Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/631/2014 z 21. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2017, sp. zn. 14Co/631/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1112205434.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/631/2014 | ECLI:SK:KSBA:2017:1112205434.1 | 2017-08-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-420, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-106.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55ee96a4-3ce5-47fd-802b-713534a31a57 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112205434.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/631/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112205434
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112205434.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Z. T., nar. XX.XX.XXXX,
ul. B. D. XXX/XX, D. pod Y., proti žalovanému: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10,
Bratislava, IČO: 35 799 200, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, o
zaplatenie 680,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave č. k. 21C/108/2012-133 zo dňa 7.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 21C 108/2012-133 zo dňa 7.4.2014
p o t v r d z u j e.

Žalovaný má plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 380,75 eur. Svoje rozhodnutie založil na
právnom závere, že žalovaný nárok je premlčaný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou
doručenou súdu dňa 21.02.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 680,33 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 01.06.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom
náhrady škody. Nárok odôvodnil tým, že dňa 12.03.2008 podpísal spolu s manželkou pripravenú Zmluvu
o medziúvere a stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX s tým, že pred podpisom zmluvy im bolo
ponúknuté navýšenie cieľovej sumy, budú mať menší úrok a žalobcovi bude vyplatená štátna prémia
vo výške 4.000,- Sk (132,77 eur). Žalovaný po podpísaní zmluvy odpísal úroky z pôvodného sporenia
vo výške 7.841,00 Sk (260,27 eur), vyúčtoval sa poplatok za zmeny v zmluve v sume 398,00 Sk (13,12
eur) a poplatok za vyhotovenie zmluvy v sume 3.960,00 Sk (131,44 eur). Žalobca mal ďalej povinnosť
uhradiť 2 medziúverové splátky, každú vo výške 2.150,00 Sk t.j. spolu v sume 4.300,00 Sk (142,73
eur) za apríl a máj 2008, ktorým dosiahne 40% vkladov, aby medziúver mohol byť preklenutý na úver.
Do 31.05.2008 mal žalobca doložiť doklady o kúpe pozemku a následne v júni 2008 mal žalovaný
doplatiť žalobcovi zostávajúcich 20% úveru. Žalobca svoju povinnosť dodržal, keď dňa 14.04.2008
a dňa 16.05.2008 uhradil splátky medziúveru, a dňa 11.04.2008 predložil originál kúpnej zmluvy na
pozemok. Pracovníčka žalovaného však oznámila, že žalovaný odmietol snahu žalobcu zdokladovať
úver a žiadal o úhradu ďalších splátok medziúveru z dôvodu nedodržania podmienok zdokladovania
podľa VOP platných pri podpise zmluvy. Odmietol overenú kópiu zmluvy o kúpe pozemkov, čím žalovaný
poprel vlastné podmienky. Žalobca žiadal ním zaplatené poplatky vrátiť. Konkrétne sumy 680,33 eur,
ktorá pozostávala zo sumy 260,27 eur (7.841,00 Sk) predstavujúcu sumu za odobraté úroky, zo sumy
13,12 eur (398,00 Sk) za poplatky za zmenu zmluvy, zo sumy 131,44 eur (3.960,00 Sk) za poplatok za
vyhotovenie zmluvy, zo sumy 142,73 eur (4.300,00 Sk) za dve splátky medziúveru a zo sumy 132,77
eur (4.000,00 eur) za nevyplatenú štátnu prémiu.



2. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu,
pretože stavebné sporenie na čísle účtu XXXXXXXXX/XXXX bolo u žalovaného vedené pre stavebného
sporiteľa J. T., manželku žalobcu. Žalobca pritom neuviedol výslovne titul, na základe ktorého sa domáha
zaplatenia žalovanej sumy resp. čiastkových nárokov. Len z obsahu žaloby vyplýva, že zaplatenia sa
domáha titulom bezdôvodného obohatenia. Nespochybnil žiadnym spôsobom platnosť uzavretej Zmluvy
o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX a ani výpoveď zmluvy žalovaného zo
dňa 16.03.2009, na základe ktorej došlo k zániku spornej zmluvy. Všetky plnenia, ktoré boli realizované
v zmysle zmluvy, boli realizované na základe platných právnych úkonov a v súlade so zmluvou a
obchodnými podmienkami. Podľa názoru žalovaného tak nie je daný ani jeden zákonný dôvod, ktorý
by zakladal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z výpisu stavebného sporenia na
čísle účtu XXXXXXXXX/XXXX vedeného u žalovaného vyplýva, že dňa 22.02.2008 boli odpísané sumy:
poplatok za zvýšenie cieľovej sumy vo výške 6,61 eur (199,00 Sk), poplatok za zmenu sporenia
("odobraté úroky") vo výške 260,28 eur (7.841,25 Sk), poplatok za prevod zmluvy vo výške 6,61 eur
(199,00 Sk). Žalobca však nepredložil doklady na preukázanie úhrady za vyhotovenie zmluvy v sume
131,44 eur a na preukázanie vzniku nároku na vznik štátnej prémie v sume 132,77 eur. V rámci rokovania
ohľadne dosiahnutia dohody o sporných nárokoch účastníkov zmluvy, žalobca a jeho manželka sa na
rokovaní dňa 03.07.2009 vzdali nároku na odrátané úroky, avšak k dohode o vysporiadaní nedošlo.
3. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol. Konštatoval, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 680,33 eur
z dôvodu, že postupom žalovaného mu vznikla škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá podľa § 420
Občianskeho zákonníka. V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu
podľa § 100 ods. 1 a 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorých je objektívna
premlčacia doba tri roky a subjektívna premlčacia doba dva roky. Objektívna premlčacia doba plynie
od tzv. škodovej udalosti a subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie
o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná vedomosť poškodeného o protiprávnom
úkone alebo udalosti, ktorou bola spôsobená škoda a o tom, že vznikla majetková ujma, ktorú je
možné objektívne vyčísliť tak, aby si poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, ako aj vedomosť
o tom, kto za škodu zodpovedá. V predmetnej veci žalobca odvodzoval právo na náhradu škody od
protiprávneho konania žalovaného v súvislosti so zdokladovaním účelu stavebného úveru, keď žalovaný
neuznal predloženú kúpnopredajnú zmluvu na kúpu pozemkov ako doklad o splnení účelu poskytnutia
medziúveru. V dôsledku toho sa medziúver v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami a
zmluvou zo dňa 30.05.2008 na stavebný úver nepreklopil. Z listinných dokladov mal súd za preukázané,
že k predloženiu kúpnopredajnej zmluvy zo strany žalobcu a jeho manželky došlo už dňa 11.04.2008,
a následne dňa 26.06.2008. Po odmietnutí jej uznania, žalobca spolu s manželkou listom zo dňa
17.10.2008, doručeným žalovanému dňa 20.10.2008, oznámil, že odstupuje od zmluvy o medziúvere
a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX z dôvodu, že žalovaný svojvoľne porušil vlastné
podmienky. Protiprávne konanie žalovaného bolo podľa žalobcu v neakceptovaní ním predloženého
originálu kúpnopredajnej zmluvy dňa 11.04.2008 a nepridelenia cieľovej sumy. Škoda vo výške 680,33
eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, pozostáva z jednotlivých finančných čiastok, ktoré žalobca v súvislosti
s uzavretím Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere vynaložil; konkrétne sumy 260,27 eur (7.841,00
