{"guid": "375264a5-1661-48a7-ba25-613cc268dc80:a55a0e56-a38c-4586-8713-5b307a9a8ecf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6417210319.1", "spisova_znacka": "11CoP/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoP/31/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júla 2018, sp. zn. 11CoP/31/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6417210319.1", "identifikacne_cislo": "6417210319", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a55a0e56-a38c-4586-8713-5b307a9a8ecf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6417210319.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6417210319.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6417210319.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/31/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210319
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417210319.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
starostlivosti o maloleté deti W., X., nar.XX.XX.XXXX a Y., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti matky
X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W. Q., Q. 4, toho času pod O. 2, zastúpenej JUDr. Adriánou
Šebestovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Žiari nad Hronom, SNP 600/96 a otca P.
W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, F. - Q. Bielice, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 24P/53/2017-92 zo dňa 06.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov  n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 8P/23/2009-32 zo dňa 14.05.2009, právoplatného dňa 26.05.2009 tak, že zvýšil výživné
od otca k maloletému X. zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 07.11.2017 s tým, že zročné výživné za čas od
podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 302,28 Eur je otec maloletého dieťaťa povinný splácať
k rukám matky v mesačných splátkach po 30,23 Eur až do zaplatenia pod následkom straty výhody
splátok, počnúc doručením tohto rozhodnutia; zvýšil výživné od otca voči maloletému Y. zo sumy 33,19
Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom 07.11.2017 a zročné výživné za čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 199,28 Eur
povolil otcovi splácať mesačne po 19,93 Eur až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok,
počnúc doručením tohto rozhodnutia (prvý výrok); v druhom výroku vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Vychádzajúc z článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“), §62
ods. 1, 2, 4, 5, §65 ods. 1, §75 ods. 1, §78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a zo zisteného skutkového
stavu okresný súd považoval za preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia - rozsudku č.k.
8P/123/2009-32 zo dňa 14.05.2009, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky a o zaviazaní sa otca platiť výživné na maloleté deti po 33,19 Eur na každé
dieťa zvlášť, uplynulo už viac ako 8 rokov, počas ktorej doby došlo k podstatnej zmene pomerov na
strane maloletých detí. Obidve maloleté deti za uvedené obdobie vyrástli, čomu zodpovedajú zvýšené
nároky na ich výživu a zdravie, všestranný vývoj a rozvoj. Maloletý Y. mal v čase posledného určenia
vyživovacej povinnosti necelé 4 mesiace,  v súčasnosti navštevuje tretiu triedu Súkromnej základnej
školy, výdavky na neho predstavujú celkom 219,- Eur mesačne. P. X. mal v čase určenia poslednej



vyživovacej povinnosti 8,5 roka a navštevoval prvý stupeň základnej školy; v súčasnosti má XX rokov a
navštevuje Strednú odbornú školu, výdavky na neho predstavujú celkom 346,- Eur mesačne.
1.2. Zmena pomerov nastala aj na strane rodičov, ktorí už nezdieľajú spoločnú domácnosť. Otec
maloletých detí bol Okresným súdom Žiar nad Hronom právoplatne odsúdený za spáchanie zločinov
obmedzovania osobnej slobody a nebezpečného vyhrážania, ktorých sa dopustil voči matke maloletých
detí, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s tým, že súd mu výkon
pre odňatie slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a súčasne mu uložil
povinnosť, spočívajúcu v zákaze nepriblížiť sa k poškodenej matke maloletých detí na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Matka maloletých detí je živnostníčka,
prevádzkuje poskytovanie služieb pedikúry a jej príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2016
sú nepravidelné a kolísavé, ovplyvnené sezónnosťou; predstavujú cca 208,90 mesačne. Okrem toho
matka pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, kde dosahuje príjem 28,- Eur na mesiac. Poberá rodinné
prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur. Jej výdavky predstavujú mesačný nájom 270,- Eur, kredit na
mobil 20,- Eur, cestovné MHD 25,- Eur, spláca spoločný záväzok voči Orange, a.s. po 20,- Eur mesačne.
