{"guid": "373ca85e-432a-44f7-93b2-b6b68f3b80e6:911b231b-dc68-44d4-888f-ae4655bee697", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3717201388.2", "spisova_znacka": "5Co/352/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/352/2017 z 10. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. apríla 2018, sp. zn. 5Co/352/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3717201388.2", "identifikacne_cislo": "3717201388", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2018-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/911b231b-dc68-44d4-888f-ae4655bee697", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3717201388.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3717201388.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3717201388.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/352/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717201388
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717201388.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, Boulevard Hassmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly,
s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti povinným 1/ F. G., bytom D. H. XX,
právne zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Advokátska kancelária Železničná 90/12,
Považská Bystrica, 2/ T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. XX, 3/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H.
XX, 4/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. XX, žalovaní 2/ - 4/ zastúpení Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Považská Bystrica - pracovisko Púchov, o zaplatenie sumy 1.738,19 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. augusta 2017, č.k.
5Csp/24/2017-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti čo do sumy 820,10 eur   p
o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/    m a j ú   nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaných zaplatenia sumy 460,79 eur od žalovanej 1/ a zaplatenie sumy 425,99 eur od každého zo
žalovaných 2/ až 4/. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. a/,
b/, d/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 566 ods. 2, § 101,
§ 470 ods. 1, 2 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzatvoril s M. G. ako
právnym predchodcom žalovaných dňa 22.11.2011 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového
rámca 5.000,- eur, ktorý sa zaviazal splácať spolu s úrokmi a poplatkami v pravidelných mesačných
splátkach vo výške min. 5% z dlžnej sumy. Je nepochybné, že právny predchodca žalovaných prečerpal
sumu 2.600,- eur, povinnosť úver riadne a včas splácať však porušil. Dňa 22.03.2014 zomrel a dedičmi
po ňom sú žalovaní. Vzhľadom na to, že žalovaná 1/ namietala premlčanie uplatneného nároku, súd sa
v prvom rade zaoberal danou skutočnosťou. Je nepochybné, že M. G. zomrel dňa XX.XX.XXXX a odo
dňa nasledujúceho, teda od 23.03.2014 začala žalobcovi podľa § 101 OZ plynúť 3-ročná premlčacia
lehota na uplatnenie jeho práva. Táto lehota uplynula dňom 23.03.2017 a keďže žaloba bola podaná na
súde dňa 13.02.2017 je zrejmé, že žaloba bola podaná včas a nárok premlčaný nie je. Následne, keď
súd ustálil, že nárok nie je premlčaný, pristúpil k skúmaniu samotného nároku žalobcu.



2. Je nesporné, že žalobca odvodzuje svoje právo zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere,
ktoré je zmluvou spotrebiteľskou a tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. zák.č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úverov. Zo samotnej zmluvy jre zrejmé, že právny predchodca žalovaných
nemohol ovplyvniť obsah tejto zmluvy, ktorá bola vopred pripravená na predtlačenom formulári. Žalovaný
poskytol (súd prvej inštancie mal zrejme na mysli, žalobcu) právnemu predchodcu žalovaných úver,
pričom právny predchodca žalovaných porušil povinnosť tento riadne a včas splácať. Celkovo vyčerpal
sumu 2.707,77 eur, pričom suma 2.600,- eur bola čerpaná prostredníctvom výberu z bankomatov a
107,77 eur predstavujú poplatky. Z tejto čiastky uhradil 1.779,90 eur a ku dňu smrti predstavoval  dlh
1.738,76 eur pozostávajúci z istiny 1.469,91 eur, úroku ku dňu smrti 18,40 eur, úroku splatného po smrti
