{"guid": "37721bf5-876e-4767-b09a-5462d01ff398:43f95af3-b668-4f45-8951-56c82280c121", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2014200747.2", "spisova_znacka": "20S/80/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/80/2014 z 24. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. januára 2016, sp. zn. 20S/80/2014, ECLI:SK:KSTT:2016:2014200747.2", "identifikacne_cislo": "2014200747", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Bundzel", "sudca_id": 11, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-bundzel-11", "datum_vydania": "2016-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43f95af3-b668-4f45-8951-56c82280c121", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2014200747.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2014200747.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2014200747.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 20S/80/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2014200747\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200747.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov\nsenátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Alojz Horváth,\nHlavná 992/45, 924 01 Galanta, IČO: 30 347 963, právne zast.: JUDr. Ľubica Masárová, advokátka, so\nsídlom Púchovská 12, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.1100306/1/348452/2014/4779 zo dňa 31. júla 2014 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nSúd  rozhodnutie   žalovaného  č. 1100306/1/348452/2014/4779  zo  dňa  31.7.2014            z r u š u j\ne   podľa  § 250j  ods. 3 O.s.p.  a  vec   vracia   žalovanému  na  ďalšie  konanie.\n\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania sumu vo výške 70 eur za zaplatený súdny\npoplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 545,68 eur  na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr.\nĽubice Masárovej, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v Q. Q., a.s., (D.: Q XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX, B.: E.) do troch dní po jeho právoplatnosti .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou doručenou súdu dňa 14.10.2014 sa žalobca zastúpený advokátkou domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného  č.1100306/1/348452/2014/4779 zo dňa 31.7.2014,  ktorý postupom\npodľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9211401/5/541489/2014\nzo dňa 10.2.2014   o vyrubení rozdielu dane vo výške 7 890,31 eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie  apríl 2011, vydané podľa  § 68 ods. 5 Daňového poriadku.\n\nŽalobca v prvom rade namietal hrubé porušenie práva na spravodlivé konanie správcom dane vo\nvyrubovacom konaní ako i žalovaným v odvolacom konaní, ktoré je garantované čl.48 ods. 2 Ústavy\nSR a to porušenie dvojinštančnosti daňového konania, keď správca dane vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2008 - december 2011, pri ktorej  správca\ndane nepostupoval v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď daňovému subjektu - žalobcovi\nneoznámil existenciu pochybností o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených\nžalobcom,  nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, vysvetlil a chybné údaje opravil\nalebo preukázal ich pravdivosť, ktorý postup žalobca označil za odopretie možnosti počas daňovej\nkontroly uvádzať tvrdenia a navrhovať dôkazy.\n\nO výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený  Protokol č. 9211401/5/5397928/2013 zo dňa 4.12.2013,\nktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu spolu s výzvou zo dňa 9.12.2013 na vyjadrenie\n\nsa. Po doručení Protokolu splnomocnený zástupca žalobcu podal námietky zo dňa 08.01.2014, na ktoré\nale správca dane neprihliadol a podaním označením ako oznámenie č. 9211401/5/214830/2014/Sme\nzo dňa 20.1.2014 žalobcovi oznámil, že s poukazom na ust. § 14 ods. 1 Daňového poriadku predmetnú\npísomnosť považuje za bezpredmetnú, nakoľko daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má\npovinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami, žalobca ako daňový subjekt túto povinnosť\nnerešpektoval, vyjadrenie k Protokolu spôsobom predpísaným zákonom nepodal, na základe ktorého\nzáveru správca dane na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky žalobcu a vydal prvostupňové\nrozhodnutie.\n\nPodľa názoru žalobcu ale správca dane bol povinný sa predmetným podaním zaoberať a podľa ust. §\n13 ods. 8 Daňového poriadku ho vyzvať na odstránenie nedostatkov, pre ktoré podanie nie je spôsobilé\nna prerokovanie, k čomu žalobca poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 238/06-39 zo dňa 16.12.2008,\npodľa ktorého, ak sa daňové konanie pre žalobcu začalo bez prvej daňovej inštancie, teda len odvolacím\nkonaním, správca dane tak svojím postupom porušil základné zásady daňového konania. Zákonnou\núpravou uvedenou v ust. § 14 Daňového poriadku v spojení so spôsobom jej aplikácie zo strany\ndaňových orgánov bola žalobcovi  odňatá   možnosť sa v prvostupňovom konaní k veci vyjadriť, čím bolo\nporušené aj právo žalobcu na spravodlivé a riadne konanie. Žalobca bol na základe takéhoto právneho\npredpisu proti svojej vôli nútený sprístupniť informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva  svojej\ndcére, aby tak zabezpečil elektronické doručovanie, pretože vzhľadom na  svoj vyšší fyzický vek,\nzdravotný stav  a počítačovú negramotnosť nemohol konať inak. Takýto vynútený postup žalobca označil\ni za zásah do súkromia a s odkazom na uvedenú argumentáciu dal podnet konajúcemu súdu, aby\npodal návrh Ústavnému súdu SR na preskúmanie súladu ust. § 14 Daňového poriadku s Ústavou SR,\nkonkrétne  s čl.19 ods. 2, čl. 20, v spojení s čl.12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4.\n\nZa porušenie práva na spravodlivé konanie garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR označil žalobca aj\nskutočnosť, že v jeho veci nerozhodoval nestranný a objektívny orgán, čím bolo porušené ust. § 60 ods.