Otec maloletých detí do roku 2017 pracoval v Nemecku ako opatrovateľ s príjmom 1.200,- až 1.400,-
Eur netto mesačne, v súčasnosti je nezamestnaný, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený
z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov. Nepoberá žiadne dávky, ani príspevky. Je
vlastníkom rodinného domu v W. Štiavnici, ktorý je v súčasnosti podľa vyjadrenia otca neobývateľný.
Otec sa s maloletými deťmi vôbec nestýka a ani sa stýkať nebude, resp. len v obmedzenom rozsahu
počas doby jeho podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na to, že otec si neplnil riadne a včas vyživovaciu
povinnosť, matka podala návrh na exekúciu.
1.3. Okresný súd konštatoval, že prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa týkajú maloletých detí a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností je záujem
maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o
výživu dieťaťa; plnením vyživovacej povinnosti rodičov k deťom by mali byť uspokojené všetky náklady
vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
1.4.  V prejednávanej veci matka maloletých detí si svoju vyživovaciu povinnosť plní osobnou
starostlivosťou o maloleté deti, starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení (bývanie,
stravovanie, odievanie, hygiena) a hradí aj všetky náklady na uspokojovanie ostatných potrieb
maloletých detí (náklady na zdravotnú starostlivosť, náklady spojené so vzdelávaním a návštevou škôl,
ako aj náklady na mimoškolské aktivity a záľuby maloletých detí). Otec maloletých detí si plní vyživovaciu
povinnosť platením výživného, stanoveného súdom schválenou dohodou rodičov.
1.5. Na strane maloletých detí došlo ku zmene pomerov, ktorá má za následok zvýšenie nákladov na
starostlivosť o obidve deti. Je potrebné v záujme maloletých detí predchádzajúcu úpravu vyživovacej
povinnosti zmeniť, pretože už nevyhovuje ich potrebám.
1.6. Na strane otca ako povinného platiť výživné taktiež došlo k zmene pomerov, keďže v dôsledku
väzby stratil zamestnanie v zahraničí a po prepustení z väzby bol zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Otec maloletých detí bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený z dôvodu
nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnotil, že sa
bez náležitého dôvodu vzdal možnosti zamestnania. Otec maloletých detí nepredložil súdu relevantné
potvrdenia alebo doklady o svojom údajnom nepriaznivom zdravotnom stave. Nie je v súčasnosti vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Fakt, že nie je vedený v
príslušnej evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdzuje jeho nezáujem o možnosť získania trvalého
zamestnania a príjmu, z ktorého by bol schopný hradiť odôvodnené potreby svojich maloletých detí.
Táto skutočnosť nemôže byť na ujmu jeho maloletých detí, ktoré sú na neho stále výživou odkázané.
Je povinnosťou každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby bol v prvom rade
schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom.
1.7. Súd obligatórne pri rozhodovaní prihliadol aj na vývoj životných nákladov, ku ktorému došlo počas
uplynulého 8-ročné obdobia. Nevyhovel však návrhu matky maloletých detí v plnom rozsahu a výživné
nezvýšil podľa jej návrhu. Zohľadnil potreby a nároky maloletých detí, ktoré vzhľadom na majetkové
a sociálne pomery ich rodičov musia byť prispôsobené ich životnej úrovni. Výživné súd pre obidve
maloleté deti stanovil vo výške, ktorá pokrýva oprávnené nevyhnutné nároky maloletých detí, pričom
zohľadnil aj pravidlo, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa nesmie presahovať možnosti a
schopnosti rodiča s prihliadnutím na zásadu, že určené výživné musí byť rodič schopný plniť aj vzhľadom
na jeho nevyhnutné výdavky. Stanovené výživné nesmie vytvárať u povinného rodiča stav osobného
materiálneho deficitu.
