Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/111/2015 z 18. 10. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2016, sp. zn. 3Sžf/111/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200683.1 Najvyšší súd | 3Sžf/111/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:1014200683.1 | 2016-10-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36f20232-2988-4ac4-a68a-887bf24c9a4c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200683.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/111/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200683
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200683.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a
z členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: TANDEM
No. 1, s.r.o., Čajakova 18, Bratislava, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Gajerom,
Advokátska kancelária so sídlom Záhradnícka 7, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100302/1/86983/2014/5060 zo dňa 19.02.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S/86/2014-91 zo dňa 02.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/86/2014-91 zo dňa 02.07.2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/86983/2014/5060 zo dňa 19.02.2014, ako i prvostupňového
rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9104407/5/4233318/13/Dov zo dňa 25.10.2013, ktorým
správca dane žalobcovi znížil nadmerný odpočet zo sumy 123.076,31 € na sumu 21,21 € a určil rozdiel
dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 123.055,10 €.

Dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2009, na základe ktorej nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočítanie dane z faktúr: č.
290100003 až 290100006 od dodávateľa S.C.A.-SpainCeramicA, s. r. o. v sume 123 019,70 € a z faktúry
č. 2009/17 od dodávateľa TRANSCAROL, s.r.o. v sume 35,40 €.

Napadnutému rozhodnutiu predchádzalo vydanie dodatočného platobného výmeru správcom dane
zo dňa 19.07.2011, ktoré bolo po podaní odvolania zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na
ďalšie konanie. Dňa 07.03.2012 bol vydaný ďalší dodatočný platobný výmer, ktorým bol žalobcovi
opätovne dorubený rozdiel dane v sume 123 055,10 €, ktorý bol takisto zrušený a vrátený správcovi
dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie o dorubení rozdielu dane v totožnej sume zo dňa
30.04.2013 bolo znovu zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Až rozhodnutie zo dňa 25.10.2013 č.
9104407/5/4233318/13/ Dov, ktorým správca dane znížil nadmerný odpočet zo sumy 123 076,31 € na
sumu 21,21 € a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 123 055,10 € bolo žalovaným
potvrdené.



Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal nesporne z obsahu spisu preukázané,
že Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu - platiteľa DPH, kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009, o
výsledku ktorej vyhotovil protokol číslo 600/322/138759/11/ Dov zo dňa 11.06.2011. Protokol bol spolu
s výzvou na vyjadrenie a jeho prerokovanie doručený žalobcovi dňa 06.06.2011. Žalobca sa k protokolu
písomne nevyjadril a nevyužil svoje právo podľa § 15 ods. 10 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní). Pri prerokovaní protokolu, dňa 13.07.2011, žalobca vyjadril
nesúhlas so zisteniami, neuviedol však žiaden dôvod svojho nesúhlasu.

Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr za dodanie
tovaru - príslušenstvo na PC1 - 468 - 648 - 11, od dodávateľa S.C.A.-SpainCeramicA, a za
prepravu príslušenstva k PC, vyúčtovanú spoločnosťou TRANSCAROL, s.r.o., z dôvodu nepreukázania
obchodných transakcií od dodávateľov, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona číslo 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH). Za účelom zistenia skutkového stavu
správca dane preveroval celý obchodný reťazec spoločností, ktoré sa mali zúčastniť deklarovaného
zdaniteľného obchodu z dôvodu zistenia samotnej existencie deklarovaného tovaru. Existencia tovaru sa
jednoznačne nepreukázala ani u jednej z dodávateľských organizácií. Vyjadrenia jednotlivých konateľov
dodávateľských spoločností vyhodnotil správca dane ako nejednoznačné, vzájomne si odporujúce,
pričom ani jeden účastník obchodného reťazca nevedel presne špecifikovať o aký druh tovaru sa
jedná. Tovar bol rôzne definovaný ako počítačové komponenty, moduly, základové dosky, do ktorých
sa vkladajú pamäťové moduly a podobne. Žalobca pochybnosti neodstránil, nepredložil dokumentáciu
alebo návod na použitie, pretože tieto dokumenty nepovažoval za potrebné. Okolnosť, že platiteľ
dane disponuje faktúrami, nie je relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru uvedeného na
faktúrach reálne nedošlo. Pri dôkaznej nedostatočnosti dokladov predložených žalobcom, nadobudol
správca dane závažné pochybnosti o ich pravdivosti a hodnovernosti. Daňový subjekt ich hodnovernosť
nepreukázal a pochybnosti neodstránil. V daňovom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal uskutočnené hospodárske operácie.

Krajský súd sa vysporiadal s námietkou žalobcu o porušení jeho procesných práv tým, že mu
správca dane neumožnil vyjadriť sa k vykonaným dožiadaniam. Správca dane preveroval uskutočnenie
zdaniteľných obchodov formou dožiadania miestne príslušných správcov dane dodávateľov, nejednalo
sa o vypočutie svedka, a preto nebolo potrebné prizvať k jednaniu žalobcu. Skutočnosť, že správca
dane konfrontoval výsledky miestnych zisťovaní s údajmi poskytnutými policajnými orgánmi, nemožno
považovať za porušenie práv daňového subjektu. Na žiadosť žalobcu zo dňa 22.05.2013 mu boli
poskytnuté všetky zápisnice, dožiadania, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na
ne, ako aj výpovede svedkov, ktorí vypovedali v rámci prešetrovania pred policajnými orgánmi. V danom
prípade sa nejednalo o dôkazný prostriedok získaný v rozpore so zákonom. Zistené skutočnosti boli
obsiahnuté v protokole o výsledkoch kontroly, ku ktorému mal žalobca právo podať vyjadrenie. Žalobca
mal možnosť aj v rámci vyrubovacieho konania predkladať dôkazné prostriedky, čo však neurobil.

Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o zaujatosti kontrolórov voči žalobcovi. O vznesenej
námietke bolo rozhodnuté daňovým orgánom formou Oznámení zo dňa 19.03.2012 a 16.03.2013,
ktorými bol žalobca informovaný, že daňová kontrola bola ukončená dňa 13.07.2011 prerokovaním
protokolu a jeho návrh zo dňa 18.01.2012 na vylúčenie zamestnancov správcu dane z uvedených
daňových kontrol, je preto neopodstatnený.

Z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa § 8 a § 19 zákona o DPH, nepreukázal
ani vznik nároku na odpočítanie dane podľa 49 ods. 1 zákona o DPH, žalobu ako nedôvodnú podľa §
250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania s poukazom
na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p. a domáhal sa, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného



ako i prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň žiadal priznať mu právo na náhradu trov konania.

V odvolaní žalobca uviedol, že krajský súd aj správne orgány pri rozhodovaní nevychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, konanie nebolo vedené procesným postupom, ktorý by zabezpečoval
správny výsledok s ohľadom na hodnotenie dôkazov a dôkazy neboli vykonané v zmysle pravidiel
spravodlivého procesu. Postupom konajúcich orgánov bol porušený článok 46 ods. 1 Ústavy SR, článok
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pričom namietal aj nedostatočnosť odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, ktoré z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal
s relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, niektorými sa vôbec nezaoberal a pri iných
prevzal právny názor správneho orgánu. V podanom odvolaní popísal priebeh daňovej kontroly, úkony
správcu dane a žalovaného.

Uviedol, že správca dane napriek záverom a pokynom nadriadeného orgánu v rozhodnutiach, ktorými
zrušil prvostupňové rozhodnutia, nevykonal voči daňovému subjektu žiadne úkony, nepreveroval
skutočnosti a neoboznámil žalobcu so stanoviskom správcu dane pred vydaním rozhodnutia, čím konal
v rozpore s ustanovením § 74 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane postupoval aj v rozpore s
ustanovením § 2 zákona o správe daní, pretože žalobcovi boli odňaté základné procesné práva - právo
na zákonný postup zachovávajúci práva a právom chránené záujmy, právo úzkej súčinnosti. Správca
dane konal v rozpore so zákonom, zneužíval svoju právomoc, konal podľa svojej ľubovôle a neprihliadal
na stanovisko nadriadeného orgánu, čím bol porušený princíp právnej istoty a žalobcovi bolo odňaté
právo na spravodlivý proces. Odvolací orgán rozhodol v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 daňového
poriadku. Žalobca nemal žiadne právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, s ktorými mu umožnil správca
dane sa oboznámiť až na základe písomnej žiadosti o nahliadnutie do spisu v čase, keď vyrubovacie
konanie bolo ukončené a nové vyrubovacie konanie neprebehlo. Správca dane nevytvoril žalobcovi
žiaden priestor na uplatnenie práv. Nahliadnutie do spisu nemôže nahradiť právo klásť svedkom otázky
najmä, ak správca dane o tieto zistenia opiera svoje závery. Žalobca ďalej namietal, že v zápisnici o
ústnom pojednávaní zo dňa 27.02.2013 správca dane nezaznamenal konkrétne vyjadrenia žalobcu,
prečo namieta obsah zápisnice, čím správca porušil § 19 ods. 2 daňového poriadku. Poukázal na
okolnosť, že Ing. Ďurišová predmetnú zápisnicu nepodpísala, čím porušila § 19 ods. 4 zákona.

Žalobca poukázal na jednotlivé ustanovenia zákona o správe daní, a to § 29, § 29 ods. 4, § 15
ods. 5 písm. b), e), f), ktoré boli podľa jeho názoru zo strany správcu dane porušené. Správca
dane v protokole o zisteniach vyplývajúcich z kontroly ani v rozhodnutiach presne neuviedol, čo
bolo obsahom dožiadaní, medzinárodnej výmeny informácií, aké skutočnosti požadoval preveriť, aké
odpovede obdržal. Skutočnosti uvedené v dodatočnom platobnom výmere boli neúplné, uvádzané v
neprospech žalobcu. Ako dôkaz vo vyrubovacom konaní použil aj také, ktoré si sám nezabezpečil, a to
svedecké výpovede z ÚBOK, o ktorých nebol žalobca informovaný a nemohol klásť svedkom otázky,
pričom takýto dôkaz bol získaný v rozpore so zákonom. Správca dane odmietol vypočuť p. B., ktorého
vypočutie navrhoval žalobca, čím spôsobil, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, že v
prípade, ak je s iným daňovým subjektom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci týkajúcej
sa iného daňového subjektu, je potrebné hodnotiť takúto výpoveď ako svedeckú a umožniť daňovému
subjektu využiť svoje práva. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal
s namietanými skutočnosťami, preberajúc len názor žalovaného. Správca dane v protokole a rozhodnutí
o vyrubení rozdielu dane neuviedol, že žalobca existenciu tovaru podložil aj dokladmi o jeho preprave
do Českej republiky, čím zamlčal predložené doklady a skutočnosti v prospech žalobcu. Porušenie
povinností iného daňového subjektu nemôže byť dôkazom v jeho neprospech a zabezpečenie takéhoto
dôkazu nemôže byť na neho prenesené. Poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej je potrebné prihliadať na
dobromyseľnosť obchodníka v rámci obchodno - právnych vzťahov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní
zo dňa 18.08.2009, spísanej Daňovým úradom Komárno s p. F. W. a F. J. vyplýva, že spoločnosť S.C.A.-
SpainCeramicA s.r.o. daň z tovaru dodaného žalobcovi priznala a odviedla, faktúry boli zaúčtované
a zaevidované a ich pravosť bola potvrdená. Správca dane uvedené dôkazné prostriedky žalobcovi
nesprístupnil napriek jeho žiadosti o vyhotovenie fotokópií všetkých písomností. Žalobca namietal aj
neobjektívnosť vyhodnotenia výpovede N. N., ktorý vykonával prepravu, správcom dane. Neobjektívne
vyhodnotenie danej výpovede spočíva v tom, že správca dane vyhodnotil nedôveryhodnosť tvrdenia o
vykonaní prepravy z dôvodu, že svedok je v kamarátskom vzťahu ku konateľovi žalobcu a nepamätá
si, čo pred 3 a pol rokom viezol. Údaj o predmete prevážaného tovaru bol uvedený v prepravných
dokladoch. Opis tovaru všetkých zúčastnených osôb bol dostatočne konkrétny, pretože účastníci