\n1 a 2 Daňového poriadku, pretože verejné výroky plk. Ing. L. G., generálneho riaditeľa  daňovej a colnej\nsekcie Finančného riaditeľstva SR vytvárajú silný náznak jeho presvedčenia  o spáchaní daňového\npodvodu zo strany žalobcu, prezentované ešte v štádiu neukončenej daňovej kontroly a v čase, keď\nžalobca ani nebol oboznámený s výsledkami kontroly. Táto osoba preto mala byť vylúčená z daňového\nkonania z dôvodu pochybností o jej nestrannosti a naviac, osoby, ktoré sú v priamej riadiacej pôsobnosti\nplk. Ing. L. G. ovplyvňovali aj priebeh úkonov počas daňovej kontroly, z čoho možno nadobudnúť dojem,\nže mali vplyv aj na hodnotenie dôkazov a ich právne posúdenie prvostupňovým orgánom v Protokole\nz kontroly a následne vydanom prvostupňovom rozhodnutí. Ak tie isté osoby súčasne mali vplyv na\nrozhodovanie žalovaného je tým porušená zásada dvojstupňového konania, pretože podľa ust. § 60\nods. 2 Daňového poriadku je právom daňového subjektu, aby v prípade druhostupňového konania konal\nnestranný orgán aj vo vzťahu k zamestnancom zúčastňujúcim sa rozhodovania na prvom stupni.\n\nĎalej žalobca namietal nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly (začatá dňa\n23.5.2012), ktorá bola prerušená od 12.4.2013, napriek tomu ale správca dane sám z vlastného podnetu\nv daňovej kontrole pokračoval, keď dňa 19.04.2013 uskutočnil tri ústne pojednávania so žalobcom, čím\nfakticky došlo k pokračovaniu daňovej kontroly a lehota na jej vykonanie začala opätovne plynúť. Okrem\ntoho, že neboli splnené ani podmienky na prerušenie daňovej kontroly v materiálnom zmysle, k čomu\nžalobca poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 24/2010-57, podľa ktorého nerešpektovanie maximálnej\ndĺžky trvania daňovej kontroly je porušením zásady primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní, pričom\nsprávca dane mohol pokračovať v kontrole aj bez informácií, ktoré mal získať medzinárodnou výmenou,\npretože výsledkom informácií, pre ktoré  správca dane kontrolu prerušil bolo oznámenie českej daňovej\nsprávy, podľa ktorého nie je možné uskutočniť výsluch požadovanej osoby. K tomuto  zisteniu správca\ndane nevykonal žiadne iné úkony, ktoré by smerovali k výsluchu tejto osoby a v Protokole absentuje\nakákoľvek zmienka o potrebe vykonať uvedený dôkaz, alebo z akého dôvodu takýto dôkaz nebude\nvykonaný. Podľa žalobcu  správca dane takýmto konaním zneužil právomoc, ktorá mu vyplýva z ust. §\n61 ods. 1 Daňového poriadku.\n\nV ďalšej časti žaloby žalobca namietal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a právne\nposúdenie veci, k čomu dal do pozornosti judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne  - rozsudok v\n\nspojených veciach C-80/11 a V-142/11 Mahagében a Dávid zo dňa 21.06.2012, rozsudok vo veci\nC-324/11 Gábor Tóth zo dňa 06.09.2012, rozsudok vo veci C-18/13 Maks Pen zo dňa 13.02.2014  a\nrozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.02.2013 C-563/11 z ktorých vyplýva, že dôkaznú povinnosť\npreukázania takých  objektívnych skutočností, na základe ktorých žalobca vedel alebo musel vedieť, že\njemu dodávané plnenie je dotknuté nezákonnosťou, majú daňové orgány.\n\nV súvislosti s nepriznaním práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom\nLK IMPOEXPO, s.r.o., žalobca poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti Ladislava Kižnanského\n(konateľ spoločnosti v dotknutom zdaňovacom období), ktorý potvrdil, že žalobcovi dodal tovar od\nsvojich dodávateľov - českých spoločností, popísal priebeh spolupráce so žalobcom, spôsob dodávky\na prepravy tovaru pre žalobcu, potvrdil vystavenie faktúr aj pokladničných dokladov, prevzatie úhrad\nza predmetný tovar, označil osobu, ktorá spoluprácu sprostredkovala a zúčastňovala sa obchodu za\nspoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o., ktorou bol X. Z., ktorý pri výsluchu uvedené skutočnosti týkajúce sa\nspolupráce medzi dodávateľom LK IMPOEXPO, s.r.o. a žalobcom potvrdil.\n\nŽalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením správcu dane, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno\ntýkajúce sa splnenia podmienky nároku na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 2 písm. a) v\nnadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty ako aj s tvrdením, že žalobca\nnekonal v dobrej viere, keď neprijal všetky potrebné opatrenia na uistenie sa toho, že svojou účasťou na\nzdaniteľnom plnení sa nezúčastní podvodného konania. Správca dane pochybil, keď k vyššie uvedeným\nzáverom dospel iba na základe zistenia, že spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o. nepredložila správcovi\ndane pri daňovej kontrole svoje účtovné doklady a súčasne správca dane vyhodnotil konanie zástupcov\nuvedenej spoločnosti, ktorí pri daňovej kontrole spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. opakovane prisľúbili\npredloženie dokladov, avšak tak neurobili, ako úmyselné s cieľom získať čas, kým bremeno tejto\npovinnosti neprenesú na nového konateľa - bulharského občana, od ktorého bude už minimálna šanca\ndoklady získať. Z toho dôvodu, v tejto časti žalobca označil rozhodnutie žalovaného za nezákonné a pre\nnedostatok dôvodov nepreskúmateľné.\n\nŽalovaným nebola spochybnená existencia plnenia (tovaru) ani skutočnosť, že žalobca bol zdaniteľnou\nosobou a použil predmetný tovar na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, faktúra má všetky\nnáležitosti a osoba, ktorá faktúru vystavila bola v danom čase platiteľom dane z pridanej hodnoty, čím boli\nsplnené podmienky požadované Smernicou 2006/112 tak, ako ich definoval Súdny dvor EÚ vo svojich\nrozhodnutiach, a tak dôkazné bremeno preukázania, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia,\nktoré sú predmetom sporu sú dotknuté daňovým podvodom sa v plnom rozsahu, presúva na daňové\norgány, ktoré sú povinné predložiť konkrétne indície o existencii daňového podvodu.