Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/953/2014 z 25. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2014, sp. zn. 16Co/953/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6713218528.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/953/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6713218528.1 | 2014-09-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fa072b2-acba-436e-bd28-96c65905dc7f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713218528.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/953/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713218528
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713218528.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa S.. R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/
XX, XXX XX L., proti odporcovi RAPID life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71
Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/228/2013-113 zo dňa 17. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Zákon o
súdnych poplatkoch“) po zistení, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzal navrhovateľ dňa 29.
05. 2014 a súdny poplatok vo výške 331,50 € v určenej lehote nezaplatil, pričom bol vo výzve poučený
o právnych následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v stanovenej lehote.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.), odvolanie
navrhovateľ, ktorý napadol uznesenie v celom rozsahu. Zdôraznil, že vo veci samej sa domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice, nakoľko podľa jeho názoru bol vydaný
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v poistnej zmluve. Uvedená poistná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou a návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa domáha ochrany svojich
práv vyplývajúcich z tejto zmluvy, t. j., aby akékoľvek nároky vyplývajúce z nej boli v prípade sporu
riešené všeobecným súdom Slovenskej republiky, a nie nezákonným rozhodcovským súdom na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky. Má za to, že z povinnosti platiť súdny poplatok z návrhu je oslobodený
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý zákon odkazuje príkladmo aj
na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na viaceré
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, napr. sp. zn. 15Co/185/2013, 14Co/412/2014, ako aj
Krajského súdu Žilina, či Bratislava. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odporca k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že s právnym názorom odvolateľa
nesúhlasí, nakoľko konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, ale
osobitným typom konania, predmetom ktorého nie je ochrana práv spotrebiteľa, ale preskúmanie
rozhodcovského rozsudku zo zákonom stanovených hľadísk. Skúmanie opodstatnenosti základu a
výšky hmotno-právnej povinnosti, ktorá bola v základnom konaní spotrebiteľovi uložená nepatrí medzi
dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je hmotno-právnym úkonom a je celkom
vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského
súdu, svojimi účinkami postavený na roveň rozsudku všeobecného súdu. Navrhol preto, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p., napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. v spojení s ust. §



12 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 O. s. p..
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval príslušné
normy a nesprávne ich vyložil. Jeho postupom bola následne odňatá možnosť navrhovateľa konať pred
súdom. K uvedenému dospel odvolací súd na základe nasledovných skutočností :
Ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch upravuje tzv. osobné oslobodenie od súdneho
poplatku. V § 4 ods. 2 písm. za) ide o oslobodenie spotrebiteľa, ktorý sa domáha svojho práva podľa
osobitného predpisu. Súčasne odkazuje na poznámku pod čiarou, kde uvádza, že takýmto osobitným
predpisom je napr. Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod., z čoho jasne vyplýva, že ide o príkladný
výpočet a pod tento pojem možno subsumovať predpis poskytujúci spotrebiteľovi ochranu, ako napr.
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ale aj Občiansky zákonník, teda zákon č. 40/1964
Zb. a ďalšie, v ktorých sa nachádzajú ustanovenia priznávajúce spotrebiteľovi osobitné postavenie a
poskytujúce mu zvýšenú mieru ochrany proti ostatným subjektom práva. Teda osobitným predpisom
môže byť každý predpis, podľa ktorého môže spotrebiteľ uplatniť svoje právo, vrátane predpisov, ktoré
majú povahu kódexu. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a nasledujúce upravuje práva na
ochranu spotrebiteľa práve v súvislosti s posúdením zmluvných podmienok, ako aj s následkami z toho
vyplývajúcimi, ak uvedené zmluvné dojednania vykazujú znaky neprijateľnosti zmluvných podmienok a
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach subjektov zmlúv. Spotrebiteľ je teda priamo
zo Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a
súčasne ide o konanie, ktoré má v rovine nárokov svoj základ v spotrebiteľskej zmluve na základe
spotrebiteľského práva a ustanovení, ktoré boli prijaté za účelom ochrany spotrebiteľa a poskytujú mu
zvýšenú mieru ochrany pred ostatným subjektom práva.
Ak by sa za takýto osobitný zákon chápal výlučne zákon č. 250/2007 Z.z. , išlo by o veľmi úzko chápaný
výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, v rozpore so základnou
funkciou a cieľom právnych noriem regulujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorou je ochrana spotrebiteľa
ako tzv. slabšej strany v právnych vzťahoch s dodávateľmi tovaru a služieb. Postavenie spotrebiteľa ako
slabšej strany vychádza z toho, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii a na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb, a napokon
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takýto vzťah je
charakteristické, že podnet na zmluvné konanie pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ
nie je na to pripravený, pri kontraktácii je využívaný aj moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľské právo patrí k dynamicky sa rozvíjajúcim oblastiam
súkromného práva a nadväzuje naň i rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr.
rozhodnutie 6Cdo 1/2012, 6Cdo 7/2013, v ktorých uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach, teda v závislosti od konkrétnych okolností,
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, ak je predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu.
Oslobodenie sa týka podľa odvolacieho súdu aj prípadov, kedy spotrebiteľ uplatňuje svoje práva v
pozícii odporcu, napr. formou odporu proti platobnému rozkazu, odporu proti rozkazu na plnenie,
námietok proti exekúcii, či ako je tomu i v tejto veci, formou návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Súdny poplatok v spotrebiteľských veciach nemá odrádzať spotrebiteľov uplatňovať svoje
nároky na súde, napr. podať žalobu, ale aj brániť svoje práva v pozícii odporcu alebo povinného, pretože
spotrebitelia často rezignovali pred uplatňovaním svojho práva aj kvôli súdnym poplatkom. Cieľom
právnej úpravy bolo práve dosiahnuť oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov v sporoch, ktoré
vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je spotrebiteľ, ako účastník konania oslobodený od súdnych
poplatkov v každom konaní, ktoré má základ v právnom vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy.
Keďže výpočet takýchto konaní by bol problematický, preto je aj v zákone uvedený len príkladný
výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde.
Osobitným predpisom však môže byť každý predpis, podľa ktorého môže spotrebiteľ uplatniť svoje právo
vrátane predpisov, ktoré majú povahu kódexu. Ide teda o osobné oslobodenie, ale aj o oslobodenie s
vecným obmedzením.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý vymedzil skutkovú
podstatu formalizmu tak, že orgánom verejnej moci a predovšetkým
súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý
vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,
ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická



súvislosť alebo niektorý z ústavných princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno
opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrení len v slovách a vetách toho ktorého zákonného
predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (nález ÚS SR. sp. zn. I. ÚS 306/2010 zo dňa
08. 12. 2010).
Navrhovateľ v návrhu výslovne uvádza, že namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo
veci konať, nakoľko dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto
ju považuje za absolútne neplatnú. Občiansky zákonník považuje za spotrebiteľa každú fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva a uvedená skutočnosť ani nie
je spornou, že navrhovateľ je spotrebiteľom v zmysle tejto charakteristiky.
Keďže z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha ochrany svojho práva na základe
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve (poistnej zmluve), ktoré
považuje v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné, potom vyššie uvedené oslobodenie
sa vzťahuje i na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 3c) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Odvolací súd preto zastáva názor, že k zastaveniu konania nezaplatením súdneho poplatku došlo zo
strany prvostupňového súdu v dôsledku nesprávneho aplikovania príslušných noriem a ich nesprávneho
vyloženia, v dôsledku čoho bola odňatá možnosť navrhovateľa konať pred súdom, preto napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, ktorý návrh navrhovateľa vecne prejedná.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.