Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/10/2011 z 25. 1. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. januára 2012, sp. zn. 6To/10/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2609010276.1
Krajský súd Trnava | 6To/10/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2609010276.1 | 2012-01-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 156 ods. 1 TZ, TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b1028c3-f757-406e-a509-c85b7671735b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2609010276.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/10/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609010276
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2609010276.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána
Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci obžalovaného G. V., stíhaného pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica pod sp.zn. 1T/121/2009 zo dňa 17.02.2011, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. V., nar. XX.XX.XXXX,  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica pod sp.zn 1T/121/2009 zo dňa 17.02.2011 bol obžalovaný G. V.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č.
300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. na tom skutkovom základe, že

dňa 07.03.2009 asi o 02.00 hod. v D. na Y. ulici, najmenej 4-krát udrel päsťou do tváre C. C., čím mu
spôsobil dvojitú zlomeninu sánky vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti
do 30.04.2009.

Za to mu okresný súd uložil:

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad zmarenia peňažného trestu uložil obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodený C. C., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D., M. č. XXXX/
XX s nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie.

K ustálenému skutkovému stavu dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania v
rámci, ktorého vyslúchol obžalovaného P. V., poškodeného M. C., svedkov: R. E., S. I., H. B., J. D., J. J.,
B. V., B. I., A. T., Ing. J. J. a L. Q., oboznámil listinné dôkazy, odborné vyjadrenie znalca, ako i posudky
a správy na obžalovaného.

Predmetné dôkazy pritom vyhodnotil aj v zmysle intencií nachádzajúcich sa v predchádzajúcom
uznesení Krajského súdu v Trnave pod sp.zn. 6To/45/2010 zo dňa 18.11.2010. Predmetným uznesením
krajského súdu došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného P. Ferenčíka
a to podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku. Súčasne podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.



Z odôvodnenia predchádzajúceho uznesenia krajského súdu vyplýva, že súd prvého stupňa síce vo veci
vykonal rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie, avšak vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, keď vo
veci vyhlásil oslobodzujúci rozsudok.

Zásadným argumentom pre oslobodenie obžalovaného pritom mala byť výpoveď poškodeného, ktorý
sa mal vyjadriť v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní, resp. na hlavnom pojednávaní, že si
nebol celkom istý, či páchateľ, ktorý ho napadol mal šiltovku, resp. akú farbu vlasov mal. Rovnako tak
nemal mať preukázaný motív obžalovaného ublížiť na zdraví poškodenému, nakoľko sa obaja osobne
poznali a nikdy spolu neprišli do konfliktu. V neposlednom rade poukázal na nejednoznačné výpovede
príslušníkov policajného zboru vykonávajúcich prvotné úkony v podobe výsluchu poškodeného, ako i na
kamerový záznam mestskej polície, ktorý nemal zaznamenať v meste údajného konfliktu žiadny pohyb
osôb. Konštatujúc uvedené nezrovnalosti vo vykonaných dôkazoch, rešpektujúc zásadu in dubio pro
reo, pôvodne viedli súd prvého stupňa k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku.

Predmetný rozsudok bol pôvodne napadnutý odvolaním okresným prokurátorom, ktorý podal opravný
prostriedok v zákonnej lehote. V dôvodoch poukázal na nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany súdu
prvého stupňa. Odvolateľ (okresný prokurátor) má za to, že zo samotnej výpovede poškodeného C.
C. jednoznačne rezultuje záver, že bol napadnutý obžalovaným G. V.. Nevidí dôvod prečo neveriť
uvedenému poškodenému, keďže s obžalovaným v minulosti nemal žiaden konflikt. Dôvod, že V. bol
k útoku navedený svedkom O. E., ktorému mal poškodený prebrať priateľku. K samotnému incidentu
došlo v blízkosti podniku Ipon, čo je v blízkosti budovy polície. V inkriminovaný deň v tomto podniku
bol obžalovaný, svedok O. E., ako aj poškodený C. C.. Bezprostredne po konflikte s obžalovaným,
poškodený išiel na políciu, kde uviedol, že ho napadol G. V.. V prvotnej svojej výpovedi uviedol len
priezvisko V., pričom na polícii bol obžalovaný bližšie identifikovaný aj podľa mena.