1.8. Okresný súd konštatoval, že otec má potenciál, t.j. schopnosti a možnosti potrebné na to, aby získal
zamestnanie a platil súdom stanovené zvýšené výživné, ako aj dlh na výživnom, ktorého splácanie



určil tak, aby ho otec splatil v 10-tich mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Nižšie splátky a
predĺženie doby splácania vzhľadom na spotrebný charakter výživného by bolo v rozpore so záujmami
maloletých detí.
1.9 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie do celého
rozsudku otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd podľa §389 ods. 1 písm. a), b), c) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,  alebo aby podľa §388 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh matke ako nedôvodný zamietne. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle §365 ods. 1 písm.
d) C.s.p., ako aj z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (odvolací dôvod
podľa §365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa §365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). Konajúci súd
nedostatočne zistil skutkový stav a nedostatočne sa vysporiadal aj s dôvodmi zvýšenia výživného na
maloleté deti. Z evidencie uchádzačov bol vyradený z dôvodov na jeho strane, avšak nie je pravdou,
že ukončil spoluprácu s príslušným úradom, pretože k ukončeniu jeho evidencie došlo zo strany úradu
práce. Nemožno tvrdiť a poukazovať na to, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu možnosti zamestnania,
pretože zo strany úradu práce mu bolo ponúknuté pracovné miesto mimo jeho kvalifikácie, t.j. podľa jeho
názoru vyradenie jeho osoby z evidencie uchádzačov nemohli byť správne z dôvodu nespolupráce, resp.
neprijatia pracovného miesta, pretože vzhľadom na jeho vzdelanie, zdravotný stav a podobne, miesto
ponúkané príslušným úradom práce nebolo vhodné po žiadnej stránke. Ukončenie spolupráce s úradom
práce, resp. vyradenie z evidencie uchádzačov nemožno považovať za dôvod vzdania sa možnosti
zamestnania, pretože na úrade práce bol evidovaný dlhšiu dobu, pričom počas jeho evidencie nebolo
k dispozícii žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by mu bolo ponúknuté vzhľadom na jeho zdravotný
stav a vzdelanie, pracovné schopnosti a skúsenosti. Počas evidencie na úrade práce nepoberal žiadne
dávky, t.j. jeho príjem sa nijako jeho vyradením nezmenil. To, že nie je zamestnaný, neznamená, že
nemá záujem o pracovné miesto, pretože počas jeho evidencie mu nebolo nielen ponúknuté, ale ani
voľné pracovné miesto vhodné pre neho zo všetkých hľadísk, ktoré sa berú na zreteľ, pri výbere miesta
nebolo. Nie je správne konštatovanie súdu aj z toho dôvodu, že konajúci súd nemôže bez akýchkoľvek
podkladov tvrdiť, že bez evidencie na úrade nemá záujem o trvalé zamestnanie, pretože pracovné miesto
si neustále hľadá, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je evidovaný na úrade práce.
2.1. Konajúci súd zvýšil výživné na maloletého Samuela na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletého
Alexa na 120,- Eur mesačne, a to na obidve deti zo sumy 33,19 Eur, t.j. až na sumu 4 a viac násobne
vyššiu, čo je neprimerane zvýšené výživné s poukazom na to, že už je dlhodobo nezamestnaný, pričom
v okolí jeho trvalého pobytu nie je reálna možnosť zamestnať sa- Pokiaľ by sa mu aj podarilo nájsť
vhodné voľné pracovné miesto, príjem by tak či tak nebol vo výške, že by bol schopný platiť výživné
na obidve maloleté deti v celkovej výške 270,- Eur. Matka preukázala svoj príjem vo výške 1.993,- Eur
ročne + daňový bonus 513,84 Eur, t.j. jej celkový ročný príjem predstavuje sumu cca 2.500,- Eur, čo nie
je ani 250,- Eur mesačne, tak nieže podala návrh na zvýšenie výživného, pretože jej príjem nepostačuje
