{"guid": "378db756-9df3-4438-a7ba-10032692afcc:6a4bbf6b-a18f-43e9-af42-2f6bec6124c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3216203590.1", "spisova_znacka": "17Co/38/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/38/2017 z 21. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. februára 2017, sp. zn. 17Co/38/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3216203590.1", "identifikacne_cislo": "3216203590", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a4bbf6b-a18f-43e9-af42-2f6bec6124c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3216203590.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3216203590.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3216203590.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216203590
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216203590.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcov: 1/ C. F., bytom K. XXX, G. G., 2/ H. F., bytom ako žalobkyňa
1/, proti žalovanému: R. sporiteľňa, a.s., so sídlom v L., V. XX, IČO: 00 151 653, zastúpeného AK
JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou, č.k. 4C/223/2016-65 zo dňa 15. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie  v napadnutej časti  m e n í  tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia  z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe, prebiehajúcej na základe
oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD PSO055/19 zo dňa 27.09.2016, ktorej predmetom je  byt č. 1,
vchod 0,prízemie v bytovom dome  so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/XX, podiel 1/1 a
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XX/XXX, nachádzajúci sa v okrese L. nad L.,
v obci K., v k. ú. K., zapísaný Okresným úradom Bánovce nad Bebravou - katastrálnym odborom
na LV č. XXX.  Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň
žalobcom uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej proti strane a v lehote uvedenej v § 21 ods.
2,3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 veta prvá, § 336 ods. 1,2 CSP, § 70 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností, § 10, § 12 ods. 1 až 6, § 17 ods. 9, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách, § 123 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval,
že po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listín bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podaný čiastočne dôvodne.  Z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobcovia 1/,2/ sú
vlastníci predmetného bytu v režime BSM ( vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu). Žalobcovia 1/,2/ dňa 16.06.2010 uzatvorili so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, ktorým
im bola poskytnutá suma 12 540 eur. Dňom 16.07.2010 došlo k vzniku záložného práva k predmetnej
nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Dňa 01.04.2016 žalovaný oznámil žalobcovi 2/ začatie výkonu
záložného práva predajom bytu na dobrovoľnej dražbe, pričom termín vykonania dražby bol určený
na 14.11.2016. Na dražbe dňa 14.11.2016 bol udelený príklep  a dražba bola úspešná. Súd bol toho
názoru, že vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva je naplnená potreba naliehavosti a rýchleho
riešenia situácie, ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré hrozí záujmom žalobcov 1/,2/.
Predmet dražby tvorí obydlie žalobcov. Ak by sa výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby ukázal v sporovom konaní ako nedôvodný, ujma spôsobená výkonom záložného práva by
bola evidentná. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv
žalovaného, ktorý je záložným veriteľom. Súd mal osvedčené, že žalovaný ako navrhovateľ dražby