Záver súdu prezentujúci výpoveď poškodeného v tom smere, že nie je si stopercentne istý, že bol to
práve obžalovaný, ktorý ho napadol nekorešponduje so skutočnosťami uvedenými v zápisnici z hlavného
pojednávania. Pokiaľ sa poškodený vyjadril, že nie je si stopercentne istý, tak toto jeho vyjadrenie
smerovalo len k popisu farby vlasov obžalovaného, keďže tento mal mať v čase spáchania skutku čiapku,
resp. šiltovku. Pokiaľ však ide o opis postavy, či tváre, jednoznačne zotrval na tom, že ide o obžalovaného
G. V., pretože tohto poznal a vedel aj to, ako sa osoba, ktorá ho napadla volá.

Rovnako za pochybnú vyhodnotil výpoveď svedka R. E., keďže tento vypovedal, že na mieste činu nebol.
Pokiaľ by tam skutočne nebol, nie je dôvod, aby túto osobu poškodený spomínal ako osobu, ktorá sa
nachádzala v bezprostrednej blízkosti miesta, kde bol napadnutý obžalovaným.
K samotnému záznamu z kamery odvolateľ uviedol, že na mieste činu bola tma, čo konštatuje sám
okresný súd. Takýto samotný dôkaz nemožno považovať za kľúčový, keďže kamera mohla, ale aj
nemusela zaznamenať pohyb na mieste činu. Jednalo sa pritom o otáčavú kameru, ktorá je nastavená
tak, aby snímala čo najväčší vymedzený priestor. Samotný incident medzi obžalovaným a poškodeným
trval veľmi krátku dobu, a práve preto kamera v čase jeho trvania mohla snímať inú časť vymedzeného
priestoru.

V neposlednom rade odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa sa bližšie nevysporiadal s ďalšími
výpoveďami svedkov a to B. V.. B. I., A. T., Ing. J. J. a L. Q..

Na podklade doplneného, resp. prehodnoteného dokazovania súd prvého stupňa, aktuálne rozhodujúc
rozsudkom, ustálil skutkové závery nachádzajúce sa vo výrokovej časti.

Podkladom pre ustálený skutkový stav pritom sú dôkazy už vykonané v rámci predchádzajúceho
hlavného pojednávania, avšak prehodnotenie v rámci intencií naznačených v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení krajského súdu pod sp.zn. 6To/45/2010 zo dňa 18.11.2010.

Právne úvahy naznačené v tomto zrušujúcom uznesení smerovali práve k opačnému záveru ako ustálil
súd prvého stupňa v pôvodnom oslobodzujúcom rozsudku.

Odvolací súd pritom poukázal na primárne usvedčujúci dôkaz v podobe výpovede poškodeného C., ktorý
tak v prípravnom konaní, resp. počas rekognície, ako i na hlavnom pojednávaní, jednoznačne opoznal
obžalovaného ako osobu, ktorá ho v inkriminovaný deň a inkriminovanú dobu fyzicky napadla.



Pokiaľ sa poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní nie jednoznačne vyjadril k osobe
obžalovaného v kontexte, že si nepamätá presne farbu jeho vlasov, tak túto skutočnosť odôvodnil tým,
že páchateľ (obžalovaný) mal mať v čase incidentu na hlave šiltovku.

Poškodený M. C. sa vyjadril aj k prítomnosti ďalšej osoby v blízkosti jeho napadnutia, v podobe svedka O.
E.. Menovaný svedok svoju účasť v blízkosti incidentu popiera. Súčasne, ale uvedený svedok uvádza, že
obžalovaný sa posudzovaného skutku dopustiť nemal. Z výpovede tohto svedka však súčasne vyplýva,
že deň kedy došlo k incidentu vo večerných hodinách, boli spolu v rôznych podnikoch, pričom navzájom
odchádzali z podniku Ipon.

Uvedený svedok (O. E.) síce vo svojej výpovedi poskytuje alibi obžalovanému, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že sa jedná o známeho (priateľa) obžalovaného, nie je možné jeho výpoveď hodnotiť za
vierohodnú.