na náklady mesačné, ktoré má na maloleté deti, ale takýto príjem by nepostačil ani na pokrytie bývania a
základnej stravy. Konajúci súd mal skúmať aj zárobkové pomery matky a apelovať na to, ako je možné,
že z príjmu, ktorý ona preukazuje, je možné vyžiť. Nemal súd akceptovať konštatovanie matky, že jej
vypomáhajú rodičia a jej sestra. Rodina nemôže mesačne prispievať sumou 600,- Eur, t.j. sumu, ktorú
podľa jej vyjadrenia musí vynaložiť na potreby maloletých detí, keďže z jej príjmu je schopná uhrádzať len
bývanie a základnú stravu. Potom je skôr pravdepodobné, že matka nepreukazovala skutočný príjem,
ktorý reálne aj mesačne má. Taktiež niektoré výdavky na maloletých sú nadhodnotené, neprimerané a
nezodpovedajú reálne aj ich požiadavkám a hlavne potrebám. Školné na maloletého Alexa vo výške
64,- Eur nešpecifikuje, čo táto suma zahŕňa, pretože v rozsudku sú špecifikované ďalšie náklady ako
strava v škole, doma a podobne. Celkové náklady na maloletého Y. predstavovali 219,- Eur mesačne
a na maloletého X. 370,- Eur mesačne, čo nie sú primerané náklady. Záľuby maloletého - cyklistika s
výdavkami na jednu súťaž 80,- Eur nemôže predstavovať také náklady a nie je reálne, aby maloletý
štartoval 10-krát ročne. Navyše matka uvádza náklady na cyklistickú výbavu mesačne vo výške 23,-
Eur, pričom je dôležité podotknúť, že mesačne asi výstroj maloletému nekupuje. Mesačne prispievať
maloletému 67,- Eur je neúnosné a nemožné. S týmito skutočnosťami sa konajúci súd nevysporiadal.



2.2. Súd neprihliadol na lekárske správy, predložené otcom ohľadom jeho zdravotného stavu, z ktorých
je zrejmé, že v jeho prípade je veľmi obtiažne až nemožné sa zamestnať. Tieto zdravotné problémy má
už dlhodobo. Je potrebné prihliadať aj na ďalšie okolnosti pri hľadaní si vhodného zamestnania, čo práve
spôsobuje, že pracovné ponuky v odbore jeho vzdelania, jeho skúseností, vedomostí a aj vzhľadom na
zdravotný stav nie sú, resp. ak sú, tak sú minimálne.

3. Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok
potvrdiť v plnom rozsahu ako vecne a právne správny. Konajúci súd dostatočne zistil skutočný stav
veci a aj sa dostatočne vysporiadal s existujúcimi dôvodmi zvýšenia výživného na obe maloleté deti.
Argumenty otca v odvolaní, že nie z jeho vôle bol vyradený z evidencie úradu práce a že mu nebola
ponúknutá práca pre neho vhodná zo všetkých hľadísk, je vo vzťahu k posúdeniu objektívnych možností
otca ako rodiča zabezpečiť si pre účely plnenia svojej vyživovacej povinnosti dostatočný príjem vlastnou
prácou, právne irelevantné. Okresný súd sa s touto okolnosťou správne vysporiadal; otec nepredložil
súdu vôbec žiadny dôkaz o tom, že si prácu aktívne hľadal a aj hľadá, práve naopak, samotná matka
predložila súdu dôkazy o množstve ponúkaných voľných pracovných miest počas evidencie otca na
úrade práce, ktoré reálne mohol vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vykonávať (nevyžadovali
žiadny stupeň vzdelania), a to hoci aj na prechodný čas, pokiaľ si nenájde prácu zodpovedajúcu výlučne
iba jeho dosiahnutej kvalifikácii, keďže mal subjektívne iba o takúto prácu záujem. Matka poukázala v
konaní na to, že v súčasnosti je extrémne zvýšený dopyt zamestnávateľov po pracovnej sile a pokiaľ
by otec mal skutočnú vôľu pracovať, prácu by si určite našiel a mohol tak zabezpečiť výživu pre svoje
maloleté deti. Otec si bezdôvodne neuplatnil nárok ani na žiadne sociálne dávky, či štátne príspevky,
ktoré by mu aspoň sčasti mohli byť nápomocné pri plnené si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým
deťom. Preto okresný súd správne použil pri svojom rozhodovaní v tomto smere princíp potencionality
príjmov na strane otca, t.j. na jeho zjavne nevyužité schopnosti a možnosti reálne si príjem zabezpečiť.
