{"guid": "378b3484-c244-41cc-982b-910d76a4c964:815bea19-4b7f-4048-ba45-4f89d7d63cdc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7715204871.1", "spisova_znacka": "2Co/327/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/327/2016 z 4. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 4. októbra 2016, sp. zn. 2Co/327/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7715204871.1", "identifikacne_cislo": "7715204871", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2016-10-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/815bea19-4b7f-4048-ba45-4f89d7d63cdc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7715204871.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7715204871.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7715204871.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/327/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715204871
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715204871.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr.Anny Slovinskej v spore žalobcu Dopravného podniku Bratislava, a.s.,
Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej
kancelárie ECKER-KÁN & partners, Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, proti žalovanému Š. C., naposledy
bytom T. E., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Ľ. N., pracovníčkou Okresného súdu
Michalovce, o zaplatenie 70,70 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 7C/127/2015-34 z
24.2.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o trovách konania.

Stranám  n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č.k. 7C/127/2015-34
z 24.2.2016 uložil   žalovanému   povinnosť   zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 EUR a to do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet
advokáta  žalobcu v sume 16,50 EUR  do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Uvedeným rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 70,70 € titulom
cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom kontrolnému pracovníkovi žalobcu.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na  ust.  § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému žalobcovi
priznal trovy konania vo výške  16,50 € (zaplateného súdneho poplatku zo žaloby).
S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho  súdu  SR  sp. zn. 4Mcdo21/2009 dospel k záveru, že jediným
účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) vznikol bolo zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 16,50 €. Náhradu trov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi
nepriznal, lebo sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Konštatoval, že nijako nespochybňuje
právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval, že právo účastníka
na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo náhradu trov konania s tým spojených na strane
druhej, sú práva, ktoré spolu  síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Uviedol že náklady
zastúpenia žalobcu považoval za neúčelné, lebo sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej
i právnej stránke, uplatňovanie týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa
menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovaných faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie
týchto žalôb považoval  za rutinnú činnosť, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z
najjednoduchších vecí, kde nemal  poznatok, aby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá. Zdôraznil, že
žalobca a právny zástupca sa pojednávaní nezúčastňujú, ak  je nariadené pojednávanie  a vychádzajú z
toho, že súd  na základe predložených písomných dokladov rozhodne v prospech žalobcu. K rovnakému
záveru, k akému dospel podľa § 142 ods.1 O.s.p., dospel aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané, voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať



alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu prvej inštancie nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi
výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vznik
vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. I. Us988/2012, z ktorého časť odôvodnenia citoval.

4. Proti výroku rozsudku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal zmeniť
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 € (za tri úkony právnej
pomoci á 16,60 € + DPH + 3 x režijný paušál 8,39 € + DPH) do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 € (polovicu úkonu á 16,60
€ + DPH + 1 x režijný paušál 8,58 + DPH) do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V tejto časti
podľa neho rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
súd nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Nepochyboval o tom, že predmetnú vec je možné
považovať za drobný spor, avšak neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke
je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukazujúc na doterajšiu súdnu prax
(rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co/32/2009, 7Co/64/2009), v zmysle ktorej nemožno
priznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor a len s poukazom na ust. §
150 ods. 2 O.s.p.. Namietal aj nesprávne použitie tohto ustanovenia z dôvodu, že zákon nedefinuje
pojem „neprimerané“ a ani súdna prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok
nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými úvahami sa riadil
pri použití označeného ustanovenia O.s.p.. Vyslovil názor, že toto ustanovenie je potrebné vykladať
v súlade s dôvodovou správou k zák. č. 384/2008 Z.z. v zmysle ktorej môže súd pristúpiť k zníženiu
neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. V týchto konaniach
najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vyčítal súdu,
že v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, a  to  len tým, že trovy
konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky
trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je
potrebné chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci
nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne výšku istiny a okrem súdneho
poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená
minimálna sadzba, súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Uviedol, že súd
mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať mu ako úspešnému účastníkovi
náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Poukázal aj na tú skutočnosť, že zaplatenie súdneho
poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri
prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania,
príprave návrhu  na začatie konania a podanie návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces,
ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a
úplnosti podania, ako aj dôkazných prostriedkov predkladaných spolu s návrhom na začatie konania.

