{"guid": "37907a3b-ca89-4730-be9c-6373b81daedf:f91da826-4527-4847-b621-c1bc7835e411", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1", "spisova_znacka": "26CoP/34/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/34/2016 z 20. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 20. novembra 2016, sp. zn. 26CoP/34/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1", "identifikacne_cislo": "2616205084", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2016-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-360", "nazov": "§ 360 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-360", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-360"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-360"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f91da826-4527-4847-b621-c1bc7835e411", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616205084 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1  Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. M., nar. XX. C. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, matky: Ing. X. M., nar. XX. P. XXXX, bytom T. XXXXX/XH, W., t. č. bytom D. A. Q. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Ľubica Sopková, Pribinova 3, Malacky a otca: Ing. Q. M., nar. XX. Y. XXXX, bytom T. XXXXX/XH, W., zastúpeného advokátkou: JUDr. Tatiana Dlhošová, P.O.BOX 28, Bratislava 26, Nobelova 34, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, ul. Janka Kráľa 735, Senica, o nariadení výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo 6. septembra 2016 č. k. 2P/58/2016-49, takto  r o z h o d o l :  Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .  o d ô v o d n e n i e :  1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia (zo dňa 5. septembra 2016), ktorým sa otec domáhal zverenia maloletého do starostlivosti odborného zdravotníckeho zariadenia Klinika detskej psychiatrie LFÚK DFNsP Bratislava, Kramáre. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 365 ods. 1,2 a 3 C.m.p. (z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok) a vecne tým, že po preskúmaní obsahu spisu mal za to, že nebolo jednoznačne preukázané naplnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, z listín doložených otcom nebolo preukázané, že by sa maloletý ocitol v situácii, kedy je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, nakoľko maloletý sa nachádza u matky a prostredie, v ktorom žije je i podľa prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka vyhovujúce. Aj z lekárskych správ vyplýva, že matka sa o maloletého stará a s maloletým navštevuje lekárov, teda má snahu riešiť zhoršujúci sa zdravotný stav maloletého. Dodal, že v konaní bude nevyhnutné uskutočniť podrobné dokazovanie ohľadom zdravotného a psychického stavu maloletého, vypočuť nielen účastníkov konania, ale i ošetrujúcich lekárov a prípadne vykonať i znalecké dokazovanie. Namietal, že maloletý má len štyri a pol roka, je hlboko citovo naviazaný na matku a násilné odňatie za účelom jeho umiestnenia v zdravotníckom zariadení by mohlo mať pre maloletého nezvratné traumatizujúce následky, ktoré by zdravotný stav maloletého mohli ešte viac zhoršiť a maloletému ublížiť, ba čo viac mohli by na trvalo zničiť vzťah maloletého k otcovi, kedy by si maloletý spájal traumatizujúci zážitok jeho odobratia od matky s osobou otca a túto vzniknutú situáciu kládol otcovi za vinu. Uviedol, že prihliadol najmä na záujem maloletého dieťaťa, keď skutočnosť, že matka izoluje maloletého od otca i starých rodičov a neprebieha socializácia maloletého, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.  2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, hoci správne konštatoval dlhodobosť problému týkajúceho sa maloletého P. a to jeho nepriaznivý zdravotný stav vyplývajúci zo správ lekárov. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo vyhodnotil nedostatočnosť otcom tvrdeného ohrozenia zdravia dieťaťa a nutnosť súdneho    zásahu neodkladným opatrením, nesprávne vyhodnotil starostlivosť matky o syna ako dostačujúcu, ako i nedostatočné poskytovanie informácií súdu zo strany lekárky MUDr. P. a za absurdné považoval i zdôvodnenie uznesenia, ktoré je logicky skutkovo aj právne nezmyselné. Namietal, že ide o arbitrárne závery súdu, pretože výber zariadenia a podmienky umiestnenia maloletého v zdravotníckom zariadení určuje súd, ktorý je oprávnený stanoviť spôsob, dĺžku, umiestnenie maloletého v zariadení a taktiež považuje za výkladovo nesprávne hodnotiť ako násilné odňatie dieťaťa matke, jeho umiestnenie v zdravotníckom zariadení.  