{"guid": "3783227f-6815-44d6-bad8-c71f63acf7ba:f60f7975-b6da-4f91-824e-82dfd33a50ca", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3817207489.1", "spisova_znacka": "4Co/410/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/410/2017 z 6. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 6. júna 2018, sp. zn. 4Co/410/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3817207489.1", "identifikacne_cislo": "3817207489", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2018-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f60f7975-b6da-4f91-824e-82dfd33a50ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3817207489.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3817207489.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3817207489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/410/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207489
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817207489.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu I. - správa bytov Z., s.r.o. so sídlom Z., M. A. č. XX, U.:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. J. P., s.r.o., so sídlom Z., M. G. č. XX/X, U.:
XX XXX XXX proti žalovanému O. K., nar. X.X.XXXX, bytom Z., M. č. XX/X, obchodné meno: O. K. W.
J. U.: XX XXX XXX s miestom podnikania Z., M. č. XX/X, zastúpeného O.. K. K., advokátom so sídlom
Z., E. slobody č. XX, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 21.septembra 2017, č. k. 15C/13/2017-76 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   z m e ň u j e    tak, že žalobu  z a m i e t a.

Žalovaný  m á    n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať  nehnuteľnosť
bytový dom  č. s.  XXXXX  na parcele  č.  XXXX/XX zapísaný v LV č. XXXX na Ul.  O.  1 v Z.,  k. ú. Z. tak, že
z fasády obvodového múru odstráni kotvenie reklamného panelu a múr uvedie  do pôvodného stavu,  do
troch dní  od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi  trovy konania  v
rozsahu  100%  k rukám  právneho  zástupcu Advokátska kancelária JUDr. J. P., s.r.o.,  so sídlom  Z.,  M.
G. č. XX/X. V odôvodnení uviedol, že vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a ust. § 126
Občianskeho zákonníka a § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
súd žalobu žalobcu za nedôvodnú. V prvom rade  sa súd  zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v
konaní,  ktorej nedostatok žalovaný opakovane namietal. Súd považoval  túto námietku za nedôvodnú.
Novelou zákona č. 182/1993 Z. z.  vykonanou  zákonom  č.   268/2007 Z. z. s účinnosťou od   1.7.2007
bol novelizovaný  § 8b  ods.  1,2  zákona,  pričom podľa  odseku  1 správca  je  povinný vykonávať
správu domu samostatne v mene  vlastníkov  bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je
oprávnený konať  pri správe  domu za vlastníkov  bytov  a nebytových priestorov v dome  pred  súdom. Od
1.7.2007 je  teda správca  aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch týkajúcich sa domu s tým,
že   za vlastníkov koná  pred súdom. Správcovi sa tak zo zákona /nielen zo zmluvy ako tvrdí  žalovaný/
umožňuje  zastupovať  vlastníkov  bytov na súde vlastným menom, i keď  samotnú  správu domu
vykonáva v mene vlastníkov  bytov a nebytových priestorov v mene  vlastníkov. Uvedený záver  vyplýva
i z dôvodovej správy  k citovanej novele  zákona. Keďže predmetom  sporu  je spor ohľadom  spoločnej
časti  domu je nepochybné, že ide o spor týkajúci  sa  správy  domu / v zmysle § 2  ods. 4 citovaného
zákona  spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na
jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody,
schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné
konštrukcie/, preto  je vo veci žalobca  aktívne legitimovaný.  Pod správou domu v zmysle čl. I. Zmluvy
o výkone  správy   sa rozumie  aj  správa  spoločných častí domu,  pričom správou sa rozumie  aj



