{"guid": "378efcf4-a5b2-4917-bbb5-85acb5e6ed96:39c06054-9486-4926-ae73-9fcdac65dffc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7514203588.1", "spisova_znacka": "8CoP/337/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/337/2015 z 28. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. januára 2016, sp. zn. 8CoP/337/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7514203588.1", "identifikacne_cislo": "7514203588", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Marianna Hrabovecká", "sudca_id": 1493, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marianna-hrabovecka-1493", "datum_vydania": "2016-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39c06054-9486-4926-ae73-9fcdac65dffc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7514203588.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7514203588.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7514203588.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 8CoP/337/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7514203588\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514203588.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek\nsenátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté\ndeti R. L. nar. XX.X.XXXX a K. L. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov Bc. K. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v R. na Y. XX\nzastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Vorobeľovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na\nBajzovej 2 a D. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo L. R. na ulici X. T. X v konaní o zvýšenie a zníženie\nvýživného a úprave styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 10.12.2014\nč.k. 9P 69/2014-68 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nPotvrdzuje rozsudok.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa rozsudkom z 10.12.2014 č.k. 9P 69/2014-68 zmenil rozsudok Okresného súdu\nKošice - okolie z 20.4.2011 sp.zn. 7C 260/2010 v časti týkajúcej sa výživného tak, že otec je povinný\nprispievať na výživu maloletej K. L. nar. XX.XX.XXXX sumou 120 Eur mesačne a maloletého R. L. nar.\nXX.X.XXXX sumou 220 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí\nod 21.2.2014. Dlžné výživné za obdobie od 21.2.2014 do 30.11.2014 pre maloletú K. 185,68 Eur a pre\nmaloletého R. 185,60 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach pre každé dieťa po 15,47 Eur\nspolu s bežným výživným až do vyrovnania matke maloletých detí pod hrozbou straty výhody splátok\npočnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol.\nDohodu rodičov o styku otca s maloletými deťmi implantoval do rozhodnutia súdu.\n\nProti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s\nodôvodnením, že zmena pomerov nebola dôsledne zistená a napriek tomu, že v dôsledku pracovného\núrazu v novembri 2015 bol dva mesiace práceneschopný a v čase predchádzajúcej úpravy výživného\nmal príjem aj z mimopracovnej činnosti (fušky), býval a stravoval sa u svojich rodičov, pričom v súčasnosti\nmá zdravotné problémy s kolenami, nakoľko si kladenie dlažieb vyžiadalo svoju daň, súd prvého stupňa\nzvýšil výživné. Z rozprávania vie, že súdom určené výživné je vysoké vzhľadom na vek maloletých detí\n(5 a 8 ročné) a výživné 300 Eur mesačne, je pre neho momentálne neúnosné, prežíva z výplaty do\nvýplaty, od úrazu nebol schopný ušetriť ani euro a do dnešného dňa, t.j. dva roky má od svojho otca\npôžičku 2.000 Eur, z ktorej nebol schopný splatiť ani euro. Konštatoval, že žije v spoločnej domácnosti\ns družkou, ktorá je rozvedená a vychováva svoju osemročnú dcérku, a len od 1.7.2014 je zamestnaná,\nkým matka maloletých detí má príjem spolu s výživným vyšší, ako on a býva v spoločnej domácnosti\ns rodičmi, ktorým neprispieva a peniaze, ktoré údajne dáva svojmu otcovi za nájom, ostávajú im  na\ndovolenky. Svoje deti miluje a snaží sa pre nich urobiť čo možno najviac, ale nie za takýchto podmienok.\nTiež uviedol, že kolíznu opatrovníčku videl prvýkrát na súde, ktorá zastupovala svoju kolegyňu a nemala\n\nani predstavu o výške výživného. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil\nvýživné spolu na dve deti z 300 Eur mesačne na 160 Eur mesačne.\n\nMatka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.\n\nKolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a napadnutý\nrozsudok potvrdil v plnom rozsahu. Poukázal na to, že konajúci súd vykonal dokazovanie výsluchom\núčastníkov konania, listinnými dôkazmi, správou o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí a pri\nurčení výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom\nprihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o\ndeti osobne stará. Na strane matky zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá svoj podiel na\nvýžive detí plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere, kým otec nemá žiadnu inú vyživovaciu\npovinnosť a jeho príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletých detí vo výške, ktorú\nurčil prvostupňový súd.\n\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd na základe odvolania otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa o výživnom spolu s\nkonaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.  a dospel k záveru, že súd prvého\nstupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o\nrodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,\nčo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd  stotožnil so záverom súdu prvého stupňa\nvo výroku o zvýšení výživného pre maloletého R. a maloletú K., ktorý konštatoval podstatné zvýšenie\nodôvodnených potrieb maloletých detí a nezmenené pomery otca vo vzťahu k jeho reálnym zárobkovým\nschopnostiam a možnostiam. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,\nktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho\nkonania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu\njeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom R. a K.. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého\nstupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok o\npredchádzajúcej úprave výživného z 20.4.2011) s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania\ndospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena\npomerov na strane maloletých detí odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 120 Eur mesačne pre\nmaloletú K. a 220 Eur mesačne pre maloletého R. je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam\na možnostiam otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu\notca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že\nvýživné pre maloletú K. 120 Eur mesačne a pre maloletého R. 220 Eur mesačne zohľadňuje iba časť\nnevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých\ndetí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, preto sú bez právneho významu\npomery matky, ktorá sa o maloleté deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim\nv rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva,\nsú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre maloletú K. a pre maloletého R. o 20\nEur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie\nvýživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených\npotrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o\nrodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia\nodôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Vo vzťahu k odvolacím\nnámietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej\npovinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného\nustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.\nOdvolací súd dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa je primerané a zodpovedá príjmu  otca\nv sledovanom období, ktorý súd prvého stupňa zistil z odpisov mzdových listov a so zreteľom na tento\n\npríjem možno od neho spravodlivo žiadať, aby formou výživného zabezpečil svojim deťom životnú\núroveň v rozsahu bežného životného štandardu, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého\nnežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd rovnako\nzdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby\nv prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška\nživotných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických\nukazovateľov.  Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj\nživotných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky\nvýživného (zvýšenie). Odvolací súd spôsob určenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby\nmaloletého R. a maloletej K., vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o\nvýživnom, ako aj v súvislosti s ich vekom, rastom, nástupom maloletej K. na základnú školu a mimoriadne\nvýdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého R., považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že\npre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na\njednej strane, teda buď len o oprávneného alebo len u povinného, nota bene príjem otca dosahovaný\nv čase predchádzajúcej úpravy výživného, ktorý je totožný s jeho príjmom v čase terajšej úpravy\nvýživného, neodôvodňuje rozhodnutie o výživnom v súlade s odvolacím návrhom otca. Vo vzťahu k\nodvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré\nstručne a jasne  objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho\naspektu bolo plne realizované základné právo otca na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne\nkonanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného\npráva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces\nbolo naplnené tým, že súd prvého stupňa zistil po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav\na po použití relevantných právnych noriem vo veci zákonne rozhodol. Odvolací súd tiež zdôrazňuje,\nže krátkodobá pracovná neschopnosť otca v dôsledku úrazu, nemôže byť samo o sebe dôvodom\npre zníženie výživného, rovnako ani tá skutočnosť, že v súčasnosti nevykonáva brigádnickú činnosť\n(fušky, ako to nazval v odvolaní), pretože jeho príjem dosahovaný zo závislej činnosti 1.035,93 Eur v\nrozhodnom období je dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v súdom\nurčenom rozsahu. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npotvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..\n\nSúčasťou odvolania otca je námietka zaujatosti vznesená voči konajúcej sudkyni JUDr. Jane Dudíkovej\nza účelom nového prešetrenia skutočností, ktoré boli pozabudnuté, i keď ich do svojho vyjadrenia\nuviedol.\n\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na\nich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\n\nPodľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti\nvoči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia v\nnámietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,\na kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré\nnespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu\nnepredkladá. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak sa námietka zaujatosti týka len\nokolností ustanovených v § 14 ods. 3 (dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v\npostupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach), súd na námietku\nzaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\n\nNámietka zaujatosti, ako procesný úkon otca, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 15a ods. 3\nO.s.p.), ktorú založil na vyjadrení nespokojnosti s postupom sudkyne v prejednávanej veci, čo v zmysle\nust. § 14 ods. 3 O.s.p. nemôže byť dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne, keďže sa jedná o okolnosti\nspočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, preto sa odvolací súd námietkou zaujatosti\nnezaoberal (§ 15a ods. 3 a ods. 5 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/69/2014", "guid": "b40f159d-643b-4d6f-8c5e-1f7d1ff0b5e2:12ecdb32-232a-48e8-b875-149f9bebdd2f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}