{"guid": "375745a1-5e52-4542-a8f0-639a96ed83ff:90431d56-8132-4242-82b7-7e6d273a2f59", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8213205150.2", "spisova_znacka": "8Co/156/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/156/2016 z 23. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. júla 2017, sp. zn. 8Co/156/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8213205150.2", "identifikacne_cislo": "8213205150", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2017-07-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90431d56-8132-4242-82b7-7e6d273a2f59", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8213205150.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8213205150.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8213205150.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/156/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205150
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8213205150.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému F.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX U., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.965,96 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7C 241/2013-136
zo dňa 31. marca 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á  n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Ďalej určil, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške  214,21 eur, predstavujúce trovy právneho
zastúpenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“); § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len
„Zákon o bankách“); § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 až 54 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa,
a.s.) došlo dňa 26.04.2007 k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere. Danú zmluvu vyhodnotil vzhľadom
na povahu účastníkov zmluvy ako spotrebiteľskú. Žalobca dôvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej
sumy titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012. Postúpenie pohľadávky
bolo žalovanému oznámené postupcom podaním zo dňa 16.10.2012. Výzva žalovanému v zmysle
ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky súdu síce bola predložená,
avšak súdu nebol predložený dôkaz o jej doručovaní. Naviac, ak by aj bol dôkaz o doručovaní
predložený, preukazoval by len omeškanie so zaplatením sumy 123,82 Eur, nie sumy dlhu žalovaného,
ktorá mala byť predmetom postúpenia. Splatnosť celého dlhu nastala až dňom 20.04.2012 (do
postúpenia pohľadávky teda nebol v omeškaní s plnením celého dlhu viac ako 1 rok). Rovnako splátky
splatné pred 28.06.2010 sú premlčané v 3 - ročnej všeobecnej premlčacej lehote. Žalobca žiadnym



spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky dané ustanovením § 92 odsek 8 Zákona o bankách
na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predloženej zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie bol teda toho
názoru, že žalobca nemôže byť nositeľom tvrdeného hmotného práva vyplývajúceho z predložených
listinných dôkazov, t.j. nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že
v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami,
ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka. Ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o
bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Poukázal na to, že žalovaní boli ku dňu
postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1152 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so
splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Nesúhlasí tiež s
tým, že by mal byť zaviazaný na úhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.

5. Žalovaný a ani vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich
z  § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a  dospel k  záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzavrel so Q. sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
37.200 Sk (1.234,81 Eur). Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.04.2012. Dňa 27.09.2012
uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/
CE, predmetom ktorej bola pohľadávka banky voči žalovanému. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok vyplýva, že dátum poslednej úhrady žalovaným je 24.07.2009. Ku dňu postúpenia
pohľadávky bol žalovaný v omeškaní 1152 dní.

10. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia,
ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na
činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže
nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na
základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám
bankami, teda bankovou činnosťou.

11. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať



postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na podmienku, ktorá pred
postúpením pohľadávky bankou na iný subjekt musí byť splnená, a to podmienka predchádzajúcej výzvy,
s čím sa odvolací súd plne stotožňuje.

13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.

14. Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany Slovenskej
sporiteľne, a.s. bola dodržaná. K podaniu zo dňa 03.02.2016 žalobca síce pripojil listinu nazvanú „Výzva“
zo dňa 27.05.2009, kde ako adresát je označený žalovaný, o doručení tejto výzvy však nepredložil žiaden
dôkaz. Odvolací súd teda má za to, že predchádzajúca výzva žalovanému nebola doručená.

15. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, žeby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
banky voči žalovanému na žalobcu.

16. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len splátky, ktoré
ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky
omeškania a doručenia výzvy podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal zaslanie ani  doručenie písomnej výzvy banky
v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách dlžníkovi -  žalovanému. Tým, že banka výzvu
neadresovala dlžníkovi, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný
priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo potrebné pohľadávku postúpiť.
Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo
preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.

17. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania. (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn.
2Cdo 205/2009)

18. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

19. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu odvolací
súd uvádza, že procesná aktivita Združenia evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov.

21. Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 odsek 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na
právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 odsek 2. Občianske združenie
ako právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto
ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu



práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a
ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je
plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri
komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia
noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov
advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie
občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri
ochrane práv spotrebiteľa.

22. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo
žalovaným kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľov v tomto konaní zo strany Združenia bola
účinná, nakoľko po vstupe do konania sa vo veci vyjadrilo a vznieslo námietku nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu, čo bol úkon nepochybne na prospech spotrebiteľa.

23. Keďže k procesne relevantnému vyjadreniu k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu nemohlo
dôjsť bez prevzatia a prípravy právneho zastúpenia, aj trovy spojené s prevzatím a prípravou právneho
zastúpenia boli vynaložené účelne.

24. Činnosť Združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných
prostriedkov. Pokiaľ jeho činnosť viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú.

25. V súvislosti s otázkou vedľajšieho účastníctva odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným
úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.
zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C.s.p. bez
ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho
očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu.“

26. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p v spojení s
§ 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní
nárok na náhradu trov odvolacieho konania ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/241/2013", "guid": "d133b0de-bed8-44d0-91ec-cb0d7855fda5:97139ffb-f5d1-47a0-8efe-7886a733cb8b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}