obchodu označili tovar rovnako a nemožno ho zameniť za iný. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií v spoločnosti B.J.VITIS s.r.o., boli dodávky tovaru potvrdené a bolo potvrdené aj dodatočné
dodanie tovaru ďalšej spoločnosti ARMAR 62 KFT.

Žalobca ďalej namietal porušenie svojich práv v súvislosti s jeho podnetom na preverenie procesného
postupu pri výkone daňovej kontroly, o výsledku ktorého nebol relevantným spôsobom informovaný.
Listom zo dňa 18.01.2012 žalobca podal námietku zaujatosti voči kontrolórom vykonávajúcim daňovú
kontrolu, o ktorej nebolo žalobcovi doručené žiadne rozhodnutie. Napriek uvedenej okolnosti, títo
pracovníci ďalej vo veci konali, čo je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 4 zákona o správe daní. V
rozpore so zákonom a uvedeným ustanovením bolo dňa 25.10.2013 vydané rozhodnutie namietaným
pracovníkom, Ing. R. X.. Súd sa s touto námietkou právne nevysporiadal, prevzal len názor správneho
orgánu, podľa ktorého uvedený pracovník o námietke nerozhodoval, pretože daňová kontrola bola
ukončená dňa 13.07.2011. Námietka zaujatosti bola podaná v čase prebiehajúceho vyrubovacieho
konania, pričom táto môže byť podaná nielen počas daňovej kontroly a namietaní zamestnanci správcu
dane môžu do rozhodnutia o námietke vykonať len neodkladné úkony, ktorými však nie je vyrubovacie
konanie. Žalobca namietal zaujatosť Ing. X. a Ing. W. podaním zo dňa 01.03.2013, pričom správny orgán
dôvody námietky nepovažoval za opodstatnené.

V závere svojho rozsiahleho odvolania žalobca opätovne poukázal na nezákonnosť postupu správnych
orgánov, nezákonnosť získania dôkazných prostriedkov, z ktorých vychádzalo napadnuté rozhodnutie
a žiadal odvolaniu vyhovieť.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 08.09.2015 uviedol, že odvolanie
je obsahom totožné s námietkami uvedenými v žalobe a Krajský súd v Bratislave, podľa jeho
názoru, správne hodnotil právnu stránku veci a dôkladne sa ňou zaoberal. Pri vyhotovení rozhodnutia
žalovaného bol dodržaný čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky.

Na odvolacie námietky uviedol, že v rámci vyrubovacieho konania zaslal žalobcovi výzvu na splnenie
si povinností tým, že poskytne písomné vyjadrenie na otázky správcu dane uvedené v prílohe.
Daňový subjekt zaslal svoje vyjadrenie správcovi dane dňa 04.08.2012. Z dôvodu preverovania
podnikateľských aktivít žalobcu aj jeho dodávateľa orgánmi polície, žiadal o poskytnutie informácií a
písomností Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky. Správca dane preveroval aj
uskutočnenie prepravných služieb a na základe predložených listinných dôkazov spísal so žalobcom
dňa 27.02.2013 zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej ho oboznámil s doplnenými výsledkami
vyrubovacieho konania. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, ale žiadne dôkazy o opaku
nepredložil. Správca dane pri preverovaní existencie tovaru v celom obchodnom reťazci zistil, že prvá
spoločnosti v obchodnom reťazci, WEST HONT s.r.o. sa na adrese sídla spoločnosti nenachádza,
konatelia na písomnosti nereagovali. V rámci medzinárodnej výmeny informácií sa maďarská daňová
správa skontaktovala s otcom aj synom Q. H., majúcimi rovnaké mená. Zo šetrenia vyplynulo, že Q. H.
starší kúpil spoločnosť, predajcu nepozná, bol to Slovák hovoriaci po maďarsky, ktorý mu za transakciu
zaplatil 100 €. V čase transakcie bol bezdomovcom a jeho občiansky preukaz si zobral dotyčný pán zo
Slovenska. Kto vystavil faktúry číslo 290100003 až 290100006 v máji 2009 v celkovej sume 770 491,70
€, z toho DPH 123 019,70 €, nevie. Keďže bol od 1. apríla 2009 bezdomovcom, ako konateľ spoločnosti
nemohol tovar dodať tak, ako to vo svojej odpovedi tvrdila konateľka žalobcu. Spoločnosť WEST HONT,
s. r .o. za zdaňovacie obdobie apríl a máj 2009 nepodala daňové priznanie k DPH, daň uvedenú na
vystavených faktúrach nepriznala a nezaplatila a existenciu tovaru nepotvrdila. Uvedená spoločnosť
na adrese podľa obchodného registra nesídli, nemá zamestnancov, nevykonáva žiadnu ekonomickú
činnosť, nemá skladové priestory a preto správca dane spochybnil dodanie deklarovaného tovaru
ďalšej spoločnosti v obchodnom reťazci, PROFESIONAL PARTNER, s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti,
p. Petráš, príslušnému správcovi dane uviedol, že nakúpený tovar od spoločnosti WEST HONT s.r.o.
ďalej osobne dodal pracovníkom spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., ich mená však nevie, pretože
sa jednalo vždy o iného zamestnanca tejto spoločnosti, pričom však spoločnosť S.C.A.SpainCeramicA,
s.r.o. žiadnych zamestnancov nemá. Konateľ predmetnej spoločnosti, p. Magyar podával rozporné
tvrdenia týkajúce sa zdaniteľného plnenia, keď na jednej strane pred správcom dane dodanie tovaru
potvrdil, ale zároveň tvrdil, že vystavené faktúry nepodpísal a nevie si vysvetliť, kto ich odovzdal
účtovníčke na spracovanie. Táto spoločnosť kanceláriu ani iné priestory nemá, nevlastní skladové



priestory, sídlo firmy je na bývalom trvalom pobyte konateľa, kde žije jeho bývalá manželka a dvaja
synovia. Existenciu deklarovaného tovaru v celom obchodnom reťazci jednoznačne nepreukázala ani
jedna z dodávateľských spoločností, jednalo sa o nejednoznačné, vzájomne si odporujúce vyjadrenia
jednotlivých konateľov spoločností, ktorí sa mali podieľať na deklarovanom obchode. Žalovaný ďalej
uviedol, že v prípade, ak sa preukáže, že prvý dodávateľ neuskutočnil deklarovaný zdaniteľný obchod,
teda mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, nemohol vzniknúť ani nárok na
odpočítanie dane u nasledujúcich spoločností nachádzajúcich sa v obchodnom reťazci podľa § 49 a § 51
zákona o DPH. V uvedenom kontexte neobstojí námietka žalobcu, že tovar nadobudol a dodal v dobrej
viere a za podmienok zaužívaných v bežných obchodných vzťahoch a nemohol ovplyvniť problémy u
dodávateľov, pretože nemohol mať o nich vedomosť.

K námietke ohľadom porušenia práva žalobcu zúčastniť sa pri výpovedi svedka žalovaný uviedol, že v
rámci dožiadaní u miestne príslušných správcov dane dodávateľov sa nejednalo o vypočutie svedkov a
nebolo potrebné prizvať zástupcu žalobcu. Daňovému subjektu boli na jeho žiadosť predložené všetky
zápisnice, dožiadania, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne, ako aj výpovede
svedkov, ktorí vypovedali pred policajnými orgánmi a nemožno hovoriť o dôkazných prostriedkoch
získaných v rozpore so zákonom. Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď
preveroval všetky skutočnosti týkajúce sa obchodných transakcií - reálne dodanie tovaru deklarované
na predložených faktúrach, ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Žalobca mal
možnosť kedykoľvek počas výkonu daňovej kontroly sa skontaktovať s kontrolórmi, ktorých mená boli
uvedené na oznámení o začatí kontroly. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a je iba vecou
zodpovednosti daňového subjektu, aby sám v spolupráci s osobou znalou daňových predpisov zvážil
rozsah, potrebnosť a využiteľnosť dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole predloží.
Záleží od osoby, ktorá sa uchádza o odpočet dane, aby preukázala, že spĺňa podmienky na odpočítanie.
Všetky zistené skutočnosti boli obsiahnuté v protokole o kontrole, ku ktorému mal žalobca právo sa
vyjadriť, avšak žalobca svoju zákonnú možnosť nevyužil. Vzhľadom na rôzne definovanie predmetu
dodávky jednotlivými účastníkmi obchodného reťazca a neurčitosť dodaného tovaru, mohol žalobca
odstrániť pochybnosti predložením dokumentácie alebo návodu na použitie dodávaného tovaru, čo však
žalobca odmietol tým, že takéto dokumenty nie sú potrebné.

K námietke žalobcu ohľadom nevybavenia jeho podania o zaujatosti kontrolórov žalovaný uviedol, že
o vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhoduje priamy nadriadený. Správca dane k námietke
vydal oznámenia zo dňa 19.03.2012 a 16.03.2013, v ktorých mu bolo oznámené, že daňové kontroly
boli ukončené 13.07.2011 a návrh žalobcu na vylúčenie zamestnancov správcu dane z uvedených
daňových kontrol je neopodstatnený. Žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa § 15 ods. 6 písm. e)
zákona o správe daní, pretože nepodal relevantné vysvetlenie a dôkazy, nepreukázal pôvod ani nákup
tovaru v tuzemsku. Nepreukázal, že zo strany dodávateľa došlo k dodaniu tovaru a vzniku daňovej
povinnosti podľa § 8 a § 19 zákona o DPH, a tým k vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49
ods. 1 zákona. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, predovšetkým musí
prísť k dodaniu tovaru, a teda k vzniku daňovej povinnosti. V prípade, ak je vystavená faktúra, ale
dodanie tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne, ale právo na odpočítanie
dane nevzniká. Základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. Hodnotenia
správcu dane vychádzajú z faktov získaných z rôznych zdrojov, ktoré správca dane podrobne rozobral
v protokole a napadnutom rozhodnutí. Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen
z formálnej stránky, ale skúma aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, pričom nie je povinný
dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia
osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane nie
je dobromyseľnosť platiteľa ani dodávateľské faktúry alebo listinné doklady, ale reálne uskutočnenie
nákupu tovarov a preukázanie ich použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov a v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Námietky žalobcu uvádzané v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku
považuje za nedôvodné, zavádzajúce, a preto žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/86/2014-91 zo dňa 02.07.2015 potvrdil.

