Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/232/2013 z 22. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. septembra 2013, sp. zn. 2Cob/232/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1313203955.2
Krajský súd Bratislava | 2Cob/232/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1313203955.2 | 2013-09-22 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 220 OSP, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/838f5901-efbd-47e7-899f-5bc24950fc68
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1313203955.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/232/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313203955
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1313203955.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: KAMEL s.r.o., Junácka 6, 831 04 Bratislava,
IČO: 35 896 531, zast: LEGAL ADVISTORS SK, s.r.o., so sídlom Klariská 14, 811 03 Bratislava, IČO:
36 859 940, proti odporcovi: v 1.) rade: Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653, a v 2.) rade: Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618
zast: HMG and PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Štefanovičová 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 450,
o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 12.3.2013, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III, č.k. 20Cb 27/2013- 284 zo dňa 15.7.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  v Bratislave  uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20Cb 27/2013-284 zo dňa
15.7.2013  m e n í   tak, že  návrh na nariadenie predbežného opatrenia  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa opätovne nariadil vo veci predbežné opatrenie, ktorým
odporcom v 1.) a 2.) rade nariadil zdržať sa  vykonania  dobrovoľnej dražby  nehnuteľnosti  špecifikovanej
vo výroku   rozhodnutia.   Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. § 102,  § 75 a    § 76 O.s.p., keď na
základe zmeneného  petitu  navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ  už nedomáhal  zdržania sa konania
dražby dňa  03.04.2013, a  zároveň zdržania sa  realizácie akejkoľvek  ďalšej  dobrovoľnej dražby,
ale  žiadal  nariadiť predbežné opatrenie  až do právoplatného skončenia  konania vo veci samej  na
podklade znaleckého posudku  vypracovaného  súdnym znalcom ustanoveného súdom  v predmetnom
konaní. V odôvodnení svojho  rozhodnutia  poukázal na  bezprostredne hroziacu ujmu  navrhovateľa,
ktorá by mu hrozila  vykonaním  dražby podľa  znaleckého posudku  2, v ktorom bola nehnuteľnosť
ohodnotená na sumu  1.040.000,-- Eur a jeho rozpor  so znaleckými posudkami na sumu 1.760.000,--
Eur a 1.680.000,-- Eur vypracované inými znalcami. Mal zato, že   navrhovateľ by vykonaním dražby
mohol prísť o väčšiu časť svojho majetku  cca 600.000,--Eur.

Rozhodol  tak   napriek  zmeňujúcemu  rozhodnutiu   odvolacieho súdu,  č.k. 1Cob/181/2013-166 zo dňa
29.5.2013, ktorým bolo  prvé  predbežné opatrenie  zmenené a návrh bol odvolacím súdom zamietnutý.

Proti  tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie  odporca v 1.) rade

Podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia
2 podľa § 74 ods. 1 a § 75 ods. 2 O.s.p. Odporca v 1.) rade napadol predmetné uznesenie v celom
rozsahu a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. Odporca v 1.) rade uviedol, že
pri nariadení predbežného opatrenia 2 neexistovala potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, neboli
splnené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a zároveň nebola
preukázaná existencia bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/181/2013-166 zo dňa 29.5.2013, ktorým návrh na
nariadenie prvého predbežného opatrenia zamietol a v ktorom odvolací súd uviedol, že navrhovateľ
neosvedčil hmotnoprávny základ pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže nie je dané oprávnenie



prvostupňového súdu rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Odvolací súd ďalej dospel
k záveru, že ani v prípade existencie hmotnoprávneho základu pre nariadenie predbežného opatrenia
by v tomto prípade nebol daný naliehavý záujem navrhovateľa na dočasnej úprave pomerov účastníkov
predbežným opatrením.

Odporca v 1.) rade poukázal na to, že dražba vedená odporcom v 2.) rade ako dražobníkom na návrh
odporcu v 1.) rade ako záložného veriteľa je priamym dôsledkom porušenia zmluvných povinností na
strane navrhovateľa a jej vykonanie je zákonným, ako aj zmluvným právom odporcu v 1.) rade, ktorý voči
navrhovateľovi eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. 353/AUOC/06
zo dňa 21.6.2006.

