{"guid": "379b3b29-8631-4cc3-9bdf-3783dd8eff0f:702a03f8-df38-4aee-8e7c-0b946456d2db", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5415202511.1", "spisova_znacka": "11Co/199/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/199/2016 z 20. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. júna 2016, sp. zn. 11Co/199/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5415202511.1", "identifikacne_cislo": "5415202511", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Imrich Volkai", "sudca_id": 472, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-imrich-volkai-472", "datum_vydania": "2016-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/702a03f8-df38-4aee-8e7c-0b946456d2db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5415202511.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5415202511.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5415202511.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/199/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415202511
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415202511.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: CRIF -
Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného
spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49,
Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. XXX, právne
zastúpenému JUDr. Jozefom Polákom, so sídlom A. XXXX, N. L., v konaní o zaplatenie 8.254,92 eur,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/122/2015-78 zo dňa 6.
apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ    j e   p o v i n n ý   zaplatiť odporcovi  trovy odvolacieho konania vo výške 590,20 eur, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a náhradu trov konania odporcovi
nepriznal.
Svoje rozhodnutie dôvodil, že žalovaný nárok má svoj základ v Zmluve o splátkovom úvere č.
0323928946 (ÚZ), ktorú odporca uzavrel dňa 15.01.2009 s právnym predchodcom navrhovateľa
- Slovenská sporiteľňa, a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru (druh úveru -
spotrebný úver - bezúčelový) jednorazovo a bezhotovostne vo výške 13.000,- eur s úrokovou sadzbou
fixnou do splatnosti 15,10 % p.a. v deň uzavretia zmluvy, pri RPNM 17,18 %, s dohodnutým poplatkom
za správu úveru 60,- Sk (1,99 eur) a spracovateľským poplatkom 189,17 eur. V zmluve bolo dohodnuté
zaplatenie úveru v 119 mesačných splátkach, s výškou splátky istiny 213,87 eur, so splatnosťou prvej
splátky istiny 20.02.2009, s konečnou splatnosťou úveru 20.12.2018 a splatnosťou úrokov mesačne, v
posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania - inkasom z inkasného účtu uvedenom v zmluve
na v ÚZ uvedený účet dlžníka. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené sumou 12.734,25 eur a
v zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPNM 12,81%. Čl. II. bod 2 ÚZ obsahuje vyhlásenie odporcu,
že sa oboznámil so súčasťami ÚZ, ktorými sú VOP (Všeobecné obchodné podmienky postupcu s
účinnosťou od 01.08.2002), Úverové podmienky (Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov
a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007), Sadzobník
a Podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle ÚZ poskytuje, súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V uvedenom bode je súčasne uvedené vyhlásenie odporcu, že
bol postupcom písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, a to prostredníctvom Formuláru o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom
úvere. Okresný súd konštatoval, že predmetná ÚZ je s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju
uzatvárali (ako veriteľ, ktorý je bankou a konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a ako dlžník



