Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/90/2012 z 10. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 10. decembra 2012, sp. zn. 20S/90/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200663.1 Krajský súd Žilina | 20S/90/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5012200663.1 | 2012-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP, § 250j ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3ff66e0-f39e-4855-a028-f7950993478a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200663.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/90/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200663
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200663.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov
senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: VEGA B, spol.
s.r.o., so sídlom Námestie slobody 1015, 022 01 Čadca, právne zastúpený: JUDr. Mária Badová, s.r.o.,
Advokátska kancelária, Vajanského č. 1/2765, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom Košice, ul. Masarykova 10, vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
S/2012/01403-2.1, O-72/2012 zo dňa 24.04.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10 č.
S/2012/01403-2.1, O-72/2012 zo dňa 24.04.2012 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k. 23/2012/
IZA/2.3/pok/R z 08.02.2012 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) a ods. 3 O.s.p. a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 485,24 Eur z titulu trov
právneho zastúpenia a vo výške 66,- Eur z titulu súdneho poplatku, všetko na účet právneho zástupcu
Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom v Žiline, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý
rozhodnutím č. S/2012/01403-2.1, O-72/2012 zo dňa 24.04.2012 rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu Inšpektorátu práce Žilina č. 23/2012/IZA/2.3/pok/R z 08.02.2012, ktorým
prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie
pracovnoprávnych predpisov § 129 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č.
125/2006 Z.z. § 16 ods. 2 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z spočívajúce v porušení povinnosti vyplývajúcej
z § 129 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z.z. tým, že nevyplatil E. Q., nar. XX.XX.XXXX mzdu za mesiace
január a február 2011,v lehote splatnosti pokutu 300 Eur a za to, že žalobca na výzvu Inšpektorátu
práce nepredložil k výkonu inšpekcie práce doklad o spôsobe ukončenia pracovného pomeru pred
uplynutím výpovednej doby a nepredložil k výkonu inšpekcie práce ďalšie doklady požadované pre
výkon inšpekcie práce (doklady požadované v písomnej žiadosti, ktorú žalobca prevzal 24.03.2011), a
to doklady nasvedčujúce preukázaniu prevzatia výplatných pások pri vyúčtovaní mzdy zamestnancami
a taktiež evidenciu pracovného času zamestnancov od novembra 2010, pokutu vo výške 500 Eur
(spolu pokuta vo výške 800 Eur), potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca
zamestnankyni E. Q. mzdu za mesiace január 2011 vyplatil a taktiež nebolo preukázané, že reagoval



v plnom rozsahu na výzvu prvostupňového správneho orgánu na predloženie dokladov, ktorá mu bola
doručená 24.03.2011.

Žalobca podanou žalobou žiadal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho
orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Tvrdil, že žalované rozhodnutia sú
nepreskúmateľné a nezákonné a že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že došlo k
porušeniu § 17 ods. 2, § 18 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., že pokuta uložená podľa § 16 ods. 2a zákona
č. 125/2006 Z.z. nie je dôvodná.

Ďalej tvrdil, že nie je pravdivé tvrdenie, že sa k protokolu o kontrole nevyjadril a že voči nemu nemal
námietky, lebo tak urobil podaním zo dňa 28.04.2001. Ďalej žalobca namietal, že neprevzal prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu. Tvrdil, že jedine konateľ bola oprávnená osoba k prevzatiu písomnosti
tohto druhu. Uviedol, že pracovníčku Q. E. niekoľkokrát písomne vyzýval, aby si mzdu prišla prevziať
priamo na pracovisko, čo však neurobila a na jej strane neboli dôvody jej zasielať mzdu na náklady
žalobcu a nebezpečenstvo, napr. aj poštou s poukazom na ust. § 130 ods. 4 Zákonníka práce. Ďalej
tvrdil, že tak, ako prvostupňové rozhodnutie, ako aj výzvu na doručenie dokladov 24.03.2011 žalobca
neprevzal. Tvrdil, že ako konateľ spoločnosti bol dlhodobo PN od januára 2011 (aj v marci 2011) a
pokiaľ rozhodnutia žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu boli doručované iným osobám,
boli porušené ustanovenia Správneho poriadku o doručovaní a konanie správnych orgánov je arbitrárne.
Tvrdil, že uložená pokuta je neprimerane vysoká a je v zrejmom nepomere voči konštatovanému
porušeniu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 19.10.2012, ktorým žiadal
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d)
a § 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a to z
nasledovných dôvodov:

K zrušeniu rozhodnutia došlo v prvom rade z dôvodu, že správne orgány nepredložili súdu kompletný
správny spis.

Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje
spisy, spolu so spismi orgánu prvého stupňa.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Z obsahu spisu 20S/90/2012 súd mal preukázané, že žalovaný predložil súdu správny spis, ktorého
prílohu predstavujú doklady označené ako prílohy k spisu pod bodom 1 až 20. Ako vyplýva z
obsahu predloženého správneho spisu, ktorý obsahuje spis prvostupňového správneho orgánu, ako aj
žalovaného, súčasťou predloženej spisovej dokumentácie nie je originál odvolania, ktoré podal žalobca
voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Fotokópiu odvolania doručil žalovaný krajskému súdu
faxom 05. decembra 2012. Originál odvolania však do rozhodnutia súdu predložený do správneho spisu
nebol.



Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 11. decembra 2012 pred krajským súdom tvrdil, že nie je pravdivý
záver správnych orgánov, že na výzvu správnych orgánov nepredložil žiadne doklady. Tvrdil, že všetky
doklady, ktoré žiadal správny orgán predložil, teda aj žiadané výplatné listiny, dochádzkové listiny, pričom
k preukázaniu tohto tvrdenia poukázal na obsah protokolu o výsledku inšpekcie (ďalej len „protokol“),
Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-42-24-2.3/P-E22,24-11 zo dňa 18.04.2011, v ktorom sa konštatuje, že
nedostatky uvedené v protokole boli zistené na základe predložených dokladov a to výplatných listín
miezd zamestnancov za obdobie 11/2010 až 2/2011, výplatné listy zamestnancov za obdobie 11/2010
až 2011, mzdové listy zamestnancov za rok 2010/2011, dochádzkový list B. B., B. T., F. B., O. O. za
mesiac február 2011. Ďalej tvrdil, že dochádzkové listy, ktorými eviduje pracovný čas od novembra 2010
nepredložil z toho dôvodu, že takéto doklady žalobca nearchivuje.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že žalovaný predložil správny spis, ktorý obsahuje dochádzkový list
E. Q. za január 2011, súčasťou správneho spisu nie sú dochádzkové listy iných zamestnancov - osôb,
ktoré sú označené v protokole o kontrole a súčasťou správneho spisu nie sú doklady, ktoré správny
orgán uvádza v protokole o výsledku inšpekcie z 18.04.2011, ktoré mali byť ku kontrole predložené a z
ktorých boli nedostatky zistené a to výplatné listiny miezd zamestnancov za obdobie 11/2010 až 2/2011,
výplatné lístky zamestnancov za obdobie 11/2010 až 2/2011, výplatné lístky zamestnancov za 11/2010
až 2/2011, mzdové listy zamestnancov za rok 2010 až 2011 a dochádzkové listy B. B., B. T., F. B., O.
O. za mesiac február 2011.

Z prvostupňového rozhodnutia, že pokuta bola žalobcovi, a to v časti 500 Eur, uložená z dôvodu, že na
základe výzvy správneho orgánu, doručenej žalobcovi 24.03.2011, nepredložil doklady nasvedčujúce
preukázaniu prevzatia výplatných pások pri účtovaní mzdy zamestnancami a evidenciu pracovného času
zamestnancov od novembra 2010. Toto konštatovanie však nekorešponduje s obsahom protokolu z
18.04.2011, kde správny orgán uvádza, že boli predložené doklady, výplatná listina miezd zamestnancov
a výplatné lístky zamestnancov za obdobie 11/2010 až 2/2011.

Súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepredložil kompletný originál správneho spisu, nakoľko súčasťou
správneho spisu tak, ako to konštatoval vyššie nie je originál odvolania žalobcu proti prvostupňovému
správnemu rozhodnutiu, ani doklady, na ktoré sa prvostupňový správny orgán odvoláva v protokole
o výsledku inšpekcie z 18.04.2011 a ktoré aj podľa obsahu tohto protokolu, boli podkladom pre
rozhodovanie v správnom konaní.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia pri
aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že nebol predložený súdu kompletný originál správneho spisu.

Súd ďalej zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu pri
aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a to z dôvodu, že výroková časť rozhodnutí je nepreskúmateľná
pre nezrozumiteľnosť.

Súd poukazuje, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, v ktorom sú určené
konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania a preto musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli
pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Z judikatúry súdov v správnom súdnictve
vyplýva, že ak výrok neobsahuje tieto náležitosti a nestanovuje jednoznačné povinnosti účastníka
konania, je to dôvodom, aby súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
pre nezrozumiteľnosť.