IV.



Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových
orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
a to z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2, a k sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 165 ods. 2 Daňového poriadku, (zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní) účinného od 01.01.2012,
daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku, účinného od 30.12.2012, daňové konanie začaté podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí
rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil
nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 74 ods. 4 vety prvej Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených
prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, (zákon č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011) v
daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy



štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na
predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového
subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú
kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme
vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do
sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie
s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy
podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri
výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu
zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí
nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno
námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu



dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. 13 vety štvrtej pred bodkočiarkou zákona o správe daní, dňom nasledujúcim po dni
prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§
29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44).

Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.

Podľa ust. § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní, dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie
daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ust. § 25a ods. 1 až 5 zákona o správe daní v znení účinnom v čase výkonu daňovej kontroly
(do 30.12.2012),
(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,
najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.
(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o správe daní, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti
vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH účinného do 30.11.2011 predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.



Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

V danom prípade daňová kontrola bola vykonaná za účinnosti zákona o správe daní č. 511/1992
Zb. (zákon o správe daní) a napadnuté rozhodnutie, ako aj úkony vykonané daňovými orgánmi po
31.12.2011 sa spravovali ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok).

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu
odvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k posúdeniu dôvodov neuznania predmetného
nároku na odpočet DPH, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na
zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP):

Predmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu
správcu dane pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH, resp.
určenie daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2009.

Z obsahu rozhodnutia č. 9104407/5/4233318/13/Dov zo dňa 25.10.2013 odvolací súd zistil, že správca
dane určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2009 rozdiel na DPH v sume 123.055,10 €, znížil
nadmerný odpočet zo sumy 123.076,31 € na sumu 21,21 €, podľa § 68 ods. 6 v nadväznosti na §
165b ods. 1 Daňového poriadku. Jednalo sa o v poradí štvrté prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
Predchádzajúce vo veci vydané dodatočné platobné výmery boli žalovaným v odvolacích konaniach
zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu potrebného došetrenia uplatneného
zdaniteľného plnenia, dôkladnejšieho vyhodnotenia dôkazov a riadneho odôvodnenia.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly
DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009 a určil jej začiatok na deň 20.08.2009. Daňová kontrola
bola prerušená rozhodnutiami odo dňa 28.08.2009 do 21.12.2009, od 30.12.2009 do 10.06.2010, od
06.05.2010 do 01.06.2011 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií (dopyt u odberateľa žalobcu -
B.J.VITIS, s.r.o. , Brno, Česká republika).

Na dožiadanie správcu dane vykonal Daňový úrad Komárno Daňový úrad Banská Bystrica II, príslušný
správcovia dane dodávateľov žalobcu šetrenie prostredníctvom vyžiadania účtovných dokladov od
spoločností PROFESIONAL PARTNER s.r.o. a S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o.

Z vyjadrení konateľov predmetných spoločností správca dane zistil, že spoločnosť PROFESIONAL
PARTNER s.r.o. mala od spoločnosti WEST HONT, s.r.o. nakúpiť počítačové komponenty a prídavné
pamäte, dovezené motorovým vozidlom spoločnosti WEST HONT, s.r.o. do skladov nachádzajúcich
sa v areáli Poľnohospodárskeho družstva v Banskej Bystrici - časť Podlavice. Konateľ dodávateľa
- PROFESIONAL PARTNER s.r.o. nevedel určiť, akú sumu za dodávku zaplatil. Písomná zmluva o
dodávke tovaru nebola uzavretá, jednalo sa o ústnu dohodu s konateľom dodávateľa. Spoločnosť
PROFESIONAL PARTNER s.r.o. následne bez uzatvorenia písomnej zmluvy dodala tovar spoločnosti
S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., formou odovzdania jednotlivým jeho zamestnancom, ktorých mená
nepozná, jednalo sa vždy o iného zamestnanca. Dátum úhrady ceny dodávky nebol v čase
vykonania šetrenia určený, cena nebola uhradená. Z jednotlivých faktúr vystavených dodávateľom,



PROFESIONAL PARTNER s.r.o. vyplýva, že spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA s.r.o. uvedený
dodávateľ fakturoval tovar - konverzné príslušenstvo na PC, dodaný v mesiaci máji 2009 faktúrami č.
5/2009 zo dňa 05.05.2009 v sume 188 924,40 € s DPH, č. 6/2009 291100004 zo dňa 06.05.2009 v sume
194 322,24 €, č. 7/2009 zo dňa 10.05.2009 v sume 188 924,40 € a č. 8/2009 zo dňa 13.05.2009 v sume
188 924,40 €, spolu v hodnote 761 095,44 €.