začal výkon záložného práva predajom na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, ktorého
organizátorom je dražobník, z listín ktorého zistil, že žalobcovia ako vlastníci predmetu dražby pri
vykonávaní dražby neboli poučení podľa § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, teda, že majú právo do
10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník síce súdu
oznámil, že  žalobcovia toto právo nevyužili, súdu však nedoručil písomnosť, preukazujúcu, že by o
tomto práve žalobcov riadne poučil spolu s doručením znaleckého posudku alebo že by boli žalobcovia
inak poučení o tomto práve. Súd bol toho názoru, že žalobcovia v návrhu preukázali a aj osvedčili
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a  to vzhľadom k tomu, že v prípade pokračovania
realizácie záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe hrozí žalobcom bezprostredná ujma, a to,
že predajom zálohu za aktuálnych podmienok nedôjde k uspokojeniu záložného veriteľa v čo najväčšej
možnej miere, vzhľadom na namietanú výšku ohodnotenia zálohu. Nič nebráni žalovanému domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky iným spôsobom, domáhať sa vydania exekučného titulu a jeho
následného výkonu, ak by zo strany žalobcov i napriek tomu nedošlo k dobrovoľnému plneniu. Súd
ďalej uviedol, že obaja žalobcovia sú ochotní dlh žalovanému splácať, obaja sú riadne zamestnaní.
Aj z tejto mzdy žalobcov, po prípadnom vydaní exekučného titulu v súdnom konaní, po preskúmaní
prijateľnosti zmluvných podmienok zo zmluvy, by prichádzalo do úvahy uspokojenie nároku veriteľa, a
to primeraným spôsobom aj vzhľadom na skutočnú výšku pohľadávky veriteľa - žalovaného. Na základe
týchto skutočností mal súd za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v
časti, a to uloženia povinnosti žalovanému toho času zdržať sa výkonu záložného práva. Vzhľadom k
tomu, že s vecou, s predmetom dražby, je oprávnený nakladať, hospodáriť podľa § 123  OZ výlučne
vlastník tejto veci, súd nevyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali
zakázať žalovanému nakladať alebo akýmkoľvek spôsobom hospodáriť s bytom, pričom žalobcovia ani
žiadnym spôsobom neosvedčili, že žalovaný s bytom nakladá alebo s ním hospodári.  Súd dodal, že
nariadeným neodkladným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do  práv a oprávnených
záujmov žalovaného a ani iných osôb, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný
charakter a zanikne z dôvodov uvedených v ust. § 333 a nasl. CSP najneskôr rozhodnutím vo veci samej.
Pohľadávka žalovaného proti žalobcom zostáva aj po nariadení neodkladného opatrenia zachovaná a
taktiež aj oprávnené záujmy tretích osôb v súvislosti s realizáciou dražby. Keďže z podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia namietajú existenciu záložného práva a
postup pri realizácii dobrovoľnej dražby, súd uložil povinnosť žalobcom podať žalobu vo veci samej, a
to žalobu proti strane a v lehote v zmysle ust. § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. Rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania o neodkladnom opatrení   súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže vyhovel
návrhu iba čiastočne, rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie  žalovaný a
žiadal uznesenie v napadnutej časti ( vo výrokoch I,III,IV) zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, prípadne žiadal uznesenie zrušiť. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.  V prvom rade namietal, že rozhodnutie
je materiálne nevykonateľné, keď mu ukladá z neodkladného opatrenia neexistujúcu povinnosť, teda
povinnosť, ktorú nie je možné splniť. Poukázal na ust. § 151 md ods. 1  písm. i) OZ, podľa ktorého
záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Pokiaľ bola dňa
14.11.2016 uskutočnená dražba, na ktorej bol udelený príklep, záložné právo bolo dňa 14.11.2016
úspešne vykonané, čoho následkom došlo v zmysle citovaného ustanovenia OZ k zániku záložného
práva. Existenciu skutočnosti, spôsobujúcej zánik záložného práva a tak aj zánik možnosti jeho výkonu
ku dňu 14.11.2016 mal súd riadne osvedčené, pričom rozhodnutie bolo vydané v čase po jeho zániku
dňa 15.11.2016. Je toho názoru, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže
neosvedčili základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ani ich netvrdili a návrh bol
zjavne návrhom neúplným a mal byť odmietnutý. Pokiaľ súd zabezpečoval bez návrhu strany dôkazy,
zásadným spôsobom narušil rovnosť strán a takýto postup je protiústavný. Zdôraznil, že predpokladom
preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný , či veľmi
ťažko napraviteľný právny stav. Existuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne
konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie  napr. nezákonnou dražbou
dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia. Za daného
stavu sú tvrdenia o ťažko napraviteľnom stave bez opory v reálnej právnej úprave. To, že byt má byť
obydlím žalobcov, čo však sami neosvedčili, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k ich povinnosti strpieť
výkon záložného práva, naviac ak prebieha preukázateľne zákonným spôsobom. Poukázal ďalej na to,



že súd pochybil, pokiaľ rozhodol, že ukladá žalobcom podať žalobu vo veci samej proti strane a v lehote
uvedenej v § 21 ods. 2,3 zákona o dobrovoľných dražbách, hoci žalobcovia jasne uviedli, že sa vo veci
samej budú domáhať určenia neexistencie záložného práva. Ide o postup, kedy súd rozhoduje o niečom ,
o čo ho strana nežiadala a popiera sa tak viazanosť návrhom i výlučné dispozičné oprávnenie žalobcu
stanovovať predmet konania, čo je postup narušujúci princíp rovnosti strán, zdanie nestrannosti súdu
a má charakter právnej pomoci súdu  v prospech jednej strany. Namietol miestnu nepríslušnosť súdu,
keď podľa jeho názoru predmetom konania nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor z existencie
práva. Predmetom konania je zdržanie sa výkonu záložného práva, teda vec vyplývajúca z existencie
práva, o ktorom rozhodol na to určený štátny orgán, nie spor zo zmluvy a vo veci samej má byť tvrdená
neexistencia záložného práva, teda nie spor zo zmluvy. Nejde teda o žiaden dôvod osobitnej miestnej
príslušnosti a miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného - Okresný súd Bratislava III.

