Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/12/2019 z 19. 3. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. marca 2019, sp. zn. 16CoP/12/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6718206238.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/12/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6718206238.1 | 2019-03-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3db04960-c774-40e7-88dc-0dd87661f43c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718206238.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206238
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718206238.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. P., X. P. XX, dieťa matky: I. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX X. P., X. P. 45 a otca: R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P. L., Y. 2, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia a zverenie dieťaťa do dočasnej starostlivosti matky, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/24/2018-23 zo dňa 29. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril
maloletého T. L. do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s ním bez prítomnosti matky každú nepárnu sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., matke
uložil povinnosť maloleté dieťa v určenom čase riadne pripravené odovzdať otcovi pred bydliskom matky
a otcovi povinnosť maloletého na tom istom mieste matke odovzdať, rozhodol tiež, že neodkladné
opatrenie trvá len do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému, vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/317/2018.

2. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletého spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a nevedia
sa dohodnúť na práve výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému, rodičia nevedia
spolu adekvátnym spôsobom komunikovať. Zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací
uznesením zo dňa 07. 11. 2018 zmenil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom tak, že návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenie o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti zamietol.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že zo strany maloletého je silná väzba k matke
a odmietanie otca. Predmetné rozhodnutie krajský súd vydal iba 15 dní pred podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia matkou, to znamená, že informácie v ňom uvedené sú aktuálne aj
v čase rozhodovania o terajšom návrhu. Súd poukázal na znalecký posudok č. 7/2017 vypracovaný
znalcom z odboru genetiky z odvetvia analýza DNA, RNDr. F. Z., PhD. zo dňa 27. 06. 2017, z ktorého
vyplýva, že prakticky so 100 % pravdepodobnosťou je otcovstvo otca vo vzťahu k maloletému vylúčené a
aj z tohto dôvodu súd mal za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo v osobnej starostlivosti matky
až do času, kým súd nerozhodne v konaní o zapretí otcovstva a následne meritórnym rozhodnutím o
úprave výkonu práv a povinností k maloletému v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/17/2018. Vzhľadom
k tomu, že otec maloletého je stále zapísaný v rodnom liste ako otec, súd rozhodol aj o úprave styku
maloletého s otcom.

3. O návrhu okresný súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2, § 367 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok, podľa § 326 ods. 2, § 329 ods. 1 prvá veta, odsek 2, § 330 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok a podľa § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení
neskorších predpisov.



4. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá
CSP) otec dieťaťa, uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, alebo zmeniť a rozhodnúť tak, že súd upraví styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od štvrtka od 16.00
hod. do nedele do 19.00 hod. a každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v stredu od 16.00
hod. do 19.00 hod. s tým, že maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej
bydliska, matke žíadal uložil povinnosť na styk s otcom maloletého riadne pripraviť a v určenom čase
v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať, ďalej žiadal, aby jemu ako otcovi bola uložená povinnosť
predbežne prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50,- € mesačne, ďalej žiadal rozhodnúť,
že rodičia sú si povinní navzájom vymeniť svoje telefónne čísla, na ktorých budú jeden pre druhého
vzájomne zastihnuteľní a prostredníctvom ktorých sa budú vzájomne kontaktovať ohľadne prípadných
otázok, týkajúcich sa maloletého a matke žiadal uložiť povinnosť umožniť otcovi telefonický kontakt s
maloletým každý nepárny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v pondelok a v stredu od 18.30 hod.
do 19.00 hod. a každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v pondelok a piatok od 18.30
hod. do 19.00 hod. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 265 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP.
Tvrdil, že matka maloletého mu od konca júla 2018 bráni v realizácii práva na styk otca s maloletým,
napriek tomu, že medzi ním a maloletým sú vytvorené silné vzájomné citové väzby a že má všetky
predpoklady na výkon starostlivosti o maloletého. Tvrdil, že skutočným dôvodom, pre ktorý matka odišla
zo spoločného bytu bolo, že v predmetnom období sa začala stretávať s iným mužom, má podozrenie,
že v predmetnom období udržiavala kontakt aj s biologickým otcom maloletého. Aj keď v čase narodenia
maloletého s matkou ešte nežili v spoločnej domácnosti, vyvinul maximálne úsilie k tomu, aby vytvoril čo
najlepšie životné podmienky pre ich spoločný rodinný život. So spolunažívaním v spoločnej domácnosti
matka súhlasila bez akýchkoľvek pripomienok, spoločne pre maloletého pripravili vlastnú detskú izbu a
spoločne sa tešili a pripravovali na jeho narodenie. S matkou pred pôrodom absolvoval všetky lekárske
vyšetrenia, bol osobne prítomný aj pri samotnom pôrode, v pôrodnici vybavil súkromnú izbu a dve noci
spal spolu s maloletým a matkou priamo v pôrodnici. Po príchode domov z pôrodnice sa maximálne
usiloval zabezpečiť všetko potrebné pre matku a najmä pre maloletého T.. Spoločne s matkou sa „učili“
starostlivosti o maloleté dieťa. Medzi matkou a ním dochádzalo ku konfliktom rôzneho druhu, ktoré boli
príčinou rozdelenia ich spoločnej domácnosti a matka sa rozhodla, že z tejto sa spolu aj s maloletým
odsťahuje do nového bytu, s hľadaním ktorého jej aktívne pomáhal, daný byt čiastočne vymaľoval,
upratal, presťahoval do neho potrebný nábytok a keď bol byt pripravený na riadne užívanie, tak sa do
neho matka aj spolu s maloletým presťahovali. Ich vzájomné spolužitie však týmto ukončené nebolo,
všetko medzi ním, matkou a maloletým fungovalo naďalej rovnako, ako keď žili v spoločnej domácnosti,
len s tým rozdielom, že na noc zvyčajne z bytu matky odchádzal späť do svojho vlastného bytu. Napriek
„rozdeleniu našich domácností“ nedošlo teda z jeho strany k ukončeniu starostlivosti o maloletého
T., ani o matku. Keď matka po uplynutí cca jedného roka bývania v nájomnom byte, do ktorého sa
presťahovala, dostala výpoveď z nájmu, matka si obstarala nový nájomný byt, pričom sťahovanie matky
prebiehalo obdobne, ako v prípade jej odsťahovania sa z ich spoločnej domácnosti. Keď bol maloletý
T. vo veku od 9 mesiacov do 3 rokov, tak pomerne často sa stávalo, že matka s maloletým prišli do
jeho domácnosti, kde spoločne trávili aj niekoľko dní, či týždňov, pričom maloletý sa u neho cítil vždy
ako doma. Spoločne takto trávili napríklad Vianoce, narodeniny členov ich domácnosti, atď. V tom čase
chod domácnosti, ako aj väčšinu domácich prác zabezpečoval prevažne on, neustále dvakrát denne
chodieval s maloletým na detské ihrisko, pričom táto aktivita sa približne od jedného roku jeho veku stala
pre neho každodenným pravidlom. Keď maloletý dovŕšil vek 3 rokov, matka znovu nastúpila do práce a
bolo potrebné zabezpečiť starostlivosť o maloletého počas pracovnej doby matky. Maloletého prihlásili
do materskej školy a podľa jeho názoru fakticky od dovŕšenia 3. roku veku maloletého dochádzalo medzi
ním a matkou k faktickej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá bola realizovaná v rôznych
časových intervaloch. Vždy sa snažil o maloletého starať najlepšie, ako dokázal. Tvrdil, že hoci podľa
výsledkov testov DNA by malo byť jeho otcovstvo k maloletému vylúčené, napriek tomu je medzi ním a
maloletým vytvorený vzájomný pozitívny vzťah a vzájomné citové väzby. Maloletého vždy vnímal a stále
ho aj vníma ako svojho vlastného syna a maloletý ho vníma ako svojho vlastného otca. Je nepochybne
v záujme maloletého, aby sa s ním mohol stýkať v rozsahu, ktorý uvádza v petite svojho odvolania, t. j.
nielen každú nepárnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. Návrh matky považuje za bezdôvodný.