\n\nDaňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nvšeobecne požadovať preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na\nzáklade ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby,  či disponovala\npredmetným tovarom a či bola schopná ho dodať a tým splnila povinnosť podať daňové priznanie a\nuhradiť daň z pridanej hodnoty s cieľom ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov\nnedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu. Je povinnosťou daňových orgánov, aby vykonali\nu zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a podvodov a uložili tresty takejto\nzdaniteľnej. Žalobca zastáva názor, že nemá dôkaznú povinnosť k preukázaniu nadobudnutia tovaru\njeho dodávateľmi a vzniku práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neexistovali žiadne objektívne\nokolnosti, ktoré by v ňom vzbudili pochybnosti o akejkoľvek nezákonnosti. Prevod práva nakladať\ns tovarom ako vlastník nie je závislý od existencie vlastníckeho práva k predmetnému tovaru a\nod „fyzického prebratia“ tovaru jeho dodávateľom a následného predaja žalobcovi, pretože takáto\npodmienka z ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty nevyplýva. Zdaniteľná osoba\nnadobúda právo nakladať s tovarom ako vlastník v okamžiku, keď môže ona sama alebo ňou určená\ntretia osoba s daným tovarom vo vlastnom mene disponovať, čo vyplýva i z rozhodnutí Súdneho\ndvora EÚ, konkrétne C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, kedy každé plnenie sa musí posúdiť\nsamostatne a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu\npredchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Ak žalovaný ako i správca dane odopierajú právo\nžalobcu na odpočítanie dane z faktúry vystavenej jeho dodávateľom z dôvodu, že žalobca neprijal\nvšetky potrebné opatrenia a neobstaral si ďalšie dôkazy preukazujúce, že jeho dodávateľ uvedený na\n\nfaktúre skutočne predmetný tovar prijal a dodal okrem tých, ktoré predložil a ktoré sú obvyklými dokladmi\nv obchodnej praxi a vyžadované zákonom o dani z pridanej hodnoty a zákonom o účtovníctve pri\npreukazovaní dodania uvedeného druhu tovaru, konajú v rozpore so závermi plynúcimi  z rozhodovacej\npraxe Súdneho dvora EÚ. Žalobca splnil vecné ako aj formálne podmienky vzniku a výkonu práva, ktoré\nmu nemožno odoprieť len z dôvodu žalovaným tvrdenej dôkaznej núdze, resp. nepreukázaním, že by sa\nžalobca dostatočne ubezpečil, že dodávateľ, resp. jeho subdodávatelia sú schopní predmetné plnenie\nposkytnúť, ak žalovaný zároveň nepreukázal, že žalobca disponoval informáciou, ktorá ho oprávňovala\npredpokladať vznik nezákonnosti na strane jeho dodávateľa.\n\nŽalobca dal do pozornosti aj rozsudok NS SR vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011,\npodľa ktorého daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho\nplnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovaru od určitého dodávateľa, čo žalobca dodržal.\n\nŽalobca namietal porušenie svojich práv i pri výsluchu svedka E.  A., keď mu nebolo umožnené byť\nprítomný na jeho vypočutí, čím správca dane porušil zásadu zákonnosti, zásadu súčinnosti ako aj ust.\n§ 25 ods. 4 Daňového poriadku.\n\nOkrem toho žalobca namietal, že mu neboli predložené všetky listinné doklady, t. j. úplný spisový\nmateriál, s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť.\n\nV záverečnej časti žaloby žalobca stručne zhrnul všetky žalobné dôvody a navrhol, aby súd po\nprejednaní veci zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSúčasne právna zástupkyňa žalobcu žiadala priznať náhradu trov konania.\n\nK žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 8.12.2014 a žiadal žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n\nK  námietke týkajúcej sa nesprávne zisteného skutkového stavu uviedol, že správca dane počas daňovej\nkontroly viedol dokazovanie v súlade s ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, zo svojich zistení vyvodil\nprávne závery, ktoré sú súčasťou správcom dane vydaného rozhodnutia. Tam obsiahnuté zistenia\nboli posudzované jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, bolo prihliadnuté na všetko, čo pri\nspráve daní vyšlo najavo, vydané rozhodnutie obsahuje ustanovenia tak hmotnoprávnych predpisov\n(zákon o dani z pridanej hodnoty) ako aj procesných predpisov (Daňový poriadok), podľa ktorých bolo\nrozhodované.\n\nK námietke porušenia čl.48 ods. 2 Ústavy SR a ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku uviedol, že žalobca\nbol riadne oboznámený s pochybnosťami správcu dane a bola mu poskytnutá možnosť vyjadriť sa\nku všetkým zistením skutočnostiam, vysvetliť nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázať. Ust. §\n46 ods. 5 Daňového poriadku neustanovuje formu, akú má mať oboznámenie daňového subjektu o\nvzniknutých povinnostiach správcom dane, bolo tak urobené vo výzve na vyjadrenie sa k pochybnostiam,\nktorej predchádza samotné oboznámenie sa s nimi, pričom táto zákonná podmienka splnená bola.\n\nK porušeniu princípu dvojstupňového  konania žalovaný poukázal na to, že konanie prebehlo podľa\nustanovení Daňového poriadku, bolo vedené tak prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným,\nskutkový stav bol vyhodnotený zo všetkých zistení správcu dane. V danom prípade sa jednalo o rozsiahly\nproces dokazovania a v súvislosti s pochybnosťami o dodávkach tovarov prostredníctvom označených\ndodávateľov bolo na žalobcovi tieto pochybnosti  vyvrátiť a na základe ním predložených dôkazov\nnastoliť takú situáciu, ktorá by bola pri uplatňovaní práva v súlade s ust. § 49 a § 51 zákona o dani z\npridanej hodnoty.\n\nK protiústavnosti elektronického doručovania upraveného v ust. § 14 Daňového poriadku žalovaný s\nodkazom na ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku uviedol, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\n\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane striktne postupoval v zmysle\nprocesných ustanovení o elektronickom doručovaní podaní, preto námietku žalobcu o počítačovej\nnegramotnosti vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože zákon určuje rovnaké pravidlá pre všetky daňové\nsubjekty, ktoré majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.\n\nK odmietnutiu práva na odpočítanie dane žalovaný konštatoval, že vznik daňovej povinnosti zo\nzdaniteľných plnení je viazaný na ich reálnosť. Dodávateľ v rámci obchodného reťazca ale nepreukázal,\nže disponoval formálnym, alebo materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú\npodstatu svojej obchodnej transakcie, pretože tá vytvárala hlavný predpoklad, na ktorom je pojem\npodnikanie založené. Vo vzťahu k spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. žalovaný uviedol, že jej\nsplnomocnený zástupca X. V. nemal žiadnu vedomosť o obchodných aktivitách spoločnosti, konateľ\nspoločnosti p. Kižnanský účtovné a daňové doklady nepredložil, pričom nový konateľ spoločnosti\nPatrisha Bozhidarova Tsuhleva, štátna občianka Bulharskej republiky bola zapísaná do obchodného\nregistra len na základe finančnej odmeny. Z dôvodu nesplnenia vyššie uvedených povinností zo strany\nspoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. a jej štatutárnych orgánov, správca dane pristúpil k určeniu dane\npodľa pomôcok, pričom dospel k záveru o nemožnosti priznania žalobcovi práva na odpočítanie dane\nz dodávateľských faktúr od menovanej spoločnosti.