322,95 eur a poplatku za poistenie 2,50 eur. Tieto tvrdenia nekorešpondujú z predloženým výpisom z
úverového účtu, z ktorého vyplýva, že ku dňu 22.04.2014, teda mesiac po smrti dlh právneho predchodcu
žalovaných predstavoval 1.424,81 eur pozostávajúci z istiny 1.379,90 eur a úrokov z poistenia 26,90
eur. Ďalej z tvrdení žalobcu vyplýva, že úhrady predchodcu žalovaného započítavalo najskôr na úroky
a poplatky až následne na istinu dlhu. Pokiaľ ide o úroky pri ich výpočte vychádzali z počtu dňa a
skutočnosti, že rok má 365, resp. 366 dní. Súd mal za to, že takýto zápočet je v rozpore s § 566
ods. 2 OZ a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalovaných. Takýmto spôsobom sa výrazne navyšujú náklady spotrebiteľa oproti
stavu, ak by sa teda platby započítali v súlade so zákonnou úpravou. Samotná zmluva bola vyhotovená
ako formulár vopred pripravená a právny predchodca žalovaných tak túto mohol ako celok prijať alebo
odmietnuť. Takéto dojednanie nemožno považovať za individuálne dojednané. Súd mal potom za to,
že dlh právneho predchodcu žalovaných pokiaľ by došlo k zákonnému započítaniu jednotlivých plnení
by bol odlišný ako tvrdí žalobca. Súd jeho výšku nevedel ustáliť, keďže žalobca aj napriek výzvy
súdu neuviedol, akým spôsobom došlo k výpočtu úrokov, nepreukázal poplatky a tvrdenia žalobcu
ohľadne výšky dlhu boli z tohto pohľadu nepreskúmateľné. V rámci dokazovania platí zásada, že
každá strana sporu musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia a musí preukázať to, čo
tvrdí a len vtedy súd môže tvrdenie zobrať za základ svojho rozhodnutia. V prípade, že strana túto
povinnosť splní, má sa za to, že unesie dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. S poukazom na vykonávanie zlého započítavania
jednotlivých splátok, nepreukázanie a nešpecifikovanie uplatneného úroku z omeškania a poplatkov a
v neposlednom rade nekorešpondeciu tvrdenia žalobcu a výpisu z úverového účtu, podľa ktorého dlh
právneho predchodcu bol nižší ako žalobca tvrdil, mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a svoje tvrdenia nepreukázal. Keďže súd nemal preukázanú skutočnú výšku dlhu Romana G. nemohol
zaviazať žalovaných ako aj jeho právnych nástupcov na jeho zaplatenie a žalobu zamietol. Pokiaľ ide o
obranu žalovanej, že v rámci dedičského konania po svojom manželovi prevzala pasíva, ktoré prevyšujú
aktíva, súd sa daným vzhľadom na zamietnutie žaloby nezaoberal. Dodáva však, že takáto obrana by
bola účinná voči nej vzhľadom k žalovaným 2/ až 4/ by bola nedôvodná, keďže je zrejmé, že títo nadobudli
z dedičstva iba aktíva. Keďže žalovaní mali vo veci plný úspech, súd im v zmysle § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých trov súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
3.  Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
pretože dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. V odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
1/ zaplatenia sumy 460,79 eur a voči žalovaným 2/, 3/, 4/ každému zaplatenia 425,99 eur. Uviedol, že
dňa 22.11.2011 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu s poručiteľom uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol poručiteľovi revolvingový
úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur. Poručiteľ za trvania úverového vzťahu vyčerpal
z poskytnutého úverového rámca celkovo finančné prostriedky vo výške 2.707,77 eur tak, že sumu
2.600,- eur čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov a sumu 107,77 eur predstavujú poplatky, ktoré
Cetelem účtoval poručiteľovi v súlade s úverovou zmluvou. Poručiteľ si svoj záväzok splácať poskytnutý
úver riadne a včas nesplnil a napriek zmluvy a dohodnutým splátkam uhradil len časť dlžnej sumy
a to sumu vo výške 1.779,90 eur. Dňa 22.03.2014 dlžník zomrel, pričom jeho záväzky predstavovali
ku dňu smrti sumu 1.738,76 eur z toho 1.469,91 eur bol záväzok zo zmluvy, suma 18,40 eur z titulu
dlžných úrokov ku dňu smrti poručiteľa a sumu 322,95 eur z titulu dlžných úrokov, ktoré by boli splatné
po smrti poručiteľa a 2,50 eur z titulu poistenia mínus 75,- eur úhradu = 1.738,76 eur. Dňa 13.03.2015
nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve, z ktorého vyplýva, že všeobecná cena majetku
poručiteľa je 69.845,24 eur, pričom dedičstvo nadobudli žalovaný 1/ vo výške 18.506,24 eur (26,5%)
a žalovaný 2/ až 4/ každý po sume 17.113,- eur, čo je (24,5%). Žalobca má za to, že pred súdom



prvého stupňa dostatočne nepreukázal výšku poskytnutých peňažných prostriedkov pre poručiteľa, ďalej
riadne označil a založil do spisu výpis úverového účtu žalovaného a potvrdenie od financovania a prijatí
peňažných prostriedkov k úverovému prípadu. Z predložených dôkazov vyplýva skutočnosť, že poručiteľ
po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v
celkovej výške 2.707,77 eur tak, že 2.600,- eur vyčerpal výbermi v hotovosti z bankomatu a 107,77 eur
predstavujú poplatky. Poukázal na svoje podanie zo dňa 14.03.2017, v ktorom špecifikoval dlžnú sumu
a podanie zo dňa 23.05.2017,v ktorom sa vyjadroval k vyjadreniu žalovaného 1/. Na základe zmluvy zo
dňa 22.11.2011 bolo žalovanému poskytnutých 2.600,- eur, uhradil 1.779,90 eur a v prípade posúdenia
zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov rozdiel predstavuje sumu vo výške 820,10 eur. Žalobca sa preto
nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe nevyhovel, ani v rozsahu vrátenia poskytnutých
prostriedkov pri posúdení predmetnej zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej. Mal správne priznať
žalobcovi nárok vo výške 820,10 eur tak, že žalovanú 1/ by zaviazal zaplatiť 217,31 eur a žalovaného
2/, 3/, 4/ každého po 200,93 eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a v súlade s § 382 CSP upovedomil strany sporu, že na prejednávanú
vec sa vzťahujú ust. § 54 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451
ods. 1, 2 OZ ako aj ust. § 9 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní vo veci použité neboli a v konečnom dôsledku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietavej časti čo do sumy 820,10 eur potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:
6. Na výzvu zo strany odvolacieho súdu, ktorý upovedomil strany sporu o možnej aplikácii predpisov,
ktoré doposiaľ použité neboli reagoval žalobca, ktorý uviedol, že súhlasí s použitím vyššie citovaných
ustanovení zákona v prejednávanej veci.
7.  Žalovaní sa k podanej výzve písomne nevyjadrili.
8.  Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť CETELEM Slovensko, a.s. uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dlžníkom M. G.
dňa 22.11.2011, na základe ktorej sa táto spoločnosť zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 532,-
eur. Súčasťou zmluvy o úvere bolo dojednanie, podľa ktorej účastníci zároveň uzatvárajú aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru a to v časti 2 s tým, že toto dojednanie je uvedené v spodnej časti
predtlačeného tlačiva úverovej zmluvy. V zmysle zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej
karty bol poskytnutý dlžníkovi úverový rámec vo výške 5.000,- eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať
mesačnou splátkou vo výške minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300,- eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 26,28% ročne, RPMN 41,76% a zároveň poplatok
za poistenie 3,33%.  V zmysle časti 3 bodu 2.1 sa dlžník zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý
revolvingový úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátkach, ak sa s veriteľom nedohodnú
inak. Veriteľ použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy, prípadne podľa
aktuálneho sadzobníka poplatkov vrátane čiastky určenej na úhradu poistného pokiaľ je dlžník poistený
v príslušnej časti úverovej zmluvy.
9. Z potvrdenia od financovania peňažných prostriedkov vyplýva, že právny predchodca žalovaných,
teda poručiteľ celkovo vyčerpal z úveru čiastku 2.600,- eur, pričom prvá splátka bola vyčerpaná
27.05.2012 a posledná 12.01.2014, pričom všetky finančné prostriedky boli vyberané z bankomatu.
10. Z potvrdenia o prijatí splátok vyplýva, že právny predchodca žalovaných celkovo uhradil sumu
1.779,90 eur, pričom posledná platba sa uskutočnila dňa 07.03.2014.
11. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že dlžník M. G. zomrel dňa XX.XX.XXXX,
pričom dedičské konanie po ňom bolo skončené osvedčením o dedičstve zo dňa 25.02.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2015. Z tohto následne vyplýva, že všeobecná hodnota majetku
poručiteľa predstavovala sumu 69.845,24 eur, výška dlhov 27.642,47 eur a čistá hodnota dedičstva
suma 42.202,77 eur. Z osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva, že žalovaná 1/ nadobudla polovičku
osobného motorového vozidla ako aktívum s tým, že druhú polovičku patrí pozostalej manželke z
titulu vysporiadania BSM, tiež polovičku z ostatku s prípadným prírastkom na osobnom účte vedený v
Prima banke a účtu vedeného v OTP banke, pričom nadobúdateľmi polovičku domu sú F. G. manželka
poručiteľa a jeho deti T. G., Z. G. a G. G. každý po 1/8-ine k celku, rovnako nadobúdateľmi polovice
z podielu polovicu t.j. 1-iny KNC parcely k.ú. Vieska H. sa stali F. G. manželka poručiteľa, synovia
T., Z. a dcéra G. G.. Ďalej pohľadávky finančných ústavov, t.z. Prima banky, OTP banky, Consumer
Finance Holding prevzala manželka poručiteľa, teda žalovaná 1/ s tým, že rovnako pohrebné trovy
znáša manželka  poručiteľa bez povinnosti výplaty maloletým dedičom poručiteľka, pretože znáša
pasíva dedičstva.  Zároveň z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že spoločnosť CETELEM, teda právny



predchodca žalobcu si prihlásil pohľadávku do dedičstva vo výške 1.738,76 eur, ktorá predstavovala
nesplatený dlh voči spoločnosti z titulu úveru, pričom žalovaní 1/ až 4/ uviedli, že uvedenú pohľadávku
neuznávajú. Preto sa súd obmedzil len na zistenie spornosti a pri výpočte čistého majetku na ne
neprihliadal.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ platného ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvu je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použije sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 54 ods. 1 OZ platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
15. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
16. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.
17. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov je neplatný.
18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaným plnením bez právneho dôvodu je plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
22. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.
23. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie správne považoval daný právny vzťah uzatvorený medzi
právnymi predchodcami stranami sporu za spotrebiteľský správny vzťah, pričom vychádzal následne z
toho, že žalobe nemožno vyhovieť z toho dôvodu, že žalobca neuniesol v prejednávanej veci dôkazné
bremeno a s poukazom na vykonávanie zlého započítania splátok, nepreukázania, nešpecifikovania
uplatneného nároku úroku z omeškania poplatkov a v neposlednom rade nekorešpondenciu tvrdenia
žalobcu a výpisu z úverového účtu bola žaloba zamietnutá, pričom mal zároveň za to, že napriek
vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej 1/ nárok žalobcu premlčaný nie je.
24. Napriek správnemu zamietnutiu žaloby sa odvolací súd nestotožňuje s právnym zdôvodnením na
strane súdu prvej inštancie. Žalobca odvíja svoj nárok od uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 22.11.2011,
pričom súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere na čiastku 532,- eur došlo v jednej zmluve zároveň k
uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydanej kreditnej karte a rámcovej zmluvy
o poskytovaní platobných služieb, pričom výška úverového rámca v prospech právneho predchodcu
žalovaných bola suma 5.000,- eur. Odvolací súd je toho názoru, že prípadným záujmom predchodcu
žalovaných bolo získanie úveru na základe úverovej zmluvy, pričom za stavu, kedy súčasťou tejto
zmluvy bola aj zmluva o poskytnutí revolvingovom úvere, podpisom zmluvy o úvere žalovaný podpísal
aj ustanovenia, ktoré sa týkajú iného právneho vzťahu a to revolvingového úveru, ktorý mal vzniknúť v
budúcnosti s tým, že takýto formulár vzbudzuje vážnu a dôvodnú pochybnosť o tom, či bol predchodca
žalovaných ako spotrebiteľ v čase podpisovania tejto zmluvy informovaný riadne o podmienkach
revolvingového úveru ako aj pochybnosť o existencii samotnej vôle predchodcu žalovaných vstúpiť do
iného právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu okrem úveru, o ktorý mal záujem. Je teda
nepravdepodobné, že právny predchodca žalovaných mal vôľu uzatvárať ďalší úverový vzťah a už vôbec



nie bez jasne stanovených podmienok úveru a základných obsahových náležitostí úverovej zmluvy.