- spotrebiteľ - fyzická osoba nekonajúca pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti),  spotrebiteľskou zmluvou a poskytnutý úver je spotrebiteľským
úverom podľa zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase jej uzavretia (ďalej len \"ZoSÚ\"). Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem
ustanovení ZoSÚ aj ustanovenia OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v
znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu postupcu so žalovaným. Pritom podľa okresného súdu
nie je podstatné, podľa akého predpisu mala byť daná zmluva uzatvorená, pretože aj v prípade, ak
bola uzavretá podľa iného právneho predpisu ako OZ, aj v takom prípade je potrebné s poukazom
na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ aplikovať na takúto zmluvu ustanovenia § 52 a nasl. OZ upravujúce
režim spotrebiteľských zmlúv. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách, bez ohľadu podľa akého
predpisu boli uzavreté, sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasl. OZ v tom smere, že s poukazom na citované ustanovenie §
54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa. Ďalej okresný súd
dôvodil, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 4, ktorý v ods. 1 vyžaduje
písomnú formu pri takejto zmluve (jej nedostatok je sankcionovaný neplatnosťou zmluvy) a v ods. 2
sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa
ustanovenia § 43 OZ). Nedostatok týchto náležitostí, konkrétne ktorejkoľvek z náležitostí uvedených v
§ 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) nemá s poukazom na § 4 ods. 3 písm. a) ZoSÚ za následok
neplatnosť zmluvy (za predpokladu, že na základe takej zmluvy bol spotrebiteľský úver poskytnutý a
spotrebiteľ ho začal čerpať), ale spôsobuje ten následok, že úver na podklade úverovej zmluvy, v ktorej
absentuje ktorákoľvek z uvedených náležitostí, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd
poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, z ktorého vyplýva, že zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere má byť o. i. zrejmá ako výška splátky istiny poskytnutého úveru, tak aj výška každej splátky
úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak
sú nejaké poplatky dojednané. Túto náležitosť, pokiaľ ide o uvedenie, aká konkrétna má byť výška
mesačnej splátky samotnej istiny a koľko predstavuje výška mesačnej splátky dojednaných úrokov a
koľko výška mesačnej platby poplatkov včítane nákladov postupcu spojených s úverom (ako je to bez
bližšej konkretizácie - rozčlenenia uvádzané v časti I. pod I. \"Základné podmienky\" pri výške mesačnej
splátky \"istiny\" a jej splatnosti), predmetná ÚZ neobsahuje, keďže obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej
splátky (označená  dokonca \"len\" za splátku istiny, hoci nešlo len o splátku istiny, ale aj úrokov), ktorá je
u každej z počtu 119 splátok splatných v období od 20.02.2009 do 20.12.2018  uvedená vo výške 213,87
eur mesačne. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že neurčito v zmluve uvedená splatnosť
úrokov, ktoré mali byť splatné (na rozdiel od vyčíslených mesačných splátok istiny splatných k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci) až v posledný deň kalendárneho mesiaca. To, že mesačné splátky v sebe
zahŕňali nielen splátku úverovej istiny, ale aj (ak nie aj niečo ďalšie) splátky úrokov, potvrdzuje  to, že
súčet 119 mesačných splátok po 213,87 eur predstavuje až 25.450,53 eur, t.j. o 12.450,53 eur viac
ako výška poskytnutého úveru (skutočná istina úveru). Pritom ako už bolo uvedené podľa ÚZ, mali byť
úroky splatné neskôr ako splátka istiny úveru, ktorá v sebe obsahovala aj splátku úrokov. Podľa ÚZ
mali celkové náklady spojené s úverom (navýšenie) predstavovať 12.734,25 eur. Ak sa však k súčtu
mesačných splátok (25.450,53 eur) pripočíta ako náklad poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur
mesačne, čo pri 119 mesačných splátkach prestavuje 236,81 eur a ako ďalší náklad spracovateľský
poplatok 189,17 eur, celkový súčet uvedených súm predstavuje až 25.876,51 eur, čiže ide o navýšenie
úverovej istiny až o 12.876,51 eur, čo je viac o 142,26 eur než v ÚZ vyčíslené celkové náklady spojené
s úverom. Pri takýchto celkových nákladoch (25.876,51 eur) je výška RPNM 17,30 % (viď výpočet
podľa kalkulačky RPNM na internetovej stránke www.ekonomika.sme.sk - č.l. 35 spisu).  Z toho vyplýva,
že okrem absencie rozčlenenia súhrnnej mesačnej splátky v ÚZ na to, koľko z nej má pripadnúť na
splátku úverovej istiny a koľko na splátku úrokov, v ÚZ bola nesprávne uvedená aj výška celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vypočítaná na základe údajov platných v
čase uzatvorenia ÚZ - t.j. náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, ktorej nedostatok je sankcionovaný
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Rovnako nesprávne bola uvedená aj RPNM (náležitosť
taktiež podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), a to v neprospech spotrebiteľa, keď nebola vo výške 17,18
%, ale 17,30 %. Nesprávne uvedené celkové náklady a RPNM, a to v neprospech spotrebiteľa možno
dať na rovnakú úroveň, ako keby tieto náležitosti neboli vôbec uvedené. Pokiaľ ide o vyslovený právny
záver, že úver poskytnutý odporcovi predmetnou ÚZ je potrebné považovať za úver bezúročný a bez
poplatkov pre nedostatok náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (keďže ako už bolo uvedené z
ÚZ vyplývajúcej „len\" súhrnnej splátky nie je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje
splátka na istinu úveru a koľko splátka na zmluvné úroky a koľko na prípadné poplatky), okresný súd



poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25.09.2014 sp. zn. 9Co/755/2014 a Krajského súdu
v Trenčíne z 25.06.2014 sp. zn. 6Co/523/2014, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia k danej otázke
o. i. poukázal na to, že \"účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa
a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia §
4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami \"výška, počet a termíny
splátok\" viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom.
Okresný súd dospel k záveru, že úver, ktorého zostatok je predmetom konania, je bezúročný a bez
poplatkov pre chýbajúce (resp. nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami
ZoSÚ, navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými prostriedkami.
Okresný súd preto skúmal, či takýto kladný rozdiel existuje. Ďalej dôvodil, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa zosplatnil úver ku dňu 11.03.2014, pričom súd konštatuje,
že toto zosplatnenie bolo dôvodné, pretože v deň vyhotovenia oznámenia o zosplatnení (12.03.2014)
bol odporca nepochybne v omeškaní so zaplatením splátok úveru, ktorý prestal splácať po 25.07.2013.
V čl. 7.6.1 VOP právneho predchodcu navrhovateľa bolo zakotvené právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru pri omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní.
Keďže k zosplatneniu úveru došlo v marci 2014, kedy bol odporca v omeškaní so zaplatením viac ako
troch splátok bola splnená podmienka pre zosplatnenie uvedená v § 53 ods. 9 OZ, ktoré ustanovenie
pre spotrebiteľský charakter danej zmluvy na prejednávanú vec dopadá. Pokiaľ ide o konštatovanie
omeškania, z  listinných dokladov, ktoré predložil navrhovateľ, ako aj z jeho vyjadrenia vyplýva, že
odporca do 24.07.2013 zaplatil spolu sumu 10.686,77 eur (čo v prepočte na splátky predstavuje cca
50 splátok) a mal zaplatiť 11.548,98 eur (54 splátok splatných od 20.02.2009 do 20.07.2013 po 213,87
eur). Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
obdržal, rovnako ako výzvu od Slovenskej sporiteľne, ktorá oznámeniu predchádzala. Keďže v oznámení
o mimoriadnej splatnosti úveru bol odporca vyzvaný na vrátenie zostatku úveru v lehote 15 dní od
jeho prevzatia, okresný súd akceptoval navrhovateľom tvrdený dátum omeškania 28.03.2014, ktorý
odporca nerozporoval. Do dňa 28.03.2014 odporca zaplatil spolu sumu 10.790,23 eur, ako to vyplýva z
výpisov z účtu. Navrhovateľ pritom odporcovi poskytol sumu 12.810,83 eur, keďže úver bol dohodnutý
v sume 13.000,- eur a 189,17 eur bol spracovateľský poplatok. Rozdiel medzi sumami 12.810,83 eur
a 10.790,23 eur predstavuje 2.020,60 eur, a to je suma, ktorú mal odporca povinnosť vrátiť v čase
zosplatnenia úveru. Ak tak neurobil, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z
omeškania. Okresný súd ďalej konštatoval, že ako vyplýva z vyjadrenia navrhovateľa na č.l. 46 spisu,
odporca začal vykonávať mesačné úhrady po 150,- eur, tak, že tieto zaplatil dňa 02.07.2014, 04.08.2014,
03.09.2014, 18.09.2014, 23.10.2014, 05.12.2014, 12.12.2014, 14.01.2015, 24.02.2015, 18.03.2015,
23.04.2015, 29.05.2015 a 29.06.2015,  navrhovateľovi vzniklo právo na  úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne (podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3a nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do
31.01.2013. Spolu uvedené úroky z omeškania predstavujú podľa okresného súdu 127,37 eur. Nakoľko
však navrhovateľ po vyššie uvedených 150,- eur mesačných úhradách v období od 02.07.2014 do
29.06.2015, ktorých bolo celkovo 13, začal vykonávať ďalšie úhrady vo výške 320,- eur mesačne,
ktoré úhrady podľa navrhovateľa vykonal dňa 23.07.2015, 24.08.2015 a 24.11.2015, je zrejmé, že
odporca navrhovateľovi zaplatil aj predmetný úrok z omeškania. Podľa vyjadrenia navrhovateľa odporca
celkovo zaplatil 13.700,23 eur (10.790,23 eur do 24.03.2014 a potom 2.910,- eur do 24.11.2015).
Podľa okresného súdu je potom nepochybné, že odporca navrhovateľovi vrátil skutočne poskytnutú
sumu 12.810,83 eur a ak zaplatil 13.700,23 eur, nad poskytnutú sumu zaplatil ešte sumu 889,40 eur.
Priznanie úroku z omeškania za obdobie od 28.03.2014 do úplného vrátenia zostatku poskytnutej sumy,
ktoré nastalo dňa 22.07.2015 v celkovej sume 127,37 eur, už potom neprichádza do úvahy. Okresný
súd poukázal na to, že odporca na pojednávaní predložil doklady o tom, že úhrady v sume 320,-
eur vykonal aj 25.09.2015, 25.10.2015, 21.12.2015, 26.01.2015 a 14.03.2015, čo spolu predstavuje
1.600,- eur. Nakoľko pre rozhodnutie o veci nebolo potrebné zisťovať, či navrhovateľ tieto úhrady
aj eviduje (navrhovateľom doposiaľ evidované úhrady odôvodňujú zamietnutie návrhu aj bez ďalších
preukázaných úhrad), okresný súd nepovažoval za potrebné zisťovať stanovisko navrhovateľa k týmto
úhradám, tak ako to navrhovala právna zástupkyňa navrhovateľa. Vzhľadom na nedôvodnosť celého
návrhu, súd rozhodol o jeho zamietnutí.
Podľa takéhoto výsledku konania právo na náhradu trov konania vzniklo odporcovi, ako v spore
úspešnému účastníkovi konania, a to podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., keďže odporca si žiadne
trovy konania neuplatňoval a žiadne mu nevyplývajú ani z obsahu spisu, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.



Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že sa nestotožňuje s názorom
okresného súdu, nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Namietal, že  tvrdenie okresného súdu o
nesprávnom výpočte RPMN okresný súd žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nevysvetlil. Namietal
tiež, že množné číslo „splátok\" uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch nemá vzťah k druhej časti vety, že má byť v zmluve o splátkovom úvere uvedená samostatná
splátka istiny, samostatná splátka úroku a samostatná splátka iných poplatkov, ako tvrdí okresný súd.
K takémuto záveru podľa odvolateľa odporuje nielen banková prax, ale aj iné ustanovenia zákona, ako
napríklad Občiansky zákonník, Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ktorý nahradil zákon
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou ku dňu 10.06.2010. Občiansky zákonník
obsahuje len pojem splátka a nie pojem splátka istiny, splátka úveru a splátka poplatku. Zákonodarca
v analyzovanom zákone jednoznačne používa aj na iných miestach pojem splátka v jednotnom čísle,
zahŕňajúc aj istinu, aj úroky, aj prípadne ďalšie poplatky. Podľa navrhovateľa dátum, alebo čiastka
splátky istiny, ktorú má spotrebiteľ uskutočniť, sa nedá zistiť, ale sa iba predpokladá, že sa uskutoční k
najskoršiemu dňu uvedenému v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo výške najnižšej splátky, ktorá je
uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva uzavretá na dobu určitú nemusí v čase uzavretia
obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na čiastku splátky istiny a
aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Poukázal tiež na to, že argumentácia okresného súdu
ohľadne nesprávneho výpočtu RPMN vychádza z internetovej stránky www.ekomonika.sme.sk, avšak
tento výpočet je len orientačný, pričom rozdiel vo výške RPMN nie je zásadný, keďže v zmluve je
uvedený údaj 17,18 % a prvostupňový súd uviedol údaj 17,30 %. Uviedol tiež, že RPMN sa vypočítava
prostredníctvom certifikovaného bankového systému. Taktiež dôvodil, že odporca skutočne uhradil
platby vo výške 1.600,- eur, avšak boli uhradené na iné číslo účtu, z ktorého sa do systému platby
pravidelne neevidujú. Preto oznámil, že tieto platby započítal na istinu, aby sa čo najviac zmenšilo
úrokové zaťaženie odporcu.

K odvolaniu sa vyjadril odporca tak, že prvostupňový súd sa dostatočne zaoberal tvrdeniami
navrhovateľa a dospel k správnemu záveru. Prvostupňový súd pritom riadne a vyčerpávajúcim
spôsobom svoje rozhodnutie odôvodnil.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody.