\n\nVo vzťahu k dodávateľovi EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii žalovaný uviedol, že príslušné\nfaktúry boli vystavené bez reálneho základu, nakoľko v rámci daňovej kontroly vykonávanej Daňovým\núradom Bratislava bolo zistené, že zdaniteľné obchody pri nákupe tovaru zo strany tejto spoločnosti\nod svojich dodávateľov sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované v týchto dodávateľských faktúrach,\nkeďže menovaná spoločnosť nikdy fyzicky nenadobudla a ani nemala právo s ním nakladať ako vlastník.\nPodnikateľské aktivity EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácií neboli štandardnými obchodmi,\nnakoľko fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom. Bolo zistené,\nže predmetný tovar bol dodaný konečným slovenským odberateľom priamo z Českej republiky. Nakoľko\nžalobca neodstránil pochybnosti správcu dane, ten na základe objektívnych dôvodov neuznal žalobcovi\nprávo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Dodávateľská spoločnosť\nsvoju daňovú povinnosť žiadnym spôsobom pred správcom dane neobhájila a túto daňovú povinnosť\nnebolo možné preveriť ani po vyčerpaní riadnych procesných prostriedkov, a teda následné uplatnenie\npráva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr znamenalo v tomto prípade iba umelú konštrukciu\ns dopadom na štátny rozpočet, nakoľko na strane žalobcu došlo k odpočítaniu dane z deklarovanej\ndodávky, pričom na strane dodávateľa nebol vznik daňovej povinnosti preveriteľný.\n\nK námietke žalobcu vzťahujúcej sa k zaujatosti osôb z prostredia Finančnej správy SR žalovaný uviedol,\nže uvedená námietka nebola súčasťou odvolacieho konania a nesúvisí s uplatneným právom žalobcu\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n\nZákonnú dĺžku daňovej kontroly žalovaný rešpektoval, kontrola trvala celkom 362 dní, pričom iné\nnámietky týkajúce sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly neboli predmetom odvolacieho\nkonania. K námietke, podľa ktorej správca dane i počas  prerušenej daňovej kontrole vykonával ďalšie\núkony  žalovaný uviedol, že správca dane môže aj počas prerušenia daňovej kontroly (alebo daňového\nkonania) pri správe daní postupovať podľa ust. § 2 písm. a) Daňového poriadku a vykonávať ďalšie\nčinnosti, pričom pojmom „ďalšia činnosť“ možno rozumieť aj úkony súvisiace so zabezpečením priebehu\na účelu správy daní podľa Tretej hlavy Daňového poriadku, v tomto prípade konkrétne ust. § 19.\n\nK neuznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného priameho dodávateľa\nžalovaný uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly zistil rozpor pri uplatňovaní práva na\nodpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a)\nzákona o dani z pridanej hodnoty, pretože žalobca a jeho dodávatelia formálne a vecne nepreukázali,\nže na faktúrach deklarované plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobami, ktoré vystupovali\nv pozícii dodávateľov. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je\nsúčasne spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového\nsubjektu na správcu dane je výnimkou, ako vyplýva i z judikatúry vnútroštátnych súdov rešpektujúcej\n\njudikatúru Súdneho dvora EÚ. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie\nplatiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je „esenciálnou“ podmienkou pre odpočítanie\ndane. Správca dane preukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované na faktúrach, ktoré mali realizovať\nspoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o. a EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácií nenesú v sebe\nekonomický charakter obchodných transakcií, preto na takéto transakcie nemožno prihliadať. Predmetné\nspoločnosti nijakým spôsobom nepreukázali, že vo faktúrach deklarovaný tovar aj skutočne dodali a\nzároveň, že práve tieto spoločnosti boli priamymi účastníkmi, ktorí fyzicky tovar najskôr preberali a\nnásledne ďalej predali svojim odberateľom. Zo strany dodávateľov nebolo správcovi dane preukázané,\nže reálne došlo pri dodaní tovaru k jeho prevodu a tak ku vzniku práva vlastníka s ním nakladať, ako\npredpokladá ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty.\n\nSkutkový stav bol zistený dostatočne a námietky žalobcu odkazujúce na judikatúru Súdneho dvora\nEÚ, týkajúce sa jeho vedomosti, resp. predpokladanej vedomosti, že predmetné plnenia sú poznačené\npodvodom žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa zistenia správcu dane bol žalobcovi tovar\ndodávaný priamo od zahraničných (českých) dodávateľov, čo žalobca ani nepopieral a práve vstupom\ntuzemskej spoločnosti do obchodného reťazca došlo na strane žalobcu k získaniu daňovej výhody z\nprijatej faktúry od tuzemského dodávateľa, ktorý následne prestáva so správcom dane komunikovať, čím\nje znemožnené u neho preveriť skutočnosti uvedené v podanom daňovom priznaní, následne vystaví\ndaňový doklad s tuzemskou daňou a žalobca si takto prijaté plnenie „zlegalizuje“ vo forme uplatnenia\npráva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n\nK rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, na ktoré žalobca v podanej\nžalobe odkázal, žalovaný uviedol, že ich nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v tomto prípade\nje podvodným konaním poznačené priamo plnenie, ktoré malo byť uskutočnené pre žalobcu priamym\ndodávateľom a nie plnenie, ktoré podvodnému plneniu predchádzalo, resp. nasledovalo po plnení\nplatiteľa dane.\n\nK námietke žalobcu, podľa ktorej mu nebolo umožnené byť prítomný na vypočutí svedka p. A.\nžalovaný uviedol, že spolupráca s uvedeným svedkom bola problematická, čo vyplýva aj z predloženého\nspisového materiálu, správca dane musel využívať všetky zákonné možnosti už len na zabezpečenie\nosobného kontaktu s touto osobou a až po predvedení menovaného mohol byť správcom dane vypočutý.\nSprávca dane oznámil žalobcovi dňa 15.01.2013 prostredníctvom telefonického spojenia predvedenie\nmenovanej osoby a zároveň tú skutočnosť, že bude s touto osobou spísaná zápisnica o vypočutí\nsvedka. Žalobca na predmetné oznámenie reagoval vyjadrením, ktoré je obsahom Úradného záznamu\nč. 9211401/5/184378/2013 zo dňa 15.01.2013.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa ust.