Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/16/2013 z 4. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 4. septembra 2013, sp. zn. 21CoP/16/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8112213255.2 Krajský súd Prešov | 21CoP/16/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8112213255.2 | 2013-09-04 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 62 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30d9c88c-41ef-4198-901f-eb627b2ef394 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112213255.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112213255
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112213255.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov
JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľa: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XX, proti odporkyni: A. D., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, adresa na doručovanie
A., ul. J. X, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností účastníkov k mal. M. D., nar.
XX.XX.XXXX a mal. P. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní matky maloletých detí A. D. proti rozsudku Okresného
súdu v Prešove č.k. 28P/123/2012-101 zo dňa 20.03.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
„navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. M. sumou 120,-- Eur mesačne a mal. P. sumou 90,-
Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám odporkyne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc
22.11.2012 - právoplatnosťou rozsudku o rozvode opakovane do budúcna,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že maloleté
deti pochádzajú z manželstva účastníkov konania a boli zverené na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky. Ďalej mal za preukázané, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku a
rodinných prídavkov na 2 deti v sume 194,70 Eur a 45,- Eur. Pred nástupom na materskú dovolenku
pracovala ako asistentka súkromnej jazykovej škole LANGUAGE CENTRE s.r.o. s mesačnou mzdou
vo výške 300,- Eur. Žije od januára 2013 spolu s maloletými deťmi u svojich rodičov.

Otec maloletých detí od 01.03 2013 pracuje v A. na OO PZ. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani
hnuteľné veci vyššej hodnoty. Znížili sa mu výdaje súvisiace s cestovným do práce.

Maloletý syn M. je žiakom 2. stupňa základnej školy. S jeho výživou sú spojené náklady súvisiace s
nákupom oblečenia, obuvi, školských pomôcok. Zvýšili sa výdaje súvisiace s cestovným z miesta jeho
bydliska do miesta školy. Zvýšené výdaje súvisia s nákupom a doplatkami na lieky, cestovné súvisiace
s návštevou lekára a psychológa, náklady za hospitalizáciu v G., náklady na psíka.



Na maloletého P. mal za preukázané náklady súvisiace s nákupom oblečenia obuvi, kozmetiky, plienok.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je v schopnostiach a možnostiach
povinného prispievať na výživu maloletých synov sumou 120,- Eur na maloletého M. a sumou 90,- Eur
na maloletého P., čo predstavuje viac ako tretinu celkových príjmov otca.

Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, § 62 ods. 3, § 62 ods. 4, § 75 ods. 1, § 76 ods.1
Zákona o rodine.

O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
a zaviazal ho prispievať na výživu mal. M. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu mal. P. sumou 70,-
Eur mesačne.

V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd oproti pôvodnému rozhodnutiu vo veci konštatoval len
zmenu týkajúcu sa výdavkov v čase rozhodovania súdu v mesiaci október 2012a skutočnosť že od
01. 03. 2013 začal pracovať v A., kde sa mu mali znížiť náklady súvisiace s cestovným. Pokiaľ súd
poukazoval na zmenu výdajov, ktoré sa dotýkajú platenia poplatkov za byt ktorý platil matke tak mu
pomáhali blízki, ktorým je zaviazaný.

Nemá inú možnosť než dopravu vozidlom do zamestnania, ktoré si požičal. Ak mal teda súd za to, že
náklady na dopravu sa mu znížili o 50,- až 70,- Eur, tak potom to znamená, že mal za preukázané,
že mesačne vynakladá na dopravu 130,- až 150,- Eur, tieto výdaje však uznáva súd relevantnými až
v tomto novom rozsudku.

Ďalej v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru výdavky matky sú oproti tým, ktoré pôvodne uvádzala
nižšie, keďže žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a s bratom a vzhľadom na počet osôb v domácnosti
sú náklady nižšie.

K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie matka. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok aj napriek tomu, že s rozsudkom nesúhlasí. Nechce ďalej predlžovať súdne konanie z ktorého
je vyčerpaná a sklamaná, ktoré pôsobí negatívne aj na maloleté detí.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí. Navrhol, aby odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok. Výživné určené súdom považuje za primerané vzhľadom na vek a
potreby maloletých detí, ako aj na súčasné zárobkové možnosti oboch rodičov.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 O.s.p. a po tom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli
súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Prvostupňový súd určil napadnutým rozsudkom výživné zo strany otca na maloletých synov počnúc
22.11.20012 sumou 120,- Eur mesačne na mal. M. a sumou 90,- Eur mesačne na mal. P..

