Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/46/2019 z 24. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. septembra 2019, sp. zn. 13Cob/46/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:6117258672.2 Krajský súd Žilina | 13Cob/46/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:6117258672.2 | 2019-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 391 ods. 2 CSP, § 396 ods. 3 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfd0fef1-73cf-4ea7-a9c5-60bab01789ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6117258672.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/46/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117258672
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6117258672.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SETCAR
s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, vo veci organizačnej
zložky: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038
53 Turany, Slovenská republika, IČO: 47 790 857, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom, so sídlom U. X, XXX XX D., proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému zástupcom MST PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, v konaní o zaplatenie 366,35 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb/6/2018-106 zo
dňa 11. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb/6/2018-106 zo dňa 11. septembra 2018 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb/6/2018-153 zo dňa 14. februára 2018 v časti napadnutého
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 130 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb/6/2018-106 zo dňa 11. septembra 2018 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb/6/2018-153 zo dňa 14. februára 2018 v časti napadnutého
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 366,35 Eur od
24.02.2017 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a v tejto časti
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 366,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 366,35
Eur od 24.02.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na vykonaným
dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý za aplikácie Čl. 8, Čl. 11 ods. 4, Čl. 15 ods. 1, 2, § 151 ods.
1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 220 ods. 2, § 191 ods. 1 CSP, ust. § 21 ods. 1, 3, 4, 5, § 13 ods. 5, §
369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442
ods. 1, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia Vlády SR č.
21/2013 Z.z. posúdil so záverom, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť.

2. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom v tejto veci je subjekt - obchodná spoločnosť so sídlom na
území Českej republiky, zaoberal sa okresný súd skúmaním procesnej podmienky právomoci tohto



súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok
4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /Nariadenie Brusel I. v znení platnom a
účinnom podľa Článku 66 od 10.1.2015 - Nariadenie Brusel 1 Bis, pri zohľadnení začatia konania,
okresný súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci na prejednanie a rozhodnutie veci.
Vo vzťahu k otázke rozhodného práva na právne posúdenie veci aplikoval úpravu vyplývajúcu z Kapitoly
II Článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (Nariadenie Rím II), všetko pri zohľadnení povahy uplatnenej pohľadávky, ktorou bolo právo
žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej
udalosti poškodenému subjektu práv a povinností - fyzickej osobe, bytom v Českej republike, ku ktorej
poistnej udalosti, a teda ku vzniku škody došlo na území Slovenskej republiky. Po vyhodnotení týchto
skutočností dospel okresný súd k záveru o dôvodnosti právneho posúdenia žalovanej pohľadávky podľa
právneho poriadku SR. Pri ustálení posúdenia rozhodného práva vo vzťahu k otázke, či má byť uplatnené
právo posudzované ako právo vyplývajúce zo vzťahu zmluvného alebo mimozmluvného, okresný súd
skonštatoval absenciu zistenia dobrovoľného prevzatia záväzku niektorou zo strán sporu voči druhej
strane, čím bol odôvodnený záver o posúdení žalovanej pohľadávky ako práva z mimozmluvného vzťahu
medzi stranami sporu (pri tomto konštatovaní odkázal na závery podľa rozhodnutia ESD č. C- 27/02
vo veci Engler).

3. Okresný súd poukázal na medzi stranami v tomto konaní nesporné skutkové okolnosti, a to, že
dňa 30.05.2016 došlo v Obci Z. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému E. C. na vozidle Audi
Q7, ev.č. 9T05995. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v
poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 6401012438. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u
žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 280 zo dňa 13.06.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenému faktúru č. 2016285 zo dňa 16.06.2016 s dátumom splatnosti 30.06.2016 na celkovú
sumu 650 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.02.2017 žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy (z 5 dní uznal 4 dni), znížil sadzbu denného nájmu, znížil
poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla v sume 43,62 Eur a odpočítal 20% DPH v sume
56,73 Eur, čím priznal náklady vo výške 283,65 Eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 01.03.2017
Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej
udalosti č.6401012438 zo dňa 30.05.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla vo výške 366,35 Eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

4. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného sa okresný súd zaoberal námietkou nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že žalobca svoje právo preukázal jednak Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2017 ako aj oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré postupca
adresoval žalovanému (č.l. 11 spisu). Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky (č.l. 11) postupca p.
E. C. žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky subjektu SetCar s.r.o., so sídlom Černík
386/4, Turany, IČO: 47 790 857. Skutočnosť, že sa uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo
do dispozičnej sféry žalovaného, teda že mu bolo doručené, v konaní sporná nebola a zároveň toto
oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené (č.l.
29). Vo všeobecnej rovine okresný súd konštatoval, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene
jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi (v
prejednávanej veci voči žalovanému), je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu
o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany
postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi označenému v oznámení o postúpení
pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene
v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k
veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa (v tejto
časti poukázal na publikáciu: Fekete, I: Občiansky zákonník, 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011. str. 1509). Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu (tzv. notifikácia) je
skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi (rovnaký záver vyplýva
z rozsudku NS ČR sp. zn. 32Cdo/4511/2009 z 15.12.2011 a R 119/2003 - Zbierka súdnych rozhodnutí
a stanovísk). Na základe uvedeného okresný súd ustálil, že žalobca je aktívne legitimovaným v tomto
konaní.



5. Okresný súd ďalej hodnotil zvyšnú časť procesnej obrany žalovaného. Posúdil, že medzi stranami
nebolo sporné, že bolo zapožičané rovnaké vozidlo, keďže poškodené bolo vozidlo značky AUDI Q7 a
požičané bolo vozidlo AUDI Q7. Sporná bola výška denného nájmu, dĺžka nájmu a požadovaný úrok
z omeškania. Žalovaný namietal výšku nájomného, ktorá bola v danom prípade dojednaná zmluvou
o nájme vo výške 130 Eur za deň. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným
obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa Čl. 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia
preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Pokiaľ žalovaný posúdil ako obvyklú výšku nájomného
96 Eur, tak relevantným nezdôvodnil určenie takejto ceny. Išlo o jeho svojvoľné posúdenie, určenie
bez relevantného základu. Poškodený mal preukázateľne dojednané denné nájomné zmluvou vo výške
130 Eur/denne, zatiaľ čo žalovaný svojvoľne stanovil výšku nájomného, dokonca nepredložil ani žiadny
výpočet a dôvod, na základe čoho priznal iba 96 Eur denne a odpočítal zároveň sumu 43,62 Eur
ako náklady, ktoré by poškodenému vznikli užívaním vlastného, dočasne nepoužiteľného motorového
vozidla. Žalovaný nepreukázal, že by súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi ním a jeho poistencom,
prevádzkou vozidla ktorého bola právnemu predchodcovi žalobcu spôsobená škoda, bolo dojednanie
o spôsobe určenia výšky škody, a tak dôvodnosť určenia výšky zostala výlučne v rovine tvrdenia
žalovaného. Okresný súd preto konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno skutkových
tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie
skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej
povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného
popretia (žalovaný nepreukázal ceny nájomného iných autopožičovní).

6. Pokiaľ išlo o samotnú dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, táto trvala odo dňa
13.06.2016 do dňa 17.06.2016, ktorý bol dňom nasledujúcim po vystavení faktúry za opravu motorového
vozidla autorizovaným servisom (GALIMEX, s.r.o.), k vystaveniu ktorej došlo 16.06.2016. Okresný súd
považoval za primerané použitie prenajatého motorového vozidla poškodeným až do dňa 17.06.2016,
nakoľko predmetnou faktúrou nebolo možné spochybniť prevzatie motorového vozidla poškodeným
až dňa 17.06.2018. Tvrdenie žalovaného, že z faktúry vystavenej servisom vyplýva prevzatie vozidla
poškodeným dňa 16.6.2016, bolo v rozpore s obsahom tejto faktúry, kde dátum 16.6.2016 je spomínaný
iba ako deň jej vystavenia. Dátum odovzdania vozidla servisom poškodenému z obsahu faktúry žiadnym
spôsobom nevyplýval. V tejto súvislosti okresný súd prihliadol aj na to, že poškodený je českým občanom
s miestom podnikania v obci Vedřyne, pričom oprava vozidla bola vykonaná v V., a preto od neho
nemožno spravodlivo vyžadovať, aby sa ihneď po vykonaní opravy dostavil do V., prevzal svoje opravené
vozidlo a vrátil prenajaté vozidlo. Okrem toho sa okresný súd stotožnil s vyjadrením žalobcu o tom, že
servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ho poisťovni na
vystavenie krycieho listu a až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému.