\n§ 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca\nako aj jeho právna zástupkyňa, žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, pričom doručenie\npredvolania mal riadne vykázané, a preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného postupom podľa\n§ 101 ods. 2 O.s.p. .\n\nPrávna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.1.2016 uviedla, že sa pridržiava v\nplnom rozsahu písomne podanej žaloby, pričom žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť. Poukázala\nna to, že žalobné dôvody sú v podstate totožné ako v predchádzajúcich veciach, ktoré už boli\ntunajším súdom prejednané. Do spisu súčasne predložila listinné doklady, ktorými preukázala, že\nadministratívny spis predložený žalovaným nie je úplný, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní\nč. 9211401/5/4191933/2014 zo dňa 18.9.2014, z ktorej vyplýva, že zoznam dokladov uvedených v tejto\nzápisnici nekorešponduje s dokladmi uvádzanými žalovaným vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Ďalej do\nspisu doložila vyjadrenie predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu k protokolu z daňovej kontroly\nzo dňa 8.1.2014, ktoré taktiež nebolo súčasťou predloženého administratívneho spisu, ďalej oznámenie\nDaňového úradu Trnava zo dňa 20.1.2014, upozornenie predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu\nzo dňa 23.1.2014, ďalej oznámenie Daňového úradu Trnava zo dňa 10.2.2014, ďalej nahliadnutie do\nspisu daňového subjektu zo dňa 26.8.2014 , 5.9.2014 a 9.9.2014, ktorými žalobca preukazuje, že zo\nstrany správcu dane boli robené obštrukcie pri nahliadaní do spisu.\n\nPodľa § 244 O.s.p.\n(1) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\n(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").\n\n(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,\nako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj\njeho nečinnosť.\n\nPodľa § 247 O.s.p.\n(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\n(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa\ntejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\n\nPodľa § 250i O.s.p.\n(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 2 Daňového poriadku\nNa účely tohto zákona sa rozumie\na) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie\nčinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1);\n\nPodľa § 3 Daňového poriadku\n(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy\nštátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov\na iných osôb.\n\n(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n\nPodľa § 14 Daňového poriadku\n(1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má\na) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty,\n\nb) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,\n\nc) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,\n\nd) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej\nhodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní.\n\nPodľa § 13 Daňového poriadku\n(5) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne\npodľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a\nmusí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom 20) osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt\nchce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive\npodľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane\npísomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického\ndoručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.\n\nPodľa § 24 Daňového poriadku\n(1) Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\n\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\n\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\nPodľa § 44 Daňového poriadku\n(1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v\nrozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n(2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.\n\n(3) Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorý patrí do miestnej\npríslušnosti iného správcu dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.\n\n(4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať\nu toho istého daňového subjektu aj opätovne,\na) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,\n\nb) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35)\nc) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva,\n\nd) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.\n\nPodľa § 45 Daňového poriadku\n(1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"),\nmá vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\n\na) na predloženie\n1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\n2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,\n\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\n\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy\ndostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,\n\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\n\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\n\nf) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo\nnavrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\n\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\n(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\n\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\n\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\n\nd) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné\ndoklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom\ndane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo\nsprávcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\n\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,\nf) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho\nprevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\n\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,\n\nh) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa\nna prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.\n\nPodľa § 46 Daňového poriadku\n(1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie\no daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly,\ndruh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.\nSprávca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie\ndaňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu\nnemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový\ntermín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone\ndaňovej kontroly.