nájom  takejto  časti  domu  /§ 6 ods.  2 písm.  a, e  zákona/. Správca  je  povinný  v zmysle  §
8b  ods. 2 písm.  a/a d/ citovaného zákona hospodáriť s majetkom  vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome  s odbornou starostlivosťou v súlade  s podmienkami  zmluvy o výkone  správy a
zároveň  je povinný vykonávať  práva  k majetku vlastníkov len v záujme  vlastníkov  bytov a nebytových
priestorov v dome.  V zmysle uvedeného súd  považoval  žalobcu za aktívne legitimovaného na  podanie
žaloby a vedenie súdneho konania aj takéhoto charakteru za  vlastníkov  bytov a nebytových priestorov.
Námietka  žalovaného, že ide o v podstate o určovaciu  žalobu  nie je dôvodná, pretože v danej veci
ide nepochybne o žalobu na plnenie  -  vypratanie  veci, kde sa naliehavý právny záujem nevyžaduje.
Súd ďalej riešil ako predbežnú otázku, či Dodatok č. 1. k Zmluve  o nájme nebytových priestorov  zo dňa
12.3. 2008  je  platným právnym úkonom, pretože  vyriešenie  tejto  otázky  bolo významné pre záver,
či  nájom  trvá  alebo  skončil  uplynutím doby a či je  žaloba o vypratanie nehnuteľnosti  dôvodná. Po
vykonanom dokazovaní súd  dospel k záveru, že Dodatok č.  1. k zmluve o nájme nebytových priestorov
zo dňa  4.10. 2012 je  neplatným právnym úkonom, pretože Ing. A. K. nemal oprávnenie za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov predmetný dodatok uzavrieť /§ 39 OZ/. V prvom rade súd konštatuje, že
prenájom reklamnej plochy  na  fasáde obytného domu, teda na jeho obvodovom múre, nie je možné
považovať za nájom nebytových priestorov tak, ako mali účastníci zmluvy  dojednané  v zmluve o
nájme  zo dňa  12.3.2008.  Nebytový priestor  definuje   bytový zákon  v §  2  ods. 3  ako  miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie;
nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu  ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
Spoločné časti  domu sú vyslovené vyňaté  z pojmu nebytový priestor. Podľa názoru súdu išlo v podstate
o nájom časti nehnuteľností,  pričom vzhľadom k tomu, že bola zachovaná  písomná forma nájomnej
zmluvy dňa 12.3.2008, splnomocnený zástupca Ing. A. K.  mal  dané  splnomocnenie na uzavretie
tohto úkonu jednak vo forme súhlasu  ostatných spoluvlastníkov  tejto  nehnuteľnosti /viď  č. l. 11
spisu/ a zároveň disponoval aj  splnomocnením z 1.1.2005, možno konštatovať, že  zmluva o prenájme
nehnuteľností vo vymedzenom rozsahu bola uzavretá platne. Je potrebné si uvedomiť, že nešlo o
prenájom nebytového priestoru ale v podstate časti nehnuteľností,  ktorá je v spoluvlastníctve ostatných
spoluvlastníkov obytného domu, pričom ide o nakladanie  so  spoločnou vecou  a o takomto  práve
