložené daňovým
subjektom na preukázanie odpočítania dane listinného charakteru, prenieslo sa dôkazné bremeno opäť
na daňový subjekt, ktorý bol povinný predložiť nové dôkazy (protidôkazy) na potvrdenie jeho pôvodných
dôkazov, t. j. faktúry, objednávky, dodacieho listu a dokladu o zaplatení. Ďalšie dôkazy však už daňový
subjekt nepredložil, pritom bolo v jeho možnostiach takéto dôkazy predložiť, pokiaľ by dodržiaval zásady
opatrnosti v obchodnom styku a napríklad by zistil, s kým obchodný kontrakt uzavrel, teda kto je
osoba, ktorá ho navštívila v H. a u ktorej tovar objednal. Potom by mohol prípadne navrhnúť vykonanie
dokazovania výsluchom tejto osoby, atď.. Uvedené sa však nestalo, žalobca sa dostal do dôkaznej
núdze, neuniesol dôkazné bremeno, a preto nemohol byť úspešný ani v uplatnení nároku na odpočet
DPH. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s
dôkaznou povinnosťou platiteľa dane, preto bolo v jeho záujme zhromaždiť dostatok dôkazov na to,
aby toto právo mu bolo priznané. Správca dane a žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo aj vo
vzájomnej súvislosti, a keďže žalobca nepredložil žiadny dôkaz okrem listinných dôkazov predložených
na začiatku pri uplatnení nároku na odpočet DPH, potom správne mu neuznali tento nárok z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena.

17. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, rozhodnutie žalovaného nie je
v rozpore s výkladovými princípmi vyplývajúcimi z tohto rozsudku. Podľa neho daňový subjekt vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu
faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a
jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. V danom prípade v
prvom kroku žalobca predložil faktúru s opisom druhu tovarov od určitého dodávateľa a disponoval aj
existenciou materiálneho plnenia. Preto v druhom kroku sa presunulo dôkazné bremeno         na správcu
dane v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR. V danom prípade však správca
dane úspešne spochybnil plnenia od konkrétneho dodávateľa uvedeného            na faktúre, a preto
dôkazné bremeno sa opäť presunulo na daňový subjekt v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS
401/2009. Žalobca teda preukázal, že by dodanie tovaru zodpovedalo dodaniu tovaru deklarovaného
na dodávateľskej faktúre spoločnosti Transport company, s.r.o., teda nezodpovedalo daňovej transakcii,
ku ktorej bolo uplatnené právo na odpočítanie dane.

18. Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, daný rozsudok nie je možné v
predmetnej veci použiť, pretože k zrušeniu správneho rozhodnutia došlo z dôvodu, že daňový subjekt
navrhol v priebehu správneho konania vykonať dôkazy na preukázanie reálnosti zdaniteľného obchodu,
ktoré nemal možnosť sám zadovážiť, a tento návrh nebol správnymi orgánmi akceptovaný. V danom
prípade však žiadny takýto návrh na vykonanie dokazovania žalobca nepredložil.

19. Ani žalobcom citovaný rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžfk/2/2017 nie je možné v danom prípade
použiť pre rozdielne skutkové okolnosti. V tam uvedenom prípade dodávateľ, resp. subdodávateľ,
vykazoval tržby, dosahoval zisk a mal aj zamestnancov v rozhodnom zdaňovacom období. V danom
prípade však dodávateľ žalobcu tieto parametre nespĺňal, v rozhodnom zdaňovacom období ani predtým
už nevykazoval žiadnu reálnu obchodnú činnosť, nemal žiadnych zamestnancov, bol ekonomicky
neaktívny.

20. K rozsudkom ESD C-80/2011 a C-142/2011 možno uviesť, že sa týkajú podvodného konania
dodávateľa a podmienok, za ktorých je možné uznať odpočítanie DPH aj v tomto prípade. Základnou



podmienkou je, že sa uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet, uskutočnilo tak, ako to vyplýva z
príslušnej faktúry. V danom prípade však práve táto podmienka splnená nebola, lebo nebolo preukázané,
že by došlo k plneniu dodávateľa uvedeného na tejto faktúre.

21. Správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky žalobcu ako plne nedôvodné, preto žalobu podľa
§ 190 SSP zamietol.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý
nebol v konaní úspešný, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu
trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "37a241b3-c0f6-40d0-a7a5-0f590ff3ca0a:6f549ae3-96a9-4672-a050-5db95f0b6e91", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5018200102.1", "spisova_znacka": "30S/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/30/2018 z 3. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5018200102.1"}], "citovane_v": []}