{"guid": "37962cf1-5a1c-43bc-bdf2-3ae2c552a5f0:6da55de2-cc09-49e9-be26-5a3e91971375", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1512223899.4", "spisova_znacka": "8Co/432/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/432/2016 z 12. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2016, sp. zn. 8Co/432/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1512223899.4", "identifikacne_cislo": "1512223899", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2016-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6da55de2-cc09-49e9-be26-5a3e91971375", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1512223899.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1512223899.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1512223899.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/432/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223899
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223899.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 10. novembra 2014, č.k.
43C/173/2012-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
Žalovanému  náhradu trov odvolacieho konania  nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške                   885,12 eur,
podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom; na Okresnom súde Bratislava V vedenom pod sp. zn.
37Er/7/2005; v prospech žalobcu ako oprávneného proti povinnému Z. C., o vymoženie sumy 20.520,-
Sk s príslušenstvom, dňa 5.10.2010 požiadal žalobca o zmenu súdneho exekútora, o ktorej žiadosti súd
rozhodol uznesením zo dňa 7.2.2012, č.k. 37Er/7/2005-11, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa
§ 3 ods. 1,2, § 5 ods. 1,3, § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3,
zákona č. 514/2003 Z.z., § 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku,                        a dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázal, že exekučný súd sa v súvislosti s rozhodovaním o
jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora dopustil nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch v konaní, o ktorých je oprávnený rozhodnúť iba Ústavný súd SR; najmä však
nepreukázal vznik majetkovej škody, prípadne nemajetkovej ujmy na jeho strane; keď v tomto smere
neprodukoval na preukázanie ich vzniku; okrem návrhu na oboznámenie obsahu exekučného spisu;
žiadne dôkazy. S poukazom na uvedené, keď v danej veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu, avšak ani vznik škody  na strane žalobcu, splnením ďalších predpokladov sa už; s
poukazom na hospodárnosť konania; nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa          § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko v konaní ich náhradu priznať nežiadal.
2.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie  na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení                   s ust. § 221 ods. 1



písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvej inštancie  vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvej inštancie  neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového
súdu v prejednávanej veci došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu
ochranu a súd prvej inštancie  mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o
zrušenie (odročenie) pojednávania napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho
zástupcu) na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal
možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal                  a ani k dôkazom, ktoré vykonal, a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný
a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva
na zákonného sudcu, keď súd prvej inštancie  vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu
na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné                         z konania vylúčiť, pričom
na uvedenom nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach dôvody na vylúčenie
sudcu nevzhliadol. Poukázal na to, že súd prvej inštancie  v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval
okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok, z ktorého nie je zrejmé,
na základe akej úvahy dospel prvoinštančný súd jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že mu
majetková škoda                        a nemajetková ujma nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný
zrušiť, a to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď prvoinštančný súd síce porušenie práva
zistil, avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe „postavil“ svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku
škody, ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných
údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil
na pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil,
avšak prvoinštančný súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho
podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy,
ktoré boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu,
a ktoré jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť
poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie práva.
3.  Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4.  Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5.  V posudzovanej  veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné  na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti podanej  žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona                č. 514/2003 Z.z., ako aj
na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.),
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania                   v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym
skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli
naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1,2, § 5
ods. 1,3, § 6                ods. 1,2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3, zákona č. 514/2003
Z.z.,                 § 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe nevyhovel
a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu Okresného súdu Bratislava V v exekučnej veci sp. zn.
37Er/7/2005, aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán a riadne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných
námietok účastníkov súvisiacich                 s predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho
rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom
odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvej inštancie  založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že



by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za
následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia      (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
6.  Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v exekučnom   konaní v zmysle  zákona č.
514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť  súčasné splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,                    2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.
7.  V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal
vznik škody a nemajetkovej ujmy, keď uvedený záver zodpovedá vykonaným dôkazom (§ 132 O.s.p.),
nakoľko súd prvej inštancie  vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom, ako aj
listinné dôkazy založené v spise a svoje skutkové závery založil na ich správnom zhodnotení, v ktorom
postupe nebol zistený žiaden logický rozpor. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce
vznik skutočnej škody a samotný paušálny výpočet údajných nákladov spojených s uplatnením práv
vyplývajúcich mu z exekučného titulu v predmetnom exekučnom konaní vznik škody nepreukazuje. Na
uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia žalobcu, že nemohol pred rozhodnutím súdu z
dôvodu ochrany obchodného tajomstva predložiť listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov (a
teda aj tvrdenej škody), ktoré mienil predložiť až na pojednávaní; ktorého sa nezúčastnil, keď žalobca mal
od podania žaloby dostatok času a príležitostí predložiť, prípadne aspoň označiť dôkazy na preukázanie
vzniku škody.
8.  Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu súd prvej inštancie  odňal možnosť konať pred súdom tým, že
vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.11.2014 v jeho neprítomnosti, odvolací súd ju
považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca, boli na toto pojednávanie
riadne predvolaní dňa 29.10.2014 (č.l. 40 spisu), pojednávania sa nezúčastnili a ani nepožiadali z
dôležitého dôvodu o jeho odročenie, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2
O.s.p.) na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 10.11.2014 v jeho neprítomnosti.
9.  Odvolací súd po preskúmaní vyššie uvedeného procesného postupu prvoinštančného súdu dospel k
záveru, že ním nedošlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom a súd prvej inštancie ním ani
nezaťažil konanie inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10.  Nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o ním
podanej námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením
zo dňa 16.10.2012, č.k. 2NcC/190/2012-19, sudcov Okresného súdu Bratislava V; okrem JUDr. Jany
Tamášiovej; z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil.
11.  Súdu prvej inštancie  teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovom a právnom posúdení nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu v  konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
37Er/7/2005, pričom ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom.
12.  Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1,2 CSP).
13.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP  a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                 (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43C/173/2012", "guid": "91f9d64f-b776-4e26-9572-c3ee6e6cd711:6551d9e2-cf40-4d87-ab3e-f7b2fc05e6dd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}