Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/154/2018 z 27. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. februára 2019, sp. zn. 7Co/154/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8616200621.2 Krajský súd Prešov | 7Co/154/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8616200621.2 | 2019-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c859d1a0-b8eb-4e9a-a3bc-c9fa5e7424c3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8616200621.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/154/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616200621
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8616200621.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Q. K., podnikateľa s miestom
podnikania v B., na ul. S. č. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej
s.r.o., so sídlom v Košiciach, na ul. Žižkovej č. 2073/19, proti žalovanej W. N., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v B., na ul. E. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so
sídlom v Stropkove, na ul. Hlinky č. 262/6, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 05.04.2018 č.k. 7C 20/2016-165 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. B. bolo zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
administratívnej budovy súpisné č. XX, postavenej na parcele č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria
o výmere 287 m2 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 09.07.2012. Žalobca od 06.10.1992 podniká v rôznych
predmetoch činnosti. Žalobca do spisu predložil inventúrny súpis vecí s ocenením ku dňu 11.12.2015
a ku dňu 09.02.2016. Podľa tvrdenia žalobcu obsiahnutého v žiadosti zo dňa 20.01.2016 adresovanej
žalovanej (č.l. 94 a 95 spisu) bolo zistené, že žalobca v administratívnej budove vykonáva podnikateľskú
činnosť na základe ústnej dohody uzatvorenej s otcom žalovanej Q. N., pričom tento mu zadržiava
hnuteľné veci z titulu dlžného nájomného.

3. Zo zmluvy o nájme zo dňa 25.09.2012 bolo zistené, že žalovaná prenajala administratívnu budovu so
súpisným číslom XX, vrátane pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. B. nájomcovi spoločnosti
JANESTAV, s.r.o., ktorej konateľom je Q. N.. Q. N., ktorý je otcom žalovanej, bol vypočutý na pojednávaní
konanom dňa 05.04.2018. Ako svedok uviedol, že žalobca dlhodobo podniká v priestoroch, ktorých
vlastníčkou je jeho dcéra. Žalobca mal zmluvný vzťah s jeho spoločnosťou JANESTAV, s.r.o., a táto
spoločnosť má všetky priestory v prenájme od žalovanej. Zmluvný vzťah so žalobcom ukončil z dôvodu
neplatenia nájomného.

4. Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti, opísal
v žalobe skutočnosti, ktoré za také podľa vlastného presvedčenia považoval (§ 132 ods.1 CSP).
Povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie sa vzťahuje na všetky tvrdenia uvedené v žalobe. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva



na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva
na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Záver o tom, že strana sporu neuniesla
dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré
strana sporu označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz sa neuskutoční iba v
prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto,
že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti,
ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

5. V predmetnom spore bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť vo vzťahu k
všetkým hmotnoprávnym skutočnostiam významným pre posúdenie dôvodnosti žaloby, a to že žalobca
je vlastníkom konkrétnych a nezameniteľne špecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré existujú v čase
rozhodnutia súdu a že tieto hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére žalovanej, ktorá je pre uvedený spor
pasívne vecne legitimovaná. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného
práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania.

6. Z vykonaného dokazovania, ba dokonca aj zo samotných vyjadrení a listín predložených žalobcom
vyplýva, že žaloba je vo vzťahu k žalovanej nedôvodná pre nedostatok jej vecnej legitimácie. Žalobca
neuniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, a teda existenciu hmotnoprávneho vzťahu k
žalovanej spočívajúcom v neoprávnenom zásahu do jeho vlastníckeho práva. Žalobca na jednej strane
tvrdil, že žalovanú považuje za pasívne vecne legitimovanú, na druhej strane však uvádzal skutkové
tvrdenia a predkladal listinné dôkazy, ktoré uvedené vyvracajú.

7. Zo samotnej žaloby, zo žiadosti zo dňa 20.01.2016, ako aj z jeho výpovede vyplýva, že žalobca vždy
konal vo veci nájmu so svedkom Q.Á. N.. Predložil aj zmluvu o nájme, ktorú uzatvoril s Q. N. a nájom mal
vzniknúť v roku 2009. Na zmluve síce chýba podpis prenajímateľa, nakoľko je na nej len pečiatka, avšak
aj táto listina potvrdzuje, že žalobca nemal nájomný vzťah so žalovanou. Uvedené zodpovedá výpovedi
svedka Q. N., podľa ktorého priestory mal v prenájme kontinuálne ešte predtým ako sa vlastníčkou
nehnuteľnosti stala jeho dcéra, teda žalovaná. V zhode s týmto sú aj faktúry vystavené ešte v roku 2011
spoločnosťou JANESTAV, s.r.o., žalobcovi na zaplatenie nájmu, ktoré žalobca aj čiastočne platil na účet
spoločnosti JANESTAV, s.r.o., čo vyplýva z výpisov z účtu.