nemôže  rozhodovať ani splnomocnený zástupca vlastníkov,  pretože  ho z takýchto úkonov  vylučuje
§  8a ods.  5 citovaného zákona platného v čase udelenia splnomocnenia z 1.1.2005, podľa ktorého
zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.  Podľa §  14 ods. 1  citovaného zákona  vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním
rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných
nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. V zmysle tejto úpravy  nemohli
ostatní vlastníci bytov preniesť ani  splnomocnením  na zástupcu takéto  rozhodovanie. Pokiaľ teda U..
A. K., i keď zrejme konal v dobrej viere, uzavrel dodatok k zmluve len po predchádzajúcej požiadavke
žalovaného  bez toho, aby o predĺžení  nájmu  rozhodli ostatní vlastníci bytov,  nedošlo k platnému
uzavretiu dodatku. Ešte raz súd konštatoval, že plnomocenstvo zo dňa 1.1.2005 neoprávňovalo Ing.
A. K. na  rozhodovanie o nakladaní, a tým aj o hospodárení  so spoločnou časťou   domu, pretože
toto právo patrí len spoluvlastníkom.  Za prípustný postup by súd považoval také konanie, keby  všetci
spoluvlastníci osobitne splnomocnili Ing. A. K.  na uzavretie a podpísanie  dodatku, pričom by išlo o
splnomocnenie podľa všeobecných ustanovení podľa   Občianskeho  zákonníka. V zmysle uvedeného
preto  súd  dospel k záveru, že  dodatkom k zmluve, ktorý bol uzavretý neplatne, nedošlo k predĺženiu
nájmu, nájom  preto zanikol  tak ako uvádza  žalobca  uplynutím doby  ku dňu  14.3.2017 /§ 676 ods.
1 Občianskeho zákonníka/. Nebolo právne významné dokazovať to, či hlasovanie o prípadnom novom
nájomcovi, resp. zániku nájmu prebehlo platne alebo  nie, a to vzhľadom predloženie  súhlasu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov s umiestnením reklamnej plochy  /č. l.  41 spisu/,  pretože pokiaľ  bol
dodatok uzavretý neplatne,  nájom  skončil uplynutím doby a nebol dôvod  rozhodovať o ukončení  nájmu.
Taktiež právny záver uvedený vyššie nemôže ovplyvňovať to, že  žalobca  naďalej vystavoval faktúry
žalovaného za nájom podľa pôvodnej zmluvy, pretože tak konal  na základe predlžovania nájomného
vzťahu zo zákona, a nie na základe novou zatvoreného dodatku tak, ako tvrdil zástupca žalovaného.
Nemožno pritom uvažovať ani o konkludentnom  vzniku  dodatku k zmluve, pretože podľa zákona  sa
na  hospodárenie  so spoločnou vecou vyžaduje  súhlas a s uzavretím dodatku neboli  vlastníci bytov
ani len oboznámení.  Ostatné skutkové okolnosti neboli právne významné  pre  posúdenie  veci, preto sa
súd nimi  ani v rozhodnutí nezaoberal.  O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol  podľa §
262 ods. 1 CSP. V konaní je plne úspešný žalobca, preto mu prináleží náhrada  trov konania  v rozsahu
100% v zmysle §  255 ods. 1 CSP.