Spotrebiteľ podpisoval zmluvu až v spodnej časti tejto zmluvy bez možnosti podpisovať úverovú zmluvu
aj bez časti o poskytnutí revolvingového úveru. O tom, že je zmluva o revolvingovom úvere neplatná pre
nedostatok vôle, neurčitosť je neplatná aj z dôvodu nedodržania zákonnej formy a to písomnej formy
danej zmluvy.
25. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu právnemu záveru, že v prejednávanej veci
je táto zmluva postihnutá absolútnou neplatnosťou právneho úkonu s tým, že súdu predložený formulár
vzbudzuje vážnu a dôvodnú pochybnosť o tom, či bol predchodca žalovaných ako spotrebiteľ v čase jeho
podpisovania informovaný o podmienkach revolvingového úveru ako i pochybnosť existencie samotnej
vôle vstúpiť do iného právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobu okrem úveru, o ktorý mal záujem.
26. Vzhľadom na uvedené, keďže z neplatnej zmluvy vzniká len právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 a § 457 OZ žalobca môže úspešne uplatňovať len tento nárok.
Z dôvodu neplatnosti zmluvy nevzniká žalobcovi žiadne právo na poplatky, úroky a podobne a
nehovoriac o tom, že k platnej dohode o zaplatení poplatkov medzi účastníkmi nedošlo. Zo strany
právneho predchodcu žalovaných boli poskytnuté tým finančné prostriedky vo výške 2.600,- eur, právny
predchodca žalovaných zaplatil 1.779,90 eur z čoho potom následne vyplýva, že by vzniklo žalobcovi
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči predchodcovi žalovaných vo výške 820,1 eur.
27. Na druhej strane je však nutné konštatovať, že žalovaní vzniesli v prejednávanej veci námietku
premlčania. Pokiaľ je zmluva o revolvingovom úvere absolútne neplatným právnym úkonom a plnenie,
ktoré na jej základe žalovaný od žalobcu prijal je bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaný povinný
vydať, právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ premlčuje
za dva roky odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa na jeho
úkor obohatil žalovaný a najneskôr za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov
odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.
28.  S ohľadom na hore vyslovené dôvody neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je nevyhnutý
záver, že žalobca musel od samotného začiatku, teda od uzavretia o zmluvy o úvere, že zmluva o
revolvingovom úvere, ktorú sa snažil inkorporovať do textu zmluvy o úvere je neplatným právnym
úkonom. Potom platí, že od okamihu, kedy žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky a to
prostredníctvom výberov z bankomatov, pričom prvý výber podľa potvrdenia o financovaní peňažných
prostriedkov predložených žalobcom bolo dňa 27.05.2012 a posledný výber 12.01.2014, na základe
takejto neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere žalobca vedel, že ide o plnenie na základe neplatného
právneho úkonu, teda o bezdôvodné obohatenie a že bezdôvodne obohateným na jeho úkor je
predchodca žalovaných, ktorému peňažné prostriedky poskytol. Od uvedeného dňa začala plynúť
subjektívna dvojročná premlčacia lehota práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od
predchodcu žalovaných a táto uplynula dňa 12.01.2016. Žaloba na súd bola podaná dňa 13.02.2017,
teda po jej márnom uplynutí a preto v konečnom dôsledku napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu
zo strany súdu prvej inštancie bol správny jeho záver v tom kontexte, že je potrebné žalobu ako celok
zamietnuť. V konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu premlčania a žaloba žalobcu je
preto v celom rozsahu nedôvodná.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ až 4/ odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní
úspech nemal.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu   j e   p r í p u s t n é    dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Csp/24/2017", "guid": "116df9bf-1875-4cda-813b-aefe6c8e6c3f:14934f54-aabd-4c00-b305-0bb255069cd7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c6b00b60-34e8-41bf-a09c-8fbb007cab79:da54722c-aa21-4600-93fc-95bcb0a08090", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Csp/24/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5Csp/24/2017 z 22. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c6b00b60-34e8-41bf-a09c-8fbb007cab79:da54722c-aa21-4600-93fc-95bcb0a08090"}], "citovane_v": []}