Taktiež spájanie odňatia ako traumatizujúci zážitok a zavinenie otca považuje za nelogické, keďže osoba otca je pri odňatí nepodstatná, nemusí byť pritom vôbec prítomná. Namietal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a to predovšetkým dôkazy týkajúce sa zdravotného stavu maloletého a správania rodičov. V tejto súvislosti poukázal na lekársku správu zo dňa 30. augusta 2016 Doc. MUDr. G. Q., CSc., keď otec tohto lekára navštívil a predložil mu doklady z konaní a to úradné záznamy kolízneho opatrovníka a tento mu následne podal lekársku správu 14. septembra 2016, kde v závere správy je uvedené, že z predložených údajov vyplýva suspektná účelovosť konania matky v žiadosti o vyšetrenie maloletého P. a posúdenie reálnosti takéhoto konania je úlohou orgánov sociálnej práce a súdov, ako i to, že považuje za nutné zobjektivizovať všetky údaje, najlepšie formou hospitalizácie maloletého na pedopsychiatrii a poukazuje i na plauzibilné určenie miery ovplyvnenia príznakov poruchy rodičmi a blízkym okolím a odporúča súdnoznalecké psychiatrické vyšetrenie oboch rodičov a prehodnotenie záverov v predošlej správe o nedoporučení styku maloletého s otcom. Uviedol, že bola preukázaná účelnosť konania matky vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi s úmyslom získať účelovú správu a preto je dôvodný zásah súdu neodkladným opatrením. Mal za to, že z informácií prezentovaných matkou je zrejmé, že zdravotný stav maloletého sa za posledný rok prudko zhoršil a bez riadnej diagnostiky a lekárskeho posúdenia nie je možné rozlíšiť vplyv a dôvodnosť rodičov ako pôvodcov stresu, ani či má maloletý falošné spomienky na otca. Poukázal, že za obdobie roku 2016 matka vystriedala šesť ošetrujúcich lekárov z oblasti psychológie a psychiatrie, čo je absurdný a neúnosný stav pre maloletého. Dodal, že lekári, ktorých matka s dieťaťom navštevuje konajú bez poznania celkového zdravotného stavu P. a toho následkom sú stanovené diagnózy, odporúčania a medikamentózna liečba, ktorých následkom je izolácia dieťaťa od otca, jeho retraumatizácia matkou, dopovanie dieťaťa liekmi Rivotrivom, Prothiadenom. Poukázal na príbalový leták lieku Prothiaden a jeho týkajúcich sa vedľajších účinkov. Uviedol, že prebieha konanie o rozvod manželstva na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015, kde sa matka nedostavila a jej právna zástupkyňa sa k skutkovým veciam odmietla vyjadriť. Navrhol, aby súd autoremedúrou zrušil  napadnuté uznesenie a vydal neodkladné opatrenie podľa návrhu otca, alebo aby súd druhej inštancie uznesením zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a vydal neodkladné opatrenie podľa návrhu otca.  3. K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka maloletého. Uviedla, že s dôvodmi uvedenými v odvolaní objektívne nemožno v žiadnom  prípade súhlasiť. K tvrdeniam otca uviedla, že ide o púhe výmysly a klamstvá a je pre ňu zarážajúce, že účelové výmysly otca dosiahli až taký extrémny rozmer, že je schopný konať nie v záujme maloletého, ale práve naopak a to s cieľom dosiahnuť svoj vlastný záujem, pričom koná absolútne bezcitne a v príkrom rozpore so záujmom svojho vlastného syna. Dodala, že každý má právo vyhľadať a zmeniť ošetrujúceho lekára a o to viac matka, ktorá sa svojmu dieťaťu snaží pomôcť, spolieha sa na pomoc a profesionálnu radu kolíznej opatrovníčky a nakoniec jej úprimná snaha zo strany otca otočená absolútne proti nej. Poukázala na správy z vyšetrení maloletého a to na správu Doc. MUDr. G. Q., CSc., z ktorej jasne vyplýva, že pacient je veselý, usmievavý, ide uňho o fóbickoúzkostnú poruchu v detstve s neurganickou enurézou  a enkoprézou, čo sa môže v budúcnosti zhoršovať, pacient v súčasnosti negatívne, emočne reaguje na možnosť kontaktu s otcom a jeho rodinou, pravdepodobne aj pri forme asistovaného styku a preto zatiaľ neodporúča styk s