2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že súd sa v
konaní dopustil viacerých pochybení a porušení civilného sporového poriadku v smere vykonávania
dokazovania, najmä ustanovenia § 153. Súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy vykonané
dokazovanie, pričom jednostranne vyhodnotil dôkazy v prospech žalobcu, preto namieta rozhodnutie
súdu ako nesprávne, nakoľko v konaní je sporná aktívna legitimácia žalobcu. Súdne rozhodnutie nesie
v sebe viacej nejasností, nezrovnalostí, nesprávneho právneho posúdenia, pričom rozhodnutie nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že
Ing. K. mal právo na podpísanie doplnku č. l zmluvy o prenájme reklamnej plochy, vzhľadom k tomu,
že od podpisu pôvodnej zmluvy nedošli k žiadnym zmenám. V tejto súvislosti poukázal na ust. §
14 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z.. Ďalej podľa vykonaného dokazovania žalobca nebol oprávnený
fakturovať za prenajatú plochu, fakturovať mohol len na základe podkladov vlastníkov bytov v zast.
Ing. K.. Konštatovanie súdu, že listina z 10.1.2017, ktorou sa vlastníci bytov rozhodli ukončiť nájom,  je
neplatná, považoval za problematické vzhľadom k svedeckej výpovedi svedkyne O. na pojednávaní dňa
28.8.2017 a s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., v ktorom je jednoznačne definované
spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení. Čo sa týka zbieranie podpisov svedkyňou O.,
bola to jej súkromná iniciatíva, ktorú realizovala v rozpore so zák. č. 182/1993 Z. z.. V tejto súvislosti
poukázal na § 14 ods. 7 cit. zákona. Ďalej namietal, že súd opomenul uviesť, že doklad, s ktorým
svedkyňa O. obehla susedov jej dal „náš človek“, u ktorého pracuje jej dcéra, a dokument predložila
žalobcovi, ktorý na ňom dopísal dátum. Právnemu posúdenie veci podľa § 126 Obč. zák. uviedol, že
má za to, že platí ust. § 676 ods. 1 Obč. zák.. V zmluve o nájme reklamnej plochy sú prenajímateľom
spoluvlastníci bytov a nie správca teda žalobca, ktorému chýba aktívna vecná legitimácia. Ďalej poukázal
na to, že súd neuviedol, z akého dôvodu žalobca od roku 2012 vystavoval stále faktúry za prenájom
reklamnej plochy vrátane dodatku, nič nenamietal ani nič nekonal. Konať začal až na prianie „nášho
človeka“, ktorý si zabezpečil prostredníctvom svedkyne O. neplatný dokument podpísaný niektorými
vlastníkmi bytov. K tvrdeniu súdu, že žalobca je aktívne legitimovaný uviedol, že sa pridržiava svojich
námietok aktívnej legitimácie, naviac žaloba zasahuje do vlastníckych vzťahov vlastníkov bytov a nie do
výkonu správy. Tiež poukázal na to, že žaloba je zameraná na vypratanie priestorov a nie na platnosť
zmluvy. Pokiaľ by námietky žalobcu ohľadne predmetu nájmu jeho pomenovania neboli správne, jednalo
by sa o relatívnu neplatnosť, ktorá podlieha premlčaniu a je preto premlčaná. Namietal, že žalobný návrh
je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný. V návrhu nie je uvedené, kde na ktorej stene sa nachádza
reklamné zariadenie, nie je uvedená jeho veľkosť a označenie. Preto je rozhodnutie nezrozumiteľné a
nevykonateľné.  Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že návrh
zamietne a zviaže žalobcu trovami konania vo výške 100%.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že so všetkými námietkami,
ktoré žalovaný už prezentoval v priebehu konania, sa súd podrobne zaoberal a svoje rozhodnutie
vecne odôvodnil. K námietke žalobcu ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na ust. § 8b ods.
1 veta prvá zákona č. 192/1993 Z. z.. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého správca je osobitne zákonom splnomocnený na zastupovanie vlastníkov vo
veciach správy domu pred súdom. Ako vyplýva z bodu 16 odôvodnenia rozsudku, zaoberal sa súd v
prvom rade touto otázkou a vyporiadal sa s ňou tak, že správca je aktívne legitimovaným subjektom
v sporoch týkajúcich sa domu, pričom zo zákona zastupuje vlastníkov na súde vlastným menom,
i keď samotnú správu vykonáva v mene vlastníkov. Správa domu je definovaná v ust. § 6 ods. 2
písm. a/ cit. zákona, pričom komentár bytového zákona k tomuto ustanoveniu uvádza ako príklad
takýchto činností práve uzatváranie nájomných zmlúv v mene vlastníkov na prenájom spoločných častí
a spoločných zariadení domu. Platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov z 12.3.2008 žalobca
nespochybnil, namietal len platnosť Dodatku č. 1 zo dňa 4.10.2012, ktorý podpísal zástupca vlastníkov
bez schválenie vlastníkmi. Vlastníci bytov v dome sa rozhodli uzatvoriť novú zmluvu na prenájom
obvodového múru a ukončiť doterajší nájom, čo potvrdili svojimi podpismi na listine z 10.1.2017. Bez
ohľadu na to, či v dome je zvolený zástupca alebo nie, má každý vlastník právo obrátiť sa s požiadavkami
a návrhmi na správcu a komunikovať priamo s ním. Takýto postup zvolila aj pani O., ktorá predložila
ostatným vlastníkom na odsúhlasenie výhodnejšiu ponuku na prenájom fasády domu. Žalobca v konaní
opakovane uviedol, že listina predložená svedkyňou dokladuje vôľu vlastníkov ukončiť nájomný vzťah
so žalovaným bez ohľadu na spôsob, akým vlastníci svoj názor vyjadrili. Správne súd vyhodnotil, že Ing.
K. nemal oprávnenie dodatok uzatvoriť, preto nájomný vzťah skončil a nájomca je povinný odovzdať
nehnuteľnosť prenajímateľovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi
náhradu trov vo výške 100%.



