Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/186/2017 z 31. 7. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 31. júla 2018, sp. zn. 24Co/186/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2315220537.1
Krajský súd Trnava | 24Co/186/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2315220537.1 | 2018-07-31 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 386 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a1f9d22-b4fb-4771-a3eb-0c5617be0953
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315220537.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/186/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220537
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315220537.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z. J., narodená
XX.X.XXXX, bytom Ľ. T. XX, O., právne zastúpená: Mgr. Alžbeta Némethová, advokátka, so sídlom
Lipová 5514/10, Malacky, proti žalovanému: Bc. O. D., narodený XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/X, S.
- S., o zaplatenie 7.854,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 35C/581/2015-184 zo dňa 13.3.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie sa  o d m i e t a.

II. Žalovaný  m á  n á r o k  voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 2.064,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
2.064,73 eur od 28.6.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, druhým
výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu
trov konania v rozsahu 48%. Právne rozsudok odôvodnil ustanovením § 511 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Vecne dôvodil tým, že na základe dohody spoludlžníkov vnútorný podiel žalovaného na
spoločnom záväzku vo výške 25.000 eur predstavoval sumu 6.892,78 eur, t. j. 27,57% a podiel žalobkyne
predstavoval sumu 18.107,22 eur, t. j. 72,43%, pričom spoločný úver zanikol jeho úplným splatením, na
ktoré spoludlžníci celkovo vynaložili sumu 25.913,16 eur. Podiel žalovaného vo výške 27,57% zo sumy
25.913,16 eur predstavuje sumu 7.144,26 eur, podiel žalobkyne vo výške 72,43% zo sumy 25.913,16
eur predstavuje 18.768,90 eur. Žalovaný na splatenie svojho podielu na záväzku už zaplatil celkovo
sumu 5.079,53 eur. Rozdiel medzi na žalovaného pripadajúcou výškou záväzku 7.144,26 eur a ním
splatenou sumou 5.079,53 eur, predstavuje sumu 2.064,73 eur. Žalobkyňa na splatenie spoločného
záväzku uhradila celkovo sumu 20.833,63 eur, čo znamená, že zaplatila na ňu pripadajúci podiel vo
výške 18.768,90 eur a zároveň za žalovaného zaplatila zvyšnú časť jeho podielu na záväzku vo výške
2.064,73 eur. Súd prvej inštancie preto žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy
2.064,73 eur v podobe regresného nároku spoludlžníka, ktorý za žalovaného poskytla veriteľovi na
splatenie spoločného dlhu. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaný si však
nesplnil povinnosť napriek výzve žalovanej, ktorá mu bola doručená 27.6.2015, preto súd prvej inštancie
žalobkyni priznal nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 2.064,73
eur od 28.6.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy ho žalobkyňa na zaplatenie vyzvala, do
zaplatenia. Keďže žalobkyňa bola úspešná v časti uplatnenej istiny 2.064,73 eur (26%) a žalovaný v
časti 5.789,55 eur (74%), súd prvej inštancie pri zohľadnení pomeru úspechu tak priznal žalovanému
právo na náhradu trov konania vo výške 48%.



2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala písomne odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom jej právnej zástupkyne z dôvodov podľa ustanovenia § 365 písm. f), h) Civilného
sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie o
existencií dohody medzi stranami sporu o výške ich podielov na spoločnom záväzku a vyčíslením
takéhoto vnútorného podielu strán sporu tak, ako je uvedené v bode 23. napadnutého rozsudku a podiely
oboch strán ako solidárnych účastníkov na dlhu sú v zmysle § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka
rovnaké. Nie je ani správne tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 22. rozsudku ohľadom
existencie dohody v rámci vnútorného vzťahu ako spoludlžníkov. Žalobkyňa splatila zostatky úverov,
ktoré si žalovaný zobral sám a boli jeho výlučnými záväzkami s povinnosťou splácania jednotlivých
splátok. Žalobkyňa teda uniesla dôkazné bremeno v tejto veci a práve naopak, bolo na žalovanom, v
prípade, že tvrdil, že 2.000 eur bolo použitých na spoločnú domácnosť, aby toto tvrdenie aj preukázal.
Keďže považuje žalobkyňa prvý a druhý výrok rozsudku za nesprávny, nárok žalobkyne je dôvodný a
dostatočne preukázaný, má za to, že žalobkyňa má nárok aj na náhradu trov konania

3. Žalovaný odvolanie nepodal.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.

