Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/165/2012 z 29. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2013, sp. zn. 6Co/165/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3712201236.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/165/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3712201236.1 | 2013-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/698fbcf0-e1bc-4c06-814b-8140c1fb57fa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3712201236.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/165/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712201236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712201236.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: F. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXXX/XX, X. B., o zaplatenie 795 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6. júna 2012, č. k. 8C/64/2012-43, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 795 eur s
príslušenstvom, ktorý uplatnil proti odporkyni zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. 010167701241104
zo dňa 08.12.2004. V odôvodnení svojho negatívneho rozhodnutia o návrhu navrhovateľa uviedol, že
zmluvou o flexipôžičke uzavrela pôvodne s odporkyňou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské Nivy 1, Bratislava, v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a prísl. ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporkyni úver 30.000 Sk,
ktorý sa odporkyňa zaviazal uhradiť v 48-ich splátkach po 895,42 Sk. Veriteľ zmluvu vypovedal dňa
14.02.2007, pretože odporkyňa dlh riadne nesplácala. Dňa 30.04.2007 Všeobecná úverová banka, a.s.
ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, súčasťou ktorej
bola aj pohľadávka proti odporkyni. Dňa 12.04.2011 účastníci uzavreli dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku č. ACC 589230, z obsahu ktorej vyplýva, že odporkyňa uznala svoj dlh
voči navrhovateľovi vo výške istiny 631,71 eur a príslušenstva 122,82 eur. Zaviazala sa na 14 splátok
bez uvedenia ich výšky. Odporkyňa uplatnila v konaní námietku premlčania uplatneného nároku a
uviedla, že v čase podpisovania vyššie uvedenej dohody o splátkach a uznaní dlhu nevedela, že dlh
je premlčaný. Navštívila ju pani F. v mieste bydliska a dala jej podpísať už hotovú dohodu. Okresný
súd na základe uvedených zistení dospel k právnemu záveru, že išlo o spotrebiteľský vzťah podľa § 2
písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.07.2008. V zmysle § 5 citovaného
zákona je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové
obdobie dlhšie ako 3 mesiace alebo dvoch splátok. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania
uplatneného nároku, dospel k záveru, že námietka premlčania bola uplatnená opodstatnene s poukazom
na ustanovenie § 101 a § 588 Občianskeho zákonníka. Zmluvný vzťah medzi VÚB, a.s. a odporkyňou
bol ukončený vypovedaním zmluvy, a to dňa 15.02.2007. Od tohto dátumu mohol právny predchodca
navrhovateľa uplatniť svoj nárok proti odporkyni na súde a zároveň začala plynúť premlčacia doba.
Postúpenie pohľadávky nemalo vplyv na plynutie premlčacej doby. Uznanie dlhu nemá účinky, ako
to predpokladal navrhovateľ, súd uveril odporkyni, že nemala vedomosť o tom, že uznáva premlčaný



dlh. Pri posudzovaní otázky, aká premlčacia doba sa uplatňuje v danom právnom vzťahu, či 3-ročná
podľa Občianskeho zákonníka, alebo 4-ročná podľa Obchodného zákonníka, dospel k záveru, že v
prejednávanej veci ide o typický spotrebiteľský vzťah, založený spotrebiteľskou zmluvou podľa zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť
od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo by bolo v prípade posudzovania 4-ročnej
premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka. V danej veci je preto potrebné premlčanie posudzovať
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepreukázal, kedy odporkyni
doručil výpoveď zmluvy zo dňa 14.02.2007, súd vychádzal z predpokladu doručenia v lehote 3 dní
od vyhotovenia výpovede, teda 17.02.2007. Trojročná premlčacia doba začala najskôr plynúť dňom
18.07.2007 a uplynula dňa 18.07.2010. Navrhovateľ podal svoj návrh až 30.01.2012, teda po uplynutí
3-ročnej premlčacej doby. Uplatnený nárok by bol premlčaný aj z hľadiska počítania 4-ročnej premlčacej
doby podľa Obchodného zákonníka. Úspešnej odporkyni podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov
konania nepriznal, pretože ju nežiadala.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie prostredníctvom zástupcu. Žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súd zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. h) O.s.p., ktorý spočíva
v nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania uplatneného nároku, a to vzhľadom na uznanie
dlhu odporkyňou. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre uznanie dlhu
zo strany dlžníka - odporcu, čo v danom prípade nemôže spochybňovať ani súd. Dohoda má písomnú
formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Vzhľadom na uvedené
v danom prípade nemožno mať pochybnosti o platnosti Dohody, v opačnom prípade rozhodnutím
súdu, dochádza k popretiu a nerešpektovaniu základných zákonných ustanovení a poškodzovaniu práv
veriteľa. V Dohode je jednoznačne uvedené, že odporca uznal pohľadávku vzniknutú z titulu zmluvy
uzavretej so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. V prípade, ak by si odporca nebol tejto
podlžnosti vedomý, bolo by nelogické, aby predmetnú Dohodu podpísal. Navyše navrhovateľ existenciu
uznaného záväzku odporcu v konaní preukázal a zároveň odporca na pojednávaní vyjadril svoju
vedomosť o existencii predmetného záväzku, pričom zároveň počas konania odporca sám potvrdil, že
má Dohodu podpísal a má vedomosť o svojom záväzku. Navrhovateľ poukazuje na čl. 3 Dohody, v
ktorej je uvedené Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch, teda tvrdenia odporcu, že nevedel o premlčaní dlhu v čase podpisu
Dohody možno považovať za účelové.