7. K nároku na úroky z omeškania okresný súd uviedol, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi
škodu, je žalovaný v omeškaní. V danom prípade išlo o omeškanie sa so splnením peňažného záväzku,
ktorý má povahu obchodnoprávneho záväzku, nakoľko škoda bola spôsobená právnemu predchodcovi
žalobcu ako podnikateľovi - fyzickej osobe na jeho firemnom aute, čo jednoznačne vyplýva z vyjadrenia
právneho predchodcu žalobcu (č.l. 5), ktorý si vozidlo zapožičal za účelom vykonávania služobných
ciest. Postúpením sa táto pohľadávka čo do jej povahy nezmenila. Pri absencii osobitnej dohody o
sadzbe úroku z omeškania bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania v zákonnej sadzbe podľa § 369 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim
dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15
dní po skončení prešetrovania. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 24.02.2017,
keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 08.02.2017 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie
plnenia, ktorá uplynula dňa 23.02.2017. Žalovaný neodôvodnene poskytol nižšie poistné plnenie, preto
nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr, než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty
stanovenej na poskytnutie plnenia.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol žalobou úspešný v celom rozsahu, okresný súd mu priznal náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku, a to v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi
sumu 130 Eur za užívanie náhradného vozila dňa 17.6.2016 a v časti priznania úrokov z omeškania
nad zákonom stanovenú výšku, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. §



365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný bol názoru, že žalobca nemal nárok na náhradu nájomného za
užívanie náhradného motorového vozidla za deň 17.6.2016, ktorý nasledoval po dni, čo bolo poškodené
vozidlo opravené (dňa 16.6.2016). Žalovaný považoval dátum dodania tovaru a služby, uvedený vo
faktúre spoločnosti GALIMEX, s.r.o. OF1625 652380 za dátum skončenia opravy vozidla. Žalovaný
poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že poškodený má nárok na náhradu škody za prenájom
náhradného motorového vozidla len počas nevyhnutnej doby, kedy bolo motorové vozidlo v oprave
a poškodený nemohol dĺžku opravy ovplyvniť (poškodený si mal motorové vozidlo vyzdvihnúť). V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/328/2015 zo dňa
08.11.2016. Žalovaný zdôraznil, že poškodený má právo voľby servisu, kde si dá vozidlo opraviť, a preto
je nemysliteľné, aby okresný súd zohľadňoval skutočnosť, že poškodený je občanom Českej republiky
a auto si dá opraviť v V. a súčasne to považovať za účelné. Názor okresného súdu, podľa ktorého mal
žalobca nárok aj na nájomné za nájom náhradného motorového vozidla po dni, kedy bolo opravené,
tak nie je správny.

10. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku úrokov z omeškania.
Podľa jeho názoru sa výška úrokov z omeškania mala určiť podľa Občianskeho zákonníka. Použitie
Obchodného zákonníka podľa ust. § 261 ods. 1 v danom prípade nie je možné, keďže to, že
prevádzkou osobného motorového vozidla, ktorého prevádzateľom je podnikateľ, bola pri dopravnej
nehode spôsobená škoda na inom motorovom vozidle, nezakladá použitie Obchodného zákonníka.
V danom prípade ide o osobitné protiprávne konanie v doprave postihované normami záväzkového
práva podľa Občianskeho zákonníka. Spôsobenie dopravnej nehody nesúvisí s podnikaním, ale
so všeobecným javom dopravnej prevádzky. Pri dopravnej nehode sú rozhodujúce skutočnosti jej
technického priebehu, nie skutočnosti, kto a za akých okolností je prevádzateľom motorového vozidla. Z
okolností priebehu dopravnej nehody preto nemožno vyvodiť použitie Obchodného zákonníka. Použitie
Obchodného zákonníka podľa žalovaného nemožno vyvodiť ani z ust. § 261 ods. 9 Obchodného
zákonníka, ktorý sa vzťahuje na zmluvy, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku a nie na
záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú na inom ako zmluvnom základe tak, ako tomu bolo v tomto prípade,
keď základom právneho vzťahu strán bolo konanie, ktorým boli porušené iné, ako zmluvné povinnosti.
Preto na vzťah poškodeného a jeho právneho nástupcu, ktorým je žalobca a poisťovne zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, treba použiť v celom jeho rozsahu ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného všeobecná a vnútorne logická aplikácia Občianskeho
zákonníka na vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, vyplýva aj z ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého, ak tento zákon
neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, pričom v poznámke sa
odkazuje na Občiansky zákonník. Použitie Občianskeho zákonníka vyplýva aj z ust. § 11 ods. 8 tohto
zákona, ktorý odkazuje na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal preto na
vzťah strán v súvislosti s omeškaním žalovaného použiť ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a
ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Navrhol, aby v napadnutej časti odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že žalobu žalobcu v odvolaním napadnutej časti zamietne a k priznanej časti istiny zamietne žalobu
ohľadne výšky úrokov z omeškania, prevyšujúcu zákonom zodpovedajúcu výšku.

11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Mal
za to, že rozsudok prvej inštancie je vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Žalobca
zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. K odvolaniu žalovaného považoval
za potrebné zdôrazniť, že náhrada za prenájom náhradného motorového vozidla je priznávaná odo
dňa nasledujúceho po dni ukončenia opravy, a to vzhľadom na skutočnosť, že poškodený si musí
sám zabezpečiť prevzatie svojho vozidla z autoservisu a zároveň aj vrátiť prenajaté náhradné vozidlo.
Servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni
na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Pokiaľ
však už bolo vozidlo opravené, poškodený si je oprávnený prevziať motorové vozidlo nasledujúci deň a
do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle
rozhodovacej praxe súdov SR, v ktorej súvislosti poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 13Cob/75/2018. Žalobca zotrval na tom, že záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovňou, ktorí
sú podnikateľmi, zakladá ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, v ktorej súvislosti poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Z ustanovení
Obchodného zákonníka vyplýva, že v prípade, ak sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, tento sa
spravuje v prvom rade ustanoveniami Obchodného zákonníka a až v prípade a jedine vtedy, ak daná
otázka nie je upravená v Obchodnom zákonníku, je možné na niektoré otázky aplikovať iný predpis



Občianskeho práva. Občiansky zákonník tak predstavuje všeobecný predpis a použije sa na obchodno-
záväzkové vzťahy vždy iba subsidiárne. Pre posúdenie skutočnosti, či sa jedná o obchodno-záväzkový
vzťah, je nevyhnutné ustáliť skutočnosť, či predmetný záväzkový vzťah vznikol medzi podnikateľmi a či
tento vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti. Z predložených podkladov vyplývalo, že poškodený a
žalovaný sú podnikateľmi. Z vyhlásenia poškodeného je zrejmé, že predmetné vozidlo bolo využívané za
účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu, napriek skutočnosti, že poistné zmluvy upravuje
Občiansky zákonník a konkrétny zmluvný vzťah o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je upravený zákonom č. 381/2001 Z.z., je dôvodné aplikovať
na tento záväzkový vzťah, s ohľadom na povahu strán sporu a skutočnosť, že tento záväzkový vzťah
vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, vychádzajúc z predmetu podnikania poisťovateľa a nesporné
skutočnosti, že poškodený motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené pri predmetnej škodovej udalosti,
používa na svoju podnikateľskú činnosť práve Obchodný zákonník. To znamená, že ak by boli niektoré
otázky v Občianskom zákonníku, je dôvodné na tento zmluvný typ aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka len v rozsahu, v akom nie sú upravené v Obchodnom zákonníku. Ak však
Obchodný zákonník obsahuje vlastnú úpravu o omeškaní, má prednosť pred úpravou v Občianskom
zákonníku, čo platí i v prípade, ak niektoré otázky ohľadne omeškania neupravuje zákon č. 381/2001
Z.z.. Nie je preto dôvodné v danom prípade aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Záverom
uviedol, že všetky námietky žalovaného považuje za neopodstatnené a navrhol rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť, s priznaním náhrady trov konania.

