Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/276/2017 z 16. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. júla 2018, sp. zn. 13Co/276/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6316201048.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/276/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6316201048.1 | 2018-07-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63b36e0b-4abe-4592-9adc-a76ea5f8b0e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6316201048.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/276/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316201048
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6316201048.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu:
Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, A.: XX XXX
XXX, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, proti žalovanému: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. pod H. XX, zast. JUDr. Marián Holý,
advokát so sídlom Boženy Němcovej 1/A, Brezno, o zaplatenie 786,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 4C/32/2016-94 zo dňa 22. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 4C/32/2016-94 zo dňa 22. 05. 2017 v napadnutom druhom a
závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (druhý, tretí výrok).

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok). Žalobcu zaviazal
zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1 849,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozsudku (II. výrok). Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka v nadväznosti na zákon č. 258/2001 Z.z. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 19.12.2008. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému revolvingový
úver s úverovým rámcom 995,82 Eur, ktorý bolo možné čerpať prostredníctvom poskytnutej kreditnej
karty a ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 33,19 Eur. Žalovaný
prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty vyčerpal celkovo sumu 1380,- Eur a uhradil žalobcovi
celkovo sumu 3229,43 Eur. Keďže žalovaný nesplácal peňažné prostriedky vyčerpané prostredníctvom
kreditnej karty riadne a včas právny predchodca žalobcu poskytnutý úver v zmysle čl. V bod 35 písm.
b) VOP listom zo dňa 02.03.2013 zosplatnil. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala v
zmysle doloženého prehľadu splátok a úhrad a vyjadrení žalobcu sumu 836,16 Eur, z čoho si žalobca
v predmetnom konaní v zmysle späťvzatí uplatnil nárok vo výške 636,16 Eur, ktorý žalovaný neuhradil.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2008. Preverením zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
19.12.2008 ako aj VOP dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia.
V rámci predmetnej zmluvy ako aj VOP absentuje výška úrokovej sadzby vyžadovanej v zmysle § 3
ods. 6 písm. b), § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z., ktorou sa úročí poskytnutý úver, cenník
doložený žalobcom v priebehu konania, ktorý obsahuje úrokové sadzby pre rôzne produkty právneho
predchodcu žalobcu je platný až od 01.05.2009, teda nebol platný v čase uzavretia zmluvy a súd na neho
preto pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Indikatívny výpočet uvedený na druhej strane zmluvy o úvere



nepredstavuje splnenie povinnosti vyžadovanej v zmysle § 3 ods. 6 písm. b), § 4 ods. 2 písm. h) zákona
č. 258/2001 Z.z., keďže sa jedná výhradne o indikatívny - t.j. príkladný výpočet. V rámci zmluvy o úvere
ako aj vo VOP právneho predchodcu žalobcu taktiež úplne absentuje jednoznačný údaj vyžadovaný v
zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., teda v nej nie je vôbec uvedený termín splatnosti
splátok vyčerpaného úveru. Spôsob určenia termínu splatnosti splátok v zmysle bodu 29 a čl. 1 VOP
je absolútne neurčitý nejednoznačný a spočívajúci výhradne na ľubovôli právneho predchodcu žalobcu,
keď čl. 1 stanovuje, že deň splatnosti je deň uvedený vo výpise alebo deň iným spôsobom oznámený
klientovi, v ktorý sa stáva splatnou príslušná čiastka záväzku klienta voči banke. Keďže zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2008 neobsahovala náležitosti v zmysle § 3 ods. 6, § 4 ods. 2 písm.
h), i) zákona č. 258/2001 Z.z. bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné považovať poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkový v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z..

3. Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že keďže poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bezpoplatkový je teda zrejmé, že záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 19.12.2008, ktorý je predmetom tohto konania, je potrebné posudzovať aj podľa predpisov
o bezdôvodnom obohatení, ktorým je v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj plnenie bez
právneho dôvodu, pričom ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať (§ 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ako vyplýva z dokladov o vklade v hotovosti a z vyjadrení účastníkov
konania, žalovaný celkovo vyčerpal prostredníctvom kreditnej karty sumu 1380,- Eur, pričom pred
začatím konania a v priebehu konania uhradil celkovo sumu 3229,43 Eur. Žalovaný teda svoj záväzok zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2008 v celom rozsahu uhradil, v dôsledku čoho súd prvej
inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Keďže žalobu v celom rozsahu zamietol,
nebolo podľa okresného súdu potrebné a ani účelné akokoľvek rozhodovať o späťvzatí žaloby žalobcom
v priebehu konania. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o úvere uplatnená vzájomnou
žalobou z titulu bezdôvodného obohatenia teda predstavuje sumu 1849,43 Eur (3229,43 - 1380), na
úhradu ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalobcu tak, ako je to uvedené vo výroku II. napadnutého
rozsudku.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), keď v spore úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Proti II. a súvisiacemu III. výroku predmetného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd
na základe ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vzájomnú žalobu žalovaného
zamieta.

6. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vyhovel vzájomnej žalobe
žalovaného a priznal žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1849,43 Eur
zo strany žalobcu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že okresný súd pripustil zmenu strany sporu na
strane žalobcu uznesením zo dňa 8. decembra 2016 pod sp. zn. 4C/32/2016-69 tak, že namiesto
spoločnosti VÚB, a.s. do sporu na strane žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. a to
v dôsledku postúpenia pohľadávky z titulu nesplateného úveru vo výške 836,16 Eur s príslušenstvom
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. septembra 2016 s účinnosťou k 19. septembru
2016. Predmetnou zmluvou podľa žalobcu mu boli postúpené práva z úveru, a nie záväzky. Žalovaný
žalobcovi na úhradu úveru nepoukázal žiadne plnenie, preto mu voči nemu nevznikol žiaden nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa na jeho úkor nijako neobohatil. Žalobca teda konštatoval,
že v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca naviac vzniesol aj námietku premlčania žalovaným uplatneného nároku na vydanie plnenia
zaplateného na úvere, nakoľko nárok žalovaného je nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, tento
sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca si proti žalovanému uplatnil aj náhradu trov konania.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, pričom uviedol, že protinávrh uplatnil už pri podaní odporu
proti platobnému rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 29.06.2016. K tomuto odporu a vzájomnému
návrhu sa právny zástupca žalobcu (vtedy ešte VÚB, a.s.) vyjadroval podaním zo dňa 04.08.2016, ktoré
bolo súdu doručená dňa 08.08.2016. Všetky tieto procesné úkony boli vykonané ešte pred uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky a pred jej účinnosťou. Ďalej žalovaný uviedol, že ak došlo zo strany



pôvodného veriteľa k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy so žalovaným na nového žalobcu, došlo
v celom rozsahu k zmene osoby veriteľa. Žalovaný teda už po oznámení zmeny v osobe veriteľa nemá
možnosť si svoje práva proti veriteľovi uplatňovať voči pôvodnému veriteľovi.

8. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že žalobca až v odvolaní vznáša námietku premlčania
nároku uplatneného žalovaným protinávrhom. Svoju námietku premlčania však odôvodňuje len citáciou
zákonných ustanovení, neuvádza však žiadne skutkové okolnosti a najmä nepredkladá a neoznačuje
žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné oprávnenosť tejto námietky premlčania posúdiť. Z
doteraz vykonaného dokazovania premlčanie nároku uplatneného žalovaným v protinávrhu nevyplýva.
K otázke premlčania považoval žalovaný za potrebné uviesť ešte jednu poznámku. Samotný žalobca
uvádza, že žalovaný sa protinávrhom domáha vrátenia plnení platených v období do 14.06.2016.
protinávrh bol uplatnený priamo v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa
29.06.2016, teda 15 dní po zaplatení poslednej splátky. Už aj z tohto hľadiska je teda podľa žalovaného
zrejmé, že námietka premlčania vznesená žalobcom nie je dôvodná. Na základe vyššie uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu výrokov II. a III. ako vecne správny
potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

9. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril, pričom považoval vyjadrenie žalovaného v celom
rozsahu za nedôvodné a s chýbajúcou oporu v zákone a skutkovom stave. Podľa žalobcu
právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu neuviedol žiadne skutočnosti
spochybňujúce žalobcom uvedené tvrdenia. Žalobca vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že zmluvou
o postúpení pohľadávky mu boli postúpené práva z úveru, nie záväzky. Žalobca opakovane uviedol,
že žalovaný mu na úhradu úveru nepoukázal žiadne plnenie, preto mu nevznikol žiaden nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa žalobca na jeho úkor nijako neobohatil. Na záver žalobca
konštatoval, že v predmetom spore nie je pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Proti žalovanému si uplatnil aj trovy za ďalší úkon právnej pomoci.

10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom druhom
výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Terajší žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi na úhradu úveru
nepoukázal žiadne plnenie, preto mu voči nemu nevznikol žiaden nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nakoľko sa na jeho úkor nijako neobohatil. Odvolací súd po preštudovaní odvolania
konštatuje, že je dôvodné a to z nasledovných dôvodov:

15. Zo spisu odvolací súd zistil, že vzájomným návrhom zo dňa 27. 06. 2016, ktorý žalovaný doručil súdu
prvej inštancie ako odpor voči platobnému rozkazu, sa žalovaný domáhal vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.849,43 (č. l. 38 spisu). Súd
prvej inštancie ďalej uznesením č. k. 4C/32/2016 - 69 zo dňa 08. 12. 2016, právoplatným dňa 19.
12. 2016 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu spoločnosti Všeobecná úverová
banka a.s. vstúpil terajší žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., pretože došlo k postúpeniu pohľadávky
uplatňovanej v predmetnom súdenom konaní na terajšieho žalobcu, ktorý sa stal hmotnoprávnym
veriteľom pohľadávky (č. l. 69 spisu). Pokiaľ ide o protinávrh žalovaného uplatnený voči VUB a.s. nebolo
rozhodované o zmene subjektu.



16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Krajský súd konštatuje, že hoci v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného
žalobcu voči žalovanému na terajšieho žalobcu, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si v
konaní uplatnil žalovaný voči pôvodnému žalobcovi vzájomnou žalobou, na terajšieho žalobcu neprešiel.
Dôvodom je skutočnosť, že zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa
zákona len medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie
vzniklo, v danom prípade medzi pôvodným žalobcom a žalovaným (z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 28Cdo 1856/2012 zo dňa 04.10.2012). Taktiež nedošlo k zmene
subjektu v konaní začatom žalovaným (protinávrhom) proti VUB a.s. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia neuviedol, dôvody na základe ktorých o protinávrhu žalovaného uplatneného proti VUB
a.s. nerozhodoval a rozhodol bez zmeny účastníka v konaní o protinávrhu, tak že povinnosť uložil tomu
voči komu žalovaný svoj nárok neuplatnil.

18. K námietke premlčania žalovaným uplatneného nároku ktorú terajší žalobca vzniesol vo svojom
odvolaní, odvolací súd uvádza, že nakoľko s poukazom na vyššie uvedené nebol terajší žalobca vo
veci návrhu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia pasívne legitovaný, nemohol ani vzniesť
námietku premlčania žalovaným uplatneného nároku.

19. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom druhom výroku zrušiť (389 ods. 1 písm. b), c) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

21. Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť o vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa 27. 06. 2016, ktorou
si žalovaný uplatnil nárok voči pôvodnému žalobcovi.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 OSP).

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).