otcom. Poukázala na správy, ktoré matka poslala otcovi cez aplikáciu Viber a v ktorých mu opakovane opisovala stav maloletého a snažila sa mu vysvetliť, že dieťa je traumatizované a nie je vhodné, aby bolo nasilu tlačené k telefonovaniu a už vôbec nie ku stretnutiu. Čo sa týka riešenia psychického stavu dieťaťa, matka navštívila ošetrujúcu lekárku MUDr. U., ktorá jej odporučila vyšetrenie u psychológa a matka sa taktiež obrátila i na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici so žiadosťou o odbornú pomoc, keď kolízna opatrovníčka jej doporučila kontaktovať Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencii v Senici a matka v snahe pomôcť dieťaťu začala i sama hľadať psychológov, avšak termín bol až o 3-4 mesiace, pričom najskorší termín dostala 5. novembra 2015 u Mgr. S., ktorá sľúbila dieťa vyšetriť, avšak vopred upozornila, že  prípadnú terapiu kvôli  časovej vyťaženosti nemôže poskytovať. Keďže matke sa nepodarilo nájsť detského psychológa bola nútená kontaktovať súkromné centrum Alma v Bratislave, kde dieťa dochádza k terapii Mgr. W., pričom táto prerušená nebola, avšak z dôvodu choroby    nebolo možné na terapiu dochádzať, nakoľko sa však stav dieťaťa zhoršil, bola matka nútená vyhľadať s dieťaťom pomoc psychiatra. Keď kontaktovala MUDr. B. so žiadosťou o vyšetrenie dieťaťa, avšak tento sa venuje liečbe pacientov nad 15 rokov a preto doporučil kontaktovať MUDr. P., v ktorej starostlivosti i maloletý bol, ktorá však zrejme pod tlakom otca zachovala extrémne neprofesionálne, keď sa mala vyjadriť o zdravotnom stave matky, ktorá však jej pacientkou nebola a narušila tým dôverný vzťah a preto matka vyhľadala maloletému iného psychiatra. Dodala, že je presvedčená, že otcovo správanie je osobnou pomstou voči nej matke za to, že opustila spoločnú domácnosť. Mala za to, že záujmy otca však v nijakom prípade nemôžu prevýšiť záujem maloletého a to je rozhodujúci fakt, na ktorý by mal súd pri svojom rozhodovaní prihliadať. Poukázala na skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva je nariadené znalecké dokazovanie a bola ustanovená znalkyňa z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.  4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, pričom poukázal, že sa vedie viacero konaní a zo všetkých je zrejmé, že vzájomná komunikácia rodičov a ich vzájomné vzťahové väzby sú vážne narušené a vzhľadom k protichodným tvrdeniam nie je možné relevantne posúdiť, aký vplyv by malo umiestnenie maloletého do odborného zdravotníckeho zariadenia na psychický stav maloletého P.. Dodal, že je potrebné odborne posúdiť vzťahové väzby dieťaťa k obom rodičom, keď v konaní o rozvod manželstva bolo nariadené znalecké dokazovanie. Za súčasného stavu neodporúča nariadiť neodkladné opatrenie, pretože by v malom časovom úseku bolo dieťa vystavené psychickému tlaku a stresu z opakovanej diagnostiky.  5. K odvolaniu otca sa vyjadrila i Okresná prokuratúra Senica, ktorá uviedla, že vstúpila do konania dňa 5. septembra 2016 a napadnuté uznesenie považuje za správne, zákonné a preskúmateľné, keďže na vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Doterajším dokazovaním bolo preukázané, že maloletý P. je v osobnej starostlivosti matky, trpí viacerými zdravotnými problémami, ktoré boli diagnostikované viacerými lekármi, otec dlhší čas v dôsledku sporov s matkou maloletého nebol v styku s maloletým. Otec poukázal na vážne zdravotné problémy maloletého, ktorý je kontinuálne v zdravotnej starostlivosti viacerých lekárov, pričom vo svojich podaniach spochybňoval diagnózu zdravotných problémov maloletého a v ostatnom období bola ošetrujúcou lekárkou   matke hospitalizácia za účelom stabilizácie jeho stavu doručená. S poukazom na dokumentovaný skutkový stav je nepochybné, že spornosť diagnostikovania zdravotných problémov maloletého, jeho viaceré, avšak liečené zdravotné problémy, absencia styku s otcom nemôžu samé o sebe založiť dôvodnostné nariadenia neodkladného opatrenia.  