12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.12.2018 bolo vyjadrenie žalobcu doručené
žalovanému prostredníctvom zástupcu, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť, ktorú možnosť
žalovaný v okresným súdom stanovenej lehote a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov
žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného
súdu v spojení s opravným uznesením v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 130 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil ako v tomto výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným
uznesením v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania
ročne zo sumy 366,35 Eur od 24.02.2017 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvoinštančného konania
bol zrušený a v tejto časti vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/46/2019-161 zo dňa
25.06.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 17.09.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. Primárne krajský súd uvádza vo vzťahu aj k svojej inej rozhodovacej činnosti v obdobných sporových
právnych veciach, prebiehajúcich medzi stranami sporu, že rozsudok okresného súdu v spojení s
opravným uznesením mohol za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzovať len z tých odvolacích
dôvodov, ktoré vyjadril žalovaný ako odvolateľ v podanom odvolaní zo dňa 31.10.2018 (č.l. 122 - 126
spisu). Ak žalovaný iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré sú obsiahnuté v jeho písomnom odvolaní zo
dňa 31.10.2018, k záverom prijatým okresným súdom v napadnutom rozsudku neuviedol, tak následne
potom ani Krajský súd v Žiline ako súd odvolací nemal zákonný priestor posudzovať a vyhodnocovať
závery rozsudku okresného súdu, nenapadnuté odvolacími dôvodmi žalovaného.

16. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného, vo vzťahu k napadnutému rozsudku
okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci
odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si
určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých
má byť preskúmané.



17. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 130 Eur za užívanie náhradného motorového
vozidla dňa 17.6.2016 a v časti priznaných úrokov z omeškania nad zákonom stanovenú výšku,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Týmito odvolacími dôvodmi bol krajský súd viazaný.

18. Vo vzťahu k okresným súdom uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 130 Eur za prenájom
motorového vozidla, teda k samotnej dĺžke nájmu, uvádza odvolací súd, že predmetom súdneho
sporu bolo uplatnenie pohľadávky žalobcom titulom škody, ktorá bola spôsobená poistnou udalosťou,
a to dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 30.05.2016, pri ktorej bolo poškodené vozidlo E. C.,
ktorá škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo
povinne zmluvne poistené u žalovaného. Výška uplatnenej škody žalobcom predstavovala podľa
tvrdení, dôkazov predložených žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie nevyhnutné náklady,
ktoré poškodený bol povinný vynaložiť z titulu vzniknutej poistnej udalosti, dopravnej nehody, keď
svoje vozidlo po dobu opravy nemohol využívať, v príčinnej súvislosti s ktorým skutkovým a právnym
stavom poškodenému vznikli náklady na nájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy
jemu patriaceho motorového vozidla, ktorá oprava bola vyvolaná práve škodovou, poistnou udalosťou.
Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového
vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom
žalovaného, bola žalobcom preukázaná. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu z titulu poistnej
udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto
náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané
v konaní pred súdom prvej inštancie, patrí do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený bol
nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu,
keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na
strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného
motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu
ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Krajský súd
poukazuje na to, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného
automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku
svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto
škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané,
a to nájomné za obdobie od 13.6.2016 do 17.6.2016, t.j. za 5 dní, preto v sfére poškodeného nastala
ujma, ktorá v konaní pred okresným súdom bola preukázaná.