Skutkové a právne závery prvostupňového súdu, týkajúce sa právnej relevantnosti spôsobu uzavretia
a vzniku zmluvy o úvere, sú správne, keďže prvostupňový súd ustálil v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že odporca zaplatil navrhovateľovi istinu aj úrok z omeškania. Odporca celkovo zaplatil
13.700,23 eur, čiže navrhovateľovi vrátil skutočne poskytnutú sumu 12.810.83 eur. Nad poskytnutú sumu
zaplatil ešte 889,40 eur.

Podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou, na ktorej založil a odôvodnil svoje rozhodnutie okresný súd,
je nedostatok zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia §
4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. Náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch okrem iného presnú špecifikáciu náležitostí takejto zmluvy, vrátane výšky,
počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok niektorej z uvedených náležitostí
uvedených v § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) cit. zák. nesankcionuje neplatnosťou zmluvy.
Takúto zmluvu pokladá zákon za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo mu bol na jej základe dodaný tovar alebo
poskytnutá služba. Osobitná ochrana spotrebiteľa, ak niektorý z údajov uvedených vyššie absentuje,
spočíva v tom, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úvahy, ktorými odvolateľ
argumentoval vo svojom odvolaní, týkajúcich sa výkladu a aplikácie ustanovenia § 4 ods. 2 cit. zák.



podľa názoru odvolacieho súdu nemajú oporu v týchto ustanoveniach a právne závery, ktoré z nich
odvolateľ vyvodil, nie sú dôvodné. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú
splatnosť úveru, možno dospieť len k takému záveru, že v tomto prípade ide o obligatórne náležitosti
s následkom vyvolávajúcim stav, kedy je úver nutné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov. Účelu
zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho
vzťahu, zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý viaže každý z údajov tam uvedených, jednak k istine, ako i k úrokom, resp. k poplatku.

Na základe uvedeného potom okresný súd správne skutkovo a právne vec posúdil. Svoje rozhodnutie
náležite k zistenému skutkovému stavu odôvodnil, pričom odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol
okresný súd.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozdiel medzi výškou RPMN uvedenou v zmluve a ustálenou
prvostupňovým stupňom nie je zásadný, a preto nemôže byť sankcionovaný bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, odvolací súd konštatuje, že primárnym dôvodom pre vyhodnotenie zmluvy
ako bezúročnej a bezpoplatkovej, bol dôvod uvedený v § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona, pričom tento
samotný dôvod má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a preto hodnotenie okresného
súdu podľa § 4 ods. 2 písm. j) cit. zákona vyhodnotil odvolací súd ako nadbytočné a odvolaciu námietku
ako nedôvodnú.

Rovnako odvolací súd potvrdil výrok o trovách, ktorý vykazuje vecnú správnosť a odvolacími námietkami
nebol napadnutý.

O trovách rozhodol súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že úspešný v odvolacom konaní bol odporca, ktorému prináleží náhrada trov odvolacieho konania vo
výške 590,20 eur, a to za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 eur, príprava a
prevzatie zastúpenia 237,34 eur, režijný paušál vo výške 8,58 eur a 20 % DPH vo výške 49,18 eur. Vo
vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia odporcu nezistil odvolací súd žiadne nesprávnosti, a preto
mu ich priznal v uplatnenej výške, keď vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a
to najmä z ustanovenia § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to
zákon pripúšťa v lehote dvoch mesiacov od doručenia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/122/2015", "guid": "7274a450-4ac5-4221-b852-6285b2f36191:c0fe3db2-d554-41a7-a1ff-cffc48f4a771", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0fd139c1-70fc-4d7a-a685-61abd65772da:a9c3bc29-d4da-4125-ba2a-2574dbde48d3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4312216949.1", "spisova_znacka": "9Co/755/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/755/2014 z 11. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216949.1"}, {"guid": "9ca73654-13fd-4685-a2be-d51cd81eeeb8:f02d65d6-e5fa-4860-aa18-c2add600ebe0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3714200769.1", "spisova_znacka": "6Co/523/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/523/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3714200769.1"}], "citovane_v": []}