Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/70/2013 z 15. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 15. októbra 2013, sp. zn. 13CoE/70/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7609207964.1 Krajský súd Košice | 13CoE/70/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7609207964.1 | 2013-10-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10598a4a-9570-4994-96b4-85726c72def7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7609207964.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609207964
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7609207964.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: R. Y., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v U.,
J. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou H.. G. O., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v U., X. XX
proti povinnej: U. M., nar. X.X.XXXX, bytom v J. nad F. č. 2, okres Y. Q. T., o vymoženie 1.531,39 eura
s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. J. U., Q.. sv. P. XX, R., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.11.2012, č.k. 6Er/362/2009-80, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 21.11.2012, č.k.
XEr/XXX/XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi H.. J. U. trovy exekúcie vo výške 47,64 eura do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej
z istiny 1.531,39 eura s prísl. a trov exekúcie. Spolu so žiadosťou bol predložený aj exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok č. UD-XXX/XX-MK zo dňa 15.12.2008 rozhodcu H.. J. X., ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2008 a vykonateľnosť dňa 2.1.2009. Z odôvodnenia rozsudku súd
prvého stupňa zistil, že priznaná suma vo výške 1.531,39 eura pozostáva z konečného záväzku dohody
uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, ktorý je tvorený zostávajúcimi nesplatenými splátkami dlhu
podľa splátkového kalendára vo výške 1.295,78 eura, neuhradenými sankciami zo zmluvnej pokuty a
mimoriadnou splátkou na úhradu konečného záväzku. Oprávnený spolu s exekučným titulom predložil
súdu Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom a zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú
medzi pôvodným veriteľom Slovak W., a.s. U. a súčasným oprávneným. Súd prvého stupňa uviedol, že
medzi oprávneným a dlžníčkou bola uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, ktorú povinná
podpísala dňa 22.5.2008 a oprávnený dňa 27.5.2008. Povinná toho istého dňa podpísala zmenku bez
protestu, ktorá znela na sumu 46.134,05 Sk (1.531,37 eura). Súd vec právne posúdil podľa § 41 ods.
1, 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a čl. 2, 3 a 6 smernice
č. 93/13/EHS. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný
na základe Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom. Nový veriteľ povinnej -
oprávnený uzavrel s ňou Dohodu o uznaní dlhu, ktorá však podľa názoru súdu nie je dohodou o uznaní
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ale ide o novú dohodu medzi oprávneným a povinnou, ktorá
nesie všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Uvedený právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko
oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy



nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súčasťou dohody o
uznaní dlhu sú zmluvné ustanovenia, kde v bode 9 je uvedená rozhodcovská doložka. Ako súd ďalej
uviedol, podmienky ako súčasť formulárovej dohody nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, rovnako ako aj
znenie rozhodcovskej doložky, a to aj vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Okrem toho
rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu
odobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa podpisom tejto doložky
vopred vzdal svojich práv. Poukazujúc na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na náhradu trov exekúcie vo výške 47,64 eura zaviazal
súd oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže vyslovil názor, že oprávnený
zavinil zastavenie exekúcie, keď súdu predložil exekučný titul vydaný na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považoval za neplatnú.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 114,59 eura.

Oprávnený v odvolaní namietal, že tvrdenia exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú
neopodstatnené. Poukázal na znenie čl. 9 ods. 9.1 dohody, podľa ktorého o.i. výber jednej z alternatív
riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíval na žalobcovi. Z uvedenej formulácie vyplýva, že osoba
podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre
konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Dohoda neobsahovala povinnosť
postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov
medzi zmluvnými stranami atď.. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie
pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred
arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Oprávnený poukázal tiež
na skutočnosť, že rozhodcovská doložka výber spôsobu riešenia sporov z dohody a tiež výber rozhodcu
ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda
jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám
môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace s dohodou. Z platnej právnej úpravy
je nespornou i tá skutočnosť, že takého ustanovenia v rozhodcovskej doložke, ktoré by vyžadovalo od
spotrebiteľa postupovať výlučne pri riešení svojich nárokov neznamená súčasne zákaz veriteľovi, aby
ako prvý začal rozhodcovské konanie. Oprávnený tiež poukázal na rozhodnutia Krajských súdov a na
dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej uvedené ustanovenie
v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený ďalej uviedol, že
dohoda o uznaní dlhu nie je spotrebiteľskou zmluvou, jej uzatvorením došlo k zmene v obsahu záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy, čo sa týka podmienok jeho splatenia. Súčasne s tým uzavreli oprávnený
s povinným rozhodcovskú doložku. Táto teda nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale naopak,
bola uzatvorená až následne po uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy. Ani povinný ako spotrebiteľ sa
uzatvorením dohody o uznaní dlhu a rozhodcovskej doložky nedostáva do znevýhodneného postavenia,
pretože v čase jej uzatvorenia bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda v čase jeho zvýšenej ostražitosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený nepovažoval
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „O.s.p.“/) po zistení,
že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako
aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po
preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že súd neodôvodnil, prečo zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
konania považuje za spotrebiteľskú a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej,
a teda neplatnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného a povinná uzavreli dňa
1.3.2006 zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa právny predchodca oprávneného
zaviazal zriadiť telefónnu prípojku, poskytovať povinnej verejnú telefónnu službu a poskytovať alebo
sprístupniť s tým súvisiace služby za podmienok stanovených touto zmluvou a povinná sa zaviazala
platiť cenu za zriadenie a používanie telefónnej prípojky, cenu za poskytovanú verejnú telefónnu službu



a cenu za súvisiace verejné elektronické komunikačné služby (ďalej len „zmluva o pripojení“). Dňa
22.5.2008 podpísala povinná Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom,
ktorou uznala svoj záväzok vo výške 39.537,00 Sk (1.312,39 eura). Neoddeliteľnou súčasťou Dohody
o uznaní dlhu boli zmluvné ustanovenia, v ktorých bola obsiahnutá v čl. 9 Rozhodcovská doložka, ktorá
zakladala právomoc rozhodcu vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Exekučným titulom v tomto
konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom H.. J. X. dňa 15.12.2008, sp. zn. UD-XXX/XX-MK.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2008 a vykonateľnosť dňa 2.1.2009.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ, t.j. osoba (aj podnikateľský subjekt), ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré
si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne
ovplyvniť.

Úprava v Občianskom zákonníku má mať skôr demonštratívny ako taxatívny charakter. Teda aj zmluvy
uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať - vzhľadom na ich
povahu - za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje (bankové
zmluvy - zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluvy o prepojení podľa zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách a pod.). Musí však byť dodržaná podmienka, že sa tieto zmluvy
uzatvárajú medzi dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekoná v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že zmluva o pripojení spĺňa
všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a nasl., preto ju súd prvého
stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. X O. XXX/XXXX
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. X O. XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. X O. X/XXXX zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 9.1 a 9.2 samostatnej listiny, a to
Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, ktorou povinná uznala dlh, ktorý jej
vznikol na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 1.3.2006 (ďalej len „dohoda“).

V zmysle čl. 9.1 dohody, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi dohody
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou
dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z
alternatív riešenia sporov podľa dohody spočíva na žalobcovi.



Podľa čl. 9.2 dohody, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi dohody vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami tejto dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou dohody budú
riešené a s konečnom platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z tam
uvedených rozhodcov.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Oprávnený v odvolaní namietal, že rozhodcovská doložka je len alternatívna, a teda sa nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby v prípade sporu s dodávateľom postupoval len pred formou rozhodcovského konania.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom
v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v dohode a
na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby
na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces
založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej doložky bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu
neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní
preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.