19. Pokiaľ žalovaný zotrval na námietke, že žalobca nemal nárok na náhradu nájomného za užívanie
motorového vozidla za deň 17.6.2016, keďže vozidlo bolo opravené dňa 16.6.2016, tak sa odvolací súd
stotožňuje so záverom okresného súdu, že z obsahu vystavenej faktúry č. 2016285 dátum odovzdania
opraveného vozidla servisom žalovanému nevyplýval. Z obsahu doloženej Zmluvy o nájme č. 280 zo
dňa 13.6.2016 však vyplývala dohodnutá doba nájmu náhradného vozidla od 13.6.2016 do 17.6.2016,
na jej druhej strane sa nachádza prehlásenie právneho predchodcu žalobcu k účelnosti nájmu datované
dňa 17.06.2016. Súhlasí odvolací súd s postupom okresného súdu, ktorý za stavu jednoznačne
nevyjadreného dátumu o odovzdaní opravovaného vozidla v listinných dôkazoch vzal do úvahy ďalšie
okolnosti, a to, že právny predchodca žalobcu je český občan, jeho miesto podnikania je odlišné a
vzdialené od miesta opravy poškodeného vozidla. Tak, ako uviedol odvolateľ, poškodený má právo
voľby servisu, a preto logicky, pokiaľ k škodovej udalosti došlo v Obci Z., v okrese V., kde sa nachádza
autorizovaný servis, vozidlo bolo opravované v tomto najbližšom servise. Rovnako súhlasí odvolací
súd, že v tomto prípade nebolo možné spravodlivo požadovať, aby ihneď po vykonaní opravy, t.j.
v deň vykonania opravy poškodený svoje vozidlo prevzal s prihliadnutím práve na mechanizmus
vystavovania faktúry a krycieho listu a jeho zasielania príslušnej poisťovni, ako aj vrátenia prenajatého
vozidla poškodeným.

20. Krajský súd len dopĺňa, že náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na
náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou
- dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. Škodou tu
bolo nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol
v rozhodnom období po dobu opravy motorového vozidla svoje vozidlo užívať a po celý tento čas
bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť



vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla,
zabezpečeného poškodeným aj za deň 17.6.2016.

21. Okresný súd za aplikácie ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. dospel k správnemu záveru, že skutočnou škodou je aj nájomné
za prenajaté motorové vozidlo za rozhodné obdobie od 13.6.2016 do 17.6.2016. Bola preukázaná aj
príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej
v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady
akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Z týchto záverov bol preto
rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
130 Eur potvrdený ako v tejto časti výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

22. Vo vzťahu k žalovaným namietanej výške priznaného úroku z omeškania 9% ročne okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku uzavrel, že v danom prípade išlo o omeškanie so splnením
peňažného záväzku, ktorý má povahu obchodnoprávneho záväzku, keď konštatoval, že škoda bola
spôsobená právnemu predchodcovi žalobcu ako podnikateľovi - fyzickej osobe na jeho firemnom
vozidle. Tento právny záver okresného súdu v prípade tohto nároku podľa ust. § 369 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka je však podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, z ktorého dôvodu došlo v
tejto časti k zrušeniu časti výroku (prvého) rozsudku okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c)
CSP. Pre právne posúdenie nároku na úrok z omeškania bolo potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal
s osobitnou právnou úpravou zákona č. 381/2001 Z.z. jej ust. § 1 ods. 2 v spojení s odkazovými normami,
a to vo väzbe na samotným okresným súdom vyslovený záver pri ustálení posúdenia rozhodného
práva o posúdení žalovanej pohľadávky ako práva z mimozmluvného vzťahu medzi stranami sporu, k
čomu pristupujú i odvolacie tvrdenia žalovaného, že medzi žalovaným ako osobou, ktorá plní na miesto
toho, kto škodu spôsobil a žalobcom ako osobou, na ktorú bolo prevedené právo poškodeného, vznikol
mimozmluvný právny vzťah.

23. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.