8. Ďalej zo zmluvy zo dňa 25.09.2012 vyplynulo, že priestory žalovaná prenajala spoločnosti JANESTAV,
s.r.o., pričom je pre účely tohto konania irelevantné, čo ju viedlo v roku 2016 k osvedčovaniu podpisu.
Rovnako je bez právneho významu pre účely tohto konania, či má táto spoločnosť oprávnenie v oblasti
nájmu. Ak žalobca tvrdil, že neboli splnené podmienky k zádržnému právu, tieto taktiež smerujú k tomu,
že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v predmetnom spore, ak si zádržné právo uplatnila
spoločnosť JANESTAV, s.r.o.

9. Žalovaná počas celého konania tvrdila, že nemá žiadnu vedomosť o hnuteľných veciach žalobcu a
žalobca ani nenavrhol dôkazy na preukázanie existencie týchto hnuteľných vecí v čase rozhodnutia,
pričom súd nemôže nahrádzať aktivitu žalobcu a vykonávať dôkazy, ktoré nikto nenavrhol. Samotné
inventúrne súpisy nie sú dôkazom o existencii hnuteľných vecí v čase rozhodnutia súdu. Naviac, sám
žalobca uviedol, že inventúru hnuteľných vecí vykonal svedok Q. N., čo taktiež nesvedčí o danosti
pasívnej vecnej legitimácii žalovanej.

10. Žalovaná je síce vlastníčkou nehnuteľností, avšak ako vlastníčka sa zmluvne vzdala svojho
oprávnenia veci užívať podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka v prospech spoločnosti
JANESTAV, s.r.o., ako nájomcu a teda predmetné priestory a hnuteľné veci, ktoré sa v nich môžu
nachádzať, nie sú v jej dispozičnej sfére.

11. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná neoprávnene zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu, a
preto žaloba o vydanie hnuteľných vecí voči žalovanej bola ako nedôvodná zamietnutá.



12. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že žalobca ako nájomca uzavrel s Q. N.
ako bývalým vlastníkom nehnuteľností a prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov so
začiatkom nájmu v roku 2009. Žalovaná sa titulom kúpnej zmluvy zo dňa 09.07.2012 stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností. Žalobca užíval za účelom podnikania prenajaté priestory nepretržite až do
01.12.2015, kedy mu bolo znemožnené ich užívanie. Žalobcovi nikdy nebola oznámená zmena vlastníka
nehnuteľností, a preto v priebehu trvania nájomného vzťahu konal s Q. N. ako s osobou, s ktorou uzavrel
zmluvu o nájme. Žalobca odo dňa uzavretia zmluvy o nájme neuzavrel žiadnu ďalšiu nájomnú zmluvu,
či už so žalovanou, Q.N. N., alebo akoukoľvek inou fyzickou či právnickou osobou. Ustanovenie § 680
ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný prípad právneho nástupníctva, s ktorým je spojený
ten dôsledok, že na nadobúdateľa veci, teda na žalovanú prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa
z nájomného vzťahu priamo zo zákona, ak nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon tento dôsledok
spája, t.j. nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci. Zmyslom ustanovenia § 680 ods. 2
Občianskeho zákonníka je práve zabezpečenie kontinuity nájomného vzťahu na strane prenajímateľa
pre prípad, ak nastane zmena vlastníctva k prenajatej veci. Nájomcovi sa tak poskytuje právna ochrana
presne v situácii, aká nastala v prejednávanom prípade a teda v situácii, ktorú nemohol svojim
prejavom vôle ovplyvniť, ako tomu nasvedčuje i úprava možnosti výpovede z nájomného vzťahu pri
zmene vlastníctva k prenajatej veci podľa ustanovenia § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcom
nikdy nedošlo k vypovedaniu zmluvy o nájme a nakoľko mu nikdy nebola oznámená zmena v osobe
vlastníka prenajatej veci, nemal ani možnosť vypovedať zmluvu o nájme. Pokiaľ ide o žalovanú ako
novú vlastníčku prenajatej veci, zákon takúto možnosť výslovne vylučuje. Žalovaná nemohla uzavrieť
ďalšiu zmluvu o nájme k nehnuteľnosti, ktorej nájomcom bol žalobca, keďže nikdy nedošlo k zrušeniu
nájomného vzťahu medzi ňou a žalobcom. Žalobca uzatvoril len jednu platnú nájomnú zmluvu a to s Q.
N. ako bývalým vlastníkom nehnuteľnosti. Následne sa vlastníčkou nehnuteľnosti stala žalovaná, čím
na ňu priamo zo zákona v súlade s ustanovením § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka prešli zásadne
všetky práva a povinnosti medzi pôvodným prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Na uvedenú
skutočnosť nemá žiadny vplyv akékoľvek zmluvné dojednanie medzi žalovanou a inou treťou osobou,
keďže nikdy nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi ňou a žalobcom.

14. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia
prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu
bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

18. V uvedenom ustanovení je vyjadrená občianskoprávna zásada, že zmenou vlastníctva k prenajatej
veci sa neruší nájomný pomer k tejto veci. Zákon hovorí všeobecne len o zmene vlastníctva k prenajatej
veci. Nezáleží teda na tom, akým právnym spôsobom došlo k zmene vlastníctva, či prevodom na základe
zmluvy, či prechodom na základe dedenia, alebo iným spôsobom. Nový vlastník prenajatej veci sa
stane v dôsledku zmeny vlastníctva zo zákona prenajímateľom, vstupuje teda do práv doterajšieho
prenajímateľa ex lege. Tento prechod práva z pôvodného prenajímateľa na nového prenajímateľa má
svoj vplyv aj na nájomcu. Len čo bola zmena vo vlastníctve nájomcovi oznámená alebo nadobúdateľom
preukázaná, nájomca je oprávnený zbaviť sa záväzkov voči pôvodnému prenajímateľovi a musí ich
plniť voči novému prenajímateľovi. Pokračovanie v nájomnom pomere na základe tohto zákonného



ustanovenia však neznamená, že zmluvné strany takýto nájomný pomer nemôžu zrušiť obojstrannou
dohodou.

19. Pre možnosť aplikácie ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka je však nevyhnutné, aby
nájomná zmluva bola platne uzatvorená. V prejednávanej veci žalobca existenciu svojho nájomného
vzťahu odvádza od ním predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej v roku 2009. V
tejto zmluve nie je uvedený dátum jej uzatvorenia a ani nie je podpísaná prenajímateľom Q. N., ktorý je
otcom žalovanej. V žiadosti o poskytnutie stanoviska zo dňa 20.01.2016 (č.l. 94 a 95 spisu) sa poukázalo
na právne významnú skutočnosť, podľa ktorej žalobca v administratívnej budove vo vlastníctve žalovanej
mal vykonávať podnikateľskú činnosť na základe ústnej dohody s otcom žalovanej Q. N.. Rovnako na
pojednávaní konanom dňa 05.04.2018 právny zástupca žalobcu poukázal na nedodržanie písomnej
formy zmluvy o nájme vyplývajúcej zo zákona o nájme a prenájme nebytových priestorov. Zdôraznil, že
takáto zmluva predložená nebola a aj keby nejaký vzťah vznikol a nebol urobený v predpísanej forme,
zákon s tým spája absolútnu neplatnosť.

20. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v
ustanovení § 3 upravuje náležitosti zmluvy o nájme. Okrem iných náležitostí, zmluva musí mať písomnú
formu, a to pod sankciou neplatnosti. Na platnosť písomného právneho úkonu Občiansky zákonník v
ustanovení § 40 ods. 3 vyžaduje, aby bol podpísaný konajúcou osobou.

21. Žalobcom predložená zmluva o nájme nebytových priestorov (č.l. 113 až 115 spisu) neobsahuje
podpis prenajímateľa Q.N. N., tak ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia. V dôsledku nedodržania zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy, zmluva
o nájme nebytových priestorov platne vzniknúť nemohla a v dôsledku absolútnej neplatnosti tohto
právneho úkonu nemohol vzniknúť ani nájomný vzťah umožňujúci vstup žalovanej do postavenia
prenajímateľa v súlade s ustanovením § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žiaden nájomný
vzťah platne nevznikol, nič nebránilo žalovanej ako vlastníčke nehnuteľností uzatvoriť so spoločnosťou
JANESTAV, s.r.o., dňa 25.09.2012 zmluvu o nájme nehnuteľností. Na základe tohto právneho úkonu
prešlo oprávnenie nehnuteľnosti užívať zo žalovanej na spoločnosť JANESTAV, s.r.o. Záver, podľa
ktorého v konaní nebolo preukázané, aby žalovaná neoprávnene zasiahla do vlastníckeho práva
žalobcu, má oporu vo vykonanom dokazovaní.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).