5. Opis odvolania žalobcu bol opatrovníčke žalovaného doručený 17.5.2016. Žalovaný a opatrovníčka
žalovaného zostali v odvolacom konaní nečinní.

6. Žalobca  podával odvolanie v čase účinnosti  zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací  súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku  (účinného od 1.7.2016).

7. Podľa § 470 ods. 1,2 veta prvá  CSP,  ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom  účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že  odvolanie žalobcu nie je dôvodné.



9. Vychádzajúc z  citovaného zákonného ustanovenia  odvolací súd, vzhľadom na skutočnosť,
že odvolanie bolo  podané v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, posudzoval splnenie
podmienok na podanie odvolania podľa O.s.p., avšak pri rozhodovaní už aplikoval CSP účinný od
1.7.2016

10.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru  úspechu vo veci.

12. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorými žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu v sume 16,50 € je vecne správny, preto ho
odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 251 CSP a § 255 CSP (§ 142 až  § 150 O.s.p.) ustanovuje
pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Aj v zmysle Civilného sporového poriadku sa
uplatňuje zásada účelnosti vynaložených výdavkov, teda nie všetkých nákladov majúcich povahu trov
konania. Pojem účelnosti je potrebné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich
s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov
vynaložených na právne zastúpenie je potrebné dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je
využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na
úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. v hromadných,
skutkovo a právne takmer totožných veciach), alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane
(Nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 3819/2013 z 25.3.2014).

15. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti Občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie NS SR z 19.3.2014 sp.zn. 6Mcdo/5/2013,
sp.zn. 6Mcdo/9/2013, v ktorých bol zaujatý názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných veciach), kde sa obsah jednotlivých podaní
vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Opätovné
zastupovanie žalobcu tým istým advokátom nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo v tomto inštitúte
sleduje, lebo žalobca sa tým snaží získať výhodu, ktoré procesné právo nepredpokladá. Takéto
počínanie možno podriadiť pod kategóriu zneužitia procesného práva. Vzhľadom k tomu, že žalobca
sa usiluje o dosiahnutie  bezdôvodného zisku prostredníctvom náhrady trov konania spojením so
zastupovaním advokátom, je možno takéto konanie charakterizovať ako šikanózne, lebo je vedené
priamym úmyslom spôsobiť žalovanému ujmu v podobe čiastky (sumy), ktorú by musel zaplatiť na
náhrade trov konania spojených so zastupovaním advokátom.

16. Vo veci je potrebné uviesť, že týmto rozhodnutím súdy nepodporujú porušovanie práv v bagateľných
veciach bez akýchkoľvek citeľnejších následkov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že právo
na spravodlivý proces musí byť zaručené všetkým účastníkom konania. Ani procesnej strane, ktorá je
z hľadiska hmotnoprávneho v práve, nemožno tolerovať, ak zneužíva svoje procesné právo na ujmu
protistrany.

17. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ktorý nesplnil svoju povinnosť preukázať sa platným cestovným
lístkom (dokladom) v hodnote 0,70 €, bol sankciovaný sumou 70 € (prirážkou k cestovnému).

18. Protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v nesplnení povinnosti v hodnote 0,70 € bolo teda
sankcionované zákonom predvídanou a prepravným poriadkom - tarifou - konkretizovanou sankciou
v podobe prirážky k cestovnému, a to vo výške ktorá mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorú žalovaný



nezaplatil na cestovnom. S ohľadom na generálnu a špeciálnu prevenciu možno i túto čiastku považovať
ešte za primeranú.

19. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje
podľa § 251 CSP a § 255 ods. 1 CSP nemá smerovať k ďalšiemu „potrestaniu“ neúspešného účastníka,
ale jedine k tomu, aby strana, ktorá bola úspešná v konaní mala kompenzované náklady, ktoré boli
potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
odvolací súd považoval za vecne správne, preto ho, ako už bolo vyššie uvedené, v zmysle § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

21.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, by mal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu
nemohli byť priznané.

22.  Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/127/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}