Sk) za odobraté úroky; žalobcom zaplatených poplatkov 13,12 eur (398,00 Sk) za zmeny zmluvy a
131,44 eur (3.960,00 Sk) za vyhotovenie zmluvy; zo sumy 142,73 eur (4.300,00 Sk) za dve splátky
medziúveru uhradené dňa 14.04.2008 a dňa 16.05.2008; a zo sumy 132,77 eur (4.000,00 eur) za
nevyplatenú štátnu prémiu. Za deň vzniku škodovej udalosti súd posúdil deň 11.04.2008, kedy zo strany
žalovaného došlo k neakceptovaniu predloženej kúpnopredajnej zmluvy. Objektívna premlčacia doba
tak začala plynúť dňom 11.04.2008 a uplynula dňa 11.04.2011. Žalobca dňa 20.10.2008 odstúpil od
Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, a od tohto dňa mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba,
kedy už preukázateľne vedel, že došlo ku škode, ktorú bolo možné objektívne vyčísliť, mal vedomosť kto
za škodu zodpovedá a teda mohol si uplatniť nárok na jej náhradu na súde. Žalobca sa domáhal náhrady
škody na súde podaním žaloby až dňa 21.02.2012. Subjektívna premlčacia doba pritom uplynula
už dňom 20.10.2010. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uplatnený nárok nie je premlčaný
z dôvodu, že je potrebné aplikovať vo veci ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorých je
premlčacia doba štvorročná, nakoľko Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka. Konštatoval, že žalobca nebol účastníkom Zmluvy o stavebnom
sporení, teda zmluvy aj v súvislosti s ktorou sa domáhal náhrady škody. Stavebným sporiteľom bol
jeho maloletý syn B., a v dôsledku žalovaným akceptovanej zmeny stavebného sporiteľa sa stavebným
sporiteľom stala následne manželka žalobcu J. T., ktorá aj ako dlžníčka so žalovaným uzavrela Zmluvu



o medziúvere a stavebnom úvere. V prípade uplatneného plnenia zo Zmluvy o stavebnom sporení č.
XXXXXXXXX/XXXX, resp. zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX,
by žalobca ani v konaní na prípadné vzájomné vrátenie plnení nebol aktívne legitimovaný. Nedostatok
aktívnej legitimácie navrhovateľa napokon namietal v priebehu konania i žalovaný. Súd však žalovaný
nárok posúdil ako nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla uhradením žalovaných súm. Súd
premlčanie nároku žalobcu preto posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 380,75 eur za 6 úkonov právnej služby podľa Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
4. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.5.2014.
Podľa jeho názoru súd nedostatočne zistil skutočnosti, ktoré mali rozhodujúci vplyv na určenie doby
premlčania a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne zdôraznil, že podal žalobu
z dôvodu vypovedania Zmluvy o úvere a medziúvere uzavretej na základe Obchodného zákonníka,
z ktorej mu vznikla škoda, pretože žalovaný porušil podmienky zmluvy o úvere. Nesprávny je záver
súdu, že žalobca sa dozvedel o spôsobenej škode dňa 11.4.2008, kedy mala začať plynúť objektívna
premlčacia lehota; a súčasne, že od 20.10.2008 kedy odstúpil spolu s manželkou od úverovej zmluvy,
začala plynúť subjektívna lehota. Žalobca sa dňa 11.4.2008 nedozvedel o žiadnej objektívnej škode,
pretože v tento deň len žalovaný odmietol prevziať od neho a jeho manželky doklad o kúpe pozemku
a odmietol aj overenú kópiu, ale nezdôvodnil prečo. Túto zmluvu prijal až dňa 26.6.2008, keď mu bola
zaslaná z katastra ako právoplatná. V tomto čase to však nemal dôvod vnímať ako spôsobenie škody.
Bol vo vedomí, že sa to vysvetlí, že ide o nedorozumenie a že žalovaný mu úver doplatí. Namiesto toho
však žalovaný zaslal zamestnávateľovi jeho manželky urgenciu, aby jej zo mzdy strhával medziúverové
splátky bez toho, aby uviedol koľko. Manželka preto odmietla podpísať zamestnávateľovi tlačivo a
žalobca pristúpil k tomu, že sa rozhodol odstúpiť od úverovej aj medziúverovej zmluvy dňa 20.10.2008.