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ako aj správne
právne vec posúdil.



K odvolacím námietkam odvolací súd udáva. Je potrebné uviesť, že v prvom rade výživné je osobným
právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výživné slúži nielen na
uspokojovanie bežne sa vyskytujúcich potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných pre jeho vývoj,
teda aj potrieb, ktoré sa vyskytujú nepravidelne. Do výživného patria aj výdaje ktoré sú úplne náhodné a
aj k týmto potrebám musí vždy súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadať. Je nevyhnutné uviesť,
že výživné na maloleté detí nie je možné obmedziť iba na potreby bývania, stravovania, ošatenia ale
výživné slúži na zabezpečenie všestranného rozvoja dieťaťa a aj s prihliadnutím na vek maloletých detí.

Rodič je povinný zabezpečiť podmienky nielen na materiálnej, ako aj nemateriálnej povahy, aby sa
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať, rozvíjať svoje schopnosti, nehovoriac už o výdajoch, ktoré súvisia so
zdravotným stavom, ako je tomu v prejednávanej veci u maloletého M.. Rodič je povinný podieľať sa na
vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Plnenie
vyživovacej povinnosti je jednou z povinností, ktorá vyplýva z rodičovskej zodpovednosti a rodičovskú
zodpovednosť majú obaja rodičia. V prejednávanej veci prvostupňový súd pri určení rozsahu výživného
prihliadol ku všetkým dôležitým okolnostiam u každého z rodičov zvlášť, prihliadol na vek, vyspelosť
maloletých detí a na ich potreby, ktoré musia korešpondovať možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.
Výška výživného sa neurčuje maloletým deťom len na základe príjmov, ale musí sa zhodnotiť aj životná
úroveň oboch rodičov a spôsob ich života. Matka vzhľadom na rozvod manželstva a výšku jej príjmov
žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a s maloletými deťmi. Otec podľa jeho tvrdení žije v spoločnej
domácnosti s rodičmi, avšak podľa tvrdenia matky žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a nemá
tak ani tvrdené náklady na cestovné. Životná úroveň otca je vyššia ako matky, ktorá je v súvislosti s
celodennou starostlivosťou o maloletého P. poberateľkou iba rodičovského príspevku. .Prvostupňový
súd pri určení rozsahu vyživovacích povinností prihliadol aj ku kritériu rovnakej životnej úrovne

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že sa prvostupňový súd nevyrovnal dostatočne s výškou výdajov, ktoré
má otec na cestovné, odvolací súd udáva že v prvom rade pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
sa prihliada na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výdaje, ktoré uvádzal otec
pred prvostupňovým súdom, vrátane výdajov na cestovné zohľadnil prvostupňový súd pri určení výšky
výživného. Navyše už ani nepreskúmaval pravdivosť tvrdenia matky o tom, že otec v súčasnosti už ani
nemá výdaje na cestovné z dôvodu že má bývať v mieste výkonu práce u svojej priateľky v A.. Ide navyše
o cestovné výdaje súvisiace s používaním osobného motorového vozidla.

Pokiaľ ide o majetkové pomery, odvolací súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
otec bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a svoj podiel dobrovoľne daroval svojej matke.

Je nevyhnutné si uvedomiť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada k tomu ktorý z rodičov a v akej miere sa osobne o dieťa stará.
Výkon osobnej starostlivosti o dieťa je zásadne postavené na rovnakú úroveň finančného zabezpečenia
dieťaťa v najširšom slova zmysle.

Ďalšiu odvolaciu námietku dotýkajúcu sa zníženia nákladov matky na výdavky na domácnosť v
súvislosti s tým, že v spoločnej domácnosti s matkou okrem maloletých detí žijú aj ďalšie dospelé osoby
nie je možné považovať za právne významnú. Predovšetkým vzhľadom na minimálnu výšku mesačného
príjmu matky, ktorý vyplýva v súčasnosti práve aj z dôvodu osobnej výlučnej starostlivosti o maloletého P.
musí matka spolu s maloletými synmi bývať v spoločnej domácnosti u svojich rodičov aj po tom, čo otec
prestal platiť nájomné a poplatky súvisiace s bývaním v spoločnom byte. Je nesporné, že výška príjmu
ktorý matka dosahuje nemôže postačovať na pokrytie jej základných životných potrieb, nehovoriac už o
potrebách maloletých detí a je odkázaná aj na pomoc rodičov.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.