Skutočnosti uvádzané poškodeným sú podporne preukázané aj výpoveďou svedkov: B. V., B. I., A.
T., Ing. J. J. a L. Q., ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že o napadnutí poškodeného sa následne
dozvedeli, pričom ako páchateľ napadnutia bol podľa ich informácií uvedený obžalovaný G. V..

Čo sa týka ďalších objektívnych zistení, v podobe zranenia poškodeného C. C., tieto boli konštatované
jednak z prvotných lekárskych správ, ako i z odborného vyjadrenia znalca. Aj tieto dôkazy pritom hoci
nepriamo, avšak podporne preukazujú súdom ustálený skutkový stav v jeho aktuálnej podobe.

Okresný súd osvojujúc si právne úvahy nachádzajúce sa v predchádzajúcom, zrušujúcom uznesení
krajského súdu napokon ustálil skutkový stav v rámci, ktorého uznal obžalovaného G. V. za vinného zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
zákona č. 650/2005 Z.z.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu, ako i samotnú osobu
obžalovaného. V neposlednom rade poľahčujúce, priťažujúce okolnosti, pričom zvážiac zákonné zásady
dospel k záveru, že účel trestu sa u obžalovaného splní i samostatným peňažným trestom vo výmere
400 eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zmarený, súčasne obžalovanému uložil
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Napokon podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol, že poškodený C. C. sa s nárok na náhradu
škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie obžalovaný, ktoré aj písomne odôvodnil
prostredníctvom obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania sa nestotožňuje s aktuálne vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom
súdu prvého stupňa. Má za to, že vykonané dokazovanie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
nepreukázalo, že by to bola práve osoba obžalovaného, ktorá by v inkriminovaný deň napadla
poškodeného C. C..

Okrem nejednoznačnej výpovede poškodeného, majúceho usvedčovať obžalovaného, poukazuje na
rozporuplné výpovede svedkov Y. B., J. I., O. P., ktorí ako príslušníci policajného zboru nejednoznačne
sa vyjadrovali k spôsobu akým poškodený bezprostredne po údajnom skutku mal identifikovať osobu
obžalovaného.

K osobám ďalších svedkov v podobe B. V., A. T., Ing. J. J. a L. Q. sa vyjadril v tom zmysle, že na základe
ich výpovedí nie je možné v žiadnom prípade konštatovať ustálený skutkový stav, keďže sa jedná o
svedkov, ktorý pri údajnom incidente neboli a o tomto (incidente) sa mali len sprostredkovane dopočuť.

Podľa vykonaných dôkazov možno v aktuálnom štádiu dokazovania ustáliť jediný objektívny záver a to v
tom, že poškodený síce v inkriminovaný deň mal byť napadnutý, avšak nebolo preukázané, že osobou,
ktorá by ho napadla bol obžalovaný G. V..



Odvolateľ v neposlednom rade poukázal na nezrovnalosti vyplývajúce zo záznamov kamerového
systému Mestskej polície Senica.

V tomto smere navrhol doplniť dokazovanie o vypočutie G. E., ktorý mal poskytnúť správu za Mestskú
políciu Senica dňa 07.03.2009 a osôb, ktoré poskytli správy za Mestskú políciu Senica dňa 22.12.2010
a 14.01.2011.

Pre prípad neakceptácie uvedených návrhov požiadal, aby pri rešpektovaní princípu in dubio pro reo,
bol spod obžaloby oslobodený a to v zmysle § 285 písmeno a/ Trestného zákona.

Na podklade podaného odvolania, odvolací súd postupom podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo pokiaľ bol tento (postup konania) odvolaním
napadnutý, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného G. V. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v rámci doplneného dokazovania, realizovaného na hlavnom pojednávaní dňa
17.02.2011, riadiac sa právnymi úvahami vyslovenými v uznesení Krajského súdu Trnava pod sp.zn.
6To/45/2010 zo dňa 18.11.2010 rozhodol vo veci odsudzujúcim rozsudkom.

Skutkové zistenia vedúce k tomuto odsudzujúcemu rozsudku sú rozvedené v odôvodnení rozsudku súdu
prvého stupňa, pričom akceptujú právne úvahy naznačené v predchádzajúcom uznesení Krajského súdu
v Trnave.

Podľa aktuálneho znenia rozsudku, majúc na pamäti právne úvahy odvolacieho súdu, je potrebné v
súvislosti s prejednávanou vecou upriamiť pozornosť, na to že jediným priamym a súčasne usvedčujúcim
dôkazom vo veci je výpoveď poškodeného C. C.. Uvedený poškodený pritom vo svojich výpovediach
počas prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní jednoznačne opoznal osobu obžalovaného
ako osobu, ktorá ho v inkriminovaný deň fyzicky napadla tak, že ho 4-krát udrela päsťou do tváre. Pokiaľ
sa uvedený poškodený vo svojich výpovediach vyjadril aj v tom zmysle, že si presne nepamätá na
farbu vlasov páchateľa (obžalovaného) s odôvodnením, že v čase útoku mal páchateľ na hlave šiltovku,
je možné túto časť jeho výpovede považovať za akceptovateľnú. V žiadnej svojej výpovedi sa pritom
uvedený poškodený nevyjadril, že si nie je istý tým, že páchateľom bol práve obžalovaný G. V.. Rovnako
tak poškodený C. C. jednoznačne identifikoval ďalšiu osobu nachádzajúcu sa v bezprostrednej blízkosti
konfliktu v podobe svedka O. E.. Uvedený svedok síce poprel, že by bol priamym účastníkom incidentu,
resp. jeho pozorovateľom, avšak vzhľadom na okolnosť, že sa jedná o blízkeho známeho, obžalovaného
G. V., nemožno jeho výpoveď v tomto smere hodnotiť ako hodnovernú. Naopak, pokiaľ by sa uvedený
svedok nenachádzal v blízkosti incidentu, nebolo by logickým tvrdenie poškodeného C. C., ktorý vo
svojich výpovediach rovnako nepochybne potvrdzuje účasť tohto svedka v blízkosti incidentu.

Keďže výpovede samotného poškodeného C. C. korešpondujú v podstatnej miere aj s výpoveďami
príslušníkov vykonávajúcich prvotné úkony bezprostredne po odohratí incidentu na polícii, má odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa v rámci prehodnoteného dokazovania za to, že skutok sa odohral
práve spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.

Z hľadiska zistenia ďalších objektívnych skutočností v podobe zranení poškodeného, je potrebné
poukázať na prvotné lekárske správy a závery výpovede znalca, ktoré tak isto korešpondujú so
spôsobom napadnutia tak, ako ho reprodukuje poškodený C. C..

V neposlednom rade súdom ustálený skutkový stav podporne preukazujú aj vo veci vypočuté ďalšie
osoby, a to B. V., B. I., A. T., Ing. J. J. a L. Q..

Predmetné dôkazy jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach umožňujú vysloviť spoľahlivý záver,
že skutkový stav sa odohral tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozsudku, a že bol usvedčený ako
trestne zodpovedný páchateľ G. V..

Na margo obhajobou navrhnuté ďalšie dôkazy, v podobe vyslúchania príslušníkov mestskej polície na
činnosť kamerového systému je potrebné uviesť, že z doplneného dokazovania vyplynulo, že kamerový



systém miesto incidentu zaznamenávať nemal, a preto ďalšie zisťovanie v tejto súvislosti sa javí byť
ako bezpredmetné.

Okresný súd správne zisťujúc skutkový stav veci nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu uloženého obžalovanému v podobe samostatného peňažného trestu. Takýto (peňažný trest) vo
výmere 400 eur je trestom spôsobilým naplniť účel trestu v zmysle zásad generálnej, ako i špeciálnej
prevencie. Napokon okresný súd rozhodol o odkázaní poškodeného C. C. s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie, ktorý výrok odvolaním napadnutý nebol, a preto nebol dôvod na jeho
bližšie preskúmavanie.

Nezistiac dôvody na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku viedli odvolací súd k potrebe
vyhlásenia uznesenia uvedeného v jeho výrokovej časti.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.