\n\n(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej\nkontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa\nodseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový\nsubjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa\nosobitných predpisov, 1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu\naj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo\n\nvýzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má\nkontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt\npredloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v\nsume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať\nalebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu\nsa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v\ndôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)\n\n(9) Daňová kontrola je ukončená dňom\na) doručenia protokolu podľa odseku 8,\n\nb) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo\n\nc) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)\n\n(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie\ndaňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré\nurčujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety\npred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.\n\nPodľa § 61 Daňového poriadku\n(1) Správca dane daňové konanie\n\na) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,\n\nb) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je\npotrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)\n\n(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť\nskorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými\nprostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť\nskorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\n\n(4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového\nkonania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku\n2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.\n\n(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\n\nPodľa § 68 Daňového poriadku\n(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci\ndeň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia\nrozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.\nVyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo\nvyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení\nprotokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane,\nktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné\nriaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný\nsprávca dane.\n\n(5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti\nvyrubenej dani.\n\nPodľa § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v rozhodnom znení\n\n(1) Dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,\nchlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí;\n\nPodľa § 19 zák. č. 222/2004 Z. z.\n(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom\ndodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej\nobdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)\nje dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n\nPodľa§ 49 zák. č. 222/2004 Z. z.\n(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané;\n\nPodľa§ 51 zák. č. 222/2004 Z. z.\n(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71;\n\nDaňový poriadok definuje základné zásady daňového konania, ktoré vychádzajú z princípov právneho\nštátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej legislatívy pri  aproximácii daňového práva SR a\nkrajín Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom\nna zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených\nv daňovom konaní. Daňový poriadok je procesným predpisom upravujúcim postupy, pomocou ktorých\nsprávcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi) a\nje zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov. Medzi podstatné princípy  Daňového poriadku patrí\nzásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi (ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady\nsúčinnosti (ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej\nsúčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších\nzásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej\nsprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti\n(ust. § 3 ods. 7 Daňového poriadku), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní\nrovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl.\n47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca\ndane, ktorý vedie daňové konanie, pričom všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane\npreukazuje daňový subjekt, ak bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového\nkonania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť  (ust.\n§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Pri realizovaní tejto činnosti daňové orgány vychádzajú zo zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov,  zakotvenej v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane dbá, aby\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je\n\npri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku), pričom využíva\nprostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti,\npre posúdenie, či predmetná dodávka tovaru je alebo nie je oslobodená od dane a  tieto vo svojom\npodmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v\nrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n\nPredmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie  apríl  2011 vo výške  7 890,31 eur.\n\nZ obsahu súdneho spisu a k nemu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa\n23.05.2012 začala v súlade s ust. 46 ods. 3 Daňového poriadku pre dôvodné podozrenie, že účtovné\nalebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené, daňová kontrola dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2008, január - december 2009, január - december\n2010 a január - december 2011. O  uvedenej skutočnosti bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní\nč. 9211401/5/512890/2012 zo dňa 23.05.2012.\n\nDňa 12.04.2013 bolo vydané rozhodnutie č. 9211401/5/1488990/2013, ktorým príslušný správca dane\npodľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku v spojení  s ust. § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku\nprerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti, rozhodujúcej pre vydanie\nrozhodnutia a to zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií Finančnej správe Českej republiky\nvo veci vypočutia svedka - konateľa spoločnosti GEWEX s.r.o. Oznámením č. 9211401/5/3838994/2013\nzo dňa 19.08.2013 správca dane oznámil pominutie prekážky prerušenia daňovej kontroly.