{"guid": "378496ef-d25b-4123-a06b-6e1aed23b952:7144c8cb-8957-4c21-9028-bb5301059e5b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5314204029.1", "spisova_znacka": "10Co/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/5/2018 z 24. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júla 2018, sp. zn. 10Co/5/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5314204029.1", "identifikacne_cislo": "5314204029", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2018-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7144c8cb-8957-4c21-9028-bb5301059e5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5314204029.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5314204029.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5314204029.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314204029
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5314204029.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne U. W., rod. C., nar.
X.X.XXXX, bytom W. nad G. X, právne zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom T.,
O. XX, proti žalovaným 1/ P. O., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N., R. W. XXX/X, právne zastúpenej
Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, 2/ M. S., rod. R., bytom
H., Z. XXX, 3/ O. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Av. De S. XXX, Francúzsko, žalované v 2. a
3. rade zastúpené splnomocnenou zástupkyňou žalovanou v rade 1/ o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k.
6C/85/2014-99 zo dňa 8. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žalovaná 1/   m á   voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Žalované 2/ a 3/   n e m a j ú   voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Uviedol, že v zmysle
ustálenej právnej praxe (Úradná sbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo
veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č. 911/1932; tiež Úr.
sb. 1201) bola ako titul nadobudnutia (výlučného) vlastníctva pripustná v dotknutom období i reálna
deľba spoločnej (rozdeľovanej) nehnuteľnosti spoluvlastníkmi. Z vykonaného dokazovania však nezistil,
že by nastal takýto právny stav vo vzťahu k nehnuteľnostiam parc. č. 424/1 a 424/2 kat. úz. W. D. G.,
určenia výlučného vlastníctva ku ktorým sa domáha žalobkyňa.
2. Predmetné nehnuteľnosti sú zhodné s pozemkom EN parc. č. 3096, o ktorej bratia (V. N. a U. N.)
právnej predchodkyne žalobkyne (V. W.) v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
10C/21/85 uviedli, že zostala „nepodelená“ (zhodne tak i nehnuteľnosť EN parc. č. 3095). Nadväzne
okresný súd konštatoval, že žalobe nemohol vyhovieť. V konaní vypočutí svedkovia preukázali iba
užívanie sporných nehnuteľností. Zhrnul, že žalobkyňa síce preukázala v časti svoje tvrdenia o
vlastníckom práve jej právnych predchodcov (manžela, jeho rodičov) k predmetu sporu a spochybnila
hodnovernosť jestvujúcich zápisov v katastri nehnuteľností, ale reálnu deľbu vo vzťahu k sporným
pozemkom nepreukázala. O trovách konania rozhodol tak, že štát (z titulu náhrady za použitie
motorového vozidla pri ohliadke), ako i žalované 1/ až 3/ majú voči v spore neúspešnej žalobkyni právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolania žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Tvrdila, že bolo preukázané, že „užívateľmi a držiteľmi,
ako i skutočnými vlastníkmi parcele bol neb. M. W. a manž. V. W., rod. N.“. Zároveň z výpovedí svedkov



na ohliadke na mieste samom bolo potvrdené, že „parcele“ užívali len menovaní, pričom neobstojí
konštatovanie okresného súdu, že svedkovia boli osobami blízkymi žalobkyni. Jedna z najstarších
svedkýň V. S. (ročník nar. XXXX) pritom - podľa odvolateľky - dopodrobna popísala aj skutočnosti
súvisiace s reálnou deľbou súrodencov N..
4. Žalobkyňa nesúhlasila s konštatovaním obsiahnutým v odôvodnení rozsudku vo veci sp. zn.
10C/21/85 o „nepodelení“ EN parc. č. 3095 a 3096; osobitne, ak  z notárskej zápisnice N 30/67 takáto
deľba bola preukázaná. Dotknuté tvrdenia bratov U. a V. N. v danom konaní neboli „nijakým spôsobom
skúmané“... „a nie je možné zistiť, či sa skutočne zakladajú na pravde“. Odvolateľka namietala tiež
postup okresného súdu, keď na pojednávaní dňa 8.6.2017 po oboznámení predbežného právneho
posúdenia veci v zmysle      § 181 ods. 2 CSP nevyhovel jej žiadosti o poskytnutie lehoty na predloženie
(ďalších) dôkazov. Vzhľadom na to, že konanie v súdnej veci začalo ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku - s odkazom na § 470 ods. 2 CSP - sa domnievala, že nebolo možné aplikovať
koncentračnú zásadu v jej neprospech. V dôsledku takého postupu mala byť ukrátená na svojich
procesných právach.