4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol, že je sporná aktívna legitimácia žalobcu v konaní,
nakoľko žalobca nie je oprávnený na podanie takejto žaloby, ktorá patrí len spoluvlastníkom bytov podľa
zák. č. 182/1993 Z. z..  Taktiež nemá na podanie žaloby mandát od vlastníkov bytov, s ktorými si podanie
žaloby neprejednal. Považoval za zarážajúce, že žalobca sa odvoláva na svedkyňu O., kde v rámci jej
výsluchu bolo preukázané, že doklad, ktorý dala podpísať vlastníkom bytov je podľa zák. č. 182/1993 Z.
z. neplatný. Pred súdom konateľ žalobcu potvrdil, ž dokument považoval za domovú schôdzu. Žalobca
dokument upravoval a pozmeňoval a následne ho predložil súdu. Žalobca sa nevyjadril k skutočnosti
uvedenej v odvolaní, že žalobný návrh a súdne rozhodnutie je nejasné, nezrozumiteľné a nevykonateľné.
Pridržiaval sa všetkých dôvodov a záverov uvedených v odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec  podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného  je dôvodné .

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že v prvom rade  sa zaoberal
aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní,  ktorej nedostatok žalovaný opakovane namietal. Súd považoval
túto námietku za nedôvodnú, keď  novelou zákona č. 182/1993 Z. z.  vykonanou  zákonom  č.   268/2007
Z. z. s účinnosťou od   1.7.2007 bol novelizovaný  § 8b  ods.  1, 2  zákona,  pričom podľa  odseku
1 správca  je  povinný vykonávať  správu domu samostatne v mene  vlastníkov  bytov a nebytových
priestorov v dome a na ich účet a je  oprávnený konať  pri správe  domu za vlastníkov  bytov  a nebytových
priestorov v dome  pred  súdom. Správcovi sa tak zo zákona umožňuje  zastupovať  vlastníkov  bytov na
súde vlastným menom, i keď  samotnú  správu domu vykonáva v mene vlastníkov  bytov a nebytových
priestorov v mene  vlastníkov. V zmysle uvedeného súd  považoval  žalobcu za aktívne legitimovaného
na  podanie  žaloby. Ďalej dospel k záveru, že  Dodatkom č. 1 zo dňa  4.10.2012 k Zmluve  o nájme
nebytových priestorov  zo dňa  12.3.2008, ktorý bol uzavretý neplatne, nedošlo k predĺženiu nájmu,
nájom  preto zanikol  uplynutím doby  ku dňu  14.3.2017 /§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Nebolo
právne významné dokazovať to, či hlasovanie o prípadnom novom nájomcovi, resp. zániku nájmu
prebehlo platne alebo  nie,  pretože pokiaľ  bol dodatok uzavretý neplatne,  nájom  skončil uplynutím doby
a nebol dôvod  rozhodovať o ukončení  nájmu. Z týchto dôvodov súd prevej inštancie žalobe vyhovel.

7. Odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie o aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore  nezdieľa.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení aktívnej legitimácie
žalobcu,  preto nebolo potrebné opakovať ani doplniť dokazovanie.

10. Podľa § 6 ods. 1/, 2/  zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v  platnom
znení na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome /ďalej
len „spoločenstvo“/, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou
právnickou alebo fyzickou osobou /ďalej len“ správca“/, najmä s bytovým družstvom. Správa domu je
obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a
nebytových priestorov  v dome /vymenované pod písm. a/ až e//.

11. Podľa § 8b ods. 1 cit. zákona v platnom znení správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na
súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania
podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o
určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome
alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného
práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v
konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.“.



12.  Podľa úpravy ust. § 8b ods. 1 cit. zákona platnej od 1.7.2004 do 30.6.2007 mal správca oprávnenie
konať pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne, vo vlastnom mene a  na
účet vlastníkov. Uvedená úprava znamenala, že v konaní pred súdom bol správca aktívne legitimovaný
na podanie žaloby, teda konal vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
išlo o nepriame zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom.

13. Iná situácia nastala novelou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákonom č.
268/2007 Z. z. účinného od 1.7.2007. Aj po tejto novele má správca oprávnenie konať samostatne pri
správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, avšak koná v mene vlastníkov a na ich účet.
Po tejto novele je v ust. § 8b ods. 1 pri výkone správy domu formou správcu upravená zásada zákonného
priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

14. To, že správca pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná samostatne /pred
a po novele zákonom č. 268/2007 Z. z./ znamená, že správca môže uplatňovať aj hmotnoprávne nároky
vlastníkov bytov bez ich súhlasu.

15. Povinnosť správcu konať pri výkone správy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na
ich účet, a  oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred
súdom znamená aj oprávnenie vykonávať pri správe domu všetky procesné práva v zmysle príslušného
procesného predpisu /CSP/ na úspešné hájenie práv a záujmov vlastníkov v dome. Z logického výkladu
ust. § 8b ods. 1 vyplýva, že správca v zásade zastupuje a koná v súdnych konaniach v mene všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ide tak priame zastúpenie vlastníkov správcom.  Správca
tak nemá aktívnu legitimáciu v konaní pred súdom v súvislosti so správou majetku vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, nakoľko je zákonným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri
správe ich majetku.

16.  V danom súdnom spore preto na podanie žaloby na odstránenie reklamného panelu z bytového
domu boli aktívne legitimovaní len vlastníci bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome,
v ktorých mene a na ich účet mal konať správca len ako zákonný zástupca. Správca, ktorý podal žalobu
vo svojom mene, t. j. označil sa za žalobcu v danom spore, nie je preto aktívne legitimovaný.

17.  Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu ako správcu, jeho námietka bola opodstatnená.
Ostanými odvolacími námietkami sa odvolací súd potom už nezaoberal.

18.  Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

19. Vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní,  odvolací súd žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v celom
rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}