Ani v tejto chvíli však žalobca nemal vedomosť, že mu bola spôsobená škoda, pretože žalovaný tvrdil, že
postupuje v súlade so zákonom. Vyplýva to z jeho listov zo dňa 27.10.2008 a 8.12.2008. V tomto čase
nemal žalobca žiaden dôkaz o tom, že mu žalovaný škodu spôsobil. Až v marci 2009 žalovaný pristúpil k
ukončeniu zmluvy o úvere a vypísal si bianko zmenku na sumu 861,25 eur, ktorú podal na vymáhanie na
Okresný súd Bratislava V. Až v rámci tohto konania sa žalobca dozvedel, že žalovaný konal neoprávnene
a že mu spôsobil škodu. Zistil to aj z informácie Ministerstva financií SR, keď sa zaujímal, prečo mu
nebola vyplatená štátna prémia za rok 2008. Dňa 3.7.2009 inicioval stretnutie so žalovaným a trval na
vrátení úrokov, o ktorých sa domnieval, že mu ich má vrátiť. Žalovaný však tvrdil, že nie je spôsob ako ich
vrátiť. Preto žalobca upustil od úrokov. Pokiaľ ide o štátnu prémiu mala mu byť pripísaná 2 krát, keďže
uhradil 42.000,- Sk dňa 28.2.2008. Žalovaný však dňa 24.8.2012 tvrdil, že nepredložil listiny, ktorými by
preukázal nárok na štátnu prémiu. V podaní zo dňa 26.3.2014 žalovaný predložil aj výpis z 31.3.2009,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že bola vyplatená štátna prémia 2- krát po 66,39 eur. O tom však nebol
informovaný ani žalobca, ani jeho manželka a ani ich maloletý syn B.. Až v tento deň 2.4.2014 sa žalobca
dozvedel o tom, že aj túto škodu mu spôsobil žalovaný. Právny zástupca žalovaného sa k tomuto vyjadril
tak, že prémia bola použitá ako pohľadávka z poskytnutého medziúveru. Nedoložil však žiadny dôkaz,
na základe čoho mal právo si vyplatenú štátnu prémiu ponechať a započítať si ju ako pohľadávku.
Žalobca sa tak dozvedel o tom, že mu žalovaný zatajil úroky v marci 2010 a o tom, že si ponechal štátnu
prémiu dňa 2.4.2014. Navyše je presvedčený, že žalovaný mu škodu spôsobil úmyselne a súd by mal
aplikovať § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba 10- ročná. Zdôraznil,
že zmluva o úvere a medzi úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a premlčacia doba, preto
mala byť v trvaní 4 rokov podľa § 394 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. Žalobca napadol aj
správnosť priznaných trov právneho zastúpenia žalovanému. Namietol, že právny zástupca žalovaného
si účtoval 51,40 eur za prevzatie a prípravu veci, a opätovne túto sumu za písomné vyjadrenie. Žalobca
to považuje za jeden a ten istý právny úkon. Pokiaľ ide odmenu za písomné vyjadrenie zo dňa 26.3.2014
napísal si ho sám žalovaný a právny zástupca ho len podpísal, poprípade odoslal. Za rok 2013 si právny
zástupca žalovaného účtoval jeden krát účasť na pojednávaní, ktoré však bolo odročené, a súčasne aj
paušálnu náhradu. Poukázal na to, že žalovaný má toho istého právneho zástupcu, ktorý ho zastupoval
aj v zmenkovom súdnom konaní o sumu 861,- eur.
5. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 19.3.2014. Vyjadril sa k nemu
písomne podaním doručeným súdu dňa 9.12.2014. Vo vyjadrení len popísal časť odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie s tým, že sa s jeho závermi stotožňuje v celom rozsahu. Uviedol aj to, že náhrada
trov právneho zastúpenia bola vyčíslená v súlade s vyhláškou MSSR č. 655/2004 Zb. zákonov. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému aj náhradu trov odvolacieho
konania za 1 úkon právnej služby.



6. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. Na
základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
7. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že základom zamietajúceho
rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo premlčanie žalovaného nároku. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so Zmluvou o
medziúvere a stavebnom úvere, ktorú so žalovaným uzavrela manželka žalobcu J. ako dlžník a žalobca
ako spoludlžník resp. ako ďalší dlžník dňa 27.2.2008. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej základom
je zmluva o stavebnom sporení zo dňa 8.11.2002, ktorú so žalovaným uzavrel maloletý B. T. a na
základe jeho žiadosti zo dňa 20.2.2008 sa zmluva previedla na jeho matku J. T.. Stavebným sporiteľom
z tejto zmluvy sa stala manželka žalobcu, pričom je správny záver súdu prvej inštancie, že v prípade
uplatneného plnenia zo Zmluvy o stavebnom sporení resp. aj zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom
úvere, by žalobca nebol v konaní na prípadné vzájomné vrátenie plnení aktívne legitimovaný. Keďže
predmetom žaloby nebol nárok z uvedených zmlúv, súd prvej inštancie súčasne dospel k záveru, že k
samotnej žalovanej sume je žalobca aktívne legitimovaný vzhľadom na to, že sa domáhal náhrady škody,
ktorá mu mala vzniknúť vyplatením súm, ktoré žalovanému zaplatil práve žalobca. Je preto nedôvodná
odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka
z dôvodu, že Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá podľa tohto právneho predpisu.
Súd správne posudzoval žalovaný nárok podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti
za škodu. Aj pokiaľ ide o skutkové závery v súvislosti so začiatkom plynutia premlčacej lehoty, súd
prvej inštancie vzhľadom na vyjadrenia žalobcu v priebehu konania správne ako deň vzniku škodovej
udalosti posúdil práve deň 11.4.2008, kedy zo strany žalovaného došlo k neakceptovaniu predloženej
kúpnopredajnej zmluvy. Od tohto dátumu sa potom odvíjalo počítanie objektívnej premlčacej lehoty
v trvaní 3 rokov, ktorá uplynula dňa 11.4.2011. Plynutie subjektívnej lehoty súd prvej inštancie ustálil
odo dňa 20.10.2008, kedy žalobca odstúpil od Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere. V tento deň
už žalobca musel vedieť, že pokiaľ je pravdivé jeho tvrdenie, že žalovaný porušil ustanovenia tejto
zmluvy, mal by mu vrátiť všetky poplatky, ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Táto lehota uplynula
dňa 20.10.2010. Aj v prípade, ak by bola akceptovaná obrana žalobcu, že sa o škode dozvedel až
neskôr, je potrebné zdôrazniť, že uplynutím objektívnej premlčacej lehoty dňa 11.4.2011, bolo už plynutie
ďalšej subjektívnej premlčacej lehoty právne irelevantné. Na subjektívnu premlčaciu lehotu možno totiž
prihliadať len vtedy, keď plynie v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre tvrdenia žalobcu, že
žalovaný mu škodu spôsobil úmyselne, neboli pred súdom prvej inštancie uplatnené žiadne relevantné
dôkazy. Ako nedôvodné odvolací súd posúdil aj odvolacie námietky, ktoré sa týkajú výroku o náhrade
trov právneho zastúpenia žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania na súde prvej inštancie.
V súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. si právny zástupca žalovaného správne vyúčtoval
ako samostatné úkony právnej pomoci prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a súčasne písomné
vyjadrenie k podanej žalobe zo dňa 24.8.2012 (§ 13a ods. 1, písm. a), c) citovanej vyhlášky). Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že písomné vyjadrenie vo veci spracoval žalovaný a jeho právny
zástupca ho len podpísal. Pokiaľ ide o namietaný úkon - účasť na pojednávaní v roku 2013, ktoré
bolo odročené, súd prvej inštancie priznal za tento úkon odmenu len vo výške jednej 1 tarifnej sadzby,
v súlade s § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku. K námietke do
priznania paušálnej náhrady k všetkým úkonom právnej služby odvolací súd uvádza, že táto sa v súlade
s citovanou vyhláškou priznáva ku každému úkonu právnej služby, bez ohľadu na výšku tarifnej odmeny.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1,2 CSP. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania aj v odvolacom konaní,
súčasne priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).