5. Žalovaná 1/ žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že kúpnou zmluvou Čd. 654/57 z 23.7.1957
pôvodný spoluvlastník Ján Bogáň predal právnemu predchodcovi žalobkyne len svoj spoluvlastnícky
podiel 1/12. V spojitosti s (žalobkyňou tvrdenou) reálnou deľbou zdôrazňovala vyjadrenia U. a V. N. v
konaní Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/21/85, ktoré je súčasťou dotknutého súdneho rozhodnutia,
pričom  o ňom platí prezumpcia správnosti aktu vydaného orgánom, ktorý má právomoc a kompetenciu
aplikovať právo. Žalovaná 1/ s poukazom na princíp hospodárnosti považovala za správny  postup
okresného súdu, ktorý pojednávanie dňa 8.6.2017 neodročil. Doplnila, že žalobkyňa mala v priebehu
sporu dostatočný priestor „na predloženie a vykonanie dôkazov“.
6. Žalované 2/ a 3/ sa k odvolaniu protistrany nevyjadrili.

7. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej 1/ k (jej) odvolaniu už nereagovala.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219
ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, hoci čiastočne
z odlišných nosných dôvodov.

9. Krajský súd zdôrazňuje, že žalobkyňa svoje (tvrdené) výlučné vlastníctvo k sporným pozemkom
odvodzovala od dedenia po M. W. v konaní sp. zn. Okresného súdu Čadca 16D/64/2013. Z osvedčenia
o dedičstve vydanom v označenej veci je však zrejmé, že žalobkyňa sa stala nadobúdateľkou len
1/12 pozemku KN-E parc. č. 5853/5 kat. úz. W. nad G., ktorému v časti zodpovedajú aj nehnuteľnosti
KN-C parc. č. 424/1 a 424/2. V podstate bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania bolo/je nadväzne
možné uzavrieť, že z dotknutého výslovného skutkového vymedzenia tvrdeného nároku žalobkyňou
tento nemôže byť dôvodný a žaloba musela byť zamietnutá.
10. Bezprostredne v odvolaní žalobkyňa uvádza, že „užívateľmi, držiteľmi a skutočnými vlastníkmi“
sporných nehnuteľností boli rodičia jej už zosnulého manžela M. W. a  V. W.. Ohľadne potenciálneho
prechodu predmetného vlastníctva na svoju osobu žalobkyňa - mimo dedenia po svokrovi M. W.,
súčasťou ktorého dedenia (ako už je uvedené i vyššie) bol iba spoluvlastnícky podiel 1/12 - ale
nevymedzila žiadne relevantné nadobúdacie tituly. Je potrebné zdôrazniť/zopakovať, že samotné
užívanie, hoci aj dlhodobé a dobromyseľné, nepredstavuje titul nadobudnutia vlastníctva; ako náležite
konštatoval už okresný súd na pojednávaní 8.6.2017 v rámci vyjadrenia predbežného právneho
posúdenia.

11. S poukazom na to, že podstatou zamietnutia žaloby je neunesenie bremena skutkových tvrdení
(ohľadne eventuality nadobudnutia sporných nehnuteľností žalobkyňou od označovaných právnych
predchodcov) a neunesenie dôkazného bremena (ohľadne eventuality nadobudnutia výlučného
vlastníctva titulom dedenia po Jánovi W., pričom v tomto smere rozhodujúci dôkaz - dedičské rozhodnutie
po menovanom - bolo súčasťou dokazovania), nebol dôvod na odročenie pojednávania dňa 8.6.2017
za účelom umožnenia žalobkyni navrhovať ďalšie dôkazy. Osobitne, ak podľa zvukového záznamu z
pojednávania, ktorý je v zmysle § 98 a § 99 CSP prioritným zaznamenaním priebehu procesného úkonu
súdu - pojednávania, žalobkyňa, resp. jej právny zástupca navrhoval poskytnutie mu lehoty     7 dní za
účelom len preukázania reálnej deľby pôvodných spoluvlastníkov. Uvedené - vzhľadom na konštatované
dôvody zamietnutia žaloby - však nemohlo mať žiaden vplyv na výsledok sporu.