K argumentom navrhovateľa, že dražba nehnuteľnosti sa vykoná na základe všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom 2 a teda nehnuteľnosť bude predaná za podhodnotenú
cenu, odporca v 1.) rade uviedol, že znalecký posudok 2 už nie je možné použiť pre potreby dražby
z dôvodu, že je starší ako 6 mesiacov s poukazom na § 12 ods. 1 zákona o dražbách, podľa ktorého
znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov.

Odporca v 1.) rade tiež uviedol, že odôvodnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia 2 je v
podstate totožné s odôvodnením zamietnutého návrhu na vydanie predbežného opatrenia 1. Jediný
rozdiel medzi oboma návrhmi spočíva v predložení listinného dôkazu - stanovisku k DPH v ocenení
znaleckého posudku akreditovaného daňového poradcu zo dňa 13.6.2013, podľa ktorého daňový
poradca dospel k záveru, že výsledná hodnota nehnuteľnosti zistená súdnymi znalcami (v znaleckom
posudku 1,2,3) je všeobecná hodnota neobsahujúca DPH. K tomu odporca v 1.) rade uviedol, že ceny
nehnuteľností sa dohadujú na úrovni s DPH, tak aj súdnymi znalcami stanovená všeobecná hodnota
je na úrovni s DPH, čo korešponduje aj so znením ust. § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Odporca v 1.) rade poukázal tiež na tú skutočnosť, že aj v
prípade, ak by sa preukázalo porušenie predpisov pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
pri vypracovávaní znaleckého posudku 2, s čím sa odporca v 1.) rade nestotožňuje, má za to, že
takéto prípadné porušenie povinnosti znalcom by zakladalo výlučne záväzkový vzťah medzi záložcom a
znalcom z titulu zodpovednosti znalca za spôsobenú škodu, ale nemôže mať za následok obmedzenie
výkonu záložného práva odporcom v 1.) rade a nemôže byť dôvodom na vydanie predbežného opatrenia
2 - zákazu nakladať so založenou nehnuteľnosťou v rámci výkonu záložného práva.

Odporca v 1.) rade tiež argumentoval, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým
posudkom je vždy len znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorá
by mala byť dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nie je to teda skutočná hodnota
nehnuteľnosti, pretože skutočnú hodnotu nehnuteľnosti je možné zistiť len prostredníctvom voľnej
súťaže na trhu, kedy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. V tejto súvislosti
je nepochybné, že verejná dražba podľa zákona o dražbách je miestom takejto voľnej súťaže, kde sa
v danom čase stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom je určenie trhovej
ceny, t.j. najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať. Všeobecná
hodnota určená znaleckým posudkom v prípade dražby slúži iba ako orientačná hodnota pre stanovenie
najnižšieho podania navrhovateľom dražby, pričom cena dosiahnutá dražbou nie je priamo závislá
na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Určenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti nie je teda samo osebe spôsobilé spôsobiť navrhovateľovi ujmu na jeho majetku. Odporca
v 1.) rade tiež poukázal na to, že zákon o dražbách neustanovuje existenciu viacerých znaleckých
posudkov určujúcich rozdielne všeobecné hodnoty predmetu dražby ako skutočnosť, ktorá zaväzuje
dražobníka upustiť od dražby podľa § 19 tohto zákona. Vydanie predbežného opatrenia 2 neodôvodnene
a neprimerane zasahuje do práv a oprávnených záujmov odporcov, keďže odporcovia postupujú pri
výkone záložného práva formou dražby v súlade so záložnou zmluvou, ako aj v súlade s právnymi
predpismi a navrhovateľom nie je namietané žiadne porušenie povinností z ich strany.

Odporca v 1.) rade vytkol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, z akého zákona,
právneho vzťahu alebo porušenia povinnosti by mala odporcom vyplývať hmotnoprávna povinnosť,
ktorej uloženie navrhovateľ žiada novým petitom návrhu. Má za to, že takáto povinnosť odporcom
nevyplýva zo žiadneho zákona, právneho vzťahu alebo z porušenia povinnosti. Návrh vo veci samej v
znení nového petitu návrhu je potrebné považovať za neprípustnú žalobu o splnenie povinnosti, ktorá
nespĺňa základné zákonné predpoklady stanovené pre tento typ žaloby uvedené v § 80 písm. b) O.s.p.



Zo strany navrhovateľa nebola teda splnená ani podmienka dôvodnosti nároku uvedeného v návrhu vo
veci samej v znení nového petitu návrhu.

Odporca v 1.) rade navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a konanie
zastavil alebo, aby uvedené uznesenie zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom
rozsahu zamietol. Zároveň odporca v 1.) rade požadoval náhradu trov konania.

Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj odporca v 2.) rade.
Odporca v 2.) rade napadol uznesenie v celom rozsahu a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm.
a), b), d) a f) O.s.p. Podľa neho v danom prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a zároveň
opätovne neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia stanovené v § 74 a
75 O.s.p., konkrétne, že neexistuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, neexistuje
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa a navrhovateľ nepreukázal
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Odporca v 2.) rade má za to, že v danom prípade ide o tých istých účastníkov konania a o ten istý
predmet konania, pričom poukázal na skutočnosť, že v čase podania opätovného návrhu na vydanie
predbežného opatrenia bol ešte v platnosti návrh na určenie hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 12.3.2013,
nakoľko návrh na zmenu petitu podal navrhovateľ na súd až potom, čo podal opätovný návrh na
predbežné opatrenie. Podľa názoru odporcu v 2.) rade súd prvého stupňa procesne pochybil a mal
rozhodnúť najprv o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a až následne rozhodnúť o zmene petitu
žaloby. Odporca v 2.) rade tiež poukázal na právnu teóriu a aj českú judikatúru, podľa ktorých aj na
rozhodnutie o predbežnom opatrení je možné použiť inštitút res iudicata. Podľa odporcu v 2.) rade
navrhovateľov návrh na zmenu petitu žaloby bol podaný len za účelom vyhovenia jeho opätovného
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom argumentoval tými istými skutočnosťami ako v
pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko tento iba doplnil o argumentáciu ním
uvedenú v žalobe. Pokiaľ ide o hmotnoprávny základ pre nariadenie predbežného opatrenia po zmene
petitu, má odporca v 2.) rade za to, že navrhovateľ tento hmotnoprávny základ neosvedčil, nakoľko zo
žiadneho ustanovenia zákona, z právneho vzťahu či z porušenia práva v zmysle ust. § 80 písm. b) O.s.p.
nevyplýva povinnosť v prípade vykonávania dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť vychádzať z ceny
predmetnej nehnuteľnosti ako predmetu dražby vo výške určenej znaleckým posudkom vypracovaným
súdnym znalcom ustanoveným v predmetnom konaní súdom, ktorú by mohol súd uložiť oprávnenému
zo záložného práva vykonávaného dobrovoľnou dražbou. Odporca v 2.) rade zdôraznil, že si splnil svoju
povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o dobrovoľných dražbách, a to zaistenie ohodnotenia predmetu
dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom 2.

Odporca v 2.) rade má za to, že vydanie predbežného opatrenia 2 neodôvodnene zasahuje do
zákonných práv a individuálnych záujmov odporcov, keďže odporcovia postupujú pri výkone záložného
práva formou dražby v súlade s príslušnými právnymi predpismi a navrhovateľom nie je namietané
žiadne porušenie povinností z ich strany. Podľa odporcu v 2.) rade nie je daná potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania a neexistuje ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu
k navrhovateľovi, keďže samotné uskutočnenie dražby na podklade znaleckého posudku 2 nebráni
predaju nehnuteľnosti za vyššiu cenu, resp. za cenu, ktorá bude skutočnou trhovou hodnotou danej
nehnuteľnosti.