Konateľ spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. správcovi dane na písomne položené otázky týkajúce
sa dodávky uviedol, že spoločnosť nevlastní motorové vozidlo, tovar, ktorý mu bol dodaný spoločnosťou
PROFESIONAL PARTNER s.r.o., si odviezol osobne odberateľ, TANDEM No. 1 s.r.o. vlastným vozidlom
z miesta dodania, ktorým bolo Komárno. V rámci ústneho pojednávania vedeného Daňovým úradom
Komárno boli odovzdané účtovné doklady, týkajúce sa predmetnej dodávky. Tovar mal byť podľa nich
dodaný žalobcovi a tomuto vyúčtovaný faktúrami č. 290100003 zo dňa 04.05.2009 v sume 191 256,80
€, č. 291100004 zo dňa 07.05.2009 v sume 196 721,30 €, č. 291100005 zo dňa 12.05.2009 v sume 191
256,80 € a č. 291100006 zo dňa 15.05.2009 v sume 191 256,80 €, spolu v sume 770 491,70 €.

Deň vystavenia v jednotlivých faktúr bol aj dátumom dodania, t. j. vzniku daňovej povinnosti u jednotlivých
dodávateľov.

Z dátumov vystavenia jednotlivých faktúr dodávateľmi žalobcu zodpovedajúcich aj termínu vzniku
daňovej povinnosti (deň dodania) a tvrdení konateľov uvedených spoločností o spôsobe dodania súd
zistil nezrovnalosť.

Z vyjadrení vyplýva, že dodávateľ žalobcu (S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o.) nemal vlastné motorové
vozidlá, nemal skladovacie priestory, a teda nemohlo dôjsť k časovému odstupu spôsobeného
preskladnením tovaru medzi jeho dodaním spoločnosťou PROFESIONAL PARTNER s.r.o. spoločnosti
S.C.A.SpainCeramicA s.r.o., ktorá ho teda priamo po odovzdaní od PROFESIONAL PARTNER s.r.o.,
musela odovzdať žalobcovi, ktorý si tovar odviezol priamo vlastným motorovým vozidlom. Hoci
dodávateľ, PROFESIONAL PARTNER s.r.o. deklaroval ako termín prvej dodávky realizovanej v máji
2009 deň 05.05.2009 (fa. č. 5/2009), spoločnosť S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. fakturovala dodanie
daného tovaru žalobcovi ešte pred týmto termínom jeho prevzatia, dňa 04.05.2009 (fa č. 290100003).
K dodávke, ktorá mala byť realizovaná a fakturovaná spoločnosťou PROFESIONAL PARTNER s.r.o.
dňa 06.05.2009 (fa. č. 6/2009), vystavila spoločnosť S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. faktúru pre žalobcu
dňa 07.05.2009 a zároveň tento deň deklarovala ako deň dodania. Medzi ďalšími dvomi dodávkami
vznikol časový sklz podobným spôsobom v trvaní dvoch dní. Uvedené nezrovnalosti spochybňujú
skutočnú realizáciu dodávok, tak ako to tvrdia jednotliví dodávatelia a žalobca. Dodávatelia žalobcu,
PROFESIONAL PARTNER s.r.o. a S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. nepreukázali, kde bol tovar v uvedených
dňoch uskladnený. Nezrovnalosť vznikla i medzi tvrdením konateľa spoločnosti PROFESIONAL
PARTNER s.r.o., ktorý uviedol, že tovar osobne prevzali zamestnanci spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA,
s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti uviedol, že tovar si prevzal v mieste dodania žalobca, pretože
ich spoločnosť nedisponuje motorovým vozidlom a podľa zistení správcu dane, nemá ani žiadnych
zamestnancov.

V rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane získal vyjadrenie odberateľa žalobcu, ktorý
predmetný tovar ďalej odpredal spoločnosti BJ. VITIS s.r.o., Brno. Uvedený odberateľ potvrdil dodanie
počítačových komponentov žalobcom v máji 2009, ktoré následne predal ďalšej spoločnosti ARMAR
62 KFT, Budapešť. Malo sa jednať o 11 816 kusov komponentov. Faktúra vystavená žalobcom nebola
uhradená z dôvodu nezaplatenia odberateľskej faktúry.

Výsledkom ďalšej medzinárodnej výmeny informácií bolo zistenie, že pôvodný dodávateľ predmetného
tovaru, spoločnosť WEST HONT s.r.o. na adrese sídla spoločnosti neexistuje. Konateľ spoločnosti,
občan Maďarskej republiky uviedol, že spoločnosť kúpil na základe ponuky slovenského občana za 100
€, je bezdomovcom, žiadne faktúry nevystavil, nedodával žiaden tovar. Spoločnosť ARMAR 62 KFT,
Budapešť nepreukázala prevzatie plnenia od deklarovaného odberateľa žalobcu, dátum dodania ani
platbu a nevedel identifikovať posledného odberateľa v reťazci obchodných dodávok, ktorému mal tovar
ďalej postúpiť. Ani jedna zo spoločností v rámci reťazca obchodných vzťahov nepreukázala úhradu
fakturovanej ceny.



Správca dane o kontrolných zisteniach vyhotovil dňa 10.06.2011 protokol č. 600//322/138759/11/
Dov, ktorý doručil žalobcovi dňa 16.06.2011 spolu s výzvou na podanie vyjadrenia k protokolu a na
jeho prerokovanie dňa 13.07.2011. Žalobca v určenej lehote nepodal žiadne vyjadrenie k zisteniam
vyplývajúcim z obsahu protokolu, ktorý bol následne dňa 13.07.2011 so žalobcom prerokovaný.

Daňová kontrola začala dňom 20.08.2009 a bola skončená prerokovaním protokolu dňa 13.07.2011, čo
je 691 dní. V rámci medzinárodnej výmeny informácií bola daňová kontrola prerušená počas 668 dní.
Z uvedeného výpočtu vyplýva, že zo strany správcu dane nebola prekročená maximálna lehota určená
zákonom na výkon daňovej kontroly, keďže počas prerušenia kontroly v zmysle úpravy zákona, lehoty
neplynú.

Podľa názoru odvolacieho súdu, uvádzaného už aj v iných jeho rozhodnutiach, medzinárodnú výmenu
informácii možno považovať za dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože výsledky z takto
získaných údajov možno považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Správca dane
týmto spôsobom preveroval reálne plnenie, neobmedzujúc sa len na doklady predložené daňovým
subjektom. Uvedeným konaním nezaťažil žalobcu neprimerane pri získavaní dôkazných prostriedkov
ale v rámci vlastnej kompetencie vykonával dôkazy za účelom získania podkladov pre správne určenie
dane, t.j. postupoval v súlade s účelom zákona.

Zákon v účinnom znení kogentne neurčoval, akú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia
možno považovať za zákonný dôvod na prerušenie konania, a preto nemožno medzinárodnú výmenu
informácií, vyžadujúcu si značné časové obdobie, vylúčiť z tejto definície, keďže slúžila záujmu získať
podklady pre správne určenie dane, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie.

Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol aj v inom obdobnom prípade, týkajúceho sa žalobcu
(č. k. 3Sžf /67/2015): „Vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať s
právom Európskej únie, s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, Smernicou Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry
Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme
ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného
systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu
do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných
plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platcu DPH na odpočet
DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane,
ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo
vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená
do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.
Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky
ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v
spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems
(C-484/03).“

Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie
práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou
zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie
spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska
činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,
aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo
veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

Možno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade, požadovať od zdaniteľnej osoby
uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom
zo strany predchádzajúceho subjektu.

Vzhľadom na zistenia správcu dane, ktoré spochybňujú existenciu tovaru, ktorý mal byť predmetom
zdaniteľného plnenia žalobcu, od ktorého si odvodzoval nárok na odpočet DPH, mal správca dane právo
preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal



povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť
vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať
pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil
dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom,
že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia
s klientmi, prípadne odberateľmi sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov
s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Spôsob komunikácie s potenciálnymi
zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný
tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.

V danom prípade žalobca nepreveroval (z dokladov, ktoré ku kontrole predložil ani z jeho vyjadrení
overovanie nevyplynulo) výrobcu počítačových komponentov, ich vyhotovenie a vhodnosť použitia
podľa požiadaviek klienta. Je všeobecne známe, že nie všetky súčasti počítačového vybavenia sú
plošne vhodné na každý typ PC, a preto kúpa a predaj takéhoto špecifického tovaru bez preverenia
si jeho vhodnosti pre potreby konkrétneho klienta je pochybné. V celom obchodnom reťazci, v ktorom
dochádzalo ku kúpe a predaji, ani v jednom prípade nebola uzatvorená riadna kúpna zmluva, v ktorej
by boli uvedené individuálne požiadavky na druh, výrobcu, možnosť použiteľnosti a iné špecifiká tovaru,
nebola preverovaná ich vhodnosť pre konečného odberateľa, kvalita a pod. Špecifikácia predmetu
dodávky sa postupne zmenila z označenia ako „konverzné príslušenstvo na PC“ (faktúry vystavené
dodávateľom WEST HONT s.r.o.) až po označenie „konverzné príslušenstvo pre PC 1 - 468 - 648 -
11“ (faktúry vystavené spoločnosťou S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o.), „konverzné príslušenstvo pre PC
1 - 468 - 648 - 1“ (faktúry vystavené spoločnosťou BJ VITIS s.r.o.), všetky bez uvedenia výrobcu.
Zodpovedá obvyklému postupu zodpovedného podnikateľa, keď pri investícii do kúpy tovaru so
zámerom jeho ďalšieho predaja, s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar
aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť
situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená

Vzhľadom na spochybnenie existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch
obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu,
spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov,
ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné
opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu
jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení
zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu
neutrality dane z pridanej hodnoty a nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a
zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných
plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.

Žiadna spoločnosť v celom obchodnom reťazci (WEST HONT s.r.o., PROFESIONAL PARTNER s.r.o.,
S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., Tandem No. 1, s.r.o., B.J. VITIS s.r.o., ARMAR 62 KFT, Budapešť) nevedeli
preukázať pôvod obchodovaného tovaru ani jeho konečné určenie.

Uvedené zistenia správcu dane žalobca nedokázal vyvrátiť. V procese daňovej kontroly ani v čase
prerokovania protokolu o výsledkoch daňovej kontroly, žalobca nepodal žiadne vyjadrenie ani nenavrhol
vykonať dôkaz, ktorý by dokázal vyvrátiť závery správcu dane.

Po ukončení daňovej kontroly správca dane pristúpil k vyrubovaciemu konaniu a dňa 19.07.2011 vydal
prvý dodatočný platobný výmer, ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2009 o sumu 123 055,10 € a priznal mu odpočet v sume 21,21 €. Tento dodatočný platobný
výmer, ako i v poradí ďalšie dva dodatočné platobné výmery vydané správcom dane dňa 07.03.2012 a
30.04.2013 boli na základe podaných odvolaní žalobcom zrušené a vrátené prvostupňovému orgánu z
dôvodu potreby došetriť skutkový stav.