3.1. Pokiaľ otec v odvolaní dôvodí, že išlo o neprimerane zvýšené výživné na obe maloleté deti  zo sumy
33,19 Eur až na sumu 4-násobne vyššiu, tento jeho argument neobstojí. Výživa na maloleté deti bola už
v čase, keď ešte matka zdieľala spolu s otcom a maloletými deťmi spoločnú domácnosť, zabezpečovaná
spolu zo strany obidvoch rodičov reálne v už oveľa väčšej výške, než aká vyplývala z obsahu posledného
rozhodnutia okresného súdu sp.zn. 8P/23/2009. V čase trvania spoločnej domácnosti otec poskytoval
výživné dobrovoľne, preto nebol dôvod požadovať zvýšenie výživného súdom.
3.2. Matka má vedomosť o tom, že otec v súčasnosti prenajal jeho rodinný dom v Banskej Q., ktorého
prenájom inzeroval na internetovej stránke prostredníctvom realitnej kancelárie M. H. za nájomné 350,-
Eur + energie. Otec má teda preukázateľný zdroj príjmu.
3.3. Okresný súd dostatočne, riadne a úplne zistil existujúce pomery na strane matky, ktorá predložila
súdu listinné dôkazy o jej bytových, majetkových a zárobkových pomeroch, riadne zdokladovala aj reálne
výdavky na strane obidvoch maloletých detí na ich výživu. Súd tieto dôkazy správne vyhodnotil a otec
v konaní nenamietal, nespochybňoval, ani nežiadal vykonať žiadny iný dôkaz, ktorým by spochybnil
akékoľvek tvrdenia matky. Preto je odvolanie otca aj v tomto smere plne nedôvodné.
3.4. Pokiaľ otec maloletých detí vo svojom odvolaní dôvodí zdravotnými problémami, o tejto skutočnosti
nepredložil súdu v prvoinštančnom konaní žiaden dôkaz, ani žiaden dôkaz v tomto smere nenavrhol
vykonať. Pokiaľ predkladá k odvolaniu priložené lekárske správy, tieto sú neaktuálne, keďže sú z roku
2008 a taktiež z neaktuálne predloženej lekárskej správy zo dňa 07.03.2016, z ktorej vyplýva iba samotný
negatívny výsledok vyšetrenia. Tieto dodatočné dôkazy nenasvedčujú vôbec tomu, že otec maloletých
detí si nemôže zabezpečiť prácu v príčinnej súvislosti so zlým zdravotným stavom, ako sa to snaží súdu
prezentovať. Aj v tomto smere je odvolanie otca nedôvodné.
3.5. Matka poukázala aj na to, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní od doručenia vykonateľného
rozhodnutia riadne, pretože vo februári 2018 poukázal matke 16,38 Eur, v marci 2018 16,38 Eur a v
apríli 2018 270,- Eur.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na správu z prešetrenia pomerov na strane
matky, v závere ktorej konštatuje, že matka v rámci svojich možností a schopností zabezpečuje pre
maloleté deti podmienky pre ich zdravý vývoj a rast. Vzhľadom na to, že otec sa o maloleté deti žiadnym
spôsobom dlhodobo nezaujíma a finančne prispieva sumou, ktorá v minimálnej miere pokrýva výdavky
na bežnú starostlivosť o maloleté deti, je návrh matky na zvýšenie výživného opodstatnený. Navrhol
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 C.m.p., bez nariadenia
pojednávania podľa §385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“)



a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387  ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, pretože
tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto
vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných
a sociálnych pomerov účastníkov. Vychádzal z výsluchu účastníkov, rodičov i kolízneho opatrovníka,
ako aj z listinných dokladov a z pripojených spisov. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch za správne. So
všetkými skutočnosťami, uvádzanými v odvolaní proti výroku o určení výšky výživného, sa náležitým a
presvedčivým spôsobom vyporiadal už súd prvej inštancie, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky
na zákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôsledne so všetkými otázkami, ktoré boli
rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa
a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. V prípade, ak
sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie,
povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
8.1. Kritérium, uvedené v §75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne
súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania
zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať
v súvislosti so špeciálnymi kritériami,  platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom
prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti
je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére
účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov; na strane oprávneného je potrebné zistiť relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade,
ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,
rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality
príjmov je inštitútom, výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen
životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok
mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému,
aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou
napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, môže ísť o prípad,
keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal
zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Schopnosti povinného predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je
podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti
skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci



objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v
regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní.