Odporca v 2.) rade navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a konanie o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia zastavil alebo, aby uvedené uznesenie zmenil a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Zároveň odporca v 2.) rade požadoval náhradu trov konania.

Odporca v 1.) rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2.) rade proti predmetnému uzneseniu o
nariadení predbežného opatrenia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje a súhlasí s argumentáciou
a dôvodmi odporcu v 2.) rade uvedenými v jeho odvolaní. Odporca v 2.) rade vo svojom vyjadrení k
odvolaniu odporcu v 1.) rade proti predmetnému uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia uviedol,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním podaným odporcom v 1.) rade, a to čo do jeho rozsahu,
dôvodov, ako aj návrhu na rozhodnutie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniam odporcov v 1.) a 2.) rade navrhol uznesenie prvostupňového súdu
ako vecne správne potvrdiť a zaviazať odporcov na náhradu trov konania navrhovateľovi. Navrhovateľ



uviedol, že sa žiadnym spôsobom nebráni vykonaniu dobrovoľnej dražby predmetnej nehnuteľnosti,
avšak požaduje, aby táto dražba bola vykonaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ktoré sa
na vykonanie dobrovoľnej dražby vzťahujú. Odporcovia vo svojich odvolaniach v podstate konštatujú,
že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nemá vplyv na cenu dosiahnutú vydražením na
dobrovoľnej dražbe, s čím navrhovateľ jednoznačne nesúhlasí, pričom má za to, že práve cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom má na cenu dosiahnutú vydražením zásadný vplyv, čo potvrdzuje aj
sám zákonodarca jednotlivými ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľ má za to,
že tvrdenia odporcov uvedené v odvolaniach neobstoja, keďže obaja minimalizujú význam znaleckého
určenia ceny predmetu dražby až do takej miery, že znalecké určenie ceny predmetu dražby je podľa
nich úplne bezvýznamné. Obaja odporcovia podľa navrhovateľa účelne zamlčujú skutočný význam
znaleckého určenia ceny predmetu dražby, ktorým je dodržanie objektivity pri určení ceny predmetu
dražby tak, aby nedochádzalo k jednoznačnému podhodnoteniu ceny nehnuteľnosti ako predmetu
dražby a tým aj k poškodeniu práv a právom chránených záujmov vlastníka predmetu dražby. Podľa
navrhovateľa nemožno prijať záver, že každý znalecký posudok, ktorým dochádza k určeniu ceny
predmetu dražby, je dostatočne objektívny už len tým, že ho vypracuje súdny znalec v odbore odhadu
hodnoty nehnuteľnosti bez
ohľadu na výšku takto určenej ceny predmetu dražby. Navrhovateľ považuje za nepochybné, že
základným cieľom právnej úpravy v oblasti dobrovoľnej dražby je aj zabránenie častému zneužívaniu
dobrovoľných dražieb zo strany navrhovateľov dražby tým, že vec, ktorá má byť predmetom dražby, sa
vydraží výrazne pod jej cenu. Navrhovateľ poukázal aj na to, že vo veci boli vykonané 3 samostatné
znalecké posudky na tú istú nehnuteľnosť, pričom každý posudok stanovil cenu nehnuteľnosti ako
predmetu dražby odlišne, a to 1.680.000,-- Eur, 1.040.000,-- Eur a 1.760.000,-- Eur, pričom navrhovateľ
považuje za preukázané, že tak veľký rozdiel medzi jednotlivými znaleckými posudkami (najmä medzi
znaleckým posudkom 3 a ostatnými znaleckými posudkami) nemohol byť spôsobený objektívnymi
vlastnosťami nehnuteľnosti. Navrhovateľ má za to, že neexistuje objektívnejší spôsob určenia ceny
nehnuteľnosti (ako predmetu dobrovoľnej dražby) než jej určenie súdnym znalcom, ktorého ustanoví v
predmetnom konaní súd bez toho, aby konkrétneho znalca určovala niektorá zo sporových strán.

Navrhovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej a taktiež nie je svojou
povahou res iudicata. Má za to, že pri splnení podmienok podľa § 74 a nasl. O.s.p. môže ako účastník
predmetného súdneho konania chrániť svoje práva opäť novým návrhom na vydanie predbežného
opatrenia. Opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2010 zo dňa
29.4.2011, podľa ktorého rozhodnutie, ktorým sa vydáva predbežné opatrenie alebo sa zamietne,
nie je rozhodnutím vo veci samej a nie je svojou povahou ani res iudicata. Podľa navrhovateľa mu
bezprostredne hrozí nebezpečenstvo ujmy spočívajúce v tom, že odporca v 2. rade vykoná dražbu
nehnuteľnosti opätovne na základe neobjektívneho znaleckého posudku a nehnuteľnosť bude predaná
za podhodnotenú cenu, čím bude navrhovateľ značne ukrátený na svojom majetku. Zároveň je zrejmé,
že dočasným zákazom uskutočnenia dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti navrhovaným predbežným
opatrením nedôjde na strane odporcov k vzniku závažnej ujmy, a to predovšetkým v porovnaní s ujmou,
ktorej vznik hrozí navrhovateľovi.

Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne.
Zároveň navrhovateľ požadoval náhradu trov konania.

Odvolací   súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p.
Oboznámil sa s dokladmi  na vec sa vzťahujúcimi,  s procesným postupom súdu prvého stupňa, s
dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcov  v 1.) a 2.) rade, ich vzájomnými  vyjadreniami, s vyjadrením
navrhovateľa k odvolaniam, ako aj s   uznesením Krajského súdu v Bratislave,  č.k. 1Cob/181/2013-166
zo dňa 29.5.2013 a pomerom hlasov 3 : 0 dospel k  záveru, že odvolania odporcov v 1.) a 2.) rade sú
dôvodné a  týmto je potrebné vyhovieť.

Súd prvého stupňa opakovane vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, s
poukázaním na  to, že vykonaním  dobrovoľnej dražby  podľa  znaleckého posudku  2  by  navrhovateľ
mohol byť ukrátený na svojich právach  a prísť o väčšiu časť svojho majetku  cca 600.000,-- Eur. Svoje
rozhodnutie  zdôvodnil aj tým, že  navrhovateľ  upravil  petit, keď  žiadal nariadiť  zákaz vykonania
dobrovoľnej dražby  až do skončenia konania vo veci samej, oproti  pôvodnému návrhu, ktorý sa viazal



na konkrétny dátum a aj do budúcna. Mal zato, že   navrhovateľ osvedčil  existenciu  hrozby vzniku
škody  na svojom majetku   a preukázal  potrebu  dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

V danej súvislosti odvolací súd  poukazuje  na skutočnosť, že predmetný návrh na nariadenia
predbežného opatrenia je obsahovo  totožný  s pôvodným návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia, a zmena sa týka len časového obmedzenia,  t.j. po  akú dobu má  predbežné opatrenie trvať.

Taktiež návrh    vo veci samej je obsahovo  totožný .

Odvolací súd poukazuje  na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/181/2013-166,  a na
právny  záver, v ktorom  udáva, že navrhovateľ  neosvedčil hmotnoprávny  základ pre  nariadenie
predbežného opatrenia,  nakoľko nie je dané oprávnenie súdu  prvého stupňa určovať  všeobecnú
hodnotu  nehnuteľnosti v prípade  dobrovoľnej dražby. Mal zato, že  ani v prípade existencie
hmotnoprávneho  základu  by nebol daný  naliehavý právny  záujem  na dočasnej úprave  pomerov
účastníkov.  Z návrhu nie je  zrejmé v čom  vidí rozpor  namietaného znaleckého posudku  s právnymi
predpismi. Nenaplnil podmienku  osvedčenia  bezprostredne hroziacej ujmy, vyžadujúcej  dočasnú
úpravu pomerov  účastníkov. Mal tiež  zato, že  navrhovateľ neprípustne  používa  argumentáciu
týkajúcu sa  zákonných limitov  najnižšieho podania  dobrovoľnej dražby, pričom vzhľadom na postavenie
navrhovateľa ako  obchodnej spoločnosti  uvedené nie je možné aplikovať.