\n\nDňa 20.08.2013 bolo vydané ďalšie rozhodnutie č. 9211401/5/3860745/2013, ktorým  správca dane\nprerušil daňovú kontrolu z dôvodu získania potrebných informácií spôsobom podľa osobitného predpisu.\nOznámením č. 9211401/5/4949345/2013 zo dňa 05.11.2013 (žalobcom prevzatým dňa 11.11.2013)\nsprávca dane oznámil pominutie prekážky prerušenia daňovej kontroly.\n\nDňa 04.12.2013 bol pod č. 9211401/5/5397928/2013 vypracovaný Protokol z daňovej kontroly za\nzdaňovacie obdobia január - december 2008, január - december 2009, január - december 2010 a január\n- december 2011, výsledkom ktorého bolo aj konštatovanie, že v súvislosti so zdaňovacím obdobím  apríl\n2011 žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovarov kúpených v tuzemsku,  a to vo vzťahu\nk spoločnosti  LK IMPOEXPO, s.r.o.  a vo vzťahu k spoločnosti EUROCOOP - spotrebné družstvo,  v\nsúhrne    7 890,31 eur.\n\nVýzvou č. 9211401/5/5404810/2013 zo dňa 04.12.2013 (prílohu ktorej tvorí v zmysle ust. § 46\nods. 8 Daňového poriadku príslušný protokol) bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam\nuvedených v Protokole  najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa Potvrdenia o\ndoručení protokolu č. 9211401/5/5447863/2013/Sme zo dňa 6.12.2013 bol príslušný Protokol zo strany\nsplnomocneného zástupcu žalobcu prevzatý dňa 9.12.2013.\n\nNa podklade kontrolných zistení vydal správca dane - Daňový úrad Trnava dňa 10.2.2014 pod č.\n9211401/5/541489/2014 podľa ust. 68 ods. 5 Daňového poriadku Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane,\nktorým vyrubil dňovému subjektu - žalobcovi                    rozdiel dane v sume  7 890,31 eur na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011.\n\nŽalovaný rozhodnutím č. 1100306/1/348452/2014/4779 zo dňa 31.7.2014 postupom podľa ust. § 74\nods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Trnava o vyrubení rozdielu dane vydanom pod\nč. 9211401/5/541489/2014  zo dňa 10.2.2014 potvrdil keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal\nmateriálnu existenciu zdaniteľného plnenia a jeho použite platiteľom dane na uskutočňovanie\nzdaniteľných plnení. Správca dane dostatočne preukázal, že v súvislosti s preverovaním uskutočnenia\nzdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťami  LK IMPOEXPO, s.r.o. a EUROCOOP -\nspotrebné družstvo došlo k zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, konkrétne získaním\n\ndaňovej výhody u platiteľa na základe prijatých deklarovaných plnení. Správca dane má právo preveriť\npodrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté\npochybnosti, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových\ndokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania\nspochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo na platiteľovi, aby  predložil také dôkazy, ktoré\nby hodnoverne potvrdili, že predmetný obchod s dodávateľom nebol uskutočnený za účelom získania\ndaňovej výhody.\n\nŽalovaným boli  spochybnené obchodné transakcie v oblasti deklarovaných tovarov, k čomu iba\npredloženie vyhotovených daňových dokladov nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena\nna strane platiteľa dane (žalobcu). Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty použiteľný len vtedy ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\nSprávca dane na základe zistení spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené tuzemskými\ndodávateľmi a to spoločnosťami LK IMPOEXPO, s.r.o. a EUROCOOP - spotrebné družstvo ich zapojenie\ndo obchodného reťazca možno považovať za umelo vytvorený článok bez akéhokoľvek ekonomického\na hospodárskeho cieľa, pretože ani jedna z uvedených tuzemských dodávateľských spoločností nijakým\ndôveryhodným spôsobom nepreukázali, že nimi vo faktúrach deklarovaný tovar aj dodali tak, ako je\nuvedené na príslušných dokladoch - faktúrach, a že práve oni boli priamymi účastníkmi, ktorí fyzicky tovar\nnajprv preberali a následne ďalej predávali pre svojich odberateľov. Konaním žalobcových dodávateľov\nnebolo preukázané, že podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. došlo pri dodaní tovaru\nk prevodu práva vlastníka nakladať s hmotným majetkom a zo zistení vykonaných správcom dane tak\nbolo preukázané, že dodávateľské spoločnosti vystupovali v obchode ako „formálni dodávatelia“, ktorých\ndeklaroval samotný platiteľ.\n\nVznik daňovej povinnosti podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. sa viaže na ust. § 8 ods. 1 písm.\na)  zákona, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, teda dňom, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo však v danom prípade nebolo preukázané.\nZáverom žalovaný skonštatoval, že bolo úlohou platiteľa dane, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky\nrozumné opatrenia a starostlivosť plynúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu\njeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, ktoré\nsamé o sebe zneužívajú právo poskytované a plynúce zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty.\nŽalovaný v súlade s názorom správcu dane dospel k záveru, že neboli zistené dôvody na to, aby mohlo\nriadne žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 v spojení s ust. § 51 zák. č.\n222/2004 Z. z., správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol podstatný obsah prednesov,\nstručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje\nskutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy\na posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.\n\nŽalobca má za to,  že podmienky na odpočet dane boli v jeho prípade splnené a riadne správcovi\ndane preukázané a rozhodnutie, ktoré žiada preskúmať označuje za nezákonné, nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal trpí takými vadami konania, ktoré mohli\nzákonnosť rozhodnutia výrazne ovplyvniť a preukazujú i hrubé porušenie práva na spravodlivé konanie.\n\nPre posúdenie zákonnosti postupu rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal\nz administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom spisy žalovaného správneho\norgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál\nsprávneho orgánu v danej veci vrátane originálu dokladov o doručení ( R 66/1988).