Odporkyňa využila svoje právo a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila. Považuje rozsudok
okresného súdu za správny a navrhla ho potvrdiť. Pracovníčka, ktorá navštevuje dlžníkov za účelom
podpisu Dohody, absolútne nedodržala uvedený postup, čím bola uvedená do omylu. Pracovníčka jej
predložila okrem tejto dohody, ešte ďalšie dohody iných pohľadávok so slovami, kde je komu a koľko
zadlžená. Zaujímala sa, či jej nehrozí prepustenie z práce a odporúčala jej, aby platila čo i len malú
čiastku. Tvrdila, že ak bude platiť aspoň niečo, spoločnosť EOS bude voči nej zhovievavá. Na základe
týchto argumentov bola uvedená do omylu, dohodu podpísala a nejaké malé čiastky aj uhradila. Po
mesiaci sa spoločnosť EOS ohlásila telefonicky a žiadala vyššie splátky, inak podá žalobu. Pracovníčka
ju v žiadnom prípade neupovedomila, o aký dokument ide, na čo slúži a žiadne body Dohody neboli
vysvetlené, teda logicky si nebola vedomá a upozornená, že podpisuje premlčaný dlh. Pracovníčka jej
nedala ani možnosť sa s niekým poradiť, v kľude si to prečítať, klásť jej otázky, prípadne odmietnuť
podpísať Dohodu a celá táto návšteva prebiehala v časovom zhone. Z horeuvedených dôvodov bola
radami pracovníčky uvedená do omylu a pod prísľubom zhovievavosti a vyhnutia sa súdom, donútená
Dohodu podpísať.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.



Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktoré zodpovedá kritériám
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., je vecne správne a presvedčivé, preto v zmysle ustanovenia § 219
ods. 2 O.s.p. na dôvody negatívneho rozhodnutia o návrhu navrhovateľa odvolací súd poukazuje.

Zároveň považuje za potrebné akcentovať, že v prípade spotrebiteľského právneho vzťahu, v ktorom
je spotrebiteľ slabšou stranou, je povinnosťou súdu ex offo poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred
poškodzujúcimi účinkami neprijateľných zmluvných podmienok, ale aj dojednaní, ktoré si zjavne
dodávateľ vynútil nekalými praktikami. Táto ochrana sa poskytuje v režime pravidiel verejného poriadku,
teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať.

Vychádzajúc z uvedeného, správne okresný súd posudzoval uplatnenú námietku premlčania nároku
navrhovateľa od odstúpenia od zmluvy a pritom považoval za právne neúčinnú tzv. dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.04.2011. Uvedená dohoda bola vyhotovená
navrhovateľom už pred jej podpísaním, jej obsah ani odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť a
navrhovateľ ani nespochybnil jej tvrdenia, že o premlčaní dlhu v čase podpisu uvedenej dohody
nevedela. Už aj z celkovej situácie odporkyne, ktorá mala problémy so splácaním úveru v dôsledku
svojej finančnej situácie a mala aj viacej úverov, je logické, že v prípade vedomosti o premlčaní svojho
dlhu, by tento neuznala.

Napokon odvolací súd dodáva, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy pôvodným veriteľom sa zmluva
zrušila a vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka,
keď pre uplatnenie tohto nároku zákon stanovuje ešte kratšiu premlčaciu dobu - dva roky (§ 107 odsek
1 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené, navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie otázky
premlčania uplatneného nároku (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nie je v prejednávanej veci spôsobilým
odvolacím dôvodom, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

V odvolacom konaní úspešnej odporkyni nebola priznaná náhrada trov konania, pretože ju nežiadala
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .