{"guid": "3730beb4-65b1-419e-ac2d-a66077b5deca:88e44051-ac97-4a61-b4c7-bf62022ea364", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7109213759.3", "spisova_znacka": "6Co/248/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/248/2013 z 28. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. októbra 2013, sp. zn. 6Co/248/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7109213759.3", "identifikacne_cislo": "7109213759", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gizela Majerčák", "sudca_id": 1315, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gizela-majercak-1315", "datum_vydania": "2013-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88e44051-ac97-4a61-b4c7-bf62022ea364", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7109213759.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7109213759.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7109213759.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/248/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109213759
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109213759.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: Y.. X.. Q. S., J.., S. A.
I., M. XX, zastúpeného Mgr. Miroslavom Černým, advokátom so sídlom v Košiciach, Letná 40, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904,
zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22, o
určenie, že zmluva je platná a že poistný vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 13. septembra 2011 č. k. 11 C 219/2009 - 253 v znení opravného uznesenia daného
súdu z 20. mája 2013 č. k. 11 C 219/2009 - 327, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo veci samej v znení opravného uznesenia z 20.5.2013 č. k. 11 C 219/2009
- 327.

M e n í   rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi   p r i z n á v a   náhradu trov
prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 179,79 €, ktorú žalovaný   j
e   p o v i n n ý   zaplatiť advokátovi, Mgr. Miroslavovi Černému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi   n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.

Z a m i e t a   návrh žalovaného na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e   uznesenie z 23.1.2012 č. k. 11 C 219/2009 - 292.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je určenie, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným dňa 29.12.1998 so začiatkom poistenia dňa 30.12.1998 je platná a že trvá poistný vzťah
vyplývajúci z tejto poistnej zmluvy. Žalobca žalobu odôvodňuje na tom skutkovom základe, že on
ako poistník so žalovaným ako poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 30.12.1998
na dobu 15 rokov s dobou platenia poistného na 10 rokov, na základe zmluvy si riadne plnil všetky
svoje povinnosti vrátene pravidelných platieb poistného, žiadnym úkonom nezadal príčinu na ukončenie
poistného vzťahu, pričom žalovaný listom z 23.6.2008 v rozpore so zákonom a poistnou zmluvou mu
oznámil zánik poistenia zrušením poistnej zmluvy ku dňu 16.5.2008 podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovaného z
dôvodu nesprávne kalkulovaného poistného produktu s odkupnou hodnotou 32 355 Sk.

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v
záhlaví žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď určil, že predmetná poistná zmluva je platná a že trvá ňou
založený poistný vzťah. Predmetnú zmluvu vo výroku rozsudku (okrem jej označenia poradovým číslom



5114300012) pritom označil aj ako zmluvu uzavretú dňa 5.1.1999 so začiatkom poistenia 30.12.1998.
Následne uznesením z 20.5.2013 č. k. 11 C 219/2009 - 327 postupom podľa §164 OSP opravil inter
alia aj túto zrejmú nesprávnosť vo výroku vyhláseného rozsudku tak, že predmetom konania je poistná
zmluva uzavretá dňa 29.12.1998. Opravil chybu aj v odôvodnení rozsudku ohľadom tohto dátumu i
ohľadom dňa, v ktorý žalovaný učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení o existencii poistného vzťahu medzi ním a žalovaným založeného predmetnou
poistnou zmluvou z 29.12.1998. Ten je daný tým, že rozhodnutím súdu v posudzovanej veci sa
odstráni právna neistota v jeho právnom postavení z poistnej zmluvy, keďže za súčasného stavu
po jednostrannom zrušení poistnej zmluvy zo strany žalovaného žalobca je v neistote, či v prípade
akejkoľvek poistnej udalosti môže očakávať dohodnuté poistné plnenie, nevie, či jeho osoba je alebo
nie je krytá pred poistnými udalosťami. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania 29.12.1998 uzavreli
poistnú zmluvu UDP-K č. 5114300012, predmetom ktorej bolo poistenie žalobcu pre prípad smrti a
dožitia. Výška poistnej sumy pre prípad smrti bola dohodnutá na 60 000 Sk a pre prípad dožitia na 90
946 Sk. Začiatok poistenia bol dohodnutý dňom 30.12.1998, koniec poistenia dňom 30.12.2013. Doba
platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, žalobca mal platiť poistné mesačne po 445 Sk.

Žalovaný po určitom čase zistil, že inkasované poistné je nižšie ako má byť podľa poistnomatematických
metód a postupov, a teda že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na
ktoré sa zaviazal. Domnievajúc sa, že z tohto dôvodu od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby
v budúcom záväzku v podobe poistenia pokračoval, situáciu riešil výzvou žalobcovi, aby sa vyjadril,
ktorú z ním ponúknutých troch alternatív na riešenie ďalšieho trvania poistného vzťahu si zvolí s tým,
že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a nezvolí si niektorú z nich, žalovaný jednostranne
ukončí poistenie a žalobcovi na jeho účet poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu
poistenia v ním určenej výške. Žalobca žalovanému listom z 2.5.2008 písomne oznámil, že neprijíma
žiadnu zo žalovaným ponúknutých alternatív, naopak trvá na pôvodných podmienkach uzavretej poistnej
zmluvy a výslovne uviedol, že neakceptuje zrušenie zmluvy. Následne žalovaný listom z 23.6.2008
žalobcovi oznámil, že ku dňu 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy z dôvodu, že poisťovňa
nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, že poistné udalosti, ktoré nastanú po
tomto termíne nie sú kryté poistnou zmluvou a že suma 32 579 Sk, predstavujúca odkupnú hodnotu a
nespotrebované poistné bude žalobcovi vyplatená šekovou poukážkou. Medzi účastníkmi nebolo sporu
o tom, že žalobca od žalovaného túto sumu neprijal.

Právny vzťah z uzavretej poistnej zmluvy posúdil ako občianskoprávny a právne ho posudzoval podľa
§788, 790 písm. b), 791 ods. 1, 800 ods. 1 a 3, 801 ods. 1 a 2, 802, 816, 493, 497, 570, 572 ods. 2 a 3,
573 ods. 2 a 3, 574 ods. 1 a 575 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“).

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá
poistná zmluva v súlade s §788 Obč. zák., jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa - žalovaného, s ktorými žalobca bol oboznámený pred uzavretím zmluvy, v zmluve účastníci
dohodli, že poistenie môže vypovedať každý z nich do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy, inak poistenie
môže vypovedať iba poistený, najneskôr 6 týždňov pred koncom kalendárneho poistného obdobia.
Primárne sa vysporiadal s otázkou, či v danom prípade došlo k zániku záväzkovoprávneho vzťahu
účastníkov. Vykonaným dokazovaním nemal preukázaný žiadny z dôvodov zániku poistenia upravených
v §800 až 802 Obč. zák. a v článku 11 Všeobecných poistných podmienok poisťovateľa (výpoveď,
nezaplatenie poistného, odstúpenie poistiteľa od zmluvy, odmietnutie plnenia zo strany poistiteľa). Keďže
k zániku poistenia nedošlo zo žiadnych z vyššie uvedených osobitných dôvodov zániku poistenia,
zaoberal sa všeobecnými dôvodmi zániku záväzkových vzťahov, ktoré sú upravené v §488 a nasl.
Obč. zák., pričom sa zameral tak na jednostranné, ako aj na dvojstranné právne úkony smerujúce
k zániku právnych vzťahov, ako aj na právnu skutočnosť, ktorou je nemožnosť plnenia, ktorá taktiež
spôsobuje zánik právnych vzťahov. Takto konštatoval, že k zániku poistnej zmluvy nedošlo ani v dôsledku
odstúpenia od zmluvy (§497 Obč. zák.), nedošlo k nemu ani v dôsledku tzv. privatívnej novácie (§570
ods. 1 Obč. zák.), nakoľko žalobca neakceptoval žalovaným ponúkané alternatívne riešenia nahradenia
ich doterajších záväzkov z danej zmluvy novými záväzkami, nedošlo k nemu ani na základe vzájomnej
dohody účastníkov o zrušenie poistnej zmluvy v zmysle §572 Obč. zák. (tzv. dissolúcia), pretože táto
vyžaduje písomnú dohodu zmluvných strán na zrušení záväzku bez toho, aby vznikol nový záväzok.



Za neopodstatnenú považoval tiež námietku žalovaného, že k zániku povinností poisťovateľa plniť došlo
z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle §575 Obč. zák. V tomto smere dospel k záveru, že žalovaným
tvrdené skutočnosti nepreukazujú vzniknutú objektívnu nemožnosť plnenia podľa pôvodnej zmluvy.
Usúdil, že v danom prípade u žalovaného, ktorý sa zmluvou zaviazal na peňažné plnenie, nemôže ísť
o objektívnu nemožnosť plnenia ani preto, že po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej
úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.
Považoval pritom za právne irelevantnú skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí poistnej
zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistnomatematickými
normami alebo metódami. Bral zreteľ aj na to, že predmetná poistná zmluva svojím charakterom
je zmluvou spotrebiteľskou, pri ktorej z toho dôvodu poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej
obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu,
ako sú mu predložené, pričom žalobca akceptoval (v tomto zmysle musel akceptovať - poznámka
odvolacieho súdu) výšku žalovaným navrhnutého poistného v čase uzavretia zmluvy. Tak uzavrel, že
v danom prípade neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru ani faktická
nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Uzavrel pritom, že napokon ani samotný žalovaný netvrdil
objektívnu nemožnosť plnenia, naopak, tvrdil skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodu
na jeho strane, ktorú možno charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám
žalovaný tvrdil, že plnenie je síce objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska, a teda subjektívne, je
natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho spravodlivo vyžadovať, pretože výška dojednaného poistného
nezodpovedá budúcemu poistnému plneniu, na ktoré sa žalovaný zmluvne zaviazal. Dospel preto
k záveru, že aj samotné žalovaným uvádzané skutočnosti svedčia pre záver, že v danom prípade
nejde o objektívne nemožné plnenie, ale len o plnenie z hospodárskeho hľadiska obtiažne, pretože je
zrejmé, že žalovaný ho môže uskutočniť, avšak za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi, než aké
predpokladal na začiatku zmluvného vzťahu. Z dôvodu, že ak záväzok je fakticky i právne splniteľný,
potom samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku (§575 ods. 1 Obč.
zák.), takto uzavrel, že k zániku záväzku nedošlo ani v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia (§575
ods. 1 Obč. zák.).

S tvrdením žalovaného o nutnosti zmeny pôvodne uzatváraných zmlúv s klientmi z dôvodu, že Národná
banka Slovenska na základe vykonanej kontroly žalovanému uložila povinnosť vykonať opatrenia
smerujúce k náprave sa vysporiadal s poukazom na dátum uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi konania
(29.12.1998) a na dátum nadobudnutia účinnosti §31a zákona č. 186/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný
zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (1.5.2004) a na zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov
(pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti) ako súčasť princípu právnej istoty a ochrany dôvery
občanov v právny poriadok, ktorý patrí k základným znakom právneho štátu. Mal za to, že v danom
prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah
starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby
sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným, keďže žalobca žalovaným navrhované alternatívne riešenia zmeny obsahu
poistnej zmluvy neakceptoval, t. j. návrhy žalovaného na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal.
Dospel preto k záveru, že účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej
zmluve z 29.12.1998.

Po takomto právnom rozbore dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania v danom prípade žiadnym
zo spôsobov predpokladaných zákonom nedošlo k zániku záväzkovoprávneho vzťahu žalovaného
založeného predmetnou poistnou zmluvou a že trvá naďalej poistný vzťah, koniec ktorého bol dojednaný
k 30.12.2013. Konštatoval, že za danej skutkovej situácie, kedy žalobca nesúhlasil s predčasným
zánikom poistenia, nepristúpil na uzavretie dohody o zrušenie poistnej zmluvy v zákonom stanovenej
písomnej forme, na čo žalovaný nereflektoval a správal sa tak, ako keby k zániku poistenia napriek tomu
došlo, žalobcovi neostávalo iné, len domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou.

Zo všetkých týchto dôvodov žalobe vyhovel v celom rozsahu.



Plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v sume 185,29 € pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a konanie
pred súdom dňa 13.9.2011). Za prvé dva úkony poskytnuté v roku 2009 v hodnote 2 x 53,49 € a za tretí
úkon poskytnutý v roku 2011 v hodnote 1 x 57 € + režijný paušál za rok 2009 v sume 2 x 6,95 € a za
rok 2011 v sume 7,41 €.

Proti tomuto rozsudku žalovaný (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie odôvodňujúc ho odvolacími
dôvodmi podľa §205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) OSP. Predovšetkým namieta zjavnú nesprávnosť prvého
výroku rozsudku, ktorým bola vyslovená platnosť poistnej zmluvy, pri ktorej začiatok poistenia nastal
skôr (30.12.1998), ako zmluva bola vôbec uzavretá (5.1.1999). Naďalej tvrdí, že v priebehu trvania
právneho vzťahu účastníkov konania došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik
tohto právneho vzťahu v dôsledku dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia majúcej pôvod
v zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (ďalej len „ZOP“) vykonanej zákonom č. 186/2004 Z. z.
účinným od 1.5.2004 (§31a). Poistný produkt UDP-K s nesprávne určeným poistným žalovaný ponúkal
plne v súlade pre žalovaného záväzným individuálnym správnym aktom - povolením Ministerstva financií
SR z roku 1995 schvaľujúcim uvedený produkt UDP-K a povoľujúcim jeho predaj, od ktorého rozhodnutia
žalovaný sa nemohol odchýliť. Poukázal tiež na §70a ZOP, ktorým mu bola uložená povinnosť zosúladiť
svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona, čo sa pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých
sa vzniknutý problém týkal, pričom žalobcovi ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti dohodnutej
výšky poistného tak, aby táto bola v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie poistného plnenia
pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom a napokon mu bola
ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty. V dôsledku postoja žalobcu v
spojení so zmenou ZOP a zákonom mu uloženou povinnosťou upraviť svoje právne pomery s novými
ustanoveniami ZOP došlo u žalovaného k objektívnej následnej právnej nemožnosti plnenia, nakoľko v
tomto prípade nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.
j. nemohol naďalej byť viazaný poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie
vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie ako malo správne poistnomatematicky byť. Vznikom
tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu
k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako správne poistnomatematicky malo byť.

Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 169/96 z 20.3.1997 (R 109/98),
podľa ktorého zmena zákona môže mať za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stane
nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter spočívajúci v zmene právneho
predpisu uskutočnenej po vzniku záväzku a v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť
dlžníka preto zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Podľa odvolateľa citované
rozhodnutie jednoznačne pripúšťa možnosť pôsobenia neskoršej zmeny právneho predpisu na skôr
vzniknutý právny vzťah, a to aj v podobe zániku tohto právneho vzťahu v dôsledku uskutočnenej zmeny
zákona. Poukazuje tiež na prechodné ustanovenie (§67 ZOP), ktoré jednoznačne zakotvuje stav, že v
prípade, ak došlo k zmene ustanovení tohto zákona, má to vplyv aj na právne vzťahy vzniknuté pred
jeho účinnosťou, pričom tieto právne vzťahy sa spravujú už týmto novým zákonom. Je toho názoru, že
žalobcovi pred účinnosťou zákona č. 186/2004 Z. z. nevznikli žiadne nároky z poistnoprávneho vzťahu,
poistná zmluva žalobcu plne spadá do režimu ustanovenia §67 ZOP a spravuje sa ustanoveniami tohto
zákona, pričom od účinnosti tohto zákona, poistné aj v tejto poistnej zmluve musí byť určené v súlade s
§31a ZOP. V prípade žalobcu bolo preukázané, že tomu tak nie je a pokiaľ nedošlo k dohode o zmene
obsahu zmluvy, v tomto smere tento nový právny stav zakladá následnú právnu a objektívnu nemožnosť
plnenia ako plnenia nedovoleného, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Vychádzajúc z uvedených
skutočností je toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolateľ ďalej namieta, že žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, jeho
právne postavenie nie je neisté a ani vyhovením žalobe sa na jeho právnom a faktickom postavení
nič nezmení. Jedinou spornou otázkou je, či žalobca dostane poistné plnenie v prípade vzniku poistnej
udalosti alebo nie, pričom naliehavý právny záujem žalobcu na zodpovedaní tejto otázky nastane
až v okamihu vzniku poistnej udalosti, pretože až vtedy v prípade neposkytnutia plnenia zo strany
žalovaného sa právne postavenie žalobcu stane neistým. Súdu tiež vytýka, že nesprávne pochopil a
vykladal argumenty odvolateľa, keď napriek jeho jednoznačným písomným aj ústnym vyjadreniam o
dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia majúcej za následok zánik tohto právneho vzťahu,
v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že odvolateľ objektívnu nemožnosť plnenia ani netvrdil, ba



čo viac, v absolútnom rozpore so skutočnosťou konštatoval, že žalovaný argumentoval subjektívnou
nemožnosťou plnenia z dôvodov na jeho strane. Vytýka mu tak, že nedostatočne sa vysporiadal s
tvrdenou a preukázanou dodatočnou právnou a objektívnou nemožnosťou plnenia na strane žalovaného
spočívajúcou v nemožnosti zotrvať v právnom vzťahu, obsah ktorého bez jeho zavinenia je v priamom
rozpore so zákonom o poisťovníctve, čo bolo konštatované aj orgánom dohľadu a že zotrvanie v tomto
vzťahu bez jeho zmeny by preňho znamenalo postupovať v rozpore so zákonom a zároveň vystavenie sa
riziku sankcií. Plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom nepovažuje za plnenie za sťažených podmienok,
ale považuje ho za plnenie zakázané, teda právne nemožné. Tvrdí, že nesprávnym rozhodnutím
Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré
nebolo vypočítané v súlade s poistnomatematickými metódami, bol uvedený do omylu v tom, že poistný
produkt UDP-K schválený štátom určenou autoritou nemá nedostatky a že ho môže ponúkať. Náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím si žalovaný uplatňuje v samostatnom konaní proti
Slovenskej republike a Ministerstvu financií SR, ale v prípade trvajúcich poistných zmlúv bol nútený prijať
opatrenia na nápravu v rozpore so zákonom určeného poistného, ktoré nemožno odstrániť inak, ako
jeho správnym výpočtom. Podľa odvolateľa jedine týmto spôsobom možno poistnú zmluvu zosúladiť s
§35 ods. 1 ZOP, čo v spojitosti s jeho povinnosťou dať svoje právne pomery do súladu s novým právnym
stavom a podriadením aj doterajších právnych vzťahov pod pravidlá nového zákona spôsobilo vznik
následnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, v dôsledku čoho povinnosť dlžníka plniť v rozsahu
nemožnosti plnenia zanikla. Z pohľadu odvolateľa rozsudok súdu prvého stupňa mu autoritatívne ukladá,
aby konal niečo, čo zákon zakazuje, keď ho núti bez zmien zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah
je v rozpore so zákonom, pričom tento rozpor je aj sankcionovaný zo strany orgánu dohľadu, čím je
priamo ohrozená jeho samotná existencia. Takúto požiadavku kladenú na žalovaného rozsudkom súdu
považuje za požiadavku v priamom a hrubom rozpore s Ústavou, s jej článkom 1 ods. 1 a článkom 2
ods. 3 a rovnako aj v rozpore s článkom 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

Napokon súdu prvého stupňa vytýka, že sa nezaoberal ani nijak nevysporiadal s ďalšou právnou
argumentáciou žalovaného - nijako sa nevyjadril k ním predkladaným listinným dôkazom, ktoré bez
náležitého odôvodnenia ani nevykonal, pričom ich vykonaním mohol dospieť aj k záveru o čiastočnej
neplatnosti posudzovanej poistnej zmluvy v tej časti, ktorá bola dohodnutá v rozpore s povinnosťou
poistnomatematicky správne vypočítať poistné. Tiež mu vytýka, že nevykonal dokazovanie výsluchom
zamestnanca žalovaného, čím neúplne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a zároveň postupom súdu žalovanému odňal možnosť konať pred súdom.

Zo všetkých týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle §220 OSP zmenil
a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne, aby rozsudok podľa §221 ods. 1 a 2 OSP zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmení,
uplatňuje si náhradu trov konania.

Zároveň s odvolaním žalovaný podáva aj návrh na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c)
OSP a predloženie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa
článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“), ktorý odôvodnil skutkovými
okolnosťami smerujúcimi k podobným výsledkom, ako boli popísané vo vzťahu k návrhu na postúpenie
návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska a tým, že je potreba rozhodnutia Súdneho dvora
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú výkladu ZES ako nevyhnutného predpokladu na vydanie
rozsudku vnútroštátneho súdu v právnej veci, ktorá je predmetom tohto konania. Súdnemu dvoru ES
navrhuje predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1/ môže sa článok 105 a článok 109
ZES a článok 14 bod 14.1 a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk
vykladať tak, že z vykonávania dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne
banky vylúčené? a 2/ môže sa článok 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk
vykladať tak, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi
(poisťovňami)?

Daným procesným návrhom na prerušenie konania sa snaží dospieť k riešeniu a odstráneniu skutočnej
príčiny sporu a odstrániť tak možnú spornosť vzniknutú medzi účastníkmi a v konečnom dôsledku tak
vyriešiť spor, pričom otázka zistenia správneho výkladu aplikácie komunitárneho práva vo vzťahu k
právnej veci prejednávanej v tomto konaní pred vnútroštátnym súdom sa dotýka čl. 105 ods. 5 a 6 ZES
a čl. 14 bod 14.1, 14.3 a 14.4 a čl. 25 bod 25.1 a 25.2 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk.
Podľa jeho názoru dohľad nad poisťovacími podnikmi vykonávaný Centrálnou bankou členského štátu



Európskej únie je v rozpore s úlohami centrálnych bánk tak, ako ich vytyčuje ZES a štatút a výkon
dohľadu Centrálnymi bankami členských štátov EÚ (v prípade SR Národnou bankou Slovenska) je v
rozpore so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a Štatútom Európskeho systému Centrálnych
bánk ako primárnych premeňov komunitárneho práva, ktoré v zmysle čl. 7 ods. 2, 4 a 5 a čl. 154c Ústavy
SR majú prednosť pred zákonmi SR a dohľad Centrálnych bánk členských štátov nad poisťovňami je
zároveň týmito primárnymi prameňmi komunitárneho práva vylúčený. Zdôraznil, že vnútroštátny orgán
najneskôr v poslednom stupni s prejudiciálnou otázkou je povinný obrátiť sa na Súdny dvor ES a
o návrhu účastníka na prerušenie konania z dôvodu predloženia predbežnej otázky Súdnemu dvoru
ES je povinný rozhodnúť, pričom ak nedôjde k predloženiu predbežnej otázky Súdnemu dvoru ES
najneskôr súdom, proti rozhodnutiu ktorého podľa vnútroštátneho práva členského štátu nie je prípustný
opravný prostriedok, dochádza k porušeniu ústavného práva účastníka na prístup k súdu, postupu a
rozhodovania všeobecného súdu a zároveň sa vynára aj závažná otázka zodpovednosti Slovenskej
republiky za porušenie ZES postupom a rozhodovaním vnútroštátneho súdu.

Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z §212
ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť a že je potrebné zamietnuť procesný návrh žalovaného na prerušenie konania podľa
§109 ods. 1 písm. c) OSP, o ktorom po meritórnom rozhodnutí na súde prvého stupňa rozhoduje odvolací
súd. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. októbra 2013 o 9,10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od
15.10.2013 boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle §156 ods. 1 a 3 OSP.

Žalovaný odvolanie doplnil podaniami z 20.8.2012 a 24.8.2012, na ktoré však odvolací súd nemohol
prihliadať vzhľadom na §205 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania žalovaný môže rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, ktorá v danom prípade
uplynula dňom 9.11.2011. Pokiaľ však v týchto podaniach namieta postup súdu z hľadiska nedodržania
procesnoprávnych predpisov, odvolací súd z úradnej moci je povinný skúmať (§212 ods. 3 OSP) či
v konaní nedošlo k takej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z
týchto dôvodov odvolací súd konanie na súde prvého stupňa podrobil aj takémuto prieskumu, pričom
dospel k záveru, že k tvrdeným vadám v konaní nedošlo, pretože súd prvého stupňa pri vedení konania
postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu zápisnice o pojednávaní
vyplýva, že súd na pojednávaní konanom dňa 13.9.2011 postupoval v súlade s §118 ods. 2 OSP, dal
priestor účastníkom konania, aby zhrnuli svoje vyjadrenia, oboznámil obsah vykonaného dokazovania.
Oboznámil i obsah listinných dôkazov ich doslovným prečítaním, pričom postupoval podľa §129 ods.
1 OSP. Použil síce formuláciu o oboznámení obsahu spisu, nejde však o také procesné pochybenie,
ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Účastníci v priebehu konania mali možnosť
vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej, na pojednávaní dňa
13.9.2011 využili svoje právo zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Súd prvého stupňa preto pri vedení pojednávania postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku a oboznámil zákonným spôsobom aj obsah listinných dôkazov obsiahnutých v spise,
z ktorých pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal. Odvolacie námietky žalovaného, ktorými vytýka postup
súdu prvého stupňa pri vedení konania, nie sú preto dôvodné.

V súvislosti s touto námietkou odvolateľa odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa naviac spĺňa i požiadavku predvídateľnosti, nie je prekvapivým, keďže až na osobu
žalobcu odlišná, ale inak skutkovo i právne totožná situácia k 13.9.2011 vo viacerých súdnych konaniach
na Okresnom súde Košice I  odvolacím súdom bola právoplatne (v prospech žalujúcej strany) vyriešená
(napr. sp. zn. 1 Co 335/2011, 1 Co 371/2011, 3 Co 353/2011, 5 Co 269/2011, 6 Co 35/2011, 6 Co
241/2011 a ďalšie). Princíp právnej istoty je požiadavkou, aby obdobné situácie boli právne posudzované
rovnakým spôsobom. Je daná teda požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie
rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je diskriminačný.
Odvolací súd v tu posudzovanej veci nezistil žiadne skutkové ani právne okolnosti, pre ktoré by sa mal
odchýliť od skutkových a právnych záverov vyslovených v uvedených rozsudkoch.



Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ako
aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne
zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil v súlade s §132 a
nasl. OSP. Nárok právne posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne
vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov a trvaní poistného vzťahu medzi účastníkmi založeného platne uzavretou poistnou zmluvou
č. 5114300012 z 29.12.1998. Dospel k správnemu záveru aj v otázke preukázania naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení platnosti uzavretej zmluvy a trvania poistného vzťahu z nej,
existenciu ktorej žalovaný spochybňuje tvrdením, že zmluva mala zaniknúť v dôsledku dodatočnej
nemožnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho predpisu a predčasným zrušením poistnej zmluvy, v
dôsledku čoho dohodnutú poistnú ochranu žalovaný odmietol žalobcovi ďalej poskytnúť, čo mu dal na
vedomie písomným oznámením o zániku poistenia z 23.6.2008. Za týchto okolností v danom prípade
je nepochybné, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže rozhodnutím
súdu o určovacej žalobe sa odstráni stav právnej neistoty v jeho právnom postavení a v právnom vzťahu
vyplývajúcom z uzavretej platnej poistnej zmluvy. Túto otázku súd prvého stupňa posúdil v súlade so
zásadami ustálenými v súdnej praxi, podľa ktorých naliehavý právny záujem je daný predovšetkým
tam, kde bez tohto určenia právo žalobcu by bolo ohrozené alebo jeho právne postavenie by sa stalo
neistým, pričom určovacia žaloba je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky
znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva a ak v porovnaní
s existujúcim stavom právne postavenie žalobcu určením sa zlepšuje a uspokojivo sa odstraňuje jeho
neistota v danom právnom vzťahu.

Skutočnosti a námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani správnosť skutkových, či právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa, preto odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa §205 ods. 2 písm.
a), c), d) a f) OSP nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaný v odvolaní opakovane namieta
okolnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku a ktoré nijako nespochybňujú správnosť záveru, že k zániku poistenia z poistnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi 29.12.1998 v posudzovanom prípade nedošlo z dôvodu predpokladaného
dohodou zmluvných strán v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach pre životné poistenie
žalovaného, ani zo žiadneho zákonného dôvodu, preto zrušenie poistnej zmluvy zo strany žalovaného
je neplatné a poistný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúcimi z tejto platnej zmluvy naďalej trvá. Hoci vo
výroku rozsudku súd prvého stupňa posudzovanú zmluvu označil nesprávnym dátumom jej uzavretia
(5.1.1999) a v tej súvislosti odvolateľ sa snažil navodiť dojem, že ide o poistnú zmluvu, ktorá žalobcovi
neprípustne zaručovala poistné krytie aj za obdobie spadajúce pred uzavretie samotnej poistnej zmluvy,
vychádzajúc z obsahu spisu niet pochybností o tom, že predmetom konania je určenie platnosti a
trvania zmluvy účastníkmi konania uzavretej dňa 28.12.1998, pričom túto skutočnosť nespochybňoval
ani žalovaný. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď uvedenú zrejmú nesprávnosť opravil
(§164 OSP).

Podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie o zániku jeho povinnosti plniť v dôsledku
objektívnej nemožnosti plnenia, ktorá bola vyvolaná postupom kontrolného orgánu (Národnej banky
Slovenska) pri výkone kontroly nad žalovaným ako subjektom poisťovníctva v roku 2007, teda nezávisle
od jeho vôle tretím subjektom ako orgánom verejnej moci. S touto obranou žalovaného sa dôsledne
zaoberal súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci a s jeho záverom, že v danom prípade zánik záväzku
v dôsledku §575 Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal z dôvodov ako sú podrobne,
precízne a logicky uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Výsledok kontroly Národnej banky Slovenska nespôsobuje nemožnosť plniť z poistnej
zmluvy, pretože žalovaný prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže
vykryť aj inými spôsobmi ako len zmenou poistných zmlúv, ktoré síce navrhol žalobcovi, tento ich však
odmietol. Pokiaľ fakticky a právne záväzok je splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno
plniť s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§575 ods. 2 Obč. zák.). Pokiaľ žalovaný
argumentuje poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 169/1996 (R 109/1998), je
to nenáležité, pretože daný rozsudok riešil inú právnu situáciu, a uvedený judikát preto nie je možné
aplikovať na posudzovaný prípad. Daný rozsudok sa vzťahuje na tú právnu situáciu, keď kupujúci na
základe zmluvy predávajúcemu zaplatil za budúce akcie určené na predaj, ktoré však v dôsledku zmeny



právneho predpisu (zákonom č. 190/1995 Z. z.), ktorým došlo k zmene formy privatizácie, nemohol
nadobudnúť, plnenie predávajúceho sa tým stalo nemožným, a preto jeho povinnosť podľa §575 ods. 1
Obč. zák. zanikla a tým došlo k zániku záväzkového vzťahu.  So zreteľom na to, že peňažné plnenie z
posudzovanej poistnej zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktorý odkazuje
žalovaný (zákonom č. 95/2002 Z. z.), v posudzovanej veci z tohto hľadiska nejde o nemožné plnenie.

Žalovaný v priebehu celého konania argumentuje predovšetkým tým, že v dôsledku zmeny zákonov č.
95/2002 Z. z. a 747/2004 Z. z. v sídle žalovaného bol Národnou bankou Slovenska, útvarom dohľadu
nad poisťovníctvom vykonaný dohľad, zo záverov ktorého vyplýva, že kalkulačné vzorce žalovaného nie
sú v súlade s poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné
vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje
plniť v prípade vzniku poistnej udalosti. Žalovanému bolo zároveň uložené prijať a splniť opatrenie
na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 30.4.2008. Z týchto záverov potom žalovaný
vyvodil svoje právo jednostranne zmeniť zmluvný vzťah. Argumentoval, že skutkové okolnosti prípadu
spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, sú tak špecifické a
nepredvídateľné, že je na nich potrebné prihliadnuť ako na právnu nemožnosť plnenia. Potreba odstrániť
rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom u žalovaného
vyvolala snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva,
preto žalovaný sa cítil byť nútený nepokračovať v poistnom vzťahu.

Odvolací súd konštatuje, že je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že k ukončeniu poistnej
zmluvy riadnym a zákonným spôsobom nedošlo a že poistný vzťah aj po oznámení zániku poistenia
trvá. Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromnoprávnym a je upravený predpismi súkromného
práva, predovšetkým Občianskych zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§788 ods. 1 Obč. zák.). Vzťahy v
poisťovníctve sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z. z. o poisťovníctve, ktorý upravuje najmä vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní ako aj výkon dohľadu. Tento zákon je účinný
od 15.2.2008. Predtým verejnoprávne vzťahy v poisťovníctve upravoval zákon č. 95/2002 Z. z. o
poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Pre právne normy súkromného práva predovšetkým platí
to, že právne subjekty tu majú rovné postavenie (platí tu princíp ekvivalencie), naopak vo verejnom
práve je jeden subjekt práva podriadený druhému, ktorý v právnom vzťahu vystupuje ako silnejší (princíp
subordinácie). Obidva subsystémy práva sú založené na rozdielnych zásadách a princípoch. Medzi
základné zásady súkromného práva patrí okrem iného zásada individuálnej autonómie, zásada, že je
dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, zásada pacta sunt servanda a zásada dispozitívnej
právnej úpravy. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že ich subjekty majú vo vzájomnom vzťahu
rovnaké postavenie (§2 ods. 2 Obč. zák.). To znamená, že jeden z účastníkov vzťahu nemôže
jednostranným úkonom alebo rozhodnutím založiť povinnosť druhého účastníka vo vzťahu a v rámci
tohto vzťahu nemôže autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého subjektu. Pokiaľ sa subjekty
občianskoprávnych vzťahov nedohodnú na svojich subjektívnych právach a právnych povinnostiach,
môže byť splnenie takejto povinnosti vynútené mocensky iba prostredníctvom orgánu štátu, ktorý je
splnomocnený poskytovať požadovanú právnu ochranu.

Pritom je nesprávny právny názor žalovaného, že existujúce občianskoprávne vzťahy môže ovplyvniť
skutočnosť, že rozhodnutím štátneho orgánu vykonávajúceho právomoc podľa predpisov verejného
práva, poisťovateľovi bola uložená určitá povinnosť. Zmena obsahu občianskoprávneho vzťahu môže
byť vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného práva a spôsobom, ktorý si účastníci dohodli
alebo ktorý upravuje zákon. Odvolací súd preto konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení
vyplývajúcich z verejnoprávnych predpisov žalovanému uložil povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce
tak, aby zohľadnili všetky záväzky voči poisteným, bez ďalšieho to nemá vplyv na už uzavreté poistné
zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že nedošlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá by znamenala zánik poistného
vzťahu. Neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok nie je a nemôže byť okolnosťou, ktorá
by spôsobila právo jednostranného ukončenia poistného vzťahu. Rovnako odvolací súd nepovažuje
za relevantnú námietku žalovaného, že došlo ku vzniku právnej nemožnosti plnenia a že zotrvanie
v právnom vzťahu vychádzajúceho z nesprávnych matematickopoistných modelov je v rozpore so



zákonom a Ústavou SR. Žalovaným tvrdené skutočnosti o nemožnosti plnenia sú subjektívnymi
(ekonomickými) dôvodmi na jeho strane a nepredstavujú objektívnu (všeobecnú) nemožnosť plnenia
nezávislú na osobe dlžníka ani na jeho vôli, ktorá by bola právnym dôvodom zániku dlžníkovej povinnosti
svoj záväzok splniť v zmysle §575 Obč. zák. Dôsledky opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa
prepočtu poistného produktu UDP-K a zmeny zákona o poisťovníctve, ku ktorej došlo po uzavretí zmluvy
o poistení žalovaný nesprávne premietol do záväzkovoprávneho vzťahu so žalobcom a predčasne
jednostranne zrušil poistnú zmluvu aj napriek tomu, že mal viaceré možnosti ako sa vysporiadať
s daným stavom a zisteným porušením zákona, avšak ako podnikateľský subjekt v záujme svojho
zisku k nim nepristúpil a situáciu riešil protiprávnym postupom jednostranným (predčasným) zrušením
poistnej zmluvy, keďže žalobca nesúhlasil s navrhnutou zmenou poistných podmienok. V danom prípade
záväzok žalovaného vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy bol a je fakticky a právne splniteľný, aj
keď za sťažených podmienok a s väčšími ekonomickými nákladmi, s akými žalovaný kalkuloval v čase
uzavretia poistnej zmluvy, v dôsledku čoho by nedosiahol predpokladaný zisk. Tieto skutočnosti však
nemajú za následok zánik záväzku v zmysle §575 ods. 1 a 2 Obč. zák. Samotný poistný produkt ani
právny vzťah uzavretej poistnej zmluvy sa nedostal do rozporu so zákonom č. 95/2002 Z. z. a výplata
poistného plnenia podľa podmienok dohodnutých v poistnej zmluve nie je v rozpore s týmto zákonom
ani so žiadnym právnym predpisom týkajúcim sa poistenia, pretože zákon plnenie z poistnej zmluvy
nezakazoval. Problémom sa stala len nedostatočná finančná rezerva poisťovne, čo je však dôvod
ekonomický, a nie právny. Preto súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že nejde
o žalovaným tvrdenú objektívnu nemožnosť plnenia, ktorá by bola právnym dôvodom zániku záväzku
žalovaného z uzavretej platnej poistnej zmluvy v zmysle §575 ods. 1 a 2 Obč. zák. Odvolateľ v tejto
otázke prijaté závery súdu prvého stupňa vyjadrené slovami „objektívnu nemožnosť plnenia odporca ani
netvrdil, naopak tvrdil existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane“ vníma ako
nesprávne pochopenie a výklad jeho argumentov. Objektívne vzaté však nemá na to dôvod. Súd prvého
stupňa sa podrobne zaoberal tvrdením žalovaného o následnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia
z posudzovanej zmluvy, tieto posúdil podľa ich obsahu a dospel k záveru, že nesvedčia pre objektívnu,
ale naopak, iba pre subjektívnu nemožnosť plnenia, t. j. plnenie ako také sa nestalo nemožným, len
z hospodárskeho, ekonomického hľadiska sa pre žalovaného stalo sťaženým, spojeným s vyššími
finančnými nákladmi, než aké predpokladal v čase uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa túto okolnosť
na strane žalovaného vyhodnotil správne a v súlade so zákonom, keď uzavrel, že takáto nemožnosť
plnenia v zmysle §575 ods. 2 Obč. zák. nemá za následok zánik povinnosti žalovaného plniť z danej
zmluvy (§575 ods. 1 Obč. zák.).

Odvolanie žalovaného nie je opodstatnené ani z hľadísk odvolacích dôvodov podľa §205 ods. 2 písm.
a) a c) OSP, v rámci ktorých žalovaný nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal ním
navrhnutý dôkaz výsluchom jeho zamestnanca W.. W. Š. ako svedka a že sa neoboznámil obsah
správneho spisu obsahujúcim rozhodnutie Ministerstva financií SR z 30.5.1995, ktoré dôkazy podľa
jeho názoru boli potrebné pre úplné a správne zistenie skutkového stavu a že týmto postupom súdu
mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie
dokazovania a rozhodnutia, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (§120 ods. 1 OSP), a nie
účastníka konania, pričom nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné pre rozhodnutie o
prejednávanej veci. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je daná vtedy, ak súd nevykonal účastníkom
navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že súd
nevykonal dôkaz účastníkmi navrhnutý, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom
podľa §205 ods. 2 písm. c) OSP. Dôkazy navrhnuté žalovaným neboli spôsobilé preukázať žiadnu
právne významnú skutočnosť, preto ich vykonanie pre úplné zistenie skutkového stavu a rozhodnutie v
prejednávanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné.

Ostatné námietky žalovaného uvedené v odvolaní nemajú pre rozhodnutie v prejednávanej veci žiadny
právny význam, preto k nim nebolo potrebné zaujímať stanovisko. Z uvedených dôvodov odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok podľa §219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny.

Keďže náhrada trov konania je kogentne upravená v ustanoveniach §142 až 150 OSP, pričom v zmysle
§206 ods. 2 OSP odvolaním je dotknutý aj závislý výrok o trovách konania, odvolací súd preskúmal aj
celý výrok o trovách konania. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ žalobcovi priznal
náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia a za režijný paušál s týmto úkonom
spojený ako keby boli vykonané v roku 2009. Za ďalšie 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2009 a
2011 ju priznal správne. Odvolací súd z plnomocenstva založeného na č. l. 3 spisu zistil, že k prevzatiu a



príprave zastúpenia žalobcu Mgr. Miroslavom Černým došlo 18.6.2008. Vzhľadom na predmet konania
základnou sadzbou tarifnej odmeny je jedna trinástina výpočtového základu (§11 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z.; ďalej len „vyhláška“). Výpočtový základ za rok 2008 bol 19 045 Sk, po prepočte
konverzným kurzom na menu euro 632,18 €, preto jedna trinástina z tejto sumy je 48,63 €. Keďže režijný
paušál je stanovený v súlade s §16 ods. 3 vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu, na rok 2008
ide o čiastku 190 Sk (6,31 €).

V posudzovanej veci účelné trovy žalobcu preto spočívajú v 3 úkonoch právnej služby, za ktoré patrí
odmena a režijný paušál nasledovne. Prevzatie a príprava zastúpenia z 18.6.2008: 48,63 € + 6, 31 €,
podanie žaloby na súd z 12.6.2009: 53,49 € + 6,95 € a konanie pred súdom 13.9.2011: 57 € + 7,41 €,
t.j. spolu 179,79 €.

Zo zhora uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku  o trovách konania
tak, ako to vyplýva z enunciátu tohto rozsudku (§220 OSP).

V odvolacom konaní žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto podľa §224 ods. 1 v spojení
s §142 ods. 3 OSP mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania. Keďže o povinnosti nahradiť trovy
konania súd rozhoduje len na návrh (§151 ods. 1 OSP) spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, pričom v posudzovanej veci žalobca, ktorému v zmysle §142 ods. 3 OSP prislúcha náhrada trov
odvolacieho konania, nenavrhol, aby sa rozhodovalo aj o tejto povinnosti (k odvolaniu sa nevyjadril, trovy
v odvolacom konaní mu preukázane nevznikli), odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania.

Podľa §109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia ako nedôvodný
zamietol. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu v prejednávanej veci totiž nie je rozhodujúce
ani potrebné zodpovedanie prejudiciálnych otázok formulovaných v návrhu na prerušenie konania
týkajúcich sa vykonávania dohľadu Národnou bankou Slovenska nad poisťovacími podnikmi
(poisťovňami) a výkladu komunitárneho práva vo vzťahu k namietaným normám verejného práva, ktoré v
právnom vzťahu medzi účastníkmi nie sú aplikovateľné a relevantné na rozhodnutie o predmete konania.

Uznesením z 23.1.2012 č. k. 11 C 219/2009 - 292 súd prvého stupňa žalovanému vyrubil súdny
poplatok z návrhu na začatie konania (zo žaloby) v sume 99,50 € a uložil mu povinnosť zaplatiť ho na
účet konajúceho okresného súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Pri tomto svojom rozhodnutí
vychádzal z §4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého žalobca
ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva je od poplatku oslobodený, a preto postupujúc podľa
§2 ods. 2 citovaného zákona o súdnych poplatkoch žalovaného, ktorý nie je oslobodený od poplatku,
zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 €.

Proti tomuto uzneseniu žalovaný včas podal odvolanie z dôvodov podľa §205 ods. 2 písm. a) a f)
OSP a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Je toho názoru, že súd prvého stupňa
nesprávne interpretoval a nesprávne aplikoval ustanovenie §4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.,
keďže v tomto konaní žalobca sa nedomáhal ochrany svojich práv podľa osobitného predpisu (zákon
o ochrane spotrebiteľa), ktorý by zakotvoval práva spotrebiteľa, resp. ktorý by bol adresovaný osobitne
spotrebiteľom na ochranu ich práv, ale domáhal sa určenia neplatnosti právnych úkonov a platnosti
zmluvy v zmysle §80 písm. c) OSP. Keďže z tohto dôvodu žalobca pre toto konanie nebol oslobodený
od súdnych poplatkov, odvolateľ namieta, že preto nie je možné žalovaného zaviazať ho na zaplatenie
súdneho poplatku zo žaloby s odvolaním sa na §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

Odvolací súd preskúmal aj toto uznesenie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie o poplatkovej
povinnosti žalovaného je vecne správne, preto ho podľa §219 ods. 1 OSP potvrdil.

V tomto konaní žalobca sa domáhal ochrany svojho práva zo zmluvného vzťahu, ktorý má všetky znaky
vzťahu spotrebiteľského v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Išlo teda o konanie
o určovacej žalobe majúcej svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, ktorú žalobca ako poistený uzavrel
so žalovaným ako poistiteľom. Pritom určovaciu žalobu bol nútený podať z dôvodu, že poistiteľ bez



zákonného či zmluvného oprávnenia jednostranne zrušil zmluvu, v čom žalobca ako spotrebiteľ videl
porušenie jednej zo základných zásad súkromného práva a tiež porušenie zmluvného práva spotrebiteľa
na plnenie od dlžníka (dodávateľa). V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd právne uzatvára,
že na žalobcu sa vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle §4 ods. 2 písm. za) zákona č.
71/1992 Zb., lebo v posudzovanej veci išlo o konanie o žalobe majúcej svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve, v ktorom žalobca ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Keďže v danom prípade sa na úspešného žalobcu vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle
§4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb., súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom (§2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb.), keď žalovaného, ktorý od poplatku nie je oslobodený, zaviazal na zaplatenie
súdneho poplatku zo žaloby, pričom aj výšku tohto súdneho poplatku určil v súlade so zákonom [položka
1b) sadzobníka súdnych poplatkov].

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/219/2009", "guid": "aacaee00-388e-48c0-bd2c-991dd6a9748c:8ba1d7c3-45db-4cf4-8d93-a2818272c7a6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "5f8fc605-4417-4fc5-a200-91540d52c0c3:5c4169af-660f-414f-8c39-68989410f114", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7109205890.2", "spisova_znacka": "1Co/371/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/371/2011 z 22. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7109205890.2"}, {"guid": "38963526-8b3f-4058-9112-940ef8709b59:3537f5d8-82fa-469b-907a-e4e2c2a60d92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1309204215.1", "spisova_znacka": "3Co/353/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/353/2011 z 27. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1309204215.1"}], "citovane_v": []}