6. Podľa § 111 Civilného sporového poriadku do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie
písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú
za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou (ods. 1). Do vlastných rúk sa
doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd (ods. 2). Ak
nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej
zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Podľa § 223 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.

8. Podľa § 362 ods. 1 vety prvej Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

9. Podľa § 386 písm. a) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
oneskorene.

10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, konkrétne z doručenky uloženej v spise (porovnaj
č. l. 189 spisu), že napadnutý rozsudok bol právnej zástupkyni žalobkyne doručovaný na adresu jej
sídla prostredníctvom poštového doručovateľa do vlastných rúk, pričom  (neúspešný) pokus o doručenie
zásielky právnej zástupkyni žalobkyne vykonal poštový doručovateľ dňa 5.5.2017, kedy bola zásielka
uložená na pošte až do dňa 24.5.2017, ktorá zásielka bola súdu prvej inštancie vrátená dňa 25.5.2017
s oznámením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Listom zo dňa 20.7.2017 žalobkyňa
prostredníctvom právnej zástupkyne požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania
dôvodiac, že napadnutý rozsudok jej nebol doručený, ani jej nebolo z pošty oznámené, že má na pošte
uloženú zásielku. Dňa 8.8.2017 podala žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie proti
rozsudku súdu prvej inštancie. Na výzvu súdu prvej inštancie Listom zo dňa 14.9.2017 Slovenská pošta,
a.s. oznámila, že zásielka s rozsudkom súdu prvej inštancie (označená ako zásielka UC149177385SK)
adresovaná pre právnu zástupkyňu žalobkyne prišla na poštu Malacky 1 dňa 5.5.2017, kedy bol
vykonaný pokus o doručenie a nakoľko adresát nebol zastihnutý, poštová doručovateľka zanechala
adresátovi v listovej schránke oznámenie o uložení zásielky a v ten istý deň bola zásielka uložená na
pošte počas plynutia odbernej lehoty, pričom dňa 24.5.2017 bola zásielka vrátená späť odosielateľovi z
dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Uznesením č. k. 35C/581/2015-214 zo dňa 6.10.2017 súd prvej



inštancie návrh žalobcu (správne žalobkyne) na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania
zamietol, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2017.

11. Zo spisu vyplýva, že v prípade žalobkyne sa uplatnila tzv. fikcia doručenia do vlastných rúk. Žalobkyni
určená zásielka obsahujúca napádaný rozsudok súdu prvej inštancie bola pri neúspešnom pokuse o
doručenie právnej zástupkyni žalobkyne dňa 5.5.2017 uložená na pošte a dňa 25.5.2017 vrátená z
dôvodu nevyzdvihnutia adresátom v odbernej lehote súdu prvej inštancie. Preto sa deň 25.5.2017, kedy
bola zásielka vrátená súdu prvej inštancie, považuje za deň doručenia, a to bez právneho významu, či
sa žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa, s doručovanou zásielkou oboznámila.

12. Napádaný rozsudok bol právnej zástupkyni žalobkyne doručený 25. mája 2017 (por. doručenku
na č. l. 189). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu, t. j. neskoršej
odvolateľke, začala plynúť nasledujúcim dňom (26. mája 2017) a koniec tejto lehoty pripadol na 9. júna
2017 (piatok), ktorý 9. jún 2017 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym
dňom, kedy žalobkyňa mohla podať včasné odvolanie. Nebolo pritom rozhodné, či sa žalovaná rozhodne
využiť možnosť podania odvolania osobne priamo na súde, alebo odvolanie zašle poštou, keďže z
hľadiska zachovania lehoty na odvolanie sú totiž obe takéto možnosti zásadne rovnocenné, ale len to,
aby najneskôr v posledný deň určenej lehoty príslušné podanie bolo podané priamo na súde alebo na
poštovú prepravu. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci nebola splnená, pretože žalobkyňa
odvolanie podala na poštovú prepravu až 4. augusta 2017 (por. č. l. 201 spisu). Takéto odvolanie preto
bolo oneskoreným.

13. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podala žalobkyňa oneskorene, odvolací súd musel oneskorene
podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádaný rozsudok odvolaciemu prieskumu, t. j.
nemohol skúmať vec v merite.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože výsledok
odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu oneskoreným odvolaním zavinila žalobkyňa. Vzhľadom
k uvedenému preto úspech z hľadiska náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd pričítal opačnej
strane sporu, t. j.  žalovanému.

15. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).