V tomto zmysle by nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, príznačného jeho invazívnosťou do pomerov starostlivosti o maloletého bolo predčasné a z hľadiska zásad Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku aj nenáležité, nereflektujúce najlepší záujem maloletého spočívajúci okrem iného aj v požívaní osobnej starostlivosti, čo i len jedného z rodičov. Uvedený záver nevylučuje možnú dôvodnosť prijatia vhodnejšieho a vzhľadom na okolnosti veci primeranejšieho výchovného opatrenia s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, ktorého vydanie je však predmetom konania vo veci samej.  6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca sa vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že na svojom odvolaní trvá, keďže doteraz nebol riadne zistený zdravotný stav maloletého. Uviedol, že je síce nariadené znalecké dokazovanie v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností na čas po rozvode, avšak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má iný skutkový základ, pretože jeho účelom je zistenie celkového zdravotného stavu dieťaťa. Práve zdôvodňovaním zlého zdravotného stavu dieťaťa, horúčkovité stavy, matka odôvodňovala nutnosť jej výlučnej osobnej starostlivosti, dieťa nedala do škôlky a dôvodí, že maloletý nemôže byť bez jej prítomnosti lebo ona zvláda horúčkovité stavy, ktoré údajne môžu byť kedykoľvek. Mal za to, že hospitalizácia dieťaťa by umožnila presnejšiu kontrolu užívania liečiv, antidepresív maloletým a zistenie stavu dieťaťa pod odborným dohľadom lekára. Poukázal na to, že matka si v septembri 2016 vyžiadala, vyzdvihla ďalšie tri balenia lieku Prothiaden. Ďalej uviedol, že zdôvodnenie kolízneho opatrovníka, že neodporúča nariadiť navrhované neodkladné opatrenie je arbitrárne a absurdné. Podľa údajov uvádzaných matkou, matka opakovane v priebehu štyroch dní navštívila dvoch lekárov. Ďalej upozornil, že návrh kolízneho opatrovníka na vykonanie znaleckého dokazovania v konaní sp. zn.  1P/63/2016 pred OS Senica bol v priamom protiklade s odôvodnením kolízneho opatrovníka v písomnom vyjadrení zo dňa 13. októbra 2016 vo veci návrhu otca v tomto konaní sp. zn. 2P/58/2016. Dodal, že vydanie neodkladného opatrenia podľa jeho návrhu je dôvodné, lebo by umožnilo objektívne zistenie zdravotného stavu dieťaťa. Má za to, že matka za posledný rok navštívila    už 6 psychiatrov alebo psychológov a bráni zisteniu objektívneho zdravotného stavu aj súdu a terapia dieťaťa neprebieha.  7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca sa vyjadrila i matka s tým, že s uvádzanými argumentmi sa plne stotožňuje a má za to, že s nimi objektívne možno súhlasiť. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.  8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinných od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.  9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou (§ 362 C.s.p. a § 122 C.m.p.) proti uzneseniu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ C.s.p.) po zistení, že odvolanie spĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p., § 62 a § 63 C.m.p.) prejednal veci bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65, § 66 C.m.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania  (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.).  10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie i s argumentáciou súdu prvej inštancie pojatou ním do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia akceptovateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo návrh otca zamietol, pričom  napadnuté uznesenie nemožno považovať za neodôvodnenú a ani za arbitrárne, t.j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu, zmysel a účel.  11. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje. Slúži len k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv a je dôvodné len vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah.  12. Odvolací  súd uvádza, že ochranu maloletému dieťaťu prostredníctvom neodkladných opatrení poskytujú dva nové procesné kódexy a to Civilný sporový poriadok (z. č. 160/2015 Z. z. - C.s.p.) prostredníctvom všeobecných ustanovení o neodkladných opatreniach (§ 325 C.s.p.) a Civilný mimosporový poriadok (z. č. 161/2015 C.m.p.) prostredníctvom osobitných neodkladných opatrení (§ 365 a § 367 C.m.p.). Tieto neodkladné opatrenia je potrebné diferencovať a to na základe vážnosti situácie (stupňa bezprostrednosti ohrozenia maloletého dieťaťa) od čoho závisí, či je potrebné vykonať nevyhnutné opatrenia na ochranu maloletého dieťaťa bezodkladne, t. j. či je nevyhnutné zakročiť ihneď alebo postačuje zakročiť v primeranej lehote. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365  C.m.p. je stav, keď sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, prípadne keď je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Jedná sa najmä o prípady nájdenia dieťaťa alebo náhlej straty rodičov dieťaťa alebo o situácie, keď osoby oprávnené sa o dieťa starať starostlivosť o dieťa hrubo zanedbávajú. V takomto prípade je nevyhnutnosť zákroku zdôraznená aj lehotou, v ktorej musí súd prvej  inštancie o návrhu na neodkladné opatrenie rozhodnúť, ktorá je 24 hodín odo dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípadoch, keď je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého ohrozený alebo narušený, avšak k bezprostrednému ohrozeniu, prípadne nebezpečenstvu dieťa vystavené nie je ako aj v situáciách, keď je maloleté dieťa v starostlivosti niektorého rodiča alebo inej osoby neoprávnene alebo že táto starostlivosť nie je pre maloletého vhodná alebo mu neprospieva, je dôvodná aplikácia ustanovenia § 367 C.m.p., podľa ktorého súd nariadenie odkladného opatrenia v lehote 7 dní odo dňa doručenia návrhu. V ostatných prípadoch, keď sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dotýka starostlivosti súdu o maloleté dieťa, t. j. v situáciách,    keď dieťaťu bezprostredná ujma nehrozí, však súd prvej inštancie zhodnotí, že v záujme maloletého dieťa je vhodné rýchlo a pružne riešiť pomery maloletého, môže rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. a to v lehote 30 dní odo dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.  13.       Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca právne vec posúdil nielen podľa vyššie uvedených ustanovení C.s.p. a C.m.p. o neodkladných opatreniach, ale i v zmysle základných práv detí zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa prijatého Valným zhromaždením Spojených národov dňa 20. novembra 1989 („Dohovor o právach dieťaťa“), o porušení práva dieťaťa na zdravý duševný vývoj, lásku, porozumenie, starostlivosť a právo na prednostnú ochranu a pomoc ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného  života zakotveného v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.  14. V prejednávanej veci ako správne skonštatoval i súd prvej inštancie je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, maloleté dieťa nepochybne má zdravotné problémy. Otcom požadované neodkladné opatrenie sa nejaví byť v záujme maloletého dieťaťa, skôr môže prispieť k ešte väčšiemu zaťaženiu dieťaťa napätím, zmenami a neistotami. Hospitalizácia dieťaťa za účelom jeho zdiagnostikovania v čase, keď sa maloleté dieťa podrobí vyšetreniu  znalca (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015) nie je v jeho záujme. I v zmysle bodu 1 a 2 Charty práv hospitalizovaných detí (schválených na I. európskej konferencii v máji 1998, deti majú byť prijímané do nemocnice iba vtedy, ak starostlivosť, ktorá sa vyžaduje im nemôže byť rovnako dobre poskytnutá doma alebo pri dennej hospitalizácii (1); deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcov (2). Obaja rodičia musia mať na zreteli, že nepriateľstvo rodičov vyvoláva v dieťati silné vnútorné napätie, ktoré je počiatkom neurotických problémov a porúch správania. Najlepšie by bolo, aby rodičia pri výchove spolupracovali, zvažovali čo je pre dieťa dobré, vhodné.  15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).  Poučenie:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci   samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).    Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/58/2016", "guid": "cf6f2b4f-9287-4ed5-b6ef-0e8953678674:d4bf3ca9-0ee5-4976-9d1a-6f715cffb428", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "37907a3b-ca89-4730-be9c-6373b81daedf:d1eb3125-95b6-430a-b0e9-e8ac9bbf648c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1", "spisova_znacka": "26CoP/34/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/34/2016 z 20. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2616205084.1"}]}