5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala najmä na to, že súd pri svojom rozhodovaní
prihliadal najmä na najlepší záujem dieťaťa, ktorým je podľa súdu prvej inštancie, aby dieťa bolo v
osobnej starostlivosti matky, jeho silnú citovú väzbu na matku a súčasné odmietanie otca, vek dieťaťa,



jeho psychický a fyzický vývin. Uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie plne súhlasí. Čas, ktorý
súd prvej inštancie odporcovi určil na styk s maloletým, je dostačujúci vzhľadom na danú situáciu.
Uviedla, že nežiada, aby otca maloletého súd zaviazal prispievať na jeho výživu a pokiaľ ide o telefónny
kontakt, tvrdila, že otec maloletého disponuje telefónnym kontaktom na jeho osobu už niekoľko rokov, a
preto znenie bodu č. V. považuje za bezpredmetné. Nesúhlasí, aby jej súd určil povinnosť umožniť otcovi
telefonický kontakt s maloletým tak, ako to žiada, nakoľko je to nereálne z dôvodu nepravidelných zmien
a povahy jej práce, taktiež je to obmedzujúce a zasahujúce do jej súkromia a obmedzovanie maloletého,
a to len kvôli osobnému záujmu otca maloletého. Poukázala na to, že s otcom maloletého nikdy nežili
ako rodina a ani ako rodičia a do budúcnosti ani nebudú. Tvrdila, že najčastejšie ku konfliktným situáciám
dochádzalo v čase prítomnosti otca maloletého a počas bývania v spoločnej domácnosti s ním, a preto
sa rozhodla odsťahovať, aby synovi vytvorila kľudné prostredie. Tvrdenie otca maloletého, že sa začala
stretávať s iným mužom a udržiavala kontakt s biologickým otcom je nepravdivé a zavádzajúce. Ona
spoločnosť otca maloletého nevyhľadávala, naopak on to bol, kto ich neustále vyhľadával, prenasledoval
ju, aj maloletého, keď chceli byť sami a keď mu povedala, že sa chce s maloletým prechádzať, odpovedal,
že je na ulici a môže si chodiť, kde on chce. Odvtedy chodí s maloletým vždy mimo sídliska, kde bývajú.
Kľúče od jej bytu mal otec maloletého iba z jediného dôvodu, a to aby v čase jej neprítomnosti mohol
maloletý ísť do jej bytu, ktorý vníma ako svoj domov. Tvrdeniu otca maloletého, že po jej presťahovaní
sa s maloletým do nového bytu a odídení z domácnosti otca ich spolužitie s ním  neskončilo, že všetko
fungovalo naďalej rovnako, uviedla, že sa to nezakladá na pravde a aj po odsťahovaní vyvolával otec
maloletého konflikty, vulgárne jej nadával a choval sa agresívne. Taktiež nie je pravdou, že vo veku od 9
mesiacov do 3 rokov maloletého s maloletým navštevovala jeho domácnosť, nakoľko v tom čase podala
na Okresnom súde v Žiari nad Hronom návrh na zapretie otcovstva práve pre nezhody a narušené
vzťahy s odporcom.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na
prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia okresného súdu, pričom zároveň
poukazuje aj na dôvody rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.
zn. 12CoP/55/2018, v ktorom konaní krajský súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na
zverenie maloletého do striedavej starostlivosti zamietol a z ktorého vyplýva, že zo strany maloletého
je vytvorená silná väzba k matke a odmietanie otca. Nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu, v
akom ho požadoval otec, odvolací súd nepovažoval za súladné so záujmami maloletého dieťaťa, najmä
s poukazom na znalecký posudok č. 7/2017 znalkyne z odboru genetiky z odvetvia analýzy DNA RNDr. F.
Z., PhD. zo dňa 27. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že prakticky so 100 % pravdepodobnosťou je otcovstvo
otca vo vzťahu k maloletému vylúčené. Odvolací súd sa preto stotožňuje so stanoviskom okresného
súdu, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo dočasne v osobnej starostlivosti matky až do času, kým
súd nerozhodne vo veci samej v konaní o zapretí otcovstva. Odvolací súd nespochybňuje tú skutočnosť,
že zo strany otca je voči maloletému vytvorená silná citová väzba, avšak nie je možné neprihliadať na
tú skutočnosť, že s najväčšou pravdepodobnosťou v zmysle záverov znaleckého dokazovania R. L. nie
je biologickým otcom maloletého a prebieha na súde konanie o zapretie otcovstva.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).