Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/577/2014 z 11. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. mája 2015, sp. zn. 19Co/577/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3113210524.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/577/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3113210524.1 | 2015-05-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8eb61aee-b860-4723-92fe-7f953fb481d9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113210524.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/577/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113210524
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113210524.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa R., zastúpeného T. proti odporkyni J., zastúpenej
opatrovníčkou T., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 20C/202/2013-32
zo dňa 19. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 50,70 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 11,72 Eur. Z listinných dôkazov mal súd za nesporne preukázané, že medzi odporcom
a navrhovateľom vznikol občianskoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 760 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Odporkyňa nastúpila do dopravného prostriedku navrhovateľa a využila prepravné služby
poskytované navrhovateľom. Bolo preto povinnosťou odporkyne ako cestujúcej zaplatiť navrhovateľovi
za osobnú prepravu určené cestovné. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporkyňa túto povinnosť
porušila, nakoľko cestovala bez platného cestovného lístka. Preto podľa článku 6 Prepravného poriadku
navrhovateľa a článku 5 Tarify navrhovateľa platných a účinných ku dňu porušenia tarifných a
prepravných podmienok vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške
50 Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur, t. j. spolu 50,70 Eur. Súd považoval uplatnený nárok navrhovateľa
za dostatočne preukázaný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má
úspešný navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Tie predstavujú súdny poplatok 16,50 Eur za návrh
a trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil vo výške 87,88 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal
2 účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 22.03.2013, podanie návrhu na súd
24.04.2013), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. patrí
základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 Eur x 2 úkony a režijný paušál vo výške 7,81 Eur
x 2 úkony + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, pretože právny zástupca navrhovateľa je
platiteľom DPH, t. j. spolu 58,58 Eur. Súd nepriznal odmenu a hotové výdavky za pokus o
zmier a ďalšia porada s klientom, pretože pokus o zmier je zahrnutý v odmene za prevzatie
veci a príprava zastúpenia a vykonať ďalšiu poradu s klientom nebolo nevyhnutne potrebné na úspešné
uplatnenie nároku pred súdom. Keďže ide o drobný spor, súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru,
že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky a aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že spísanie a podanie návrhu v tejto veci nemožno považovať
za odborne právne náročný proces, ale ide skôr o administratívnu prácu, pretože z
rozhodovacej činnosti bolo súdu známe, že navrhovateľ podáva veľké množstvo obdobných návrhov, v
ktorých zamení len označenie odporcu, dátum porušenia prepravných podmienok, v ostatnom z hľadiska
právnej argumentácie je návrh úplne totožný s množstvom ďalších návrhov navrhovateľa. Súd podľa §



150 ods. 2 O.s.p. priznal 20 % z trov 58,58 Eur za dva úkony právnej služby, t. j. 11,72 Eur, ktoré zníženie
považoval za primerané vzhľadom na uvedené.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej
aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení
trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených
v návrhu na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za
drobný spor podľa ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke
je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.
Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/32/2009 a
sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č.
384/2008 Z. z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle
ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma
náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v
danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu
istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov,
za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. §
150 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného zároveň vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom
konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal
o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré vyjadruje zásadu zodpovednosti za
výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých
účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval
zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou
povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať
trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem uvedeného samotné
úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý
proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať
advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a
neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a ktoré v bode 29 Preambuly
deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Na podporu svojej argumentácie na
záver spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát.
Bol toho názoru, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považuje ho
za nespravodlivý, neodôvodnený a neprimeraný, aby odporca neznášal trovy procesne plne úspešného
navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť
trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške
16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 19,61 Eur.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.



Výrok, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 51,60 Eur, nebol
odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V takomto zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu,
aby inak úspešnému účastníkovi celkom alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi
nepriznal.

Úspešnému účastníkovi nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať podľa doterajšej súdnej praxe na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadať aj na postoj účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinné od 15.10.2008) umožňuje v prípadoch, ak sú trovy konania
v drobných sporoch podľa § 200ea O.s.p. neprimerané voči pohľadávke, tieto nepriznať alebo znížiť.
Podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu pôjde o tie prípady, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako je suma pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval zaplatenie 50,70 Eur
a zároveň sa domáhal, aby bolo uložené odporkyni nahradiť trovy navrhovateľa vo výške 104,38 Eur,
ktoré mu vznikli za zaplatený súdny poplatok (16,50 Eur) a za právne zastúpenie za 3 úkony právnej
služby po 16,60 Eur + 3 x režijný paušál po 7,81 Eur + DPH.

Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody pre aplikáciu § 150
ods. 2 O.s.p., ktorý súdu umožňuje sčasti alebo celkom trovy neprimerané voči pohľadávke znížiť alebo
nepriznať. Obdobne ako v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovujú európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uvedené zákonné ustanovenie
sleduje zníženie neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v bagateľných veciach neprimerané.
Ide spravidla o právne veci s nízkou hodnotou sporu. V týchto konaniach najmä trovy
konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v
takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem
na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré
takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Z tohto dôvodu uvedené
ustanovenie umožňuje nepriznanie neprimeraných trov, či pohľadávku v sporoch o nízke sumy.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sú tak splnené zákonné predpoklady na uplatnenie
moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., a teda je opodstatnené náhradu trov konania z
dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť.



Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania, a to náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 11,72 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 16,50
Eur. Takúto výšku náhrady trov konania možno považovať vzhľadom na súdom priznanú
pohľadávku v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. za primeranú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne
trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie senátom bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .