Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/677/2015 z 29. 11. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. novembra 2015, sp. zn. 9Co/677/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5311210191.2
Krajský súd Žilina | 9Co/677/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5311210191.2 | 2015-11-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c84d9c1c-7ca7-44a5-9b95-0b9608d4e7bc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5311210191.2

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/677/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210191
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5311210191.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: P. F., nar.
X.X.XXXX, bytom N. XXXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom J. XXXX, A.,
proti odporkyni: G. X., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX, zastúpenej JUDr. Stanislavom Záhumenským,
advokátom so sídlom A. X. XXXX, A., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na
odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 10C/192/2011-141 zo dňa 28. mája
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania    nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku KNC č.
12015/1 - záhrady o výmere 319 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným
úradom Čadca, katastrálny odbor pre katastrálne územie N., obec Raková, okres Čadca. Odporkyni
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo
výške 569,39 €.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, keď prihliadol na právoplatné rozhodnutia
(rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 4 C 8301980-53 zo dňa 15. 7. 1981, rozsudok Okresného súdu
Čadca, č. k. 7 C 921/1983-13 zo dňa 27. 12. 1983 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č. k. 9 Co 154/1984-22 zo dňa 30. 5. 1984 a rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 7 C
1071/1984-34 zo dňa 28. 5. 1985 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 9 Co
349/1984-47 zo dňa 18. 9. 1985), z ktorých mal preukázané vlastnícke právo navrhovateľa k spornej
nehnuteľnosti. V priebehu konania neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
nadobudnutie vlastníckeho práva zo strany odporkyne, resp. jej právnych predchodcov v období po
rozhodnutí súdov vo vyššie uvedených konaniach.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu
trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa. Žiadala rozsudok
prvostupňového súdu zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že
dôvody rozhodnutia nespĺňajú kritériá kladené na túto časť rozhodnutia a nevychádzajú zo zisteného
skutkového stavu. Rozsudkom OS Čadca sp. zn. 7C/921/83 bolo rozhodnuté o povinnosti plniť - vydať
navrhovateľovi citovanú parcelu. Navrhovateľ od roku 1985 nepožiadal o vydanie tejto parcely. Pokiaľ
navrhovateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo na základe právneho titulu - rozhodnutie D16/75, nemôže
si pri uplatňovaní vydržania pozemku započítať dobu, po ktorú ju mal v držbe právny predchodca, ak



tento predchodca už sporný pozemok vydržal. Právo navrhovateľa je v zmysle ust. § 110 OZ premlčané.
Navrhovateľ nepreukázal, ani nenavrhol vykonať dôkazy na skutočnosť, že od roku 1975 užíval túto
nehnuteľnosť. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co473/2014, v ktorom sa
uvádza, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Povinnosť vydať nehnuteľnosť - teda právo navrhovateľa
na základe práva priznaného súdom sa však premlčuje. Odporkyňa je toho názoru, že procesný súd
pokiaľ skúmal titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti, u odporkyne prekročil predmet konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd na zistený
skutkový stav aplikoval právne normy, pričom pri ich aplikácii ustálil, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Jeho právo ako navrhovateľa nemôže byť premlčané, nakoľko vlastnícke právo sa nepremlčuje v zmysle
ust. § 100 ods. 2 OZ. Odporkyňa ani jej právni predchodcovia nikdy neužívali vrchnú časť predmetnej
parcely, užívali len spodnú časť od Čadce, ktorá im bola aj odpredaná vo výmere 763 m2. Horná časť
pozemku o výmere 324 m2 zostala jeho právnym predchodcom v ich vlastníctve. Nesúhlasil s vyjadrením
odporkyne, že by nepreukázal, že od roku 1975 užíval predmetnú nehnuteľnosť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust.  § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Skutočnosť, že navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote nepožiadal o výkon rozhodnutia týkajúceho
sa vydania spornej nehnuteľnosti, ho nezbavuje práva opätovne požiadať o ochranu súdnou cestou,
pokiaľ je jeho vlastnícke právo ohrozené. Tak, ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd
v dôvodoch svojho rozhodnutia, otázka vlastníctva bola vyriešená v predchádzajúcich konaniach o
vydanie nehnuteľnosti a odporkyňa si v tomto prípade musela byť vedomá povinností vyplývajúcich
z právoplatného rozhodnutia. Vlastnícke právo (tak ako to opätovne správne konštatuje prvostupňový
súd) sa nepremlčuje a keďže ani zo strany odporkyne neboli preukázané žiadne nové skutočnosti
(ktoré eventuálne mohli nastať v čase od posledného rozhodnutia), nemohol prvostupňový súd (ani
odvolací) hodnotiť otázku vlastníctva inak, než bola vyhodnotená v predchádzajúcich konaniach. Pokiaľ
si odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej zo súdneho rozhodnutia
a zároveň uplynula prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia, navrhovateľ nemal inú možnosť ako
opätovne sa domáhať vydania súdneho rozhodnutia, lebo bez takéhoto rozhodnutia je jeho postavenie
neisté a nemôže ani dôjsť k zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu trov konania,
nakoľko si tento náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.