12. Okresný súd - v nemalej miere i v odôvodnení napadnutého rozsudku - nahrádza povinnosti
žalobkyne v sporovom súdnom konaní, keď za ňu (hoci nevýslovne) z jej „širších vyjadrení“ vymedzuje,
resp. modifikuje a dopĺňa skutkové tvrdenia. Ak však podstatou tvrdení žalobkyne má byť/je reálna
deľba spoluvlastníkov vykonaná ešte za platnosti a účinnosti uhorského obyčajového práva na území
dnešnej Slovenskej republiky v období do roku 1951, potom presne v zmysle citácie uvádzanej
v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu (jeho bod 26.) by sa výlučnými vlastníkmi stali reálne
vydelení spoluvlastníci. Titulom prechodu takto kreovaného výlučného vlastníckeho práva na žalobkyňu
rozhodne nie je len to, že žalobkyňa je právnou nástupkyňou (v zmysle, že prichádza do úvahy ako
dedička) niektorého z pôvodných („vydelených“) spoluvlastníkov. Osobitne, ak je iba jedným z viacerých
potenciálnych právnych nástupcov; čo je zrejmé napr. aj z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu
Čadca sp. zn. 16D/64/2013 z 6.6.2013.

13. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že žalobkyňa ani v rámci jej nedôsledných          (z hľadiska
možnosti úspechu v spore) skutkových tvrdení nebola konzistentná. V žalobe tvrdila, že nárokované
nehnuteľnosti mala nadobudnúť dedením po M. W., ale vo vyjadrení z 4.2.2015 (č.l. 34 až 35) uvádza,
že sporné pozemky patrili do výlučného vlastníctva jej nebohého manžela M. W.; a napokon na ohliadke
dňa 14.4.2015 (č.l. 57) vypovedala, že vlastníkom bola jej svokra, t.j. V. W., rod. N.. Rovnako náležite
okresný súd konštatoval, že i z kúpnej zmluvy Čd. 664/57 vyplýva, že M. W. od M. N. kúpil iba jeho
spoluvlastnícky podiel (1/12) k nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. 585,
ako parcela č. 5853/5.
14. Obdobne v notárskej zápisnici z roku 1967 sa neuvádza čas, kedy malo dôjsť k údajnej reálnej deľbe
podielových spoluvlastníkov. Vzhľadom na ročníky narodení vyplývajúce z obsahu spisu (minimálne
vo vzťahu k V. N. a O. N.), ako i na nadobúdanie spôsobilosti na právne úkony počas platnosti
uhorského obyčajového práva až dovŕšením 21. roku veku, je veľmi diskutabilné, či do 31.12.1950
vôbec mohlo dôjsť k reálnej deľbe medzi spoluvlastníkmi. Zápis na súvisiacej pozemnoknižnej vložke
hovorí o spoluvlastníkoch len ako o osobách maloletých a aj z vyjadrenia svedkyne R. S. v inom konaní
Okresného súdu Čadca - sp. zn. 4C/237/2015 (č.l. 80 z opaku tohto súdneho spisu) - vyplýva, že
dotknuté nehnuteľnosti mal rozdeliť otec súrodencov N. - „starý V. N.“. To znamená, že v značnej miere
je aj z tohto pohľadu spochybnená - inak nepreukázaná - reálna deľba medzi spoluvlastníkmi, ktorá by
rešpektovala stanovisko súdnej praxe zadefinované už vo vyššie spomínanom bode 26. odôvodnenia
rozsudku okresného súdu.

15. Nakoľko odvolacie námietky žalobkyne boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v
postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti    (§ 380 ods. 2 CSP),
napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil. Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj bezprostredne
odvolaním nenapadnutý, avšak od meritórnej časti závislý, výrok o náhrade trov konania. V tomto smere
je potrebné (opäť) poukázať na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP). Vzhľadom na to, že odvolateľka žiadnym spôsobom nespochybnila správnosť dotknutého
výroku, nebolo jej odvolanie spôsobilé podmieniť zmenu, resp. zrušenie výroku o trovách konania;
navyše, ak vo veci samej bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Iba na okraj odvolací súd dopĺňa, že
okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore, ako i princíp zodpovednosti neúspešnej strany
sporu za trovy inej osoby.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení       s § 396 ods.
1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, a preto má žalovaná
1/ voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania               v (plnom) rozsahu - 100%. Vzhľadom na
to, že žalovaným 2/ a 3/ v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli žiadne trovy konania (§ 251 CSP),
krajský súd - v záujme prehľadnosti a jednoznačnosti súdneho rozhodnutia - samostatným výrokom
konštatoval, že tieto žalované nemajú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.



Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda,        z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/85/2014", "guid": "12133c0f-43d6-449b-b8cc-4a2d0d1bc2e3:f6500488-2bf6-4d99-af14-1d4dcc71f35f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}