V rámci vyrubovacieho konania bolo doplňované dokazovanie správcom dane, o výsledkoch ktorého
bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 27.02.2013. Súčasťou dôkazných prostriedkov
boli aj výsledky získané trámci trestného konania. Z výsledkov výsluchu v rámci trestného konania



vyplýva, že konateľ dodávateľa žalobcu spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., faktúry vyhotovené za
realizovanú dodávku pre žalobcu nepodpísal a nemôžu byť platným účtovným dokladom. Z doplneného
dokazovania zároveň vyplynulo, že predmet obchodných transakcií mal byť od žalobcu prevezený k
ďalšiemu odberateľovi BJ.VITIS s.r.o. prostredníctvom N. N., ktorý nevedel opísať, čo prepravoval,
vykonával prepravu pre žalobcu v prípade potreby.

Súd z obsahu spisu ďalej zistil, že zo strany žalobcu bola dňa 18.01.2012 podaná námietka zaujatosti
voči kontrolórom, Ing. X. a Ing. X., ktorá bola vybavená oznámením doručeným žalobcovi dňa
23.03.2012 s tým, že v čase podania námietky voči kontrolórom bola daňová kontrola ukončená, a preto
návrh v na vylúčenie uvedených osôb, zamestnancov správcu dane je bezpredmetný.

Dňa 04.03.2013 žalobca podal námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, Ing. X. a Mgr.
W.. Namietal aj obsah zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.02.2013 z dôvodu, že táto nebola
podpísaná Mgr. W..

Správca dane dňa 10.04.2013 rozhodol o námietkach žalobcu tak, že námietke žalobcu nevyhovel a
vyššie uvedených zamestnancov nevylúčil z ďalšieho konania a rozhodovania.
Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti získaných dôkazných prostriedkov správcom
dane v rámci daňovej kontroly, a to konkrétne na základe dožiadaní správcom dane na Daňový úrad
Komárno za účelom preverenia zdaniteľného plnenia ešte pred začiatkom daňovej kontroly u žalobcu
súd zistil, že Daňový úrad Komárno zaslal správcovi dane žalobcu zápisnice o ústnom pojednávaní
spísané s daňovým subjektom S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., Komárno v rámci preverovania účtovníctva
tohto subjektu ako kontrolovaného. I v prípade vylúčenia tohto dôkazného prostriedku, zo strany
správcu dane bolo už v priebehu samotného výkonu kontroly, či vyrubovacieho konania, zadovážených
množstvo ďalších dôkazných prostriedkov aj od konateľa predmetnej spoločnosti, ktoré spochybňujú
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú, nemajúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Výsluchy svedkov netvorili ťažiskovú časť dôkazných prostriedkov, tieto boli zabezpečené
prostredníctvom dožiadaní, medzinárodnej výmeny informácií, účtovných dokladov. Boli využité aj
dôkazné prostriedky získané v rámci trestného konania, nejednalo sa teda o výsluchy svedkov, ktorí
by sprostredkovali popis konania žalobcu, týkali sa najmä vlastného konania, podnikateľskej činnosti
daňových subjektov spolu s predkladaním ich účtovnej evidencie za dané obdobie. Žalobca mal možnosť
oboznámiť sa s dôkaznými prostriedkami, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia na ústnom
pojednávaní a k týmto sa vyjadriť, čo aj urobil. Porušenie procesných práv žalobcu v konaní nebolo preto
zo strany odvolacieho súdu zistené.

Nedostatok podpisu jedného z pracovníkov správcu dane zúčastnených na ústnom pojednávaní dňa
27.02.2013 vo vyhotovenej zápisnici z tohto prejednania, nie je podľa názoru súdu takou vadou, ktorá
by spôsobila nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto námietka o nezákonnosti postupu
správcu dane vyplývajúcej z absencie podpisu Ing. W. v zápisnici, nie je dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

K namietanému porušeniu zásady súčinnosti pri výkone daňovej kontroly odvolací súd na základe
obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane postupoval vo vzťahu k žalobcovi v intenciách
ustanovení § 15 zákona o správe daní. Žalobcovi bola správcom dane poskytnutá osemdňová lehota
v oznámení o vykonaných dôkazoch a zisteniach získaných v rámci výkonu daňovej kontroly, v rámci
ktorej si mohol žalobca uplatniť práva podľa § 15 ods. 5 písm. f) zákona o správe daní. Žalobca tieto
procesné inštitúty nevyužil, naopak, bol pasívny a na oznámenie nereagoval.

Dňa 13.07.2011 boli so žalobcom prerokované výsledky kontroly. Vyjadril svoj nesúhlas s obsahom
protokolu, ale nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by odstránili pochybností správcu dane o realizácii
zdaniteľného plnenia. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 27.02.2013 vyplýva, že konateľ
žalobcu bol oboznámený z dôkaznými prostriedkami, ktoré budú tvoriť podklad pre rozhodnutie a bol
vyzvaný aby na Daňový úrad Bratislava predložil svoje vyjadrenie k zisteným skutočnostiam do 15
dní, pričom žalobca žiadne vyjadrenie v stanovenej lehote nepredložil, nenavrhol vykonať žiadne nové
dôkazy ani vypočutie svedkov.



Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu odvolací súd uvádza, že
podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a
ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu
zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH).

Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom
nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom
zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a
C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte -
žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu
DPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi) čo žalobca neurobil.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.

Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,
predovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci obchodného reťazca u obchodných dodávateľov a
odberateľov žalobcu, absentuje bez pochybností preukázaný reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje
dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých
si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§
29 ods. 8 zákona o správe daní). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je dostatočným
spôsobom odôvodnené, žalovaný sa v ňom vysporiadal s podstatnými okolnosťami zistenými v priebehu
kontroly, pričom nebolo jeho povinnosťou doslova citovať všetky vyjadrenia vypočutých osôb a obsah
získaných dôkazov.

Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou
starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov, bude spochybnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú
všetky zákonom požadované náležitosti. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l,
ods. 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.