\n\nV prípade že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis resp. predloží\nneúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval a\nrozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie\no rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takejto situácie súd v\nsprávnom súdnictve nemôže posúdiť či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho\nalebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu\n\nspisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu,\npri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre\nnepreskúmateľnosť ( 8Sžf 41/2011).\n\nKrajský súd upozorňuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR je povinnosťou správneho\norgánu predložiť úplný administratívny spis a nie je úlohou súdu aby po predložení nekompletného\nadministratívneho spisu opakovane vyzýval správny orgán na doplnenie všetkých podkladov ktoré by v\nadministratívnom spise mali byť ( 2Sžo 158/2010).\n\nKrajský súd rovnako nezastáva právny názor žalovaného, ktorý bol prezentovaný v inom konaní na\ntunajšom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 20S/75/2014,  že doklady ktoré neboli predložené nemôžu\nmať vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže túto otázku nemôže riešiť sám\nsprávny orgán, môže ju posúdiť len súd v rámci preskúmavacieho konania a len v prípade, že mu je\npredložený kompletný spisový materiál.\n\nKrajský súd síce v predmetnej veci nariadil pojednávanie aj keď postup v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p.\numožňuje, aby rozhodol vo veci bez pojednávania a to aj napriek tomu, že námietka nekompletného\nspisu bola obsahom žalobného dôvodu.\n\nV tejto súvislosti krajský súd musí konštatovať, že išlo o námietku, resp. o tvrdenie žalobcu ktoré\nnebolo predložené relevantným dôkazom v čase podania žaloby, ale až následne na pojednávaní dňa\n25.1.2016, keď právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa\n18.9.2014, ktorá sa týkala ústneho pojednávania, ktorého sa zúčastnila za žalobcu splnomocnená\nzástupkyňa Q. X. a za daňový úrad Ing. K. K. a Ing. D. V., zamestnanci správcu dane. Z obsahu tejto\nzápisnice vyplýva, že  táto obsahuje aj doklady chronologicky usporiadané a tvoriace spis daňového\nsubjektu. Súd konštatuje, že v predloženom spisovom materiáli je podstatne menej príloh a dokladov ako\nje uvedené v predmetnej zápisnici a navyše v spisovom materiáli sa nenachádza predmetná zápisnica\nzo dňa 18.9.2014. Je zrejmé, že takýto rozdiel v dokladoch je nespochybniteľným dôkazom, že ani\nsúdu nebol predložený kompletný spisový materiál, čo je dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia.\n\nV danom prípade bolo úlohou daňového úradu, keďže sa jednalo o jednu daňovú kontrolu za viacero\nzdaňovacích období aspoň v jednej veci predložiť kompletný spisový materiál obsahujúci všetky dôkazy\na listiny (v origináloch), ktoré správca dane zabezpečil v rámci tejto daňovej kontroly. V ďalších spisoch,\ntýkajúcich sa ostatných zdaňovacích období mal daňový úrad uviesť, že originál spisového materiálu je\nsúčasťou určitého spisu s tým, že mal uviesť značku tohto spisu.\n\nZ uvedeného dôvodu preto krajský súd rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia pre jeho\nnepreskúmateľnosť z dôvodu nepredloženia kompletného originálneho spisového materiálu.\n\nNad rámec svojej povinnosti  krajský súd potrebuje zdôrazniť, že ani postup správcu dane v súvislosti s\nneakceptovaním námietok žalobcu zo dňa 8.1.2014 proti Protokolu č. 9211401/5/5397928/2013 zo dňa\n4.12.2013 nebol v súlade so zákonom. Je síce pravdou, že § 14 ods. 1 Daňového poriadku vyžaduje,\naby žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty doručoval podania na daňový úrad elektronickými\nprostriedkami, avšak v prípade že nedošlo k doručeniu podania žalobcom v predpísanej forme,\nnezakladá dôvod  na to, aby sa daňový úrad týmto doručením nezaoberal. Správca dane, resp. Finančné\nriaditeľstvo je povinné prihliadať aj na takéto podanie, pričom nedodržanie povinnosti doručovať podanie\nelektronickými prostriedkami však môže byť považované za správny delikt, za ktorý môže byť uložená\ndaňovému subjektu pokuta. Krajský súd považoval za potrebné túto skutočnosť zdôrazniť, hoci v danom\nprípade nešlo o námietku ktorá bola zrušovacím dôvodom, z dôvodu že podľa jeho názoru po zrušení\nrozhodnutia a vrátení veci  žalovanému sa žalovaný môže vysporiadať aj s touto otázkou.\n\nKrajský súd sa ostatnými námietkami žalobcu nezaoberal z dôvodu, že došlo k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p..\n\nO náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 615,68 eur   spočívajúce v zaplatenom súdnom\npoplatku vo výške 70 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 545,68 eur. Trovy právneho\nzastúpenia pozostávali z troch úkonov právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby\npo 2x 134 eur = 268 eur v roku 2014 a za jeden úkon - účasť na pojednávaní dňa 25.1.2016 vo\nvýške 143 eur za rok 2016, ďalej 2x režijný paušál 8,04 eur = 16,08 eur za rok 2014 a 1x režijný\npaušál 8,58 eur za rok 2016, čo predstavovalo sumu 435,66 eur bez DPH. Súd ďalej právnej zástupkyni\nžalobcu priznal náhradu cestovných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s účasťou na pojednávaní\ndňa 25.1.2016 vo výške 4,77 eur bez DPH (tieto boli uplatnené v celkovej výške 19,06 eur, avšak za\nkaždú  prejednávanú vec - 20S/74/2014, 20S/77/2014, 20S/80/2014 a 20S/83/2014 dňa 25.1.2016 boli\npriznané vo výške 1/4. Obdobne právnej zástupkyni žalobcu súd priznal aj náhradu za stratu času za\núčasť na pojednávaniach dňa 25.1.2016 uplatnené v celkovej výške 57,20 eur (za 4 pol hodiny), pričom\n1/4 z tejto sumy predstavuje 14,30 eur bez DPH. Znamená to, že trovy právneho zastúpenia bez DPH\npredstavovali 454,73 eur a s 20% DPH (90,95 eur) boli vo výške 545,68 eur a tieto je povinný žalovaný\npoukázať na účet zastupujúcej advokátky žalobcu tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n\nVzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozsudku.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu  odvolanie  n i e   j e  prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 238/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a"}], "citovane_v": []}