Preto  uznesenie  súdu prvého stupňa  zmenil a  návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd prvého stupňa napriek právnemu názoru odvolacieho súdu  vo veci opätovne  nariadil  predbežné
opatrenie, hoci, podľa názoru  odvolacieho súdu sa skutkové okolnosti  žiadnym podstatným  spôsobom
nezmenili.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p.,  návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä  o
určení,  či tu  právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny  záujem.

Medzi  účastníkmi  je nesporné, že  odporca v 1.) rade  má právo  domáhať sa  uspokojenia svojho
nároku  cestou  dobrovoľnej dražby, ktorú  skutočnosť nepopiera ani  navrhovateľ. Je tiež nesporné, že
súd nie je inštitúciou, ktorá  je  spôsobilá  stanovovať všeobecnú hodnotu  akejkoľvek nehnuteľnosti,
uvedené nie je v jeho kompetencii, a na  určenie takejto  hodnoty  slúžia   odborné znalecké posudky.

Podľa  zák. č. 527/2002 Z.z.,  o dobrovoľných dražbách,  § 12 ods. 1,  dražobník zaistí  ohodnotenie
predmetu dražby  podľa ceny obvyklej  v mieste a čase konania dražby (veta prvá).  Ak ide o
nehnuteľnosť, podnik, jeho časť  alebo o kultúrnu pamiatku, alebo ak je  vlastníkom predmetu  dražby
územný  celok alebo orgán štátnej správy, musí byť  cena predmetu dražby  určená  znaleckým
posudkom (11a), ktorý  nesmie  byť  v deň konania dražby  starší ako  šesť mesiacov. Znalec ohodnotí
aj  závady, ktoré  v dôsledku prechodu vlastníctva  alebo iné práva  nezaniknú,  a upraví  príslušným
spôsobom ceny     (veta druhá, tretia).

Podľa  dokladov  založených v spise  sa  po prvýkrát  mala konať  dobrovoľná dražba  dňa 21.2.2013
č. PSO 177/12. K uvedenému dátumu mal  odporca  v 1.)  a 2.) rade  k dispozícii znalecký posudok
č. 126/2012.

Predmetný  znalecký posudok  je v zmysle  zákona o dobrovoľnej dražbe,  pri konaní  ďalšej dražby v
zmysle  hore citovaného ustanovenia  už nepoužiteľný, lebo  uplynula  viac ako šesť mesačná lehota
na jeho použitie.

Podľa § X54  ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase  jeho vyhlásenia.

Podľa § 167 ods. X O.s.p.  ako nie je ustanovené ďalej inak,  na uznesenie  sa použijú primerané
ustanovenia o rozsudku.

Odvolací súd ďalej akcentuje, že  hodnota  nehnuteľnosti uvedená v znaleckom posudku  je vždy
orientačná, a podstatná  je trhová cena  v čase konania dražby.



Odvolací súd  je preto názoru, že aj z uvedeného dôvodu  nie je daný predpoklad na nariadenie
predbežného opatrenia.

V prípade, ak by v budúcnosti  prebehla  dobrovoľná dražba v rozpore  so  zákonom,  navrhovateľ  by
mal možnosť  domáhať sa nápravy  cestou  súdu, avšak v žiadnom prípade  nie v tomto  štádiu.

Odvolací súd  z uvedených dôvodov považoval  odvolanie navrhovateľa a v ňom uvedené argumenty  za
právne irelevantné, a  preto   uznesenie   súdu prvého stupňa zmenil a  návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti   tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.