Výrok prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa kladie žalobcovi za vinu, že porušil § 16 ods. 2 písm.
a) zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s ustanoveniami zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že nepredložil doklad
o spôsobe skončenia pracovného pomeru pred uplynutím výpovednej doby, je neadresný. Až z obsahu
odôvodnenia je zrejmé, že sa jedná o doklad vo vzťahu k zamestnankyni E. Q.. Ďalej v tejto časti
výroku správny orgán konštatuje, že žalobca nepredložil doklady nasvedčujúce preukázaniu prevzatia



výplatných pások pri vyúčtovaní mzdy zamestnancami, pričom nie je zrejmé, o ktoré konkrétne listiny
sa jedná.

Súd poukazuje, že nie je zrejmé, za aké obdobie tieto doklady neboli predložené a ani vo vzťahu,
ku ktorým zamestnancom neboli predložené, a to vo väzbe na obsah protokolu o výsledku inšpekcie
z 18.04.2011, kde prvostupňový orgán konštatuje predloženie konkrétnych dokladov. Podľa názoru
krajského súdu bolo potrebné, aby správny orgán prvého stupňa vo výroku konkrétne špecifikoval
doklady vo vzťahu ku konkrétnym osobám, ktoré neboli predložené na základe výzvy doručenej
žalobcovi 24.03.2011. Obdobne v tejto časti výroku nie sú konkretizované doklady týkajúce sa evidencie
pracovného času zamestnancov žalobcu od novembra 2010, ktoré žalobca nepredložil, i keď z protokolu
o inšpekcii z 18.04.2011 je zrejmé, že žalobca predložil dochádzkové listy pracovníka B., T., B., O.,
pričom súčasťou správneho spisu je len predložený dochádzkový list Q. za mesiac január 2011.
Podľa názoru krajského súdu, je výrok prvostupňového rozhodnutia nedostatočne určitý a tým aj v
konečnom dôsledku nepreskúmateľný. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie
Inšpektorátu práce Žilina z 08.02.2012 č. 23/2012/IZA-2.3/pok/R v druhom výroku je nedostatočne
určité, zrozumiteľné a tým v konečnom dôsledku je nepreskúmateľné, preto súd ako nezákonné toto
rozhodnutie, ako i rozhodnutie žalovaného zrušil, nakoľko nie je možné ustáliť, čo konkrétne sa žalobcovi
(v súvislosti s nepredložením dokladov) kladie za vinu.

Rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, je
rozhodnutím vydaným v správnom konaní a žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán rozhodovali
podľa zákona č. 125/2006 Z.z., v spojení s ustanovením zákona č. 82/2005 Z.z., preto bolo potrebné,
aby ich rozhodnutia napĺňali atribúty všeobecnej normy upravujúcej správne konanie, ustanovenia § 46
až § 47 zákona č. 71/1967 Zb..

Žalobca mal v konaní úspech, i keď treba konštatovať, že v žalobných bodoch nenamietal skutočnosti,
na základe ktorých krajský súd rozhodol (nekomplexnosť správnych spisov a nezrozumiteľnosť výroku
prvostupňového správneho rozhodnutia). Nakoľko však došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného aj z
dôvodu § 250j ods. 3 O.s.p., nielen z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., súd pri aplikácii § 250k ods.
1 O.s.p. bol povinný žalobcovi priznať úplnú náhradu trov konania a v súlade s týmto ustanovením podľa
§ 250k ods. 1 druhá veta O.s.p. aj rozhodol. Žalobca vyčíslil trovy konania podaním právneho zástupcu
zo dňa 12.12.2012 celkovo na sumu 551,24 Eur, a to za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava
zastúpenia, spísanie žaloby a účasť na pojednávaní na KS v Žiline dňa 11.12.2012 po 127,16 Eur), 3
x režijný paušál po 7,63 Eur a 20 % DPH 80,87 Eur. Okrem toho uplatnil náhradu za súdny poplatok
vo výške 66,- Eur.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume
zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur a trov právneho zastúpenia 485,24 Eur. Tieto pozostávajú z
odmeny za úkony:

- prevzatie veci vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

- písomné podanie žaloby na súd vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 11.12.2012 vo výške 127,16 Eur + režijný paušál
7,63 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“),

- 20% DPH zo sumy 404,37 Eur (3 x 127,16 + 3 x 7,63) vo výške 80,87 Eur.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 551,24
Eur.



Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.