3. Žalobcovia 1/,2/ sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť.

5.   Odvolaním žalovaného nebolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol vo zvyšnej
časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý ( zdržať sa nakladania alebo akéhokoľvek
hospodárenia s bytom), preto v tejto časti je uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10.   Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že
exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená.  To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním
a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp
proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

12.   V predmetnej veci sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti
súdu, vznesenou žalovaným v odvolaní, keď podľa názoru žalovaného sa nejedná o žiaden spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale spor z existencie práva a teda nejde o žiaden dôvod osobitnej miestnej
príslušnosti a miestne príslušným je podľa neho na konanie všeobecný súd žalovaného, teda Okresný
súd Bratislava III.  Krajský súd však námietku žalovaného ohľadne miestnej nepríslušnosti nepovažuje
za dôvodnú.



13.   Podľa § 290 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14.  Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

15.   Podľa § 19 písmena d/ CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

16.  V predmetnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že spor v danej
veci súvisí so spotrebiteľskou zmluvou, ktorú uzavreli žalobcovia 1/,2/ so žalovaným. Išlo o zmluvu o
splátkovom úvere zo dňa 16.06.2010, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 12 540
eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach od 16.07.2010 vo výške 89,87 eur . Žalobcovia
v rovnaký deň uzatvorili aj záložnú zmluvu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného (banky),
predmetom ktorej bolo záložné právo k bytu, v ktorom bývali a boli jeho bezpodieloví spoluvlastníci. Z
dôvodu neplnenia splátok úveru došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy ku
dňu 26.02.2016 a následne žalovaný začal výkon záložného práva predajom predmetnej nehnuteľnosti
( bytu žalobcov 1/,2/)  na dobrovoľnej dražbe.

17.   V danej veci  teda spor vychádza (súvisí ) s pôvodnou zmluvou s splátkovom úvere a odvolací
súd  vzhľadom na uvedené skutočnosti  nemal pochýb, s poukazom aj  na súdnu prax v obdobných
veciach,  že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský spor a bolo na výbere žalobcov,  na ktorom súde,
či na všeobecnom súde žalovaného ( § 13 v spojení s § 15 CSP) alebo na súde, v obvode ktorého
majú žalobcovia( ako spotrebitelia) adresu trvalého pobytu ( § 19 písm. d/ CSP), návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podajú.

18. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým  súd
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel, nie je správne. Ako je zrejmé z obsahu
spisu, uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané dňa 15.11.2016.
Dňa 14.11.2016 sa uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľnosti žalobcov 1/,2/ - bytu, pričom licitátor
udelil príklep a predmetný byt vydražila spoločnosť  LEGEND NM, s.r.o., so sídlom v Novom Meste nad
Váhom, Námestie Slobody 2491/9A. Teda v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
bola už predmetná nehnuteľnosť, vo vzťahu  ku ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe, vydražená na tejto dražbe.

19.   V súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť a návrh v tejto časti zamietnuť, vzhľadom
k neexistencii potreby bezodkladne upraviť pomery. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie záložné
právo neexistovalo, preto ho nebolo možné vykonať a z tohto dôvodu nebolo možné ani splniť povinnosť
vo vzťahu k neexistujúcemu a nemožnému výkonu  záložného práva. Žalobcovia majú k dispozícii iný
prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdia, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti
dražby. V danom prípade došlo k formálnej zmene vlastníctva ich bytu, avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad
neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene
vlastníctva bytu príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia a nezaoberal sa ďalšími námietkami žalovaného, uvedenými v odvolaní.

21. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP  a žalovanému, ktorý bol v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu úspešný, priznal  nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/223/2016", "guid": "a5c3f953-2e3c-4fc8-8164-eca05148745a:e98d2a2f-2090-444f-beb0-8b2409582985", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}