8.2. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takého stavu, situácia na trhu práce, jeho
aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už
objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania
pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti
pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne, pričom
v súčasnosti nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú
prax a ďalšie charakteristiky povinného.
8.3 Podľa §78 Zákona o rodine je možné meniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, len ak
sa zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Platná právna úprava neumožňuje meniť právoplatné súdne rozhodnutia; v prípade
vyživovacej povinnosti vzhľadom na to, že sa ustanovuje povinnosť plniť peňažné sumy aj do budúceho
obdobia, kedy môže dôjsť ku zmene pomerov, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo, Zákon o
rodine aj Civilný sporový poriadok umožňujú zmeniť právoplatný rozsudok na základe relevantnej zmeny
pomerov, rozhodujúcich pre určenie výživného. V konaní, v ktorom sa navrhuje zmena pôvodného
rozhodnutia o výživnom, si súd všíma rovnaké okolnosti, ako v konaní o určenie výživného; porovnáva
ich stav ku dňu rozhodnutia o výživnom a ku dňu žiadanej zmeny rozhodnutia. Súd musí skúmať podľa
§75 ods. 1 ZR schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, pod ktorými sa rozumie
vek, zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší
príjem vlastným pričinením, aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci nielen na
uhrádzanie nákladov vlastných potrieb, ale i potrieb maloletého dieťaťa. Zákon o rodine to vyjadruje v
§75 ods. 1 veta druhá slovami „na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie“.

9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je
dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a
správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu vychádza zo správne zisteného
skutkového stavu: súd vyhodnotil príjmy a výdavky na strane matky aj otca, zhodnotil zmenu pomerov
za obdobie posledných 9 rokov, kedy došlo k poslednej úprave výživného pre maloleté deti. Okrem
toho zdôraznil zmenu pomerov na strane maloletých detí; správne ustálil výšku zvýšeného výživného,
rešpektoval potreby aj záujmy maloletých deti. Otcom navrhované zamietnutie návrhu na zvýšenie
výživného s ponechaním výživného po 33,19 Eur na každé maloleté dieťa je neprimerane nízke
vzhľadom na súčasné potreby maloletých detí a na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného,
ale najmä s prihliadnutím na jeho postoj, keď okrem súdom stanoveného výživného na výživu maloletých
detí neprispieva už ničím. S maloletými sa nestretáva z dôvodu uloženého zákazu priblíženia sa k matke
v trestnom konaní, ktoré konanie bolo aj dôvodom, prečo zamestnávateľ odmietol otca zamestnávať
v zahraničí. Zo spisu vyplýva, že otec si trestné stíhanie zavinil sám a bol za úmyselný trestný čin
odsúdený. Preto je správne konštatovanie okresného súdu o tom, že otec sa vlastným pričinením
pripravil o zdroj príjmu a v dôsledku toho vychádzal pri určovaní výšky výživného z potencionality jeho
príjmu.
