Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/201/2013 z 8. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 8. januára 2014, sp. zn. 19Co/201/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8812206699.1 Krajský súd Prešov | 19Co/201/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8812206699.1 | 2014-01-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/21d4b726-9ce0-40f9-ad76-092b3c77e8bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812206699.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/201/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206699
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812206699.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátkou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. S. F., nar. XX. XX. XXXX, 2. K. Z., nar.
XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX M. B., I. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176
778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie
378,45 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
4C/247/2012-82 zo dňa 03.09.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 26,30 Eur
a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi so sídlom v Stropkove,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie.

Odporcom v 1. a 2.rade náhradu trov konania nepriznal .

Navrhovateľa zaviazal uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 86,04 Eur k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku a to do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ po začatí konania po vznesení námietky vedľajšieho
účastníka, vypočutí odporcu v 1.rade prehlásil, že svoj návrh berie späť. Po súhlase odporcov so
zastavením konania, konanie podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. s tým, že zastavenie konania
zapríčinil navrhovateľ, avšak odporcovia sa zriekli práva na náhradu trov konania.



Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane odporcov, a ktorý vzniesol námietku premlčania,
po vznesení ktorej bol zobratý návrh späť, bola priznaná v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhrada
trov konania a to podľa § 10 ods. 2 , § 14 ods. 1 písm. a),b) a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, celkom
vo výške 86,04 Eur. Priznaná suma pozostáva z odmeny za dva úkony právnej pomoci, t.j. prevzatie
zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 12.11.2012, teda 2-krát po 28,22 Eur plus 2-krát režijný paušál po 7,63
Eur a plus 20% DPH vo výške 14,34 Eur. Pri stanovení odmeny súd prvého stupňa vychádzal z hodnoty
veci 378,45 Eur. Navrhovateľovi preto bolo uložené nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a to
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia celkom vo výške 86,04 Eur.

Proti uvedenému uzneseniu a to čo do výroku o trovách konania medzi navrhovateľom a vedľajším
účastníkom v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odvolateľ poukázal na to,
že cieľom združenia na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Podľa navrhovateľa vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa
- musí byt sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má v svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické
vzdelanie. Má tiež možnosť využívať aj určitú podporu ministerstva.

Odvolateľ poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z., podľa ktorého úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,
ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a bude v tejto oblasti aj materiálne
a personálne ako aj odborne kompletne vybavený.

Podľa navrhovateľa združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Nemôže sa preto pripraviť na zastupovanie
v tej-ktorej veci a naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových a významných skutočností vzťahujúcich
sa na predmet sporu. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Krajských súdov v Košiciach, v Banskej
Bystrici, v Bratislave, z ktorých sa dá vyvodiť dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Podľa názoru odvolateľa súd nepriznaním náhrady trov konanie vedľajšiemu účastníkovi neporušuje
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy
SR, keďže trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným
postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR
v náleze II.ÚS/78/03. Podobný právny názor bol vyslovený aj vo viacerých rozhodnutiach Krajských
súdov a to v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove, Trnave a Žiline. Aj keď v súvislosti
s dôvodnosťou priznania trov konania vedľajší účastník poukazuje na § 137 O.s.p. a na ustanovenia
Charty základných práv EÚ ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Z uvedeného nevyplýva, aby združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali zastupovať
advokáti, ale nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby.

Podľa odvolateľa bolo namieste aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., lebo ide o drobný spor a
trovy právneho zastúpenia vo výške 86,04 Eur sú značne neprimerané k výške žalovanej pohľadávky.
V tejto súvislosti poukázal na zásadu primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ako
aj vo vzťahu k povahe veci. Vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo
rovnakými, jednoduchými podaniami. Súd preto nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho
zastúpenia vo výške zjavne neúmernej výšky istiny a povahe konania.

Z vyššie uvedených dôvodov preto považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnej
veci za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách
konania preskúmal a zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň



si uplatnil v odvolacom konaní trovy vo výške celkom 19,33 Eur s DPH, pozostávajúce z jednej polovice
úkonu právnej služby vo výške 9,96 Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37
Eur s DPH (podanie odvolania).

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník tak, že navrhol uznesenie v napadnutej
časti potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške celkom 26,30 Eur pozostávajúce z
odmeny vo výške 14,11 Eur (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a režijného paušálu
vo výške 7,81 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a 20% DPH vo výške 4,38 Eur. Vo svojom
vyjadrení poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Krajských súdov v Bratislave, Trnave, Nitre,
Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove, z ktorých jednoznačne vyplýva právo vedľajšieho
účastníka na právne zastúpenie a právo na náhradu trov v úspešných súdnych sporoch. Zdôraznil
tiež, že aj Generálny prokurátor SR podal na základe ich podnetu na Najvyšší súd SR mimoriadne
dovolanie vo veci jeho nároku na náhradu trov konania, kde sa podrobne a presvedčivo zaoberal
argumentmi o nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Podľa vedľajšieho účastníka
sú jeho trovy právneho zastúpenia účelné. Práve vďaka pôsobnosti vedľajšieho účastníka v konaní
došlo k procesnému úspechu odporcov. Za nedôvodný dispozičný úkon ( späťvzatie žaloby ) musí
preto navrhovateľ znášať dôsledky. Poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 1.veta O.s.p. v prípade
späťvzatia návrhu platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť odporcovi
trovy konania.

Podľa vedľajšieho účastníka aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. v predmetnej veci nie je namieste.
Hodnota uplatňovanej pohľadávky predstavuje 378,45 Eur s prísl. a trovy vedľajšieho účastníka
predstavujú sumu 86,04 Eur. Nejde o konanie, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
samotná pohľadávka. V predmetnej veci ide o trovy právneho zastúpenia, ktoré sú niekoľkonásobne
nižšie ako žalovaná plná pohľadávka. Navyše uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať na trovy
konania navrhovateľov v hromadných žalobách drobných sporov a nie na trovy konania odporcov a v
nadväznosti na to trovy konania vedľajších účastníkov vystupujúcich na ich strane.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. zistil, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že premetom konania bolo zaplatenie sumy 378,45 Eur s prísl., konanie o čom
bolo právoplatne zastavené pre späťvzatie návrhu počas konania po tom, čo bola vznesená námietka
premlčania uplatneného nároku.

O trovách konania súd prvého stupňa preto správne rozhodol aplikujúc ustanovenie § 146 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého priznal vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcov, ktorý vzniesol
námietku premlčania, a po vznesení ktorej bol späť vzatý návrh na začatie konania späť, náhradu trov
konania. Trovy konania boli správne priznané v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a ich výška zodpovedá
počtu vykonaných úkonov s paušálom a DPH v zmysle citovanej vyhlášky.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorým odôvodnil
napadnutý výrok, t.j. výrok o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Je nepochybné, že v konaní z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania navrhovateľ. Je preto
povinný vedľajšiemu účastníkovi nahradiť trovy konania vzniknuté s predmetným konaním. Vedľajší
účastník totiž vystupoval na strane odporcov a bol zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom.
Správne preto súd prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a
vedľajším účastníkom aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.



Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť
advokátom, z čoho plynie aj povinnosť v spore neúspešnej strany nahradiť aj vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania pozostávajúce aj z trov právneho zastúpenia. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 2,
3, 4 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení zmien a doplnkov ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom konania je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania môže vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Je nesporné, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z
citovaného ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasledujúcich
umožňuje každému účastníkov dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom
môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pri tom nevylučuje, aby aj
účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa mohol dať zastúpiť zástupcom
a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhradu trov vzniknutých v súvislosti s právnym
zastupovaním. Náklady s tým spojené je preto potrebné nahradiť. Vyššie uvedené sa v plnej miere
vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Odvolací súd ešte k odvolacím dôvodom uvádza, že nie je možné súhlasiť s navrhovateľom, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov nemá právo na náhradu trov konania, a že nejde
o účelne vynaložené náklady na bránenie práva. Nie je možné s týmto názorom súhlasiť, najmä za
situácie, keď zo spisu nepochybne vyplýva, že práve vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania,
čo jednoznačne viedlo k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania. Teda práve konaním vedľajšieho
účastníka došlo k zastaveniu konania a tým je účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
jednoznačne preukázaná.

K ďalšej odvolacej námietke odvolací súd ešte dodáva, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.
v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Aj keď ide o drobný spor, na strane vedľajšieho účastníka
nejde o neprimerané trovy konania, kedy by bolo možné realizovať sudcovské moderačné právo vo
vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania. Toto ustanovenie nie je možné aplikovať v predmetnom prípade,
lebo jeho aplikácia sa má realizovať najmä na trovy konania navrhovateľov, aby sa zabránilo podávaniu
návrhov v drobných sporoch za účelom získania neprimeraných trov konania na ich strane.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j.
vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom, ako vo výroku
vecne správne postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný vedľajší účastník má právo na náhradu
trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Takto vedľajšiemu účastníkovi na starne odporcov bola
priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške celkom 26,30 Eur, pozostávajúca z odmeny za
právne zastúpenie a to za 1 úkon právnej pomoci, t.j. vyjadrenie k odvolaniu, a to vo výške 14,11 Eur
podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov plus režijný paušál vo
výške 7,81 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za úkon realizovaný v roku 2013) a 20% DPH, čo je 4,38
Eur. Takto celkom trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 26,30 Eur. Súd preto priznal vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho konania vo výške trov právneho zastúpenia, celkom
26,30 Eur, ktoré uložil navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom Ak v Stropkove, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Keďže v odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný, o jeho trovách konania, ktoré si uplatnil, odvolací
súd postupom podľa vyššie uvedených ustanovení O.s.p. rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.