Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/123/2011 z 13. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. februára 2012, sp. zn. 6Co/123/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8109232521.1 Krajský súd Prešov | 6Co/123/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8109232521.1 | 2012-02-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c90696d8-1642-436b-9e66-8fd48f68caec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109232521.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/123/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109232521
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8109232521.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu G. M., nar. 2. 3. XXXX, bytom X.,
P. XX/XX, zast. JUDr. Pavlom Michalíkom, advokátom so sídlom Prešov, Jarková 2, proti žalovaným
1. Slovenský pozemkový fond Bratislava, zast. JUDr. Renátou Bačárovou, LL.M, advokátkou so sídlom
Prešov, Jarková č. 2, 2. C. G., rod. K., bytom X. XXX, 3. Ing. S. N., bytom K. XXX/X, X., 4. Y. V., rod.
K., bytom C. XX, 5. S. P., rod. E., bytom X. XX/XX, X., 6. C. P., bytom K. X, . G., o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C 259/09-100 zo dňa 31. 3.
2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

II. M e n í rozsudok vo výroku o trovách tak, že sa náhrada trov konania žalovaným nepriznáva.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len ,,prvostupňový súd“) žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku
KN E 2609/4 na LV XXXX k.ú. X. zamietol s odôvodnením, že žaloba nebola podaná voči všetkým
podielovým spoluvlastníkom zapísaným v katastri, resp. ich nástupcom. Rozhodol tak z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu.

Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok zrušiť s odôvodnením, že má naliehavý právny záujem, pretože
nemôže pozemok náležite užívať a disponovať s ním. Trval na tom, že žalovaný v 1. rade je označený
správne a namietal aj trovy konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec a bez nariadenia pojednávania (§ 214
O.s.p.) rozsudok potvrdil, pretože je správny.

Odvolací súd nemôže inak ako len súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že ak sleduje skutočný
vlastník záznam svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri, tak jeho žaloba má sledovať voči
tej osobe, ktorá je v katastri zapísaná za vlastníka len formálne (porov. ZSP 3/2009). Ak je takýchto
osôb viacej (formálni spoluvlastníci), žaloba o určenie vlastníckeho práva musí sledovať voči všetkým
(porov. SJ 71/1997). Ak niektorá osoba nežije, vec sa má týkať jej nástupcov.



Ak by súd rozhodol o vlastníctve nejakej osoby v konaní, v ktorom by nebola účastníkom konania
osoba zapísaná v katastri, príslušná správa katastra by takýto rozsudok nemohla na záznam použiť
(nespôsobilá listina).

A práve žalobca spôsobil to, že za účastníkov neuviedol všetky osoby, ktoré majú byť v súčasnosti v
katastri zapísané len formálne. Týka sa to nástupcov po nebohom I. I.. Nedostatok tzv. vecnej legitimácie
sa pritom nedá odstrániť tým, že sa predmetom konania stane pozemok zmenšený o výmeru pripadajúcu
na podiel vynechaného podielového spoluvlastníka, resp. jeho nástupcov. Totiž ideálny podiel znamená,
že každý z podielových spoluvlastníkov má podiel (práva a povinnosti) nie len k reálne vyčlenenej časti,
ale k celej nehnuteľnosti a je rovnako obmedzovaný ostatnými spoluvlastníkmi v rozsahu veľkosti ich
podielov.

Teda tým, že žalobca ,,ukrojil“ z výmery v snahe obísť vynechaného podielového spoluvlastníka,
nič nevyriešil a vôbec už nie bez geometrického plánu. Obídený formálny spoluvlastník zostal
spoluvlastníkom aj k tej časti predmetného pozemku, ktorá zostala predmetom konania, a preto sa musí
rozsudok týkať takéhoto spoluvlastníka, ak má byť listinou spôsobilou na záznam vlastníckeho práva
žalobcu.

Naliehavý právny záujem žalobca síce sledoval a ten je daný tým, že má záujem rozsudkom o určení
vlastníckeho práva privodiť v katastri záznam a zosúladenie skutočného stavu so stavom formálnym (SR
2/1995). Aby však bol záver o aplikácii § 80 písm. c/ O.s.p. úplný, tak treba ešte doplniť, že naliehavý
právny záujem nie je daný, ak žaloba o určenie vlastníckeho práva nesmeruje proti všetkým osobám,
ktoré sú zapísané v katastri a ktorých vlastnícke právo žalobca popiera (porov. SJ 71/1997).

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok, pretože je vo výroku správny. Prichodí však poznamenať, že
nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci vzhľadom na procesné dôvody zamietnutia žaloby. Žalobcovi
nič nebráni domáhať sa opätovne vlastníckeho práva, príp. určenia rozsahu dedičstva. Odvolací súd tým
naznačuje, že je potrebné dobre zvážiť žalobný návrh, pretože ak pozemok nadobudol vydržaním už
predchodca žalobcu, tak na žalobcu neprešla oprávnená držba. Je pojmovo vylúčené, aby prechádzala
držba z osoby, ktorá sa už stala vlastníkom. Držba môže prejsť iba z oprávneného držiteľa, nie z
vlastníka. Vlastník by mohol len založiť nové plynutie vydržacej doby nejakou udalosťou, ktorá by so
zreteľom na všetky okolnosti opodstatňovala vstup žalobcu do oprávnenej držby, prípadne previesť
vlastnícke právo zmluvou.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok o zamietnutí žaloby ako správny.

Odvolací súd však zmenil výrok o trovách konania, pretože žalobcovi ide o nápravu nesprávneho
formálneho stavu, a teda o stav, aby v katastri bol správny údaj o vlastníctve. Správny údaj o vlastníckom
práve je v zásade aj v záujme Slovenského pozemkového fondu, ktorý by mal byť nápomocný zisteniu
skutočného stavu vlastníctva. Preto nie je dôvod mu uhrádzať náklady konania, naviac, ak trovy
právneho zastúpenia nemuseli vzniknúť, ak by fond využil vlastné právnické kapacity (II. ÚS 78/03 ,,I
keď trovy právneho zastúpenia sa všeobecne považujú za účelne vynaložené trovy, v tomto konkrétnom
prípade, keď Ministerstvo financií SR disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie,
neexistuje dôvod na to, aby žalovaný využíval služby komerčného právnika)“. Ostatným žalovaným
preukázateľné trovy nevznikli, a preto sa ich náhrada nepriznala (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.