9.1 Nie je akceptovateľné ani vyjadrenie otca, že sa s deťmi nebude stretávať až do doby ukončenia
zákazu priblíženia k matke, uloženého v trestnom konaní. Stretávaním má možnosť maloletým deťom
prispievať na výživu aj mimo súdom stanovenej sumy, alebo vo forme naturálií. Ignorovanie styku s
maloletými deťmi vo veku takmer 9 a 18 rokov z dôvodu uloženého zákazu priblíženia sa otca k matke
je neakceptovateľné. Táto skutočnosť potvrdzuje nezáujem otca podieľať sa na výžive aj na výchove
maloletých detí, a preto je povinný prispievať výživným vo výške, ktorá tento nedostatok kontaktu a
výživného vo forme naturálií nahradí.
9.2 Okrem toho, odsúdenie otca za trestný čin a jeho pobyt vo väzbe, aj keď sú to objektívne okolnosti,
ktoré mu v čase výkonu väzby bránili zaobstarať si finančné prostriedky na úhradu potrieb maloletých
detí, a v dôsledku ktorých prišiel o zamestnanie, nemôže mať vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti
vo vzťahu k maloletým deťom. Tieto závery sú v súlade s nálezom Ústavného súdu Českej republiky
zo 06.02.2008 sp.zn. IV.ÚS 1181/2007, v ktorom vyslovil záver, že ak sa zbavil rodič svojím úmyselným
konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia,
objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto
skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd



má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V prejednávanom prípade sa otec zbavil možnosti plniť
si svoje rodičovské povinnosti a takéto konanie nemôže ísť na ťarchu maloletých detí, ktoré sú plne
odkázané výživou a starostlivosťou na svojich rodičov, vzhľadom na svoj vek.
9.3 Výživné má spotrebný charakter; maloleté deti potrebujú každodenne na zabezpečenie svojich
potrieb určité finančné prostriedky. Osobná starostlivosť o ne ako aj finančná ťarcha spočíva výhradne
na matke, ktorá sa tak ocitá v ťaživej finančnej situácii, ktorú zo svojho príjmu nemôže sama uniesť
a jej rodičia s jej sestrou voči maloletým deťom nemajú zákonnú vyživovaciu povinnosť. Matka ako
rodič, ktorý má zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti, sa stará o ne každodenne: zabezpečuje
pre ne bývanie, stravu, oblečenie, obuv, zdravotnú starostlivosť, školské potreby, mimoškolské a
voľnočasové záujmy; kolízny opatrovník v jej starostlivosti nezistil žiadne pochybenia a nedostatky.
Takáto starostlivosť v podobe naturálií nahrádza finančné plnenie, ktoré je na druhej strane povinný platiť
druhý rodič, ktorý maloleté deti nemá zverené do svojej starostlivosti. Napriek tomu matke nemožno
vytknúť, že deti sú zabezpečované výlučne plnením zo strany otca; ona má príjem zo živnosti, a ako
sám otec ešte v odvolaní zdôrazňoval, ešte si privyrába.

10. V odvolaní otec tvrdí, že on sám v čase svojho posledného zamestnania, ale aj počas evidencie
ako uchádzač o zamestnanie si plnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne; toto tvrdenie otca je vyvrátené
správou súdneho exekútora vo veci exekúcie, vedenej v prospech maloletých detí pod sp.zn. 392 EX
61/17.

11. Námietka otca, že okresný súd nešpecifikoval, z čoho pozostáva „školné“ je tiež nedôvodná. Školné
predstavuje príspevok žiaka v súkromnej základnej škole na úhradu časti nákladov na štúdium; nemožno
definovať jeho zložky.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho
rozhodovania postupoval správne, správne určil výšku výživného aj dlh na výživnom, a správne rozhodol
aj o trovách konania vo výroku osobitne odvolaním nenapadnutým. Krajský súd nezistil dôvody na jeho
zrušenie (§389 C.s.p) ani zmenu (§388 C.s.p.); preto rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
potvrdil (§387 ods.1,2 C.s.p.).

13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý  proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje  sumu  podľa  písmen  a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ  domáha  (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24P/53/2017", "guid": "68dc79a3-8c79-4561-b2c9-d606db5d95e4